Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/198/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112203381
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112203381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej vo veci žalobkyne S. F., bytom V. XX, zastúpenej Azariová
& Ružbašan Law firm, s.r.o., Košice, Kmeťová 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej K.. O. D., bytom J., S.
XX, podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom K.. O. D. - C., J., S. 71,
IČO: 30 658 225, o zaplatenie 1.812,08 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 19C/253/2012-366
z 20.6.2014, v spojení s dopĺňacím rozsudkom 19C/253/2012-388 z 26.9.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a
vo výroku o trovách konania.

Žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 95,29 €, spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalovaná je povinná ju zaplatiť Azariová & Ružbašan Law firm, s.r.o., Košice,
Kmeťova 26, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.605,43 € spolu s 9 %
ročnými úrokmi z omeškania od 20.6.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť jej trovy konania vo výške
1.235,40 € na účet jej právnej zástupkyne, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v
prevyšujúcej časti žalobcu zamietol.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenie sumy 1.812,08 € s
prísl. tvrdiac, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. 1298, v kat. úz.
N. a že tieto žalovaná užíva bez právneho dôvodu a bez platenia akejkoľvek úhrady, čím sa na
jej úkor bezdôvodne obohacuje. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala spôsob výpočtu
uplatňovaného bezdôvodného obohatenia a tvrdila, že počas celého žalovaného obdobia ani celý areál
objektu nevyužívala. Podrobne reprodukoval obsah vyjadrení účastníkov, ako aj ich zástupcov a tiež

závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom pre potreby konania
38C/171/2008 Okresného súdu Košice I. Ďalej sa podrobne venoval zisteniam vyplývajúcim z ohliadky
na mieste samom, realizovanej v rámci konania 40C/67/2008. Uviedol, že za účelom stanovenia
ceny žalobkyňou požadovaného nájmu požiadal o vypracovanie znaleckého posudku Ing. Stanislava
Szölőssyho, znalca z odboru stavebníctva a podľa neho obvyklý nájom za užívanie pozemkov vo výmere
uplatňovanej žalobkyňou v roku 2011 predstavoval 1.605,43 €. Pri stanovení všeobecnej hodnoty
majetku pritom znalec použil metódu polohovej diferenciácie berúc do úvahy, že užívané pozemky

slúžili pre agroturistiku. Hodnotil tiež znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Ervínom Halásom, na
základe zadania žalovanej, ako aj posudok vyhotovený znalcom Ing. Oskarom Kevickým. Právne vec
posúdil podľa § 451 ods. 1,2, § 456, § 458 ods. 1, § 563 a § 517 ods. 1,2 Obč.zákonníka, ako aj podľa § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a mal za preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkoupozemkov zapísaných na LV č. XXXX v kat.úz. N. a to v spoluvlastníckom podiele 22/176 a že na
pozemkoch parcelného čísla 737/7 a 737/11 sa nachádzajú stavby vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
Za nesporné považoval aj to, že žalovaná ako vlastníčka predmetných stavieb nemá so žalobkyňou

ako so spoluvlastníčkou pozemkov uzatvorenú písomnú nájomnú zmluvu, a preto bol nárok voči nej
uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia za kalendárny rok 2011, predstavujúci obvyklé nájomné
za užívanie predmetných nehnuteľností, ak žalovaná pozemky využívala na komerčné účely v podobe
zriadeného ranča. Charakterizoval podmienky, ktoré musia byť naplnené pri uplatňovaní nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemkov a zdôraznil, že pre stanovenie

jeho výšky nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Stanislavom Szöllőssym. Vysvetlil, prečo pri
rozhodovaní nemohol vychádzať z posudku znalca Ing. Halása a ani Ing. Kevického, ktoré sa netýkali
ani hodnoteného obdobia. Posudok vypracovaný Ing. Szöllőssym podľa neho spĺňa všetky kritéria
stanovené pre znalecký posudok, jeho odôvodnenie je presvedčivé, logické a riadne, čo do použitia
príslušnej metódy ohodnotenia pozemku a berie na zreteľ aj jeho reálne využitie v rozhodnej dobe.
Riadiac sa jeho závermi zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.605,43 € s prísl. a v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

Dopĺňacím rozsudkom 19C/253/2012-388 z 26.9.2014 súd prvého stupňa zaviazal žalovanú nahradiť
štátu trovy konania vo výške 344,64 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku a to s

použitím § 166 ods. 2 O.s.p..
Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa
§205ods.2písm.b),d)af)O.s.p..Zdôvodu,žeprvostupňovýsúdvecnesprávneprávneposúdiltým,že
nepoužil správne ustanovenia právnych predpisov, nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie
je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súd vytkla, že neprihliadal na zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Podľa názoru
žalovanej pre určenie cenu nájmu pozemku je smerodajná vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva
SR č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav,
v zmysle ktorej je hodnota sporného pozemku 0,07 EUR. Označila za nezákonný a nepoužiteľný

znalecký posudok Ing., Stanislava Szöllössyho, znalca z odboru stavebníctvo. Tvrdila, že tento znalec
nebol oprávnený vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ktoré sú v
zmysle ust. § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 504/2003 Z.z. pozemkami pre poľnohospodárske účely, zastavané
stavbami na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, naviac ak znalec pri určení výšky nájomného za
obdobie roka 2011 neskúmal všetky potrebné skutočnosti, vychádzal zo stavu roku 2014 a neskúmal,

či sa pri určovaní ceny nájomného uplatňuje zák. č. 504/2003 Z.z.. Podľa žalovanej na určenie výšky
nájomného sa vzťahuje zák. č. 504/2003 Z.z., podľa ktorého je výška nájomného je najmenej 1%
hodnoty pozemku určenej podľa vyhl. č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich
na účely pozemkových úprav, a nie vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
pretožestavbynachádzajúcesanapredmetnýchpozemkochbolipostavenénapoľnohospodárskeúčely

v rokoch 1953 - 1976, t.j. pred rokom 1991, a preto je irelevantný argument znalca, že na pozemku
sa nepestovali plodiny, že sa ranč využíva na agroturistiku, pretože tieto skutočnosti v konaní neboli
preukázané a nepreukazuje ich ani web stránka a ani výpis z jej živnostenského registra, nakoľko v
areáli sa nachádzajú budovy slúžiace na ustajnenie koní, hydiny a drobného vtáctva a jedna z budov
aktuálne slúži S.. K. D. a personálu, ktorý obhospodaruje zvieratá. Poukázala v tejto súvislosti na

ohliadku miesta znalcom Ing. Dušanom Šoltýsom zo dňa 15.1.2011, znalcom Ing. Ervinom Halászom zo
dňa 2.3.2014, informáciu od Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice - okolie, osvedčenie
obce Ploské, skutočnosť, že na pozemku ustajňovala kone, že predmetné pozemky sú v katastri
nehnuteľnosti zapísané ako orná pôda, budovy ako poľnohospodárske objekty a ona má uzatvorenú k
poľnohospodárskej pôde zmluvu o prenájme so Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, ktorý je

väčšinový vlastník parcely a ostatných pozemkov a zároveň určil cenu nájmu. Zopakovala, že v zmysle
zák. č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat je hospodársky chov koňovitých
zvierat chovom hospodárskych zvierat a uzavretý súbor zariadení je farmou, t.j. hospodárskym dvorom
a zariadenia sú stavbami slúžiacimi chovu hospodárskych zvierat, t.j. stavbami na poľnohospodárske
účely, a predmetné pozemky je potrebné považovať za poľnohospodársku pôdu, keďže v zmysle § 2

písm. b) zák. č. 220/2004 Z.z. sa poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potencionálna pôda
evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda. Súdu prvého stupňa tiež vytkla, že nedostatočne
v rozsudku odôvodnil zamietnutie posudkov Ing. Halásza a Ing. Kevického, nijako sa nevysporiadal
s rozdielmi v hodnotách súm za nájom pozemkov u jednotlivých znalcov a pri určení ceny nájmunezohľadnil skutočnosť, že výrazne zhodnotila dané pozemky tým, že vykonala rozsiahlu rekonštrukciu
stavieb na nich nachádzajúcich sa a pozemky udržiava, čím zhodnotila majetok žalobkyne, ktorá by inak
mohla svoje pozemky prenajať až po odstránení pozostatkov po bývalom JRD. Priznaný nájom mala

za neakceptovateľný a priečiaci sa dobrým mravom i poukazom na fakt, že žalobkyňa nepristúpila na
jej návrh na odkúpenie pozemkov a odmietla aj ponuku náhradného pozemku vedľa ranča V., ako i že
dlhodobo platila Slovenskému pozemkovému fondu za pozemok sumu 0,0016/m2, ktorý ako správca
väčšinových vlastníckych podielov neznámych vlastníkov rozhodol v súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka o výške nájomného za poskytnutie pozemkov. Podľa žalovanej v konaní nebolo preukázané,

že na predmetných pozemkoch vykonávala roku 2011 podnikateľskú činnosť v oblasti agroturistiky.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať
jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Podľa názoru žalobkyne tvrdenia žalovanej
o nekompetencii Ing. Szöllössyho znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad
hodnoty nehnuteľností nie sú odôvodnené. Podľa žalobkyne súd prvého stupňa riadne odôvodnil

skutočnosť, prečo ustanovil vo veci Ing. Szöllössyho, znalca z odboru stavebníctvo, ktorý postupoval pri
vypracovaní znaleckého posudku plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi, zohľadnil skutočný
charakter a skutočné využitie predmetných pozemkov v rozhodnej dobe, jeho charakteristiku a polohu.

Od jeho záverov sa následným spôsobom neodlišujú ani závery znalcov Ing. Šoltýsa a Ing. Daňka, ktorí

v iných konaniach určovali výšku nájomného za roky 2006-2008. Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 25Cdo 2434/2004 § 1 písm. a) zák. č. 220/2004 Z.z. mala za to, že pre rozhodnutie o jej
peňažnom nároku nie je smerodajné, aký druh pozemku je zapísaný a popísaný v katastri nehnuteľnosti,
ale konkrétne okolnosti, účel a prevažujúci spôsob využívania veci (podnikateľské účely). Doplnila,
že predmetné pozemky sú síce evidované ako orná pôda, ale v rámci parcely „E“, pri ktorej nie je

druh pozemku (evidovaný ako parcela registra „E“) v zmysle § 70 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z.
záväzným údajom katastra, pričom z identifikácie parciel na liste vlastníctva č. 1298 Správy katastra zo
dňa 17.9.2007 vyplýva, že skutočným druhom pozemku nie je orná pôda, ale prevažne ostatné plochy,
zastavané plochy a trvalé trávnaté porasty, ako i fakt, že orná pôda a trvalé trávnaté porasty predstavujú
iba cca 3,3% z celkovej výmery, čo je zanedbateľná časť, a aj preto predmetné pozemky nemožno

celé považovať za poľnohospodársku pôdu a podľa toho posudzovať cenu pôdy. Pokiaľ žalovaná ako
dôkaz preukazujúci jej poľnohospodársku činnosť predložila výpis z osvedčenia o zápise do evidencie
samostatne hospodáriacich roľníkov, záznam regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice -
okolie z veterinárnej kontroly č. 1 zo dňa 14.9.2011 o uskladnení hydiny, tento potvrdzuje iba existenciu
zvierat na ranči V. a aj ostatné žalovanou predložené listiny označila žalobkyňa za irelevantné, nakoľko

neosvedčujú ani výkon poľnohospodárskej činnosti a ani tvrdenie žalovanej, že nájom predmetných
pozemkov je potrebné určiť v súlade so zák. č. 504/2003 Z.z.. Zdôraznila, že nájomnú zmluvu medzi
žalovanou a Slovenským pozemkovým fondom považuje za absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 2 a
§ 39 Občianskeho zákonníka, keďže jej účelom bolo dať do prenájmu len časť pozemkov, ktoré sú v
podielovom spoluvlastníctve, a to výlučne len výmeru prislúchajúcu podielom neznámych vlastníkov,

ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond, a tak takéto plnenie je objektívne nemožné, lebo podiel je
len ideálna časť veci a tiež preto, že predmet zmluvy nebol určitý a zmluva odporuje ust. § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka a je súčasne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Citujúc ust. § 2 ods.4,5, § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych
zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších predpisov, upozornila, že žalovaná nepredložila žiadne oprávnenie na šľachtenie
a plemenitbu, nakoľko v plemennej knihe figuruje len ako majiteľ koní, no nie ako aj ich chovateľ, a
preto sa nemôže jednať o chov koní v zmysle zák. č. 194/1998 Z.z., a teda ani o poľnohospodársku
činnosť, a medzi poľnohospodárske činnosti agroturistika nepatrí. Za absurdnú označila požiadavku
žalovanej skúmať v konaní, že sa zaslúžila o zhodnotenie pozemkov, zdôrazniac, že majetok žalovanej

sa nezmenšil z dôvodu, že užívala pozemky bez nájomnej alebo inej zmluvy. Pripomenula, že sa so
žalovanou snažila viackrát dohodnúť na nájme, resp. odkúpení pozemkov, žalovaná jej však aj napriek
mnohým prísľubom žiadnu odplatu neposkytla, hoci na ranči vykonávala v prevádzkarni ranč V. - N.
sústavne rôzne komerčné činnosti - jazdecká škola, rôzne školenia, ubytovacie služby, predaj jedál na
priamu konzumáciu a pod., t.j. mimo oblasti poľnohospodárstva a za účelom zisku tak, ako to vyplýva

i z výpisu zo živnostenského registra, pričom žalovaná prevádzkareň zrušila dňom 14.1.2013, avšak
vykonávanie uvedených činností má len pozastavené, a to od 1.2.2014 do 31.1.2017.Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, pokiaľ smeruje voči vyhovujúcemu výroku
v časti prisúdenej istiny 1605,43 EUR titulom vydania bezdôvodného obohatenia žalovanej za užívanie
označených pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v období roka 2011.

Rozhodnutiu súdu v tejto vyhovujúcej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Vecne správne a zákonu
zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto vyhovujúcej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a
na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani skutočnosti uvedené žalovanou v odvolaní neumožňujú prijať
iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v tejto vyhovujúcej časti. Vo svojom

odvolaní žalovaná v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého
stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa aj správne a vyčerpávajúco
pri rozhodovaní vo veci vysporiadal a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Preto len na zdôraznenie správnosti tejto časti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam
žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

Z hľadiska skutkového stavu v konaní nebolo sporné, že žalovaná je vlastníčkou stavieb, postavených
na predmetných pozemkoch (parcele č. 737/7 a 737/11, spolu o výmere 15.308 m2, ktorých je žalobkyňa

podielovou spoluvlastníčkou v podiele 22/176), že žalovaná užívala predmetné pozemky v období roku
2011 bez toho, aby so žalobkyňou ako ich (spolu)vlastníčkou uzatvorila dohodu, na základe ktorej by
žalovaná užívala predmetnú nehnuteľnosť.

Súd prvého stupňa nárok žalobkyne na náhradu za užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanou za

obdobie za rok 2011 správne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vyložil
v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, podľa ktorej je zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
objektívneho charakteru, ktorého predpokladom je iba to, že stav obohatenia vznikol, t.j. objektívne
vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (por. napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). Plnením bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii
právneho titulu nadobudnuté (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009).

V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie v

užívaní cudzej veci bez platenia úhrady za jej užívanie. Užívateľ (v danej veci žalovaná) prirodzene nie
je schopná spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, je preto povinná vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia musí vychádzať
z ocenenia prospechu, ktorý obohatenému (žalovanej) užívaním veci (pozemkov žalobkyne) vznikol.
Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným

obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca
(žalovaná) za obvyklých okolností bola povinná platiť podľa nájomnej zmluvy.

Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd následne pri úvahe o
rozsahu bezdôvodného obohatenia žalovanej postupoval v súlade s ustanovením § 458 Občianskeho

zákonníka a výšku peňažnej náhrady správne odvodzoval od prospechu, ktorý žalovaná získala v dobe
jeho vzniku, správne pritom vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku Ing. Stanislava Szöllössyho,
znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu predmetných parciel vo výške zodpovedajúcej spoluvlastníckemu podielužalobkyne aplikujúc oceňovaciu vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku. Predmetom konania totiž nie je určenie výšky nájmu v zmysle zák. č. 504/2003 Z. z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene

niektorých predpisov, ale bezdôvodného obohatenia, pri určení výšky ktorého sa vychádza z výšky
obvyklého nájmu pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia.

Predmetné pozemky, ktorých užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej, aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie sú poľnohospodárskymi pozemkami, s určenou BPEJ. Zákon č. 504/2003

Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, polˇnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a
o zmene niektorých predpisov, ktorého aplikácie sa domáha žalovaná, v § 1 ods. 2 ustanovuje, že
pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto
pozemku,pozemokzastavanýstavbounapoľnohospodárskeúčelydo24.júna1991,akoajinýpozemok
prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku s tým, že tým nie sú dotknuté
ustanovenia osobitného predpisu vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
a vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde odkazuje na zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poľnohospodárskou

pôdou rozumie produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster")
ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty (§ 2 písm. b/ cit. zák.).
Podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, sú údaje katastra uvedené v § 7
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (ods. 1 cit. ust.), a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné

číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho
územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej
jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach,
údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E" (odsek 2 cit. ust.).

Z uvedeného je zrejmé, že je potom potrebné prisvedčiť žalobkyni v tom, že predmetné pozemky
nemožno celé považovať za poľnohospodársku pôdu a podľa toho posudzovať cenu pôdy v situácii, ak
sú evidované ako orná pôda, ale v rámci parcely „E“, pri ktorej nie je druh pozemku záväzným údajom
katastra. Zo správy katastra zo dňa 17.9.2007 vyplýva, že skutočným druhom pozemku nie je orná

pôda, ale prevažne ostatné plochy, zastavané plochy a trvalé trávnaté porasty, pričom orná pôda a trvalé
trávnaté porasty predstavujú iba cca 3,3% z celkovej výmery, čo je zanedbateľná časť. A zároveň, ak z
výpisu zo živnostenského registra nepochybne plynie, že žalovaná v rozhodnom období pod obchodným
menom MVDr. O. D. - C. prevádzkovala (od 10.3.2000) v N., V. - ranč zariadenie slúžiace na regeneráciu
a rekondíciu (činnosť pozastavená od 1.2.2014 do 31.1.2017), vyučovanie rekreačnej jazdy na koni,

predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov,
vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne
vyrábané koncentráty a mrazené krémy, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných
mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, ak k ich priamej konzumácii nie je
k dispozícii viac ako 8 miest, predaj na priamu konzumáciu jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným

hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok, ubytovacie služby v kategórii po triedu * *
* a maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností s tým, že prevádzku na ranči V. zrušila až
dňom 14.1.2013 a svoju činnosť (vyššie uvedenú) pozastavila až od 1.2.2014 do 31.1.2017. Nemožno
teda súhlasiť so žalovanou, že poskytovanie ubytovacích služieb a občerstvenia v rozhodnom období
výpis z jej živnostenského registra nepreukazuje.

Žalovaná napokon neopodstatnene namieta, že rozsudok je v tejto vyhovujúcej časti (prisúdenej istiny)
nepreskúmateľný a nezrozumiteľný.

Prvostupňový súd v odôvodnení tejto časti svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia
preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovenívšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Napadnuté rozhodnutie v tejto jeho preskúmavanej časti zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil a dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Tvrdenie žalovanej, že súd nedostatočne v rozsudku odôvodnil zamietnutie posudkov X.. Halásza a
Ing. Kevického a nijako sa nevyporiadal s rozdielmi v hodnotách súm za nájom pozemkov vyčíslených
jednotlivými znalcami, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia. Z odôvodnenia totiž vyplýva, že
prvostupňový súd odvodzoval záver o dôvodnosti peňažného nároku žalobkyne zo záverov znaleckého
posudku Ing. Stanislava Szöllössyho, znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad

hodnoty nehnuteľností, ktorý pri vyčíslení výšky bezdôvodného obohatenia žalovanej za rozhodné
obdobie vychádzal z vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a nie
za záverov posudkov Ing. Halásza a Ing. Kevického, ktoré vychádzali pri určení ceny obvyklého nájmu
z predmetných pozemkov ako z poľnohospodárskej pôdy. Či tak urobil správne, je otázkou právneho
posúdenia veci, ktorého správnosť žalovaná namieta (s poukazom na vyššie uvedené) neodôvodnene.

Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť pripomína, že znalec zásadne rieši otázky skutkové a nesmie
sa vyjadrovať k právnym otázkam, ktoré v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) rieši súd.
Súd potom v rámci dokazovania hodnotí znalecký posudok ako dôkaz, aby zistil, či tento dôkaz využije
pre svoje rozhodnutie alebo nie. Zároveň v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov prisluší

súdu rozhodnúť, ktoré z dôkazov navrhovaných účastníkmi v konaní vykoná a ktoré nie, a vo svojom
rozhodnutí nato náležite vyložiť, z akých dôvodov (spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom,
ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým na skutkovom základe veci dospel a na ktorých založil
svoje rozhodnutie) navrhnuté dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Ani v tomto smere nemožno
súdu prvého stupňa vytknúť žalovanou namietané pochybenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia totiž

súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vyložil prečo k znaleckým posudkom znalcov Ing. Halásza
a Ing. Kevického neprihliadal a návrh žalovanej na nariadenie znaleckého dokazovania na ocenenie
všeobecnej ceny nájmu z odboru poľnohospodárstvo zamietol, a to z dôvodu, že tieto vychádzali pri
určení ceny obvyklého nájmu z predmetných nehnuteľností ako z poľnohospodárskej pôdy. Všeobecne
pritom platí, že pri hodnotení znaleckého posudku (rešpektujúc jeho zvláštnosti) sa musí súd zaoberať

tým, či posudok znalca má všetky formálne náležitosti, či jeho závery sú náležite odôvodnené a
podložené obsahom nálezu, či znalec vyčerpal zadanie mu vymedzené a či bral do úvahy všetky
skutočnosti, s ktorými sa mal vysporiadať a či jeho závery zodpovedajú výsledkom konania a nie sú
v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súd však pritom nemôže preskúmavať vecnú správnosť
odborných záverov znalca, keďže sudcovia na to nemajú odborné vedomosti, alebo ich nemajú v takom

rozsahu, aby mohli takéto preskúmanie vykonať. Len keď existujú pochybnosti o vecnej správnosti
znaleckého posudku, možno pokračovať v posudzovaní jeho správnosti. Tu však odvolací súd, zhodne
s názorom prvostupňového súdu pochybnosti o správnosti posudku Ing. Szöllössyho nemá.

Vo vyššie uvedených súvislostiach neobstojí námietka žalovanej, že žalobkyni nemožno priznať nárok

s poukazom na dobré mravy a skutočnosť, že žalobkyňa neakceptovala jej návrh na odkúpenie
predmetných pozemkov, odmietla aj jej ponuku náhradného pozemku v susedstve ranča Ortáše, ako
i že dlhodobo platila Slovenskému pozemkovému fondu za pozemok sumu 0,0016/m2, a nemožno
uznať za dôvodnú ani ostatnú odvolaciu námietku žalovanej, spochybňujúcu záver prvostupňového
súdu o určení výšky jej bezdôvodného obohatenia tvrdením, že neprihliadol na to, že sa zaslúžila o

zhodnotenie predmetných pozemkov, ktoré v rozhodnom období užívala, pokiaľ v tomto smere túto
svoju námietku nešpecifikovala a po poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhla doplniť
dokazovanie. Ide tak o nové skutočnosti, na ktoré odvolací súd v odvolacom konaní v zmysle § 205a
O.s.p. neprihliada. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že iba ničím nepodložené všeobecné
tvrdenie nepostačuje, naopak, tvrdenie žalobkyne v tomto smere musí byť kvalifikované a nato bolo na

žalovanej, aby preukázala svoje tvrdenia o zhodnotení pozemkov a o rozpore výkonu práva žalobkyne
s dobrými mravmi.Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
netrpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, ktoré by malo za následok vznik vady podľa § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., napadnutý rozsudok je vo vyhovujúcom výroku v časti prisúdenej istiny vecne správny a

jepotrebnéhopotvrdiť(§219ods.1O.s.p.),pretožesúdprvéhostupňanazákladedostatočnezisteného
skutkového stavu vec správne právne posúdil, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a
správne rozhodol.

Súhlasiť možno aj s rozhodnutím prvostupňového súdu v časti priznaných úrokov z omeškania a trov

konania, ktoré nároky žalobkyňa v odvolaní ani výslovne nespochybnila.

Žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech a keďže si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania a
túto aj v lehote vyčíslila, bola jej priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z odmeny a
náhrady hotových výdavkov jej zástupcu (§ 211 ods. 2, § 142 ods. 1 O.s.p.) podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z.. Odmena bola priznaná za 1 úkon právnej služby a to za vyjadrenie k odvolaniu z 10.11.2014 v

základnej sadzbe 71,37 €. Za tento úkon patrí aj paušálna náhrada 8,04 € a daň z pridanej hodnoty
15,88 eur. Celkom teda náhrada trov predstavuje sumu 95,29 €. Náhrada trov právneho zastúpenia
nebola priznaná za účasť na vyhlásení rozsudku dňa 16.6.2016, keďže tohto sa nezúčastnila advokátka
žalobkyne (či jej advokátsky koncipient), ale jej právna asistentka (Bc. Miroslava A.), bez skončeného
vysokoškolského právnického vzdelania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.