Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 23, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/61/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010253

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716010253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného J. R.,
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní dňa 23. 01. 2017vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný J. R. nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom P. X. XXX,

uznáva sa za vinného, preto že

v období od 13. 05. 2015 do 25. 05. 2015, v P. X., v rómskej osade B., okres F., opakovane fyzicky
napadol A. H., pričom toto napádanie vyvrcholilo dňa 19. 05. 2015, v čase okolo 16:00 hod., kedy ju v
okolí jeho unimobunky po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach na jej osobu, udrel otvorenou dlaňou

po ľavom líci, chytil ju za vlasy, strčil na zem, následne ju chytil za nohu a takto ju ťahal po zemi, pri
čom sa pravou rukou udrela o skalu, čím spôsobil A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. R., M. XX,
zranenia - zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti vpravo s posunom úlomkov a početné
pomliaždeniny, podkožné krvné podliatiny a odreniny tváre, hlavy, krku, hrudníka vpredu aj vzadu, oboch
lakťov a oboch kolien s dobou liečenia a PN 8 týždňov, kde následne, vplyvom ťažkých komplikácií
počas liečenia došlo u A. H. k septickému šoku s multiorgánovým zlyhávaním, s potrebou umelej pľúcnej
ventilácie a intenzívnej protišokovej liečby, s nutnosťou amputácie pravej hornej končatiny, a to všetko
v priamom ohrození jej života,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a) Trestného zákona,

Za to sa odsudzuje:Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť
v skúšobnej dobe podľa svojich schopností a možností spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho

výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu,
a to:
- A. H., nar. XX. XX. XXXX v P., trvale bytom M. XX, K. R., vo výške 4.976,40 Eur,

- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom J. M. X, XXX XX L. - mestská časť J., IČO: XX XXX
XXX, vo výške 14.764,68 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 02. 05. 2016na tunajší súd pod sp. zn.
1Pv/284/15/6611obžalobu na J. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)

Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný J. R. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, súd preto v súlade s § 252 ods. 2 Trestného
poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. V zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku
bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného
konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol, že sa priznáva ku spáchaniu skutku, ktorý mu

je kladený za vinu. Poškodenej sa ospravedlnil a úprimne oľutoval, čo sa stalo. Ďalej uviedol, že chce
poškodenej podľa svojich možností, a preto aj súhlasil so zmierom alebo podmienečný zastavením
trestného stíhania. Taktiež požiadal o začatie konania o dohode o vine a treste.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku boli so súhlasom prokurátorky prečítané zápisnice o

výpovediach svedkov z prípravného konania.

Poškodená A. H. po zákonnom poučení v prípravnom konaní v podstate vypovedala, že asi dňa 13. 05.
2015 prišla do B. z F., prechádzala cez park pri stanici, kde ju začala obťažovať skupinka Rómov. Chceli
jej ukradnúť cestovnú tašku, dostala aj úder do tváre, a tam sa jej zastali obžalovaný J. R., a ešte jeden

„biely“, ktorého meno nepoznala. Skupinka Rómov jej aj tak ukradla cestovnú tašku, v ktorej mala všetky
peniaze a mobilné telefóny, doklady jej ale ostali v kabelke, ostala teda úplne bez peňazí. Dala sa teda
do reči s obžalovaným a tým druhým, ktorý jej ponúkol, aby išla s nimi do P. X., že tam jednu noc prespí a
na druhý deň sa vráti do B.. V tom čase sa jej zdal obžalovaný úplne v pohode a normálny. Išli autobusom
do P. X., ten „biely“ kúpil lístky, ale keď prišli do P. X. neskoro v noci, tak sa tam všetko zmenilo, ten „biely“

ju oklamal a zdekoval sa preč, tak išla s obžalovaným do nejakej osady. Ani nevedela, kam poriadne
idú, ten „biely“ bol opitý a hovoril, že tam má nejaký dom, že na druhý deň príde za nimi. Ocitla sa v takej
unimobunke, bol tam bordel, potkany, keby bolo menej hodín a tma, tak by tam ani nešla, ušla by odtiaľ,
vtedy obžalovaný nebol agresívny. Celkovo ostala v P. X. asi dva týždne, medzi ňou a obžalovaným
nebolo nejaké spolužitie. Dennodenne ju fyzicky napádal, bez príčiny, nikde sa nemohla sama pohnúť,

aj ju zamkýnal doma, a keď aj išli spolu von, tak bol stále pri nej a ostatným v osade sa chválil, že je
jeho priateľka. Ďalej uviedla, že každý deň nepili, ale obžalovaný bol agresívnejší vtedy, keď bol opitý.
Keď ju obžalovaný doma zamkol, tak odišiel do dediny, kde žobral, a keď sa odtiaľ vrátil, už bol opitý,
a to bola katastrofa. Bežne jej tiekla krv z nosa, mala vytrhané vlasy, to sa stávalo bežne. Čo sa týka
stravovania, bola tam jedna milá suseda, ktorá dávala obžalovanému stravu, zemiaky, peniaze a ďalšie

veci. Keď mal obžalovaný podporu, tak nakúpil, ale inak žili ako žobráci. Okrem toho, že ju obžalovanýneustále fyzicky napádal, tak na ňu používal aj najvulgárnejšie nadávky. Všetko vyvrcholilo asi 19. 05.
2015, kedy ju pod vplyvom alkoholu, pod ktorým bol skoro každý deň, napadol tak, že ju udrel dlaňou
po líci, začal ju ťahať za vlasy, spadla na zem ako do nej drgol. Po tom, ako spadla, tak ju ťahal za

nohu po zemi, po takom štrku, tak pri tom si o skalu udrela pravú ruku, zacítila v nej veľkú bolesť, ihneď
jej opuchla. Toto videli aj ďalší ľudia z osady, ktorí ale neurobili absolútne nič. Keď sa pozviechala zo
zeme, tak utekala ku susedom, no obžalovaný na ňu začal kričať, aby šla ihneď späť, tak sa ku nemu zo
strachu vrátila. Obžalovanému povedala, že má zlomenú ruku, on sa zľakol, že čo jej urobil, a keďže ona
je zdravotná sestra, povedala obžalovanému, aby jej dal nejakú doštičku ako dlahu, ktorú si okolo ruky

obviazala, aby ju mala spevnenú. Do nemocnice šla až na druhý deň, bolo poobede, išla tam spoločne
s obžalovaným. V F. ju ošetrili, dali jej sadru, a potom sa s obžalovaným znovu vrátila do osady, do B..
Už keď bola v nemocnici, tak jej lekár dohováral, aby to oznámila na polícii, pretože sa mu priznala so
všetkým, ale povedala mu, že to neohlási, pretože sa obžalovaného veľmi bojí. Potom u obžalovaného
žila ešte asi týždeň, nevedela presne, ale asi 24. 05. 2015 sa obžalovaný vrátil z dediny a povedal jej,
že v dedine mu povedali, že je nezvestná, že ju hľadajú policajti. Obžalovaný sa veľmi zľakol a povedal

jej, aby išla telefonovať, povedala mu, že bude volať rodičom, ktorým povie, že je v poriadku. Bola si
požičať telefón, vtedy už obžalovaný nebol pri nej, lebo išiel do obchodu, a volala na políciu aj rodičom.
Policajtom povedala, že je v poriadku, a oni pre ňu asi do 15 minút prišli. Keď ju policajti odvážali, tak
obžalovaný vykrikoval, že sa ona vráti, na čo neodpovedala. Ešte kričal, že keď bude v nemocnici, tak
ju príde pozrieť, čo sa aj stalo. Ešte sa jej vyhrážal, že má známosti aj v K. R., že jej spraví zo života

peklo. Policajti ju zaviezli na oddelenie, kde podala na obžalovaného trestné oznámenie, a tam za ňou
prišli jej rodičia, ktorí ju odviezli do B. do nemocnice. V nemocnici je opäť robili röntgen, pretože aj deň
predtým, keď už mala ruku v sadre, ju obžalovaný napadol, tak sa bála, či jej ruku ešte viac nepoškodil.
Všade po tele mala podliatiny, na hlavne, vo vlasoch mala krv. Operovali ju a v nemocnici bola 4 dni, a v
deň, keď odhádzala z nemocnice, za ňou prišiel obžalovaný, ona už bola zbalená, boli tam aj jej rodičia,

obžalovaný tam stál a vykrikoval jej meno, ale ona si ho nevšímala a odišla. Od vtedy ho nevidela.

Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že tam bola obžalovaným väznená, jedli sáčkové polievky,
komunikáciemedzinimibolavtakomzmysležeotázkaaodpoveď,keďsaonasnažilaonejakýrozhovor,
tak to len preto, aby jej niečo neurobil, bolo to zo strachu. Obžalovaný chcel aj na jej meno vybaviť

nejakú pôžičku, hovoril jej, že to preto, aby sa mala dobre. Za celý čas, čo tam bola, s obžalovaným
nemali pohlavný styk. Snažila sa od obžalovaného viackrát ujsť, ale on išiel stále za ňou. Vždy si nasal
nejakú výhovorku, aby mohla ujsť, ale on jej bol stále za chrbtom, držal ju tam násilím, pričom nemal
žiadnu príčinu, aby ju napádal. Keď sa ho opýtala, prečo ju napáda, tak jej odpovedal v tom zmysle, že
či chce, aby jej pustil krv z nosa. O pomoc nikoho nežiadala, lebo sa bála, že sa všetci spiknú proti nej,

až ten posledný deň, keď pre ňu prišla polícia, tak sa rozprávala s tou milou susedou, ktorú poprosila,
či by jej nepomohla s peniazmi, lebo chcela ujsť do B.. Obžalovaný ju bral ako svoj majetok, nikdy sa
jej neospravedlnil, mala si požičať telefón už vtedy, keď ju prepadli na vlakovej stanici. Ruku jej nezlomil
priamo obžalovaný, bol to následok toho, ako ju ťahal po zemi, kedy muselo dôjsť k nejakému nárazu
jej ruky o kameň. Na záver uviedla, že už má menšie úzkostné stavy, ruka jej už však nenarastie, vlasy

jej tiež nenarástli, psychicky je na tom lepšie, robí v detskom dome, ale zadarmo, kvôli tomu, aby bola
medzi ľuďmi, pričom jej má byť priznaný plný invalidný dôchodok. Za všetkým urobila hrubú čiaru, akurát
bola blbá, že tam išla, ale bolo to kvôli tomu, aby nerobila starosti rodičom. Myslela si, že to všetko
zvládne, že tam jeden deň prespí, u toho “bieleho”. To, že nemá ruku, tak s tým sa nedá zmieriť, akurát
sa s tým treba naučiť žiť. Uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške 4.976.40 Eur, v zmysle bodového

ohodnotenia podľa znaleckého posudku.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď poškodenej H.. E. F., zamestnankyne Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., ktorá uviedla, že v dôsledku zranení bola ich poistenkyni A. H. v období od 20.
05. 2015 do 31. 08. 2015 poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú poisťovňa uhradila poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 14.764,68 Eur.

Svedkyňa Ľ. P. v prípravnom konaní po zákonnom poučení vypovedala, že je teta obžalovaného,
býva v osade B. za P. X.. Býva vo vedľajšej unimobunke ako obžalovaný. Niekedy v máji 2015 sa k
obžalovanému nasťahovala nejaká žena, ktorá sa jej predstavila ako A., jej priezvisko ale nevedela

uviesť. Táto A. spolu s obžalovaným aj pili alkohol, všade chodili spolu. Vždy, keď sa s ňou svedkyňa
rozprávala, tam bol aj obžalovaný, bol na ňu žiarlivým nikdy nemohla byť sama. Obžalovaný sa bál, aby
poškodenej nepovedali, aký je. Keď sa svedkyňa s poškodenou prvýkrát stretla, tak jej aj povedala, že
veď počkaj, čo bude potom, lebo poškodená hovorila, ako obžalovaného ľúbi. Obžalovaný bol agresívny,mlátil ženy, mali s ním v osade často problémy. Ona bola len raz svedkom toho, keď obžalovaný
poškodenú zbil, stalo sa to tak, že obžalovaný si pred unimobunkou čistil botasky, a chcel od poškodenej,
aby mu podala kefu, ktorú mu podala, ale jemu vypadla z ruky. Chcel, aby ju poškodená znovu zodvihla,

čo odmietla, a vtedy začala bitka, kopal do nej, po zemi ju ťahal za vlasy, vulgárne jej nadával, ona asi
vtedy aj odpadla. Zobral ju do unimobunky, tam bolo chvíľu ticho, možno ju kriesil, no potom znovu bolo
počuť krik, ako poškodená kričala „zabi ma, zabi ma, ty vrah“, určite ju tam znovu bil. Keď ju obžalovaný
bil,kričalaopomoc,onitopočuli,alenemohlijejpomôcť,bálisaobžalovaného,tobolomedzinimidvomi.
O tom, ako prišla poškodená do osady, vedela, že keď bol obžalovaný vo Zvolene ako bezdomovec na

stanici, tak ju tam zbalil a doviedol si ju do osady. Poškodená hovorila, že obžalovaného ľúbi. Všade
chodili spolu, nikdy nevidela, že by buš obžalovaný alebo poškodená išli niekam sami. Po tej bitke išla
poškodená do nemocnice, mala zlomenú ruku, a ona ju od vtedy už nevidela, ani nevedela, čo je s ňou,
už na ňu v osade zabudli. Obžalovaný už nie je taký agresívny, ako vtedy, býva sám a pije alkohol.

Svedkyňa X. G. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že býva v osade B. za P. X.,

obžalovaný je jej švagor, bývajú vedľa seba. Ona býva v rodinnom dome, obžalovaný pár krokov od nich
v unimobunke. Zrejme niekedy v polovici mája 2015 zaregistrovala u obžalovaného novú ženu, nebola
to Rómka. Na druhý deň, keď ju videla na dvore, sa jej prihovorila, povedala jej, že sa volá Ivana. Vravela
jej, že je slobodná, že nemá deti, že má nejaké zdravotné problémy s chrbticou, a že nemá kde bývať.
Ona si v duchu hovorila, že „ty moja, ty tu dlho nevydržíš, lebo ja J.Ľ. R. dobre poznám, že aký je“. V

tom čase obžalovaný dosť veľa pil a bol agresívny, aj ženy, čo mal pred tým, pri ňom dlho nevydržali. Aj
poškodená s obžalovaným dosť pila, kupovali si hlavne víno a na dvore ho spolu pili. Skoro každý deň,
tak po obede, boli medzi nimi hádky, aj niekoľkokrát poškodenú zbil. Raz bolo u nich dobre, inokedy
sa zase hádali. Ona osobne nebola svedkom toho, keď obžalovaný zlomil poškodenej ruku, poškodená
hovorila, že spadla, ale ona vedela svoje, bola len raz svedkom toho, ako bil obžalovaný poškodenú

na ceste pri dome, kopal do nej a vulgárne jej nadával. Viackrát sa stalo, že počuli, ako poškodená v
unimobunke kričala o pomoc, vedeli, že ju asi obžalovaný bije, ale nikdy sa do toho nechceli starať.
Poškodená bola u obžalovaného asi dva a pol týždňa, ona keď sa s ňou rozprávala, tak je vravela, aby od
obžalovaného odišla, ale poškodená hovorila, že nemá kam ísť, dala jej dokonca aj peniaze na autobus,
no ona za tie peniaze kúpila víno a spolu s obžalovaným ho vypili. Naposledy sa stretla s poškodenou

v obchode v P. X., hovorila jej, že musí ísť k rodičom, lebo mama dala po nej vyhlásiť pátranie.

Svedkyňa G. H. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že využíva svoje právo a odmietla
vypovedať, pretože obžalovaný je jej bratranec, teda blízka osoba.

Svedkyňa K. H. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedla, že býva v osade B. za P. X.,
je teta obžalovaného. Ona býva v unimobunke a obžalovaný býva v unimobunke hneď v susedstve.
Obžalovaného pozná veľmi dobre, podľa jej názoru je to psychopat, je agresívny a veľa pije. Niekedy
v máji 2015 sa k obžalovanému nasťahovala žena, nerómka, ona sa s ňou zoznámila, povedala jej, že
sa volá A.. Hovorila jej, že robila zdravotnú sestru, a že bola vo B., kde jej na stanici ukradli tašku s

dokladmi, že ju tam nejakí cigáni zbili a že vtedy tam bol aj obžalovaný, tak ju zobral k sebe domov. Ona
a obžalovaný spolu dosť popíjali, medzi nimi často dochádzalo k bitke, hlavne keď boli opití. Obžalovaný
bol na poškodenú žiarlivý, poškodená nikam sama nechodila, chodievali väčšinou spolu. Ona osobne
nevidela, ako obžalovaný dolámal poškodenej ruku, stalo sa to u nich vo vnútri, aspoň tak to poškodená
hovorila. Vravela, že obžalovaný mal v rukách palicu a tou ju bil po rukách, ona bola stále dobitá. Ona

videla len raz, ako obžalovaný bil poškodenú, bolo to na ceste, ťahal ju za vlasy, vulgárne jej nadával,
že je kurva, a ona si len chránila rukami tvár. Vedela o tom, že keď išiel obžalovaný sám na nákupy,
tak poškodenú doma zamkol, ona by si možno aj išla ku nim vonku sadnúť a porozprávať sa, alebo
by možno aj ušla, ale obžalovaný ju zamkol. Poškodená bývala u obžalovaného asi dva týždne, potom
pre ňu prišli policajti a zobrali ju preč. Asi to bolo pre tú zlomenú ruku, z počutia svedkyňa vedela, že

poškodená bola aj v nemocnici. Od vtedy poškodenú už nevidela, obžalovaný býva sám a stále pije.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
č. 52/2015 MUDr. Jaroslava Gregu, zo záverov ktorého vyplýva, že zlomenina dolného konca kostí
predlaktia s posunom úlomkov vznikla pádom na ruku chrbtom dlane, alebo silným nárazom na chrbát

dlane s násilným prehnutím ruky v zápästí smerom do dlane, ostatné zranenia vznikli tupými údermi
a pádmi na tvrdú drsnú podložku. Zranenia mohli skutočne vzniknúť tak, ako to uviedla poškodená
v trestnom oznámení. Ak by nebolo došlo ku veľmi vážnym komplikáciám v priebehu liečenia, ktoré
viedli k amputácii pravej hornej končatiny na úrovni ramena z vitálnej indikácie, podľa vyhodnoteniaprvotnej RTG dokumentácie z vyšetrenia v NsP Krupina, znalec stanovil dobu trvania liečenia a PN na
8 týždňov. Pôvodné zranenia diagnostikované u poškodenej pred operáciou zo dňa 27. 05. 2015, bez
neskorších pridružených komplikácií, označil znalec za stredne ťažké. Poškodená utrpela zranenia, a to

zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti vpravo s posunom úlomkov, početné pomliaždeniny
a podkožné krvné podliatiny a odreniny tváre, hlavy, krku, hrudníku vpredu aj vzadu, oboch lakťov
a oboch kolien. Zlomenina sama o sebe bez vzniknutej nosokomiálnej nákazy nepoškodzovala ani
neohrozovala životne dôležité orgány poškodenej, tieto orgány však boli ohrozené a poškodené,
dokonca vrátane ohrozenia života s hrozbou smrti, to už ale ohrozoval septický šok s multiorgánovým

zlyhávaní. Poškodenej začali zlyhávať životne dôležité orgány a to pečeň, obličky, srdcovo-pľúcny
aparát a dokonca dochádzalo ku disseminovanej koagulácii krvi v cievach. Stav si vyžiadal uvedenie
poškodenej do umelého spánku s riadenou pľúcnou ventiláciou, intenzívnou protišokovou liečbou a
parenterálnou alimentáciou. Po opakovaných neúspešných fasciotómiách a čistení operačnej rany, aj
napriek cielenej antiinfekčnej štvorkombinačnej antibiotickej clone širokospektrálnymi antibiotikami stav
vyústil do štádia, kedy bolo potrebné končatinu amputovať, aby sa zachránil život poškodenej. Znalec

stanovil výšku bolestného na sumu 4.976,40 Eur. Počas liečenia došlo u poškodenej ku komplikáciám,
ktoré boli uvedené vyššie, čo viedlo až k potrebe amputovať pravú hornú končatinu v úrovni nad lakťom,
aby sa zachránil život poškodenej. Podľa názoru znalca k nevyhnutnosti amputácie viedla závažná
nosokomiálna infekcia v operačnej rane, ktorá so všetkou pravdepodobnosťou vznikla v NsP Zvole,
avšak prejavila sa až po prepustení z nemocnice, pomnožením infekčného agens v operačnej rane.

Postupným rozosievaním infekcie z tohto ložiska do celého tela vznikla sepsa, ktorá potom spôsobila
závažné komplikácie zdravotného stavu poškodenej. Jej životne dôležité orgány začali zlyhávať, a došlo
k priamemu ohrozeniu jej života. U poškodenej teda došlo aj ku sťaženiu spoločenského uplatnenia, a
to ku strate pravej hornej končatiny v úrovni nad lakťovým kĺbom. Tento stav je nezvratný a definitívny
a do úvahy prichádza iba protéza končatiny. Ostatné následky zranení figurujúce ako perspektívne

sťaženie spoločenského uplatnenia, ako napr. ochrnutie ihlicových nervov, hydrocephalus, fantómové
bolesti a jazvy po dekubitoch bude možné ohodnotiť až po uplynutí jedného roka od vzniku zranenia.
Znalec ohodnotil dovtedajšie sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 15.444,- Eur. Amputácia
pravej hornej končatiny nie je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, je iba v súvislosti
nepriamej, amputácia je v priamej príčinnej súvislosti s nosokomiálnou nákazou.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov,a to: správa ošetrujúceho lekára (č.l. 119), správa Sociálnej poisťovne (č.l.
120), vyčíslenie škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (č.l. 121 - 123), správa na obžalovaného
(č.l. 136), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 156 - 157).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Podľa názoru súdu bola vina obžalovaného bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne

preukázaná. Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal v prípravnom konaní, navyše je usvedčovaný
výpoveďou poškodenej, ktorá podrobne vypovedala, ako došlo ku jej zraneniam, a ako sa ku nej
obžalovaný správal počas doby, keď bola uňho. Vina obžalovaného je tiež preukázaná výpoveďami
svedkýň Ľ. P., X. G.U. a K. H.. Všetky svedkyne zhodne uviedli, že obžalovaný bránil v odchode
poškodenej,žejuviackrátzbil,ažeopakovanevolalaopomoc.Vznikzranenípoškodenejjepotvrdenýaj

vypracovaným znaleckým posudkom znalca MUDr. Jaroslava Gregu. Súd potom nemal žiadnu dôvodnú
pochybnosť o vine obžalovaného, preto ju uznal v zmysle podanej obžaloby.

Podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Obžalovaný J. R. tak svojím konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedenýmčinom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti
tým, že napadol iného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa §
36 písm.l) Trestného zákona, t.j. že sa ku trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval, a podľa § 36
písm. n) Trestného zákona, t.j. že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd

zároveň prihliadol na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal
viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený.
Vzhľadom na uvedené je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe, súd preto žiadnym
spôsobom neupravoval zákonom ustanovenú trestnú sadzbu za trestný čin najprísnejšie trestný (trestná
sadzba trestu odňatia slobody tak predstavuje 2 roky až 5 rokov).
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že sa v minulosti nedopustil žiadneho priestupku. Z odpisu registra

trestov obžalovaného vyplýva, že bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2012, pričom v
poslednom prípade sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov, teda jeden rok nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň

výkon tohto trestu podmienečne odložil, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
obžalovaného v skúšobnej dobe. Súd určil skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov, teda dva roky nad
dolnou hranicou ustanovenou zákonom. Súd v tomto prípade ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods.
1 Trestného zákona, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov (prečin ublíženia na zdraví a
prečin výtržníctva). Takýto trest je podľa názoru súdu postačujúci, pričom spĺňa jednak výchovný účel

trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len obžalovaného. Takýto
trest postačuje na prevýchovu obžalovaného, a zároveň mu zabráni v páchaní trestnej činnosti. Súd
pri určovaní výmery trestu a výmery skúšobnej doby prihliadol na obdobie, počas ktorého obžalovaný
poškodenú fyzicky napádal, na to, že spáchal viac trestných činov, na spôsob vykonania trestných
činov, ako aj na spôsobený následok a výšku škody, ale aj na to, že obžalovaný sa ku trestným činom

priznala tieto úprimne oľutoval, a zároveň sa poškodenej aj ospravedlnil. Vzhľadom k tomu, že súd
uložil nad obžalovaným probačný dohľad, musel mu v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona uložiť
aj niektorú z povinností alebo obmedzení uvedených v zákone. Vzhľadom na osobu obžalovaného
a okolnosti prípadu súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich
schopnostíamožnostíspôsobenúškoduapovinnosťpodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačným

úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Tieto povinnosti by mali zabezpečiť zmiernenie utrpenia poškodenej v podobe náhrady škody, ako aj to,
že obžalovaný sa v budúcnosti už obdobného konania nedopustí.

V rámci adhézneho konania si nárok na náhradu škody uplatnili dva poškodený, A. H. a Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a.s.. títo poškodení svoje nároky aj riadne vyčíslili, súd potom obom priznal nárok
na náhradu škody v plnej uplatnenej výške, a zároveň zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť
poškodeným spôsobenú škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.