Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Elena Kúšová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/96/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313222882
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313222882.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: KSC, s.r.o., Púpavová
37, 841 04 Bratislava, IČO: 35 907 304, zast.: Mgr. Jozef Lustoň, advokát, Grösslingova 6-8, 811 09
Bratislava, proti žalovanému: RELCO s.r.o., Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818 (predtým
BOTA SK, s.r.o.), o zaplatenie 1.544,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č.k. 22 Cb/61/2014 - 67 zo dňa 23.10.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22 Cb/61/2014 - 67 zo dňa
23.10.2014 p o t v r d z u j e .
Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.544,88 eur s príslušenstvom ako aj trovy konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 1.544,88 eur s príslušenstvom, titulom kúpnej ceny tovaru za dodávku tovaru, na
základe objednávky z 02.05.2012 a faktúry č. 120095 z 02.05.2012, splatnej 01.06.2012 na sumu
1.544,88 eur, s poukazom na dodanie tovaru priamo do prevádzkarní žalovaného, ktorý má v Bratislave
niekoľko prevádzok (obchodov s topánkami značky F.). Žalobca uviedol, že v mene žalovaného
vybavovala všetky obchodné prípady pani B., čo malo vyplývať aj z e-mailovej komunikácie, podľa ktorej
zadávala objednávky za žalovaného a dodávky tovaru do jednotlivých prevádzok mali vyplývať aj z
počítačovej evidencie, kde sa nachádza aj predmetná faktúra.
2. Na základe predložených listinných dokladov mal konajúci súd za preukázané, že zmluvný vzťah
vznikol konkludentne, na základe e-mailovej objednávky tovaru zo dňa 26.09.2012, ktorú za žalovaného
odoslala pani B. - objednávka názov „A..“ Uviedol, že podľa e-mailu z 15.10.2012, rovnakej e-mailovej
adresy, sa žalovaný chcel dohodnúť na úhrade faktúr, okrem iných aj na predmetnej faktúre č. 120095
na sumu 1.544,88 eur (od p. D., ale e-mailová adresa bolo totožná ako od p. B.). Na základe plnenia
bola vystavená faktúra č. 120095 zo dňa 02.05.2012, splatná 01.06.2012 na sumu 1.544,88 eur, ktorú
potvrdila pani B., a to prevzatie tovaru, druh tovaru, množstvo a cena, pričom fakturovaný tovar bol
v súlade s objednaným tovarom z 29.04.2012 s názvom A.. Faktúra bola zároveň aj dodacím listom,
nakoľko na faktúre bolo potvrdené prevzatie tovaru. E-mailovou korešpondenciou a predložením aj
ďalšej faktúry ktorá bola uhradená, a to Fa č. 110254, splatná 19.12.2011 na sumu 490,32 eur, ktorú
potvrdila pani B., žalobca poukázal na to, že takýto bol bežný spôsob obchodovania a že za žalovaného
preberala tovar p. B.. Podľa výpisu z účtu Fa č. 110254 bola uhradená dňa 24.04.2012. Ďalej súd uviedol,
že e-mailová korešpondencia zo dňa 15.10.2012 preukazuje, že žalovaný sa chcel dohodnúť na úhrade
troch faktúr, medzi ktorými bola uvedená aj predmetná faktúra č. 120095 na sumu 1.544,88 eur.3. Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na ustanovenia § 409 ods. 1, 2, § 411, 443, 447
a 448 Obchodného zákonníka súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu
vyhovel.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že pani
B. bola oprávnená tovar objednať a prevziať za žalobcu až od 01.08.2014. V danom spore teda podľa
jehonázoruniejedanápasívnalegitimáciažalovaného.Pretožiadal,abyodvolacísúdzmenilnapadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne.
5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové. Žalovaný
nepreukázal, že by pani B. bola oprávnená k úkonom v mene žalobcu až od 01.08.2014 a túto
skutočnosť ani žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie nenamietal. Takisto túto skutočnosť
nenamietal po celý čas od dodania tovaru, ani po zaslaní predžalobnej výzvy. Pani B. vždy vystupovala
ako osoba, ktorá je za žalovaného oprávnená objednávať, preberať a potvrdzovať prevzatie tovaru
zo strany žalovaného. To nebolo nikdy spochybnené. Mal za to, že k nezaplateniu faktúry došlo z
dôvodu rozhodnutia spoločníkov žalovaného presunúť od určitého momentu obchodné aktivity na ich
iné spoločnosti. Tento predpoklad podporuje aj to, že na súde prvej inštancie je proti žalovanému vedené
pod sp.zn. 22Cb/82/2014 iné súdne konanie, ktorého predmetom je nezaplatenie faktúr za dodanie
tovaru určeného na predaj v prevádzkach žalovaného, ktoré boli splatné približne v rovnakom období
ako faktúra, ktorej nezaplatenie je predmetom tohto konania. Taktiež tento predpoklad podporuje aj
skutočnosť, že žalovaný, ktorý prevádzkoval sieť predajní s obuvou F. podľa výpisu z obchodného
registra predal časť podniku spoločnosti ADP Development 1, s.r.o. a časť podniku spoločnosti ADP
Development 2, s.r.o., v ktorých je spoločník a jediný konateľ žalovaného JUDr. Andrej Dobrucký jediným
konateľom. Predmetom týchto zmlúv o predaji podniku bol podľa informácií žalobcu napr. tovar pánska
a dámska obuv + skladová zásoba + doplnkový tovar, regále, kancelárske vybavenie, dve motorové
vozidlá a pod..
6. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania.
7. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu, pričom opätovne zdôraznil, že pani B. nebola oprávnená
na úkony, v dôsledku ktorých žalobca žaluje o zaplatenie sumy v tomto konaní. Poukázal tiež na to, že
oprávnenie pani B. konať v mene žalovaného má preukazovať žalobca.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
ustanovením§219ods.3CSPoznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislave.Pooboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť.
9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho
hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci.
10. V sporovom konaní, sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že
iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom
zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie.11. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou
sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná
väzba.Ak strananesplnísvojupovinnosťtvrdiťskutočnostirozhodnézhľadiskahypotézyprávnejnormy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní
najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia v tom zmysle, že až v
odvolacom konaní poukázal na to, že oprávnenie pani B. konať v mene žalovaného vzniklo až od
01.08.2014. Tieto skutočnosti žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdil. Z obsahu spisu
vyplýva, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.10.2014 len uviedol, že
sporná faktúra nie je dokladom o prevzatí tovaru a e-mailová objednávka tovaru mu nebola doručená,
preto pohľadávku neuznáva. Na otázku súdu, kto je pani B. právny zástupca žalovaného len uviedol,
že ho klient o tom neinformoval a k ďalším skutočnostiam ohľadom emailovej adresy, z ktorej vzišla
objednávka tovaru, sa tiež nevedel vyjadriť.
13. Žalobca na preukázanie objednávky tovaru a poskytnutého plnenia dodaním tovaru, ktoré bolo
potvrdené pani B. poukázal na e-mailovú korešpondenciu a adresu, ktorá zodpovedá e-mailovej adrese
žalovaného ,a to e-mail zo dňa 29.04.2012, e-mail z 15.10.2012, podľa ktorého sa žalovaný chcel
dohodnúť aj na úhrade predmetnej faktúry č. 120095. Právny zástupca žalovaného potvrdil, že žalovaný
má niekoľko prevádzok s topánkami pod značkou F., pričom práve z tejto emailovej adresy bola zaslaná
objednávka tovaru. Žalobca poukázal tiež na predošlé faktúry, ktoré žalovaný uhradil a ktoré prevzala tá
istáosobapaniB.Á.atoFač.110254,splatná19.12.2011auhradenádňa24.04.2012,zčohovyplývaže
za žalovaného preberala tovar pani B., čo žalovaný až do podania odvolania nenamietal, práve naopak
túto skutočnosť potvrdil sám tým, že uhradil ňou prevzatú faktúru vzťahujúcu sa k predchádzajúcemu
obchodu.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný počas celého konania na súde prvej inštancie neuviedol
konkrétne popretia jednotlivých tvrdení žalobcu. Jediná aktivita žalovaného, resp. jeho právneho
zástupcu, sa prejavila až na pojednávaní dňa 23.10.2014, na ktorom bol tiež vyhlásený rozsudok. Aj na
tomto pojednávaní však právny zástupca v zásade nepredniesol žiadnu účinnú obranu žalovaného, len
odpovedal na otázky súdu, resp. právneho zástupcu žalobcu.
15. Podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené.
16. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
17. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
18. Ako vyplýva z citovaných ustanovení CSP nová právna úprava povoľuje prednášať nové skutočnosti
a dôkazy, ale za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré žalovaný v danom prípade nesplnil.
Odvolací súd poukazuje na to, že aj predchádzajúca právna úprava s poukazom na ust. § 205a O.s.p.
ukladala účastníkom povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky pre vec právne významné
skutočnosti, ktoré tu boli v čase konania pred prvostupňovým súdom a označiť dostupné dôkazy
spôsobilé k ich preukázaniu. Žalovaný pred súdom prvej inštancie neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a
neoznačil žiadne dôkazy. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené
ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tieprostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej
inštancie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, o ich
výške rozhodne súd prvej inštancie.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.