Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 17, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/585/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311200206
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4311200206.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: V.. W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. U.. U. proti žalovanému: ENERGO - BYTOS, s.r.o., so sídlom E. B. W. XX, D., IČO: 31445659,
zastúpený: JUDr. Klučková, advokátka, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pluhová 29, Bratislava,
IČO: 36864242, o určenie, že pracovný pomer vznikol a naďalej trvá a o náhradu mzdy, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 29. júna 2016 č.k. 14C/13/2011-415, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti priznanej náhrady trov konania žalovanému v sume
1854,09 eura p o t v r d z u j e a vo zvyšnej priznanej a zamietajúcej časti, napadnuté uznesenie z r
u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému titulom

náhrady trov právneho zastúpenia sumku 3263,64 eura na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr.
Klučkovej, do troch dní od právoplatnosti uznesenia a vo zvyšnej časti súd uplatnený nárok na náhradu
trov konania zamietol.
1.1.Napadnuté uznesenie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami § 151, ods. 1, ods. 3, § 160 ods.
1, § 137, § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 14 ods. 1, ods. 5 písm.

b/, § 15, § 17 ods. 1, Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v
zneníúčinnomdo30.06.2013(ďalejlen„vyhláška“),§1ods.2,§9ods.1,§11ods.1písm.a/,§13aods.
1, ods. 4, § 15, § 17 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, v
znení účinnom od 01. 07. 2013 (ďalej len „vyhláška“). Konštatoval, že predmetom konania vo veci samej

bola žaloba žalobcu jednak o určenie, že pracovný pomer vznikol a naďalej trvá a tiež žaloba o náhradu
mzdy. Súdprvejinštancierozhodolvspojenísrozhodnutímodvolaciehosúdumedzitýmnymrozsudkom,
ktorým zamietol žalobu žalobcu o určenie, že pracovný pomer vznikol a trvá. Následne žalobca na
pojednávaní dňa 09. 10. 2014 zobral žalobu v časti náhrady mzdy späť, žalovaný so späťvzatím žaloby
v tejto časti súhlasil a preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Uznesením zo dňa 13. 04.
2015 súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania, ktorým uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 329,84 eura, ktoré uznesenie odvolací súd zrušil a vec
mu vrátil na nové konanie. Napadnutým uznesením rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia
žalovaného podľa citovanej vyhlášky, keď konštatoval, že ustanovenie § 10 ods. 3 vyhlášky sa použije
v prípade, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, v takomto prípade sa tarifná hodnota
určí súčtom hodnôt jednotlivých opakujúcich sa plnení a len v prípade, ak ide o plnenie na čas dlhší
ako päť rokov alebo o plnenie na neurčitý čas, bude tarifnou odmenou päťnásobok ročného plnenia.

Sem možno zaradiť aj časté spory o neplatnosť niektorých odplatných zmlúv, pričom o opakujúce sa
plnenie v zmysle časti tohto ustanovenia za bodkočiarkou (paušálny päťnásobok) nejde pri nároku nanáhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, preto súd pri výpočte odmeny v
časti nároku na náhradu mzdy vchádzal z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 07. 02. 2012, nakoľko bol tento

úkon uplatnený duplicitne. Taktiež nepriznal náhradu za účasť na pojednávaní dňa 09. 10. 2014 v časti
nároku, že pracovný pomer vznikol a trvá, nakoľko v tejto časti bol návrh zamietnutý dňa 04. 09. 2012. Za
účasť na pojednávaní dňa 30. 10. 2014 priznal odmenu iba v 1 podľa § 13a ods. 4 vyhlášky a nepriznal
trovy odvolacieho konania v časti nároku na náhradu mzdy vo výške 1214,90 eura, nakoľko predmetom
odvolacieho konania tento predmet konania nebol, predmetom odvolacieho konania bolo iba konanie o

uplatnenom nároku, že pracovný pomer vznikol a trvá.

2.Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonnej lehote žalovaný. Namieta nesprávny
procesný postup, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia. Vytýka súdu prvej inštancie, že z jeho odôvodnenia nie je možné

zistiť, prečo a na základe akej právnej úvahy mal za to, že v rámci nároku na náhradu mzdy v
predmetnej veci nejde o opakujúce sa plnenie podľa § 10 ods. 3 vyhlášky. Týmto je naplnený dôvod
nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, nakoľko iba samotná konštatácia súdu, že v dotknutom
prípade sa nejedná o opakujúce sa plnenie, bez právneho zdôvodnenia, nespĺňa zákonné požiadavky
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Sám žalobca určil svoj nárok, ktorý si na súde uplatňuje a chce

jeho zaplatenie zo strany žalovaného, a to priemerným mesačný zárobkom vo výške 687,11 eura od 01.
10. 2010 do dňa, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, resp. do rozhodnutia súdu, čím žalobca
jasne určil sumu aj dobu, za ktorú túto sumu požaduje. Je zrejmé, že sa jedná o opakujúce sa plnenie,
pričom navyše nejde o nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru
a žalovaný sám určil obdobie, za ktoré svoju mzdu požaduje, t.j. od 01. 10. 2010 ukončenia súdneho

konania, t.j. do právoplatnosti uznesenia súdu zo dňa 23. 02. 2015, teda do dňa 14. 04. 2015. Nejedná
sa však o hodnotu veci, ktorú nie je možné vyjadriť v peniazoch, ale ide o tarifnú hodnotu určenú za 54
mesiacov od 01. 10. 2010 do 31. 03. 2015, v sume 687,11 eura , teda 37 103,94 eur a za apríl 2015
v alikvotnej výške 274,88 eura spolu 37 378,82 eura, z ktorej hodnoty je odmena advokáta za jeden
úkon právnej pomoci vo výške 274,88 eura. Žalobca sám definoval predmet tohto konania presnou

sumou a preto nie je udržateľný záver súdu prvej inštancie o potrebe aplikácie § 11 ods. 1 písm. a/
vyhlášky. Z uvedeného vyplýva, že na výpočet základu tarifnej odmeny pre právneho úkony z nároku na
náhrady mzdy je potrebné aplikovať ustanovenie § 10 ods. 3 vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky
a nie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Nesúhlasí ani s nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia za
pojednávanie dňa 07. 02. 2012, ktoré trovy právneho zastúpenia neboli uplatnené duplicitne, nakoľko

predmetné pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny. Žiada napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť tak, že trovy právneho zastúpenia z nároku na náhradu mzdy prizná žalovanému vypočítané v
súlade s § 10 ods. 3 vyhlášky tak, ako boli žalovaným uplatnené a zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

6.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania, v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP,
viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec

prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7.Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým
bol zrušený zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa

prechodných ustanovení, Civilný sporový poriadok platí aj na konania, ktoré boli začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, účinky úkonov zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie
rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, odvolací súd však napadnuté uznesenie posudzoval už podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP (účinného do 30. 06. 2016), žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 146 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou dňa 07. 01. 2011 domáhal určenia, že

pracovný pomer vznikol a naďalej trvá a náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku
687,11 eura za každý mesiac, počítajúc odo dňa 01. 10. 2010 do dňa, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo súd rozhodne o tom, že pracovný pomer naďalej trvá. Súd prvej inštancie
medzitýmnym rozsudkom zo dňa 4. septembra 2012 č.k. 14C/13/2011-269 žalobu žalobcu o určenie,
že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol dňa 02. 09. 2010 naďalej trvá, zamietol.

RozsudokbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvNitrezodňa02.10.2013č.k.25Co/340/2012-316.
Následne žalobca na pojednávaní dňa 09. 10. 2014 zobral žalobu v časti náhrady mzdy späť, po
súhlase žalovaného súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Napadnutým uznesením priznal
žalovanému náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, pričom aplikoval
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky (neoceniteľný predmet sporu) a to tak v časti určenia, že

pracovný pomer trvá, ako aj v časti náhrady mzdy. Žalovaný sa s týmto rozhodnutím nestotožnil, podal
proti nemu odvolanie žiadajúc jeho zmenu a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia tak, ako ich
sám vyčíslil.

11. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie je v časti priznanej náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému za predmet sporu, ktorým
bolo určenie, že pracovný pomer naďalej trvá, vo výške 1854,09 eura správne a preto ho podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil s tým, že aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP v tejto časti sa v plnom rozsahu
s napadnutým uznesením stotožnil a na jeho odôvodnenie ďalej iba poukazuje.

12. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalovanému
náhradu trov právneho zastúpenia za predmet sporu, ktorým žalobca žiadal náhradu mzdy. Stotožnil sa
však so skutočnosťou, že žalovanému v tejto časti nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vznikol,
nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie aplikujúcom ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Je
nesporné, že súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie o aplikovaní predmetného ustanovenia, vôbec

nezdôvodnil. Neuviedol, dôvod tohto rozhodnutia a aké úvahy ho viedli k aplikácii tohto ustanovenia,
a to navyše za situácie, že sám žalobca označil už v podanej žalobe, že jeho priemerný mesačný
zárobok bol vo výške 687,11 eura s tým, že aj presne vymedzil dobu, po ktorú žiada náhradu mzdy, a
to od 01. 10. 2010 do rozhodnutia súdu. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol uznesením o
zastavení konania v tejto časti (v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým zobral žalobu v tejto

časti späť), právoplatným dňa 14. 04. 2015. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie mal určenú
hodnotu predmetu sporu (mesačne suma 687,11 eura, obdobie od 01. 10. 2010 do 14. 05. 2015) a
teda absolútne nebol dôvod na aplikáciu a postup podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Keďže je možnépresne za uvedené obdobie pri mesačnej sume 687,11 eura určiť hodnotu predmetu sporu, mal súd
prvej inštancie postupovať podľa § 10 ods. 1 vyhlášky.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie mal pri výpočte náhrady
trov právneho zastúpenia postupovať aj podľa § 10 ods. 3 vyhlášky, aplikujúc ustanovenie o opakujúcom
sa plnení. V tejto časti sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval, že nemôže ísť o
opakujúce sa plnenie. O opakujúce sa plnenie podľa ustanovenia § 10 ods. 3 vyhlášky ide v prípade, ak
jepredmetomprávnejslužbynapr.nájomné,výživnénaplnoletédieťa,splátkyinéhopeňažnéhoplnenia,

v ktorom prípade sa tarifná hodnota určí súčtom hodnôt jednotlivých opakujúcich sa plnení. Možno
sem tiež zaradiť aj časté spory o neplatnosť niektorých odplatných zmlúv s opakujúcim sa plnením. O
opakujúce sa plnenie v zmysel časti tohto ustanovenia za bodkočiarkou (paušálny päťnásobok) nejde
pri nároku na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru.

14. Akceptujúc názor odvolateľa, že v danom prípade nejde o nárok na náhradu mzdy v dôsledku

neplatného skončenia pracovného pomeru, ale ide o nárok na náhradu mzdy v dôsledku určenia, že
pracovný pomer trvá, odvolací súd napriek tomuto konštatovaniu, dospel k záveru, že v danom prípade,
keďže je známa mesačná hodnota mzdy, ktorú žalobca žiadal a je známe obdobie, za ktoré túto mzdu
žiadal, hodnota predmetu sporu sa určí súčinom týchto dvoch veličín a nie je preto možné aplikovať
opakujúce sa plnenie počas päťročného obdobia. Z tohto dôvodu mal preto súd prvej inštancie v časti

náhrady mzdy aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky, keď za hodnotu sporu určí súčin mesačnej
mzdy v sume 687,11 eura a počet mesiacov od 01. 10. 2010 do 31. 03. 2015 a alikvotnú časť mzdy za
mesiac apríl 2015, do 14. 05. 2015, kedy nadobudlo uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania
právoplatnosť (celkom 54 mesiacov a 8 pracovných dní).

15. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie v zmysle uvedených záverov nepostupoval,
napadnuté uznesenie je pre nedostatok odôvodnenia v časti náhrady trov konania za predmet sporu
náhrady mzdy a v zamietajúcej časti nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom, odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane.

16. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o trovách konania v zmysle
ustanovení § 262 a nasl. Civilného sporového poriadku, pričom je viazaný vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu a následne sa riadne vysporiada i so všetkými námietkami a dôvodmi
uvádzanými žalovaným v podanom odvolaní, a to najmä s jeho tvrdením o tom, že si neuplatnil duplicitne

trovy právneho zastúpenia za úkon - účasť na pojednávaní dňa 07. 02. 2012, nakoľko toto pojednávanie
trvalo viac ako dve hodiny, za čo právnemu zástupcovi žalovaného podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, účinnej v
časeúkonu,patriatrovyprávnehozastúpeniazakaždézačatédvehodinyzaúčasťvkonanípredsúdom.
Na druhej strane sa však odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal trovy
odvolacieho konania v časti nároku na náhradu mzdy, nakoľko v odvolacom konaní bolo predmetom

odvolania iba konanie o uplatnenom nároku, že pracovný pomer trvá naďalej (súd prvej inštancie
rozhodol medzitýmnym rozsudkom iba o tomto nároku a iba o tomto nároku rozhodoval odvolací súd).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).