Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, November 25, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/51/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010234

Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715010234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z.
X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 25. 11. 2016 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Z. X., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom W., V. XXX/XX,

uznáva sa za vinného, preto že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/610/06-19 zo dňa 18. 12. 2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2006, bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojej maloletej
dcéry J. V., narodenej XX. XX. XXXX zvýšeným výživným vo výške 1.000,- Slovenských korún (33, 19

Eur), počnúc dňom 01.01.2007 vždy do 15. dňa v mesiacivopred k rukám matky dieťaťa T. V., narodenej
XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, prechodne W., Š. X, si takto určenú výšku vyživovacej povinnosti v W. a
na iných miestach, kde sa pohybuje, riadne včas neplní, opakovane bol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi, naposledy do 10. 07. 2014, opakovane bol
zamestnancom dohodárom, nie je poberateľom sociálnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou,
pričom mu za obdobie od 29. 09. 2012 do 25. 11. 2016 vznikol dlh na výživnom vo výške 129,57 Eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania- po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej
dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 31. 03. 2015 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/629/14/6611 obžalobu na Z. X., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3

písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Obžalovaný Z. X. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku nespravil
žiadne vyhlásenie. Po zákonnom poučení v rámci jeho výsluchu uviedol, že využíva svoje právo a
nevypovedal.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku preto bola na návrh prokurátorky prečítaná zápisnica o výsluchu
obžalovaného z prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom poučení uviedol, že ku trestnému
činu, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie sa priznáva, jeho konanie ho mrzí a ľutuje to. Je ochotný
dlžnévýživnéuhradiťvplnejvýške,prípadnehosplácaťvmesačnýchsplátkachpopribežnomvýživnom.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica
o výsluchu svedkyne T. V.C. z prípravného konania zo dňa 20. 03. 2015, v rámci ktorej po zákonnom
poučení uviedla, že z jej vzťahu s obžalovaným Z. X. sa narodila dcéra J. V., ktorá bola zverená do jej
opatery rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. Nc/744/99 zo dňa 28. 09. 1999 a obžalovaný bol

zaviazaný prispievať na výživu dcéry vo výške 200,- Sk mesačne k jej rukám do 15-teho dňa príslušného
mesiaca. Túto povinnosť si obžalovaný plnil. Následne rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5P/610/2006 zo dňa 18. 12. 2006 bolo výživné zvýšené na sumu 33,19 Eur, a túto povinnosť si už
obžalovaný už riadne neplnil, o čom bolo vedené aj trestné stíhanie, ktoré bolo zastavené dňa 29. 09.
2012. Od tej doby si však obžalovaný naďalej neplní vyživovaciu povinnosť až do súčasnosti. Dcéra

navštevuje prvý ročník Hotelovej školy vo Z. - L.. Z dôvodu neplnenia výživného požiadala ÚPSVaR
Z., pracovisko W., o vyplácanie náhradného výživného, ktoré je jej poskytované vo výške 33,19 Eur
od decembra 2014. Obžalovaný jej je teda dlžný na výživnom sumu 995,70 Eur. Počas tejto doby bola
zamestnaná v spoločnosti Brother v W., kde má príjem 380,- Eur mesačne. Okrem toho ešte poberá
prídavky na deti, má ešte syna J. V. a dcéru W. V., obžalovaný ale nie je ich otcom. Nie je vlastníčkou

žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku, býva v nájomnom mestskom byte. Z dôvodu neplnenia
vyživovacej povinnosti dcéra netrpela núdzou, obžalovaný o dcéru neprejavuje záujem, neberáva si ju
k sebe, nedáva jej žiadne vecné ani finančné dary.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že s dcérou sa stretáva, niekedy spolu

chodia aj po meste.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica
o výsluchu svedkyne N. X. z prípravného konania zo dňa 20. 03. 2015, v rámci ktorej po zákonnom
poučení uviedla, že k veci nebude vypovedať, pretože obžalovaný Zdenko Bartoš je jej manžel. S ktorým

žije dlhodobo v spoločnej domácnosti, teda je s ním v príbuzenskom pomere.

Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o
výsluchu svedkyne Y.. N. Č. z prípravného konania zo dňa 25. 03. 2015, v rámci ktorej po zákonnom
poučení uviedla, že na základe žiadosti T. V. o vyplácanie náhradného výživného zo dňa 31. 10. 2014 na

dieťa J. V. bolo menovanej vyhovené, a rozhodnutím ÚPSVaR č. ZV2/USVR/SOC/2014/41635-0002 zodňa 28. 11. 2014 bol priznaný nárok na náhradné výživné vo výške 33.19 Eur, počnúc dňom 01. 07. 2014
mesačne za povinného Z. X., pretože tento si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/610/2006 zo dňa 18. 12. 2006. Aj ku dňu výsluchu svedkyne trval

nárok maloletej J. V. na vyplácanie náhradného výživného za povinného Z. X.. S poukazom na zákon
č. 201/2008 Z. Z. O náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov vyplatené náhradné výživné sa
nevymáha od povinnej osoby, preto ich úrad vyplatenú sumu na náhradnom výživnom nepovažuje za
dlh Z. X. z dôvodu zanedbania povinnej výživy.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: trestné oznámenie (č.l. 1), rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5P/610/2006 (č.l. 2 - 3), rodný list a potvrdenie o návšteve školy (č.l. 23 - 25), žiadosť o náhradné výživné
a rozhodnutie ÚPSVaR (č.l. 20 - 22), uznesenie o zastavení trestného stíhania (č.l. 26 - 28), správy na
obžalovaného (č.l. 30 - 54), doklady o úhrade zameškaného výživného (č.l. 67, 76, 79, 82, 85, 88, 89,
92, 98, 104, 111, 114, 122), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 123).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď z prípravného konania, v rámci ktorej sa ku

spáchaniutrestnéhočinupriznal,atotokonanieúprimneoľutoval,akoajvzhľadomnavýpoveďsvedkyne
T. V. a Y.. N. Č. nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. V zmysle
uvedeného potom súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného
obdobia a výšky zameškaného výživného v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc
na jednotlivé úhrady zameškaného výživného od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku. Výška

zameškaného výživného tak za obdobie od 29. 09. 2012 do 25. 11. 2016 predstavuje sumu 129,57 Eur.

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o

pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa

odňatím slobody až na tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti

obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný Z. X. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne

vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom
prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto musel podľa § 38
ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil jedného priestupku v oblasti cestnej
premávky. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. Z odpisu registra trestov obžalovaného
vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu

tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov, teda opäť na samej dolnej
hranici trestnej sadzby. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti,
ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje
len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej

povinnosti, ako aj na výšku zameškaného výživného. Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. d)
Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť zameškané výživné.
Vzhľadom na výšku zameškaného výživného a určenú skúšobnú dobu súd túto povinnosť neuložil
podľa schopností a možností obžalovaného, pretože aj z jednotlivých úhrad zameškaného výživného
od podania obžaloby je zrejmé, že obžalovaný má záujem zameškané výživné uhradiť, a je to aj v jeho

schopnostiach a možnostiach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.