Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 17, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316202749
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316202749.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, vo veci navrhovateľky: F. I.,

F. XX.XX.XXXX, T. F. Q. XXX, Q..Č.. E. X, W. E., proti povinnému v 1. rade: U. I., F. XX.XX.XXXX, T.
F. Q. XXX, Q..Č.. C. XX, H., Č. S., v 2. rade: H. I., F. XX.XX.XXXX, T. U. Č.. XX, o určenie vyživovacej
povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd zaviazal povinného v 1. a 2. rade prispievať
na jej výživu ako plnoleté nezaopatrené dieťa sumou po 28 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.

V písomnom návrhu uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom OS Levice č.k.
11C/53/02-21 zo dňa 27.6.2002 a ona, v tom čase maloletá, bola zverená do osobnej starostlivosti
matke. Neskôr z dôvodov porúch správania bolo rozsudkom OS Levice č.k. 15P/11/2014-144 zo
dňa 4.2.2015 u nej nariadená ústavná starostlivosť. Dňa 31.10.2015 dovŕšila plnoletosť a ústavná
starostlivosť bola ukončená resp. zrušená. V školskom roku 2015/2016 je študentkou 1. ročníka SOŠO
v Zlatých Moravciach, odbor kuchár. Býva v domácnosti rodičov svojho priateľa. Príjem nemá žiadny,
stará mama z otcovej strany jej mesačne posiela 50 eur. S otcom nie je v žiadnom kontakte, nemá

vedomosť či pracuje v ÚVTOS, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka jej neprispieva žiadnou sumou,
pracuje v ČR a má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. Na pojednávaní dňa 17.2.2017 svoj návrh
doplnila výpoveďou v tom, že z jej vzťahu s priateľom sa im dňa 29.11.2016 narodil mal. S. S.. Priateľ
je v pracovnom pomere, jeho hrubý príjem je 650 eur mesačne. Ona poberá rodičovský príspevok 226
eur, otec t.j. povinný v 2. rade jej prispieva 30 eur mesačne, kúpi jej aj oblečenie. Matka jej žiadnou
čiastkou na výživu neprispieva. Predtým ako porodila, požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
o príspevok, bolo jej uhrádzané 61,60 eur mesačne, keď otehotnela 75,10 mesačne.

2. Povinný v 2. rade na pojednávaní dňa 17.2.2017 uviedol, že v čase od 12.11.2007 do 12.11.2016 bol
vo výkone trestu. Počas tejto doby výživné za neho uhrádzala na navrhovateľku jeho matka vo výške
50 eur mesačne, kupovala jej oblečenie, platila jej mobil, ktorý jej v súčasnosti platí. Odkedy sa vrátil z
výkonu trestu, platí navrhovateľke 30 eur mesačne a kúpi jej oblečenie. Je invalidný dôchodca, bol mu
priznaný invalidný dôchodok od 1.10.2015 v sume 100,80 eur mesačne, od 1.1.2016 v sume 101,80
eur a v súčasnosti vo výške 105 eur mesačne. Má výdavky na lieky 50 eur mesačne. Býva rôzne u

rodiny, kamarátov.

3. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 17.2.2017 rozhodol v neprítomnosti povinného v 1.
rade, nakoľko doručenie mala riadne vykázané, neúčasť ospravedlnila, súhlasila s konaním v jejneprítomnosti. Uviedla,žesapojednávanianemôžezúčastniť,nakoľkožijeapracujevČeskejrepublike.
Pridržiava sa tvrdení v podanom návrhu a súhlasí s návrhom.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny vzťah:

5. Navrhovateľka je plnoletou dcérou povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade. Manželstvo
rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 27.6.2002 pod č.k.
11C/53/2002-21. Vtomčasemaloletánavrhovateľkabolazverenádovýchovyaopatery matkyaotecsa

zaviazal prispievať na jej výživu 16,60 eur (500,- Sk) mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňom 2.8.2002. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 4.2.2015 pod č.k. 15P/11/2014-144 bola
u navrhovateľky nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonávala v Reedukačnom centre Spišský
Hrhov. Každý z rodičov bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou zodpovedajúcou 30
% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 12.2.2014. Od doby prepustenia
(30.6.2015) z Reedukačného centra navrhovateľka žije s priateľom u jeho rodičov.

6. Navrhovateľka v čase podania návrhu (dňa 26.2.2016) bola študentkou 1. ročníka Strednej odbornej
školy obchodu a služieb, učebný odbor 6445 H kuchár. Podľa potvrdenia školy v školskom roku
2016/2017 je žiačkou II. B triedy a má povolené štúdium podľa individuálneho učebného plánu na
základe odporučenia lekára. Nepoberá sociálne ani prospechové štipendium, ani žiadne učňovské

odmeny. Výdavky na školu - zabezpečenie pracovného oblečenia na odborný výcvik v sume 17 eur,
učebnica anglického jazyka 15 eur, zošity a písomné potreby.

7. Navrhovateľka žije u rodičov svojho priateľa, ktorý je v pracovnom pomere a jeho hrubý mesačný
príjem je 650 eur. Z ich vzťahu sa im dňa 29.11.2016 narodil mal. Richard Rajtár. Navrhovateľka je

poberateľkou rodičovského príspevku s rodinnými prídavkami na dieťa vo výške 226 eur mesačne. Pred
pôrodom jej bola vyplácaná dávka v sume 61,60 eur a v čase tehotnosti 75,10 eur od Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.

8. Povinná v 1. rade žije v Českej republike, kde aj pracuje. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k

mal. J., F.. XX.X.XXXX a E.. I., F.. X.X.XXXX. Podľa potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou povinný v 2. rade v čase od 11.11.2008 do 12.11.2016 bol vo výkone trestu
odňatia slobody, z ktorého
bol dňa 12.11.2016 prepustený, pri prepustení mu bola vyplatená čiastka 101,80 eur. Na základe
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 3.5.2016 povinnému v 2. rade bol od 1.10.2015 priznaný

invalidný dôchodok vo výške 100,80 eur, od 1.1.2016 suma vo výške 101,80 eur a v súčasnosti poberá
invalidný dôchodok vo výške 105 eur mesačne. Navrhovateľke mesačne uhrádza 30 eur na výživu.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako
Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do

času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

12. Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

18. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania vo
veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

19. Podľa § 217 ods. 1, veta prvá, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona a je v nej

zahrnuté právo dieťaťa na výživu, s ktorým korešponduje povinnosť oboch rodičov vyživovať dieťa.
Obaja rodičia majú spoločnú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na plnenie vyživovacej
povinnosti nemá vplyv fakt, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Výživné má v rámci vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom privilegované postavenie najmä v tom, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Vek dieťaťa teda nie je rozhodujúci pre trvanie tejto vyživovacej povinnosti. Zákonná

vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj v období, kedy sa dieťa sústavne pripravuje na budúce
povolanie, najmä študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Pri trvaní vyživovacej povinnosti u
dieťaťa, ktoré študuje, resp. ktoré sa rozhodne zvýšiť svoju kvalifikáciu, trvá vyživovacia povinnosť po
dobu štúdia, pokiaľ v ňom riadne pokračuje, a to až do jeho ukončenia.

22. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane o výživnom na dieťa rozhodnúť,
je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
povinnej osoby, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.Uvedenázmenapomerovmusíbyťvsúdnomkonanídostatočnepreukázaná,pričomsúdmusí
mať preukázané, že došlo k zmene pomerov tak na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinnej

osoby. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene, pričom sa skúma
zmena pomerov oproti pomerom, ktoré boli preukázané ku dňu vyhlásenia skoršieho právoplatného
rozhodnutia. Aj pri zamietnutí návrhu na zmenu výživného (zvýšenie alebo jeho zníženie) musí byť
preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Z tohto
hľadiska musí súd skúmať a porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa vo

vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovni rodičov, s poukazom na vek, zdravotný stav,
schopnosť starať sa o seba, pravidelné ako aj náhodilé výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom ako aj
jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Na strane povinnej osoby, musí skúmať,
porovnávať a preukázať zmenu pomerov, prípadne dôjsť k záveru, že k zmene pomerov nedošlo v
súvislosti porovnaním s príjmami povinnej osoby, s príjmami druhého rodiča maloletého dieťaťa, počtom

vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba
posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak
jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Pri zmene pomerov musí súd vždy prihliadnuť aj
na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).

23. Pojmom nezaopatrené dieťa je vymedzený v zákone č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa. Podľa
§ 3 ods. 1 písm. a) nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej
dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona, sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je
štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou. Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako
poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá (§ 54 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z.z.). Z uvedeného je

zrejmé, že nezaopatrené dieťa znamená, že nemá vlastný príjem, lebo je buď neplnoleté a/alebo sa
sústavne (dennou formou) pripravuje na štúdium. Dieťa, ktoré nie je nezaopatrené je zaopatrené dieťa.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh podaný zo strany navrhovateľky
nie je dôvodný. Navrhovateľka v danom prípade nie je nezaopatreným dieťaťom, nakoľko nespĺňa

podmienky na vymedzenie tohto pojmu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je matkou mal. S.,
F.. XX.XX.XXXX a je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 226 eur. Navrhovateľka sa dennou
formou štúdia sústavne nepripravuje na budúce povolanie. Súd poukazuje i na to, že po nadobudnutí
plnoletosti prichádza do úvahy vylúčenie priznania výživného, s odôvodnením, že výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Hoci by teda existovala povinnosť rodiča poskytnúť
svojmu plnoletému dieťaťu aspoň minimálne výživné, nevznikne právo dieťaťa na výživné od rodiča,

nakoľko jeho pomery ako oprávneného sú výrazne lepšie než majetkové pomery povinného. V danom
prípade sa to týka povinného v 2. rade, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 105 eur mesačne,
iný príjem nemá. I napriek tejto skutočnosti však prispieva navrhovateľke sumou 30 eur, ako i kúpou
oblečenia. Z uvedeného dôvodu súd podaný návrh zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové
tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

v Leviciach, dňa 17.2.2017