Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/407/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114206610
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114206610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov 1/ I. K., narodená XX.X.XXXX, bytom
v J., D.H. XX, 2/ F. K., narodený XX.X.XXXX, bytom v J., D. XX, 3/ E. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom
v J., D. XX, zastúpených JUDr. Jánom Kicom, advokátom so sídlom v Košiciach, Alžbetina 15, proti
žalovanému V. H., narodenému XX.X.XXXX, bytom v J., W. X, zastúpenému JUDr. Mikulášom Buzgóm,
advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 730,27 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22. mája 2015, č.k. 19C 101/2014-35, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. až 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 22.5.2015, č.k.
19C 101/2014-35 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcom v 1. až 3. rade sumu 730,27 € spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 22.6.2011 do
zaplatenia. Uložil žalobcom v 1. až 3. rade povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
143,97 € ako trovy právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalobcov v rozsahu plnenia povinnosť

ostatných žalobcov zaniká.

2. Po citácii § 135 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.1990 (ďalej len „OZ“-účinného do
30.4.1990), § 154 ods. 1, 2 OZ účinného do 30.4.1990, § 155 ods. 1 OZ účinného do 30.4.1990, §
39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 871 ods. 1 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 107 ods. 1, 2 OZ,
§ 451 OZ a § 452 OZ súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a v konaní to
nebola ani sporná skutočnosť, že dňa 8.10.1986 žalovaný prevzal od S.R. N. (otca žalobkyne v 1. rade)

peňažnú sumu 22.000,-Kčs. Nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že uvedenú sumu poskytla ona,
ktorú jej predtým daroval otec. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že takýmto spôsobom mal
vypovedať jej otec, ktorý bol vypočutý v konaní pod sp.zn. 19C 177/2012. Uvedené tvrdenie žalobkyne
nie je pravdivé a nevyplýva to ani z potvrdenia zo dňa 8.10.1986. Navyše súd poznamenal, že žalobkyňa
sa prvýkrát zmienila o údajnom darovaní peňazí až potom, čo žalovaný namietal aktívnu legitimáciu
žalobcov v konaní. O tom sa žalobkyňa nezmienila ani vo svojej účastníckej výpovedi v konaní vedenom
pod sp.zn. 19C 177/2012. Uvedenému tvrdeniu žalobkyne súd neuveril a považoval ho za účelové. Súd

nevykonal navrhnutý dôkaz opätovným výsluchom svedka, (otca žalobkyne), lebo tento už bol vypočutý
v konaní vedenom pod sp.zn. 19C 177/2012. Zároveň súd poznamenal, že neprihliadol ani na výpovede
žalobcov v 2. a 3. rade, lebo žalobca v 2. rade sa nezúčastnil odovzdávania peňažnej sumy (žalobkyňu
ešte v tom čase nepoznal) a žalobca v 3. rade mal v čase tohto úkonu iba dva roky veku. Súdu prvejinštancie boli z úradnej činnosti známe (z vykonaného dokazovania vo veci 19C 177/2012) listinné
doklady : Rozhodnutie o pridelení družstevného bytu zo dňa 29.8.1986, zápisnica o dohode o odovzdaní
a prevzatí družstevného bytu zo dňa 29.8.1986, a že v dobe poskytnutia peňažnej čiastky 22.000,-Kčs

žalovanému svedčilo právo užívať družstevný byt. V tejto súvislosti súd neuveril tvrdeniu žalovaného
o tom, že peniaze mali slúžiť na doplatenie členského vkladu a, že v tej dobe mal už podanú žiadosť
o pridelenie bytu, pretože už v tom čase mu bol pridelený družstevný byt do užívania. Podľa vtedajšej
platnej právnej úpravy prideleniu družstevného bytu do osobného užívania predchádzala podmienka
splatenia členského podielu.

3. Z vykonaného dokazovania - výpovede žalobkyne, žalovaného, ako aj svedka S. N. a z potvrdenia
zo dňa 8.10.1986 mal súd preukázané, že skutočným úmyslom, pre ktorý bola žalovanému poskytnutá
peňažná čiastka 22.000,-Kčs bol zámer získať predmetný družstevný byt pre žalobkyňu, pričom v tej
dobe možno hovoriť iba o práve osobného užívania k družstevnému bytu.

4. Vzhľadom na vtedajšiu právnu úpravu nebolo iba na vôli a v moci žalovaného ovplyvniť proces
získaniatohtopráva,pretožepretenplatilipresnezákonomstanovenépodmienky,aaniprípadnázmena
tohto užívacieho práva k družstevnému bytu zrejme (minimálne) bez participácie bytového družstva
nebola možná.

5. Z tohto dôvodu súd úkon, ktorým boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 22.000,-
Kčs považoval za úkon neplatný podľa § 39 OZ, pretože svojim účelom odporoval zákonu a súčasne
sa priečil aj záujmom spoločnosti. Z toho vyvodil, že žalovaný prijatím peňažnej čiastky z neplatného
právneho úkonu získal bezdôvodné obohatenie (v čase poskytnutia peňažných prostriedkov sa tento
inštitút nazýval neoprávnený majetkový prospech), ktoré musí vydať. Z podstaty inštitútu bezdôvodného

obohatenia vyplýva, že nositeľom práva na vrátenie toho, o čo sa niekto bezdôvodne obohatil je ten, na
úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenie (majetkový prospech). V tomto prípade hmotnoprávnym
nositeľom tohto práva je S. N., ktorý poskytol žalovanému peňažné prostriedky, a nie žalobkyňa v 1.
rade, a už vôbec nie je žalobcovia v 2. a 3. rade. Od posúdenia kto je hmotnoprávnym nositeľom určitého
práva súvisí posúdenie aktívnej legitimácie v konaní. Súd uzavrel, že žalobcovia nie sú v tomto konaní

aktívne legitimovaní, na základe čoho nemôžu byť v konaní úspešní. Na záver súd poznamenal, že
žaloba by nemohla byť úspešná ani v prípade, že žalobcovia by preukázali svoju aktívnu legitimáciu
v spore, a to z dôvodu, že bola vznesená námietka premlčania predmetného nároku, na ktorý by súd
musel prihliadnuť, pretože nepochybne uplynula minimálne objektívna premlčacia lehota, ktorá v tomto
prípade začala plynúť bezprostredne potom, čo žalovaný peňažné prostriedky od S. N. získal.

6. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podali z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávne vec právne posúdil, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a taktiež, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. Vyčítali súdu, že sa nezaoberal a nevyhodnotil výpoveď H. zo dňa 22.1.2013 v konaní vedenom pod
sp.zn. 19C 177/2012, kedy uviedol, že „na papieri potvrdil 22.000,-Kčs, konkrétne na úhradu členského
podielu..., ...že v skutočnosti išlo o vyplatenie členského vkladu“ a že „jej otec (žalobkyne v 1. rade) mu
poskytol finančnú čiastku na zaplatenie členského vkladu“.

10. Poznamenali, že H. od 8.10.1986 do podania žaloby vo veci 19C 177/2012 zo dňa 19.7.2012 sa
o predmetný byt vôbec nezaujímal. O tom, že byt nepatrí žalobcom a že žalobkyňa v 1. rade nie je
členkou bytového družstva, sa dozvedeli až po prevzatí žaloby o vypratanie bytu, ktorú podal H. na súd
až 19.7.2012.

11. V rozpore so zákonom je vyhodnotený spôsob získania družstevného bytu H.. Ako predbežnú otázku
mal súd skúmať zákonnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretú medzi Stavebným bytovým
družstvom III Košice a H.. Vyčítali súdu, že (súd) nevykonal opätovne dôkaz výsluchom otca žalobkyne
S. N. o „údajnom darovaní peňazí“. V napadnutom rozsudku súd prijal záver, že právo na vydaniebezdôvodnéhoobohateniabolopremlčané.To,žeH.získalbezdôvodnéobohatenienaúkoržalobcov,sa
dozvedeli žalobcovia až doručením žaloby vo veci 19C 177/2012. Zo žaloby sa dozvedeli, že vlastníkom
bytu je H. a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia mohli uplatniť až po tomto zistení. Vyslovili

súhlas so záverom súdu prvej inštancie, že skutočným úmyslom poskytnutia sumy 22.000,-Kčs bol
zámer získať predmetný družstevný byt pre žalobkyňu v 1. rade. Nebolo to iba v moci žalovaného, lebo
musel vstúpiť do jednania s bytovým družstvom. Skutočnú vôľu previesť užívací vzťah bytu na žalobkyňu
v1.radeneprejavil.Ostalibapriverbálnomtvrdenívšetkýmúčastníkomkonania,ževšetkojevporiadku.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Súhlasil s
odôvodnením napadnutého rozsudku. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

13. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcov bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa
12.12.2016.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahuvyplývajúcomzustanovení§379CSPa§380CSPazhľadískuplatnenýchodvolacíchdôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. januára 2017 o 12.25 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 25. januára 2007 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.
1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.

17. Žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 16.7.2015, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednal vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
CSP, účinného od 1. júla 2016.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho

stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku.

21. Dôvodom pre takýto postup je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

22. Žalobcovia v odvolaní neoznačili odvolací dôvod, ale podľa obsahu odvolania možno vyvodiť, že

uplatňujú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že nebol úplne zistený skutkový stav
veci, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

23. V ustanovení § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je uvedený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že strany sporu okrem
povinnosti tvrdenia majú aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojichtvrdení. Súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu, najmä nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné,
t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom

tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a podobne. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd povinný
odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

24. Ďalší odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132
O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo alebo pominul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

25. Z uvedeného teda vyplýva, že za spôsobilý odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.

nemožno považovať nesúhlas žalobcov s vyhodnotením dokazovania súdom prvej inštancie.

26. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody neboli naplnené.

27. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že

by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli,
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotených dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §
133 až § 135 O.s.p., účinným v čase jeho rozhodovania, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonať
ďalšie dôkazy nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil súd podľa § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz
hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo

vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu.

29. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

30. Odvolacie námietky žalobcov boli už uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa
súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvádzané
v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd
považuje za potrebné uviesť nasledovné :

32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že finančná suma 22.000,-Kčs, ktorá
bola poskytnutá S. N. žalovanému, bola daná so zámerom získať družstevný byt pre žalobkyňu v 1.

rade (dcéru S. N.).

33. Treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na vtedy platnú právnu úpravu nebolo v
moci žalovaného ovplyvniť proces získania práva osobného užívania k družstevnému bytu, a ani zmenu
užívacieho práva k družstevnému bytu v prospech inej osoby, bez toho, aby na tom (ne)participovalo

aj príslušné bytové družstvo.

34. Odvolací súd potrebuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o pridelení družstevného bytu
žalovanému zo dňa 29.8.1986 a zápisnica o dohode, odovzdaní a prevzatí družstevného bytu zo dňa29.8.1986 svedčia o tom, že žalovaný mal nielen právo osobného užívania k družstevnému bytu,
ale bol aj členom stavebného bytového družstva k predmetnému bytu už dňa 29.8.1986. Teda v
dobe preberania peňažnej čiastky 22.000,-Kčs dňa 8.10.1986 už žalovanému svedčilo právo užívať

predmetný družstevný byt.

35. Z tohto dôvodu je správny právny záver súdu prvej inštancie, že úkon, ktorým boli poskytnuté
finančnéprostriedkynazabezpečenie„navyplateniedružstevnéhobytu“,jeneplatnýmprávnymúkonom
podľa § 37 OZ pre nemožnosť plnenia, resp. § 39 OZ, ktorým sa obchádza zákon (a v čase urobenia

úkonu bol v rozpore aj so záujmami spoločnosti).

36. Žalovaný prijal peňažné prostriedky z neplatného právneho úkonu, a tak získal v tom čase
neoprávnený majetkový prospech, toho času (inštitút) bezdôvodného obohatenia.

37. Neoprávnený majetkový prospech, resp. bezdôvodné obohatenie získal žalovaný na úkor S.R. N.,

ktorý je aktívne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia.
Správne uzavrel súd prvej inštancie, že žalobcovia neboli aktívne legitimovaní na podanie žaloby o
vydanie bezdôvodného obohatenia.

38. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že po vznesení námietky premlčania

zo strany žalovaného, nebolo by možné priznať nárok žalobcom, aj keby boli aktívne legitimovaní na
podanie takejto žaloby.

39. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

40. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania súd založil na § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobcovia v odvolacom konaní neboli úspešní, a tak nemajú právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu voči žalobcom v 1. až 3. rade.

41. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) zohľadňujúc ustanovenie
§ 251 CSP.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).