Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110208995
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110208995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa: Z. S., bytom E., R. XX,
zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom Michalovce, Námestie osloboditeľov 10, proti
odporcovi: Markíza - Slovakia, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, Bratislava-Záhorská Bystrica, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného Dedák & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: XX XXX XXX v konaní o
ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa a aj odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
13C/68/2010-348 z 19.11.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť

navrhovateľovi sumu 3 000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

Navrhovateľ v návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
100 000 € a nahradiť mu trovy konania, návrh odôvodnil tým, že dňa 18.5.2009 redaktor odporcu v
televízia Markíza v relácii Paľba (Korisť z konkurzu 2), opísal podvodný konkurz spoločnosti Montáže,
a.s., že častokrát na konkurzoch ryžujú mafiáni, špekulanti, lobisti, sudcovia, správcovia, skrátka len nie

veritelia, že tak to bolo aj v prípade konkurzu košických montáži, ku ktorému sa vracia M. E.. Podvodný
konkurz spoločnosti Montáže, a.s. redaktor odporcu opísal a zverejnil prvýkrát v relácii Paľba v televízii
Markíza (Korisť z konkurzu 1) dňa 1.10.2007. Napadnutá relácia je pokračovaním predchádzajúcej
relácie Paľba a súd konštatoval, že v prvej relácii Paľba dňa 1.10.2007 redaktor odporcu povedal,
citujem:
Keď sa v médiách vyskytuje výraz „konkurzná mafia“, ľudia ani veľmi netušia čo si pod tým predstaviť.
Pre nich je väčší problém zlodejíček v obchode, než anonymní hráči v pozadí nejakých konkurzov. Lenže

v tom pozadí sa lopatami bohorovne prehadzujú desiatky miliónov. Na koho kontá, to si môžeme iba
domyslieť. Posúďte sami, čo sa deje v pozadí nasledujúceho konkurzu.
„Tento pofidérny konkurz sa netýka len zainteresovaných ľudí, ktorí sa ukážkovo nabalili, týka sa nás
všetkých. Rozhodujúcim veriteľom v konkurze je štátna konsolidačná banka a má pohľadávku vo výške
65 miliónov korún a keďže je záložným veriteľom z predaného majetku, má peniaze inkasovať ako prvá,
to bude príjem štátnej pokladnice“.
2. V druhej relácii Paľba dňa 18.5.2009 odvysielanej v televízii Markíza redaktor odporcu M. E. povedal:

Pán X. chodil pre Montáže nielen na súdy, ale aj na políciu. Bol podať trestné oznámenie. Je
presvedčený, že to súvisí s konkurzom.
A.. Z. X. v tejto relácii Paľba povedal:Pán, ktorého som dovtedy nepoznal, pristúpil vlastne ku mne a vyhrážal sa mi zabitím v prípade, že
nedám ruky preč od Montáži.
M. E., redaktor odporcu povedal:

X. tvrdí, že takto sa mu vyhrážal Z. S... Malo sa to udiať na Š. V. N. E.P., kde mu autom zablokoval cestu.
Na záberoch z priemyselnej kamery naozaj vidieť kolónu áut. Vpredu stojí auto Z. S.., za ním auto X..
A.. Z. X. povedal:
Tým, že tento incident trval dosť dlho, vytvoril dlhšiu kolónu. A päsťou mi udieral do okna a vyrážal sa mi.
M. E., redaktor odporcu povedal:

Toto je on, hej?
A.. Z. X. povedal:
Áno.
Z. S.., navrhovateľ povedal:
No však ja som sa Vás pýtal, že čo ja mám s Montážami spoločné. Navrhovateľ tiež povedal, že so
sestrou nerozpráva, ani sa jednou, ani s druhou.

M. E., redaktor odporcu povedal:
V spoločnosti Trade City, ktorá lacno získala stomiliónový majetok Montáži, sedí Z. X., sestra Z. S..
Navyše v spoločnosti Eurostone, na ktorú bol neskôr majetok z Montáži prevedený, nájdeme meno S.
Š.. A to je bratranec Z. S..
Navrhovateľ Z. S.. ďalej povedal:

A Vy to máte podložené? Vy pracujete s informáciami, ktoré nie sú pravdivé. A čo je pán X.? Je to človek,
ktorý je stopercentný, alebo ako?
A.. Z. X. povedal:
Tento atak nebol jediný. Opakovalo sa to ešte dvakrát, z toho druhýkrát som podal rovnako trestné
oznámenie.

M. E., redaktor odporcu povedal:
Marián S.. X. obvinenia odmieta. Na polícii vypovedal, že iba prišiel k jeho autu a klopal mu na okno.
Polícia obe trestné oznámenia postúpila obvodnému úradu na priestupkové konanie. Možný súvis Z. S..
s konkurzom Montáži nachádzame aj inde. Vo viacerých spoločnostiach figuruje spolu s A. N., synovcom
predsedu Krajského súdu v Košiciach. Práve A. N. je podľa niektorých indícii za firmou Trade City, ktorá

získala majetok Montáži.
Navrhovateľ predložil súdu aj prepis týchto relácii a nahrávku na CD nosiči z relácii Paľba zo dňa
1.10.2007azodňa18.5.2009,pritom zverejnenímdruhejreláciePaľba„Korisťzkonkurzu2“nawebovej
stránke internetu www.markiza.sk boli 3 dni pred odvysielaním tejto relácie zverejnené reklamné šoty
a fotografia redaktora odporcu M. E.. Bolo tam uvedené: „Konkurzy. Čo sme už o nich všetko počuli

a písali. Ako na nich ryžujú mafiáni, špekulanti, lobisti, sudcovia, správcovia. Skrátka všetci, len nie
veritelia. Potom zákon hovorí, že konkurz je tu v prvom rade pre veriteľov. Zákon hovorí, kde - čo, ale
život je často o inom. Tak ako v prípade konkurzu košickej firmy Montáže, a.s.“.
Vyhrážanie zabitím je podľa § 360 Trestného zákona kvalifikované ako trestný čin - nebezpečné
vyhrážanie. Bezpochyby v čase, keď k vysielaniu došlo, nebolo preukázané právoplatným rozsudkom

súdu, že navrhovateľ spáchal predmetnú trestnú činnosť a v tom spočíva podstata neoprávnenosti
zásahu odporcu do osobnostných práv navrhovateľa. Zo žiadneho trestného stíhania právoplatne
neskončeného nevyplýva ako jeho dôsledok uverejnenie mena osoby trestne stíhanej. Navrhovateľ
navyše nikdy ani nebol obvinený z trestného činu vyhrážania a nie to ešte odsúdený. V napadnutej relácii
Paľba odvysielanej 1.10.2007 odporca tiež uverejnil množstvo nepravdivých a pravdu skresľujúcich

údajov. V tejto relácii redaktor odporcu hovorí, že ide o konkurznú mafiu a to podvodný konkurz. Ďalej
že tento pofiderný konkurz sa netýka len zainteresovaných ľudí, ktorí sa ukážkovo nabalili, ale sa týka
nás všetkých. Z obsahu obidvoch relácii každý podľa navrhovateľa nadobudol dojem, že navrhovateľ
patrí medzi konkurznú mafiu, čiže medzi zainteresovaných ľudí, ktorí sa na podvodnom konkurze mali
ukážkovo nabaliť. Každý ďalej nadobudol dojem, že navrhovateľ je do podvodného konkurzu Montáži,

a.s. zainteresovaný a z uvedeného dôvodu sa vyhrážal zabitím A.. Z. X. (ďalej len Z. X..), aby dal preč
ruky od konkurzu Montáži, a.s., každý pozeral na navrhovateľa ako na mafiána. Zverejnené údaje o
osobe navrhovateľa v napadnutých reláciách sú zjavne nepravdivé, v rozpore s objektívnou pravdou.
Navrhovateľ sa takýchto konaní nikdy nedopustil. V prvej relácii Paľba odvysielanej 1.10.2007 nebolo
zverejnené meno a priezvisko navrhovateľa, no každý, kto sledoval druhú reláciu Paľba odvysielanú dňa

18.5.2009 tak vedel, že aj v prvej relácii je reč o navrhovateľovi.
Navrhovateľ svoj nárok opieral o článok 10 Listiny základných práv a slobôd, o úpravu obsiahnutú v
Ústave SR, ako aj v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.Neoprávnený zásah v osobnostnej sfére sa mal podľa navrhovateľa prejaviť tak, že navrhovateľ musel
čeliť nepríjemným otázkam od rodinných príslušníkov, kolegov, priateľov, známych a susedov. Zažil a
zažíva osobnú psychickú traumu a má nezhojenú ranu na duši. Veľká skupina ľudí na verejnosti, na ulici

a na rôznych miestach na neho doslova ukazuje prstom, nahlas sa o ňom bavia, urážajú ho, ponižujú
a to rôznymi výrokmi napr.
- aha, to je ten podnikateľ, ktorý je členom konkurznej mafie
- aha, to je ten podnikateľ, ktorý sa nabalil na pofidernom konkurze
- aha, to je ten mafián, ktorý sa vyhrážal zabitím jednému právnikovi

- aha, to je ten podnikateľ, ktorý nahanobil majetok z nečestných zdrojov.
Nenapraviteľný dopad neoprávneného zásahu pretrváva i naďalej, nakoľko žalované relácie Paľba sú
permanentne k dispozícii verejnosti na webovej stránke internetu www.markiza.sk-archiv, kde sa k ním
verejnosť môže kedykoľvek dostať, on (navrhovateľ) je podnikateľom, ktorého pozná celý kraj, intenzita
zásahu do jeho osobnosti bola zvýšená.
On a jeho najbližšia rodina pociťovali a stále pociťujú permanentnú psychickú traumu umocnenú

neustálym strachom, akým ďalším hanlivým a škandalóznym spôsobom bude meno a priezvisko
navrhovateľa zasa mediálne prenasledované a pranierované. Navrhovateľ veľmi nepriaznivo psychický
znášal neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Odvysielané relácie v TV Markíza vyvolali
nervozitu, napätie a hádky s deťmi a inými príbuznými. Tieto dôsledky navrhovateľa značne
znepokojovali a trápili a spôsobovali jeho vnútorný i psychický nepokoj, čo sa prejavovalo aktivovaním

somatických zdravotných problémov v podobe nespavosti, zvýšeného krvného tlaku a umocneným
stresom a následným enormným zvýšením hladiny cholesterolu. Medializácia osoby navrhovateľa
v relácii Paľba spôsobila napokon na verejnosti negatívny a odporcom požadovaný následok. Na
verejnosti a v podnikateľských kruhoch sa znížila prestíž, dôstojnosť a dôveryhodnosť navrhovateľa.
Navrhovateľ sa ocitol v izolácii vo všetkých oblastiach života, či už verejného, pracovného alebo

rodinného. Bolo pošpinené jeho meno, znížená česť a dôstojnosť v značnej miere. Zverejnením
nepravdivých údajov v napadnutých reláciách došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti osoby
navrhovateľa v značnej miere. Bolo pošpinené jeho meno, lebo bol opísaný ako mafián. Právo
navrhovateľanaochranuosobnostiboloporušenézásahomsneodstrániteľnýminásledkami.Závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti tohto ľudsky veľmi traumatického a žiadnymi prostriedkami neodčiniteľného

zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, najmä vysokú intenzitu (cez média), trvanie a rozsah
nepriaznivých následkov, ako aj šírku ich pôsobenia. To by ako závažnú ujmu pociťoval spravidla
každý, kto by bol v jeho situácii, pričom samotné morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia, by
zásadne nepostačovalo. Preto je prisúdenie určitej finančnej čiastky, ako náhrada nemajetkovej ujmy
podľa navrhovateľa bez najmenších pochybnosti oprávnené a on poukázal v žalobe, že k úspešnému

uplatneniu práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. Aj
napriek tomu navrhovateľ navrhol vypočuť svedkov, aby sa vyjadrili, s akými reakciami okolia sa stretli a
ako vnímali napadnuté relácie Paľba. Odporca uverejnil o osobe navrhovateľa také údaje, ktoré súvisia
s korupciou, ktorej sa mal dopustiť tak, že sa mal vyhrážať zabitím A.. Z. X.., že je zainteresovaný do

podvodného konkurzu Montáže, a.s., že zainteresované osoby na tomto konkurze ukážkovo nabalili
atď. Odporca postavil navrhovateľa do negatívneho svetla vo všetkých oblastiach života verejného,
pracovného i rodinného.
V konaní o ochranu osobnosti je potrebné postupovať tak, aby bola naplnená požiadavka primeranosti
súdom priznaného zadosťučinenia. Pokiaľ sa morálna satisfakcia míňa s ohľadom na veľký časový

odstup od zásahu do osobnostných práv účinkom, potom spravidla neostáva nič iné, ako vzniknutú
nerovnováha kompenzovať zadosťučinením finančným, on vyslovil názor, že výška požadovanej
nemajetkovej ujmy je primeraná, lebo v jeho prípade došlo k oveľa závažnejšiemu zásahu do
osobnostných práv než v prípadoch uvedených v žalobe.
Odporca vo svojom prvom písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2011 žiadal návrh zamietnuť, pretože mal

za to, že odporca sa pri príprave oboch reportáže nedopustil konania, ktorým by zasiahol do zákonom
chránených práv navrhovateľa. Poukázal na to, že navrhovateľom predložené dôkazy boli získané v
rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Odporca v ďalšom vyjadrení zo dňa 14.5.2014 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že je nepochybné, že v konkurze Montáže došlo

opakovane k porušeniu zákona a takéto porušenie zákona konštatovali Generálna prokuratúra SR v
mimoriadnom dovolaní zo dňa 14.8.2007, Ústavný súd SR v náleze z 12.5.2011, Najvyšší súd SR
v uznesení zo dňa 10.12.2013. Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že odporcova kritika
priebehu daného konkurzu bola oprávnená, t.j. mala reálny základ. Odporca mal množstvo podkladov adôkazov, ktoré ho oprávňovali kriticky sa vyjadrovať tak k priebehu konkurzu, ako aj k zainteresovaným
osobám, vrátane navrhovateľa. Viaceré zákony v priebehu konkurzu boli reálne porušené a majetok bol
odpredaný za minimálnu cenu, čím došlo k značnému poškodeniu veriteľov. Odporca poukázal aj na

rozpory a nepravdivé informácie prezentované navrhovateľom v tomto konaní:
- Reportáž 1 sa navrhovateľa netýka a časový odstup medzi dvoma reportážami bol viac ako 1,5 roka.
Navrhovateľ je spomínaný len v reportáži 2, v reportáži 1 sa ani náznakom jeho osoba nespomína. Preto
tak nemôže byť táto reportáž 1 spôsobilá zasiahnuť do žiadnych práv navrhovateľa, keďže sa ho netýka.
Vzhľadom na značné dlhé plynutie času je tiež málo pravdepodobné, aby si ho diváci po odvysielaní

druhej reportáže dňa 18.5.2009 spojili s udalosťami opisovanými v reportáži dňa 1.10.2007.
Odporca nikdy nezablokoval A.. X. cestu na Š. V. N. E., neudieral mu do okna, ani sa mu nevyhrážal a
preto predložil dôkazy, ktoré tieto tvrdenia spochybňujú a to uznesenie Obvodného odd. PZ Košice-Staré
Mesto, ČVS: OPP-3617/SM-KE-2008 z 20.10.2008, uznesenie Obvodného odd. PZ Košice-Západ,
ČVS: ORP-6/ZA-KE-2009 z 26.3.2009, obžaloba Okresnej prokuratúry Košice II č. 3Pv/146/10-32 z
10.12.2013, o.i. odporca predložil dôkazy o tom, že je nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nemá nič

spoločné s konkurzom Montáže, ani s firmou Trade City, a.s., ktorá získala majetok Montáži. Predložil
súdu zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti Trade City, a.s. z 29.1.2013, pri ktorom bol zvolený
navrhovateľ za predsedu valného zhromaždenia. V roku 2003 bol navrhovateľ zakladateľom a 25 %-
ným akcionárom spoločnosti Trade City, ktorým je aj doteraz. Tiež bol vymenovaný za správcu vkladov
tejto spoločnosti.

Odporca aj poukázal na neautentickosť nahrávok, resp. písomného prepisu reportáži, pretože sú
nepresné a neúplné a vykazujú znaky úprav. Podľa odporcu mal súd skúmať, či medzi uverejnenými
informáciami v reportážach, či už pravdivými alebo nepravdivými a údajným zásahom do osobnostných
práv navrhovateľa existuje príčinná súvislosť a či tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu v takej
miere, ktorú v demokratickej spoločnosti už nie je možné tolerovať, mal za to, že v prípade navrhovateľa

nebolisplnenézákonompožadovanépodmienkyneoprávnenostizásahudoprávanaochranuosobnosti
fyzickej osoby a teda oprávnenosť a odôvodnenosť zásahu do slobody prejavu vysielateľa programovej
služby Markíza tak nie je preukázaná. Taktiež je zrejmé, že nedošlo k zásahu do práva navrhovateľa
na podobizeň, ani práva na obrazový a zvukový záznam. Žiadna podobizeň, ani obrazový záznam
navrhovateľa v reportážach neboli odvysielané a záznam telefonického rozhovoru bol legitímny na

základe spravodajskej licencie odporcu podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bol
vopred informovaný, že telefonuje s redaktorom odporcu, t.j. s novinárom a bol si vedomý, že jeho
vyjadrenie môže byť a aj bude s najväčšou pravdepodobnosťou medializované. Najpodstatnejšou
skutočnosťou, ktorá spochybňuje navrhovateľovu žalobu je fakt, že v reportážach neodznelo jeho celé
meno, ani nebola zobrazená jeho osoba. Akákoľvek možnosť identifikácie jeho osoby tretími subjektami

je preto minimálna (okrem jeho blízkeho kruhu rodiny a známych). Údajný záber jeho auta nepredstavuje
žiadnu relevantnú identifikačnú pomôcku, keďže EČV auta nebolo zobrazené.
Ústava SR v článku 26, ods. 2 priznáva každému právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idei a informácie bez
ohľadu na hranice štátu. Článok 26, ods. 4 ústavy zároveň upravuje možnosť obmedziť slobodu prejavu

a právo vyhľadávať a šíriť informácie. Prípadné obmedzenie však musí byť uložené na základe zákona
a musí byť preukázané, že je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
ochranu bezpečnosti štátu, ochranu verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Zároveň obmedzenie musí byť striktne primerané k chránenému záujmu a nie je možné ho urobiť
preventívne ani vo väčšej miere, ako je nevyhnutne potrebné, o.i. ďalej poukázal na Dohovor o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorý je súčasťou prameňov slovenského práva a poukázal na to, že
anitentodohovornekreujesloboduprejavuakoabsolútneprávo,alevčlánku10,ods.2taxatívneuvádza
podmienky, za ktorých je možno toto právo obmedziť. Tieto obmedzenia je však potrebné vykladať
reštriktívne, a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná.
Čo sa týka kritických vyjadrení na účet navrhovateľa odporca mal za to, že ich zverejnením nedošlo k

neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa, a že redaktor reportáže neprekročil hranice prípustnej
kritiky,aleprirodzenevychádzalzdostupnýchinformácií,ktorésioprípadestarostlivozozbieralapreveril
a žiadal, aby súd zamietol priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľa, pretože bol presvedčený, že
neexistujú dôvody na priznanie takejto relutárnej satisfakcie. Ak by však aj tieto dôvody hypoteticky
existovali, výšku navrhovateľom uplatňovanej finančnej satisfakcie považoval odporca za mimoriadne

prehnanú a ničím neodôvodnenú.
Navrhovateľ predložil súdu prepis prvej relácie odvysielanej TV Markízou v relácii Paľba Korisť z
konkurzu dňa 1.10.2007. Rovnako predložil aj prepis druhej relácie Korisť t konkurzu 2 odvysielanejv relácii Paľba na TV Markíza dňa 18.5.2009. Zároveň súdu predložil CD nosiče, ktorými preukazoval
odvysielanie týchto relácií.
Z obidvoch relácii, ktoré boli prehraté aj na pojednávaní, bolo zistené, že v prvej relácii sa zhoduje prepis,

ktorý poskytla navrhovateľovi spoločnosť Newton Media s odvysielanou reláciou, avšak pri prepise
druhej relácii na CD nosiči sa nenachádza odsek uvedený v žalobe, a to na strane 3 žaloby, kde sa
uvádza: „A.. Z. X. povedal: Tento atak nebol jediný. Opakovalo sa to ešte dvakrát, ...“ pričom ďalej
nenasledujú v relácii slová.“ ... z toho druhýkrát som podal rovnako trestné oznámenie. M. E., redaktor
odporcu povedal: Z. S.. X. obvinenia odmieta. Na polícii vypovedal, že iba prišiel k jeho autu a klopal mu

na okno. Polícia obe trestné oznámenia postúpila obvodnému úradu na priestupkové konanie. Možný
súvisZ.S..skonkurzomMontážinachádzameajinde.VoviacerýchspoločnostiachfigurujespolusA.N.,
synovcom predsedu Krajského súdu v Košiciach. Práve A. N. je podľa niektorých indícii za firmou Trade
City, ktorá získala majetok Montáži“. Ostatné tvrdenia uvedené v žalobe navrhovateľom boli odvysielané
v oboch reláciách, ktorých kópiu predložil, o.i. z výpovede navrhovateľa súd zistil, že videl obe relácie
Paľby, ktoré boli vysielané 1.10.2007 i 18.5.2009. V týchto reláciách bol opísaný postup konkurznej

mafie, ako okráda veriteľov. V druhej relácii videl, že je písané aj o ňom, pričom v jednej zo spoločnosti,
o ktorých sa hovorilo, v jej dozorných radách pracuje jeho sestra Z. X., Q.. S.Č.. Redaktor relácie hovoril,
že mafia pritvrdila, že na základe priemyselnej kamery je zobrazené, že mal napadnúť A.. X.., že sa mu
mal vyhrážať a že v dôsledku toho vznikla kolóna áut. Bola zverejnená dokonca aj snímka jeho osoby,
a preto každému bolo jasné, že sa jedná o neho. Takisto v tejto relácii bolo zverejnené aj jeho auto

Porsche Carerra kabriolet, pričom každý v Košiciach vedel, že takéto auto vlastní len on sám. Dokonca
bolo spomínané aj jeho meno „Z. S..“.. Bola spomínaná aj jeho sestra, teda všetci vedeli, že sa jedná o
jeho osobu. Poukázal na to, že má veľký okruh známych, pretože je súkromným podnikateľom, pričom
na ďalší deň sa stretol pri káve so svojim priateľmi a títo mu povedali „že je mafián a že sa nabalil na ich
úkor“. Čo sa týka rodinnej oblasti, prestali s ním komunikovať syn i dcéra. Dokonca sa stalo, že redaktor

Markízy M. E. sa chcel s ním rozprávať o otázkach konkurzu a omylom rozprával s jeho synom, ktorý mu
o tom rozprával a bol veľmi nešťastný, že sa v televízii opisuje a rozoberá jeho osoba. Preto sa aj stalo,
že syn, ktorý bol dovtedy u neho zamestnaný, v dôsledku relácie odišiel z jeho firmy. Kamaráti v oblasti
podnikania s druhotnými surovinami sa na neho pozerali ako na človeka, ktorý robí nekalé praktiky. Mali
výhrady k jeho osobe a poukazovali na to, že ich obtiahol o peniaze, že sa nabalil.

Jevšakskutočnepravdou,žerozprávaltelefonickysredaktoromMarkízyM.E.,vyjadrovalsakotázkam,
ktoré mu on dával a zároveň mu uviedol, že si nepraje, aby tieto jeho vyjadrenia boli akýmkoľvek
spôsobom publikované.
Navrhovateľ poukázal na to, že aj keď redaktor TV Markíza M. E. použil niektoré veci z ich spoločného
rozhovoru, použil z týchto jeho vyjadrení len určitý výťah, teda určitý výstrih z jeho vyjadrení.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že čo sa týka konfliktu s A.. X., k tomuto konfliktu došlo tak, že išiel so
svojim autom Porsche Carerra po Štefánikovej ulici v Košiciach, ktorá je jednosmerná. Prechádzal veľmi
pomaly, pretože jeho auto má nízky podvozok a preto sa snažil vyhnúť prípadným nerovnostiam. Za
ním išlo nejaké auto, ktoré na neho silno trúbilo, pričom šofér tohto auta na neho ukazoval nevhodným
spôsobom, či mu „šibe“. Preto on zastavil svoje auto a spýtal sa tohto vodiča, čo to má znamenať. Osobu

vodiča v druhom vozidle nepoznal. Vedel však, že táto osoba išla na políciu, kde bol aj on následne
vypočutý, ale žiadne trestné ani priestupkové konanie voči nemu nebolo vedené.
Z výpovede svedka M.B. C., súkromného podnikateľa, súd zistil, že navrhovateľa poznal ako
obchodného partnera. Osobne videl obe relácie Paľby Korisť z konkurzu, ktoré boli vysielané v TV
Markíza. Po odvysielaní týchto relácii si vytvoril názor, že pravdepodobne aj navrhovateľ patrí ku

konkurznej mafii a preto veľmi obmedzil obchodnú spoluprácu s navrhovateľom a to až o 95 %. Mal
strach, aby sa niečo nestalo, pretože obchoduje v oblasti, kde išlo o veľké peniaze, obchoduje so
šrotom a farebnými kovmi. Rodinne sa s navrhovateľom nestretával. Podľa tohto svedka navrhovateľ
bol pred odvysielaním relácie známa osobnosť v košickom a prešovskom kraji, bol to silný partner v
obchodovaní a spoľahlivý partner. Po zverejnení oboch relácii začali opatrnejšie ostatní spolupracovať

s navrhovateľom, každý znížil objem dodávok obchodu s navrhovateľom.
Svedok Z. S., brat navrhovateľa, potvrdil, že obe relácie, ktoré boli vysielané v TV Markíza a ktoré
sú predmetom tohto konania, sa týkali navrhovateľa, bola tam spomenutá aj sestra Z. X. a bratranec
S. Š.. Po odvysielaní týchto relácií, kde sa hovorilo o mafiánskych praktikách pri konkurzoch, to na
navrhovateľa vrhlo tieň, odťahovala sa od neho celá rodina. Bol prekvapený, žeby mal brat, teda

navrhovateľspolupracovaťsnejakoumafiou,alebožejevnejakejkonkurznejmafii.Pouverejneníoboch
relácii sa od navrhovateľa začali odťahovať obchodní partneri a prestali s ním spolupracovať. Jeho aj
navrhovateľa vyselektovali z obchodu, pretože pri obchodoch sa partneri preverujú a báli sa obchodovať
s navrhovateľom. Po uverejnení relácii ochladli vzťahy v rodine, pretože ľudia sú vzťahovační, pričomoslavy v rodine sa uskutočňovali buď mimo navrhovateľa alebo sa vôbec nespájali s navrhovateľom
ako rodina.
Svedkyňa B. S., dcéra navrhovateľa, poukázala na to, že v druhej relácii sa spomínalo meno jej otca,

teda navrhovateľa, bol tam zvukový záznam, z ktorého spoznala, že ide o jeho hlas, jeho podobizeň
tam nebola, ale bola spomínaná aj sestra navrhovateľa. Obe relácie vnímala veľmi negatívne, ostala
som veľmi zarazená, pretože navrhovateľ ako podnikateľ mal veľmi dobré meno v obchodných kruhoch.
Začala dostávať rôzne SMS správy od známych, ktorí jej oznamovali, že netušili, akého má slávneho
otca, robili narážky na jej postavenie, že dostala peniaze od otca, ktorý ich získal takýmto spôsobom,

akým bol opisovaný v reláciách. Obe relácie ju negatívne poznačili, začala sa obmedzene stretávať s
navrhovateľom a to aj len v súkromí, nie na verejnosti a to 2-krát do roka.
Z. S. Z.., syn navrhovateľa uviedol, že spoznal hlas otca, ktorý bol uverejnený v druhej relácii a bolo
spomínané aj meno jeho otca. Po uverejnení oboch relácii začal mať pochybnosti o navrhovateľovi, či nie
je náhodou fakt členom nejakej konkurznej mafie. V uvedených reláciách boli spomínaní otcova sestra,
i jeho bratranec a takisto bolo spomínané, že navrhovateľ sa mal vyhrážať nejakému pánovi. Medzi ním

a navrhovateľom začali kvôli obom reláciám hádky, vyhrotilo sa to až tým, že odišiel z jeho firmy, kde
predtým pracoval. Pred uverejnením relácie sa stretávali dennodenne s otcom, boli v dennodennom
kontakte, po reláciách sa to obmedzilo, dostával rôzne ironické poznámky od známych, preto viac
komunikoval so svojim strýkom ako s navrhovateľom. Vznikali nedorozumenia, pričom navrhovateľ ho
ubezpečoval, že tieto informácie sú nepravdivé.

Vypočutý svedok S. Š. je bratrancom navrhovateľa. Menovaný svedok potvrdil, že videl obe relácie, ako
aj upútavky v TV Markíza ohľadom oboch relácii Korisť z konkurzu. Videl, že v druhej relácii je motorové
vozidlo modré Porsche, počul aj hlas navrhovateľa a preto som si tieto obe relácie pozrel. Po odvysielaní
oboch relácii mal z relácii veľmi nepríjemný dojem, pretože bol znázornený aj výpis z obchodného
registra na spoločnosť Eurostone s.r.o. Michalovce, kde on je jediným konateľom a spoločníkom. V

druhej relácii sa spomínalo jeho meno, bolo znázornené aj jeho auto a bolo veľmi zrejmé, že ide o osobu
navrhovateľa. Už z názvu, ktoré boli v reláciách konkurzná mafia mal hrôzostrašný dojem a po reláciách
skoro úplne prerušil kontakt s navrhovateľom, konali sa len nevyhnutné stretnutia, pretože nechcel byť
zaťahovaný do týchto skutočnosti. Úplne zminimalizoval obchod s ním, keďže sa o tomto hovorilo všade,
aj v Michalovciach, keďže sídlo jeho firmy je na adrese v Michalovciach. Menovaný svedok uviedol,

že navrhovateľ mal spor s nejakým človekom a ďalej sa v týchto reláciách hovorilo, že navrhovateľ
mal získať majetok značnej hodnoty za pár korún. Svedok poukázal na to, že pred uverejneným relácií
mal navrhovateľ veľmi dobrú povesť, poznal ho skoro každý druhý človek a to najmä z jeho obchodnej
činnosti, pričom po uverejnení relácii získal tzv. nálepku, ktorú veľmi ťažko z neho niekto zmyje, pretože
sa dá povedať, že túto reláciu videli viacerí ľudia, s ktorými navrhovateľ obchodoval. Po zverejnení oboch

relácii si vytvoril taký názor, že každý by tomu veril, keďže išlo o veci uvedené v televízii a začal mať
pochybnosti o osobe navrhovateľa.
Svedok Š. Z., súkromný podnikateľ, poukázal na to, že s navrhovateľom istý čas mali rovnakú kanceláriu
ako podnikatelia v Košiciach. V druhej reportáži uverejnenej v relácii Paľba spoznal auto, že patrí
navrhovateľovi, spoznal jeho hlas, boli tam aj iniciály mena navrhovateľa. Podľa svedka sa v týchto

reláciách spomínalo o nejakej mafii a bolo spomínané, že navrhovateľ je súčasťou nejakej konkurznej
mafie. Z uvedených relácií nadobudol veľmi zlý dojem, zľakol sa, že v súvislosti s tým, že sa pozná
s navrhovateľom, bude musieť chodiť po súdoch alebo dávať nejaké vyjadrenia. Mal obavy stretávať
sa s navrhovateľom, tak obmedzil a neskôr aj úplne skončil obchodovanie s navrhovateľom. Menovaný
svedok poukázal na to, že pred odvysielaním týchto relácii bol navrhovateľ spoľahlivým obchodným

partnerom.Načomsadohodli,tonavrhovateľajsplnil.Pouverejneníobochreláciisakreditnavrhovateľa
medzi podnikateľmi zhoršil, boli obavy zo strany podnikateľov, aby sa s ním kontaktovali a obchodovali.
V dôsledku diskreditácie navrhovateľa v TV Markíza objem obchodu medzi ním a navrhovateľom klesol
asi na 10 %.
VkonanívypočutýsvedokD.E.uviedol,žebolpriamymnadriadenýmreportéraM.E.,ktorývyhotovilobe

relácie, ktoré sú predmetom tohto konania. Poukázal na to, že v danom prípade nešlo o spravodajské
relácie, ale o publicistiku, pretože spravodajstvo si nemôže dovoliť okomentovať udalosti, pričom
publicistika môže okomentovať udalosti, nesmie však viniť jednotlivé osoby, pokiaľ neboli právoplatne
odsúdené pre nejaký trestný čin. Vety, ktoré použil v relácii, išlo vlastne o zhodnotenie toho, ako
prebiehajú v poslednom čase konkurzy na Slovensku, že mnohé nie sú zákonné a poukazovali na to,

že aj pri konkurze Montáži, a.s. niečo nebolo v poriadku vzhľadom na enormný rozdiel v cene, za ktorú
sa Montáže predávali a za ktorú ich nový majiteľ kúpil. Svedok uviedol, že pri každom obvinení dostal
navrhovateľ možnosť vyjadrenia sa, pričom meno navrhovateľa nespomenuli v relácii, neukázali ani
jeho tvár. Ani jedenkrát podľa neho M. E. nekomentoval, že Montáže spáchali trestný čin, len sa pýtal,ako je to možné, že došlo k predaju majetku za takú cenu, ako bolo uvedené v tejto relácii. V relácii
bolo uvedené meno navrhovateľa len Z. S.., pričom divák nemal šancu zistiť kto to je. Svedok poukázal
na to, že spravodajstvo rozoberá aktuálnu udalosť po faktickej stránke, pričom publicistika rozoberá

udalosť rozšírene, na väčšej plochy, pričom sa snaží redaktor dostať na koreň veci. Redaktor zisťuje
pravdivosť údajov, zisťujú páchateľa, teda konkrétne osoby, avšak nie je možné obviňovať konkrétne
osoby z nejakého skutku, pokiaľ nie sú právoplatne odsúdené. V danom prípade v oboch reláciách bola
dodržaná 100 % profesionalita redaktora M. E..
Z výpovede svedka M.B. E. súd zistil, že v spoločnosti TV Markíza pracoval od roku 1999 do roku 2011

akoredaktor,moderátorpublicistiky.MalpodnetodA..X.,ktorýbolneúspešnýmuchádzačomvkonkurze
o predaj majetku Montáži, a.s. v Košiciach a na základe informácií a dokumentov, ktoré mal od neho,
ale ktoré si zaobstaral aj sám, ponúkol šéfredaktorovi D. E. a tento súhlasil, aby vyhotovil obe relácie.
Podstatou týchto relácii bolo to, že prebehol konkurz, ktorý vykazuje znaky, že neprebehol v duchu
zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorého cieľom bolo uspokojiť veriteľov, pričom najväčším veriteľom
bolo v danom prípade konkurzu Montáži konsolidačná banka a jej príjem išiel do štátneho rozpočtu.

Nešlo o komunikáciu 2 súkromných firiem. Prvá relácia riešila predaj majetku, kde bolo podozrenie, že
bola niekoľkonásobne vyššia ponuka, ktorú správkyňa i sudkyňa mohli akceptovať, mohli vyhlásiť 2.
kolo predaja majetku Montáži, a.s., pričom vysvetlenie právneho zástupcu správkyne KP A.. S. bolo
nedostatočné a postup počas konkurzu. V druhej relácii sa zaoberal pokračovaním prvej relácie, pretože
je bežné vracať sa k téme, ktorá už raz bol odvysielaná. Generálna prokuratúra SR poukázala na to,

že druhá ponuka v konkurze mohla byť akceptovaná, napriek tomu sa Najvyšší súd SR tým nezaoberal
a mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol. V druhej časti reportáže M.. X. registroval
ataky voči svojej osobe a za to, že bol aktívny pri tomto konkurze a snažil sa zvrátiť konkurz Montáži. Dal
mu záznam z priemyselnej kamery a oznámil mu, že podal aj trestné oznámenie na políciu a poukazoval
na súvis medzi navrhovateľom a konkurzným majetkom. Reportáž hovorila o možných súvislostiach,

preto dal priestor aj navrhovateľovi, nepomenoval ho v relácii plným menom, postupoval tak, ako je
bežné pri objektívnej žurnalistike.
V konaní bol vypočutý aj svedok A.. Z. X., ktorý je konateľom a spoločníkom spoločnosti Košická
správcovská, s.r.o. Košice, ktorá mala záujem o kúpu majetku Montáži, a.s. Ide o areál v E. H. V.. Š.
a dal ponuku správkyni KP vo výške 40 miliónov. Ako víťaznú ponuku však sudkyňa Krajského súdu v

Košiciach vyhodnotila ponuku spoločnosti Trade City, ktorá ponúkla za tento areál sumu 10 miliónov.
Poukázal na to, že zo strany brata navrhovateľa Z. S. došlo k vyhrážaniu voči jeho osobe v súvislosti
s konkurzom Montáži, preto on podal viaceré trestné oznámenia na príslušné OO PZ v Košiciach.
Tieto podnety boli buď zamietnuté alebo boli dané na priestupkové konanie. Poukázal na to, že aj
navrhovateľ sa mu vyhrážal po odvysielaní oboch relácii, pľuval na neho, fyzicky ho nenapádal, preto

podal na navrhovateľa niekoľko trestných oznámení, pričom bola na navrhovateľa podaná obžaloba
Okresnou prokuratúrou Košice II. Navrhovateľ sa mu niekoľkokrát vyhrážal zabitím, nadával mu. K
prvému kontaktu s navrhovateľom došlo v E. H. V.. Š., kde mal sídlo svojej spoločnosti. Stalo sa, že
pred ním išiel na motorovom vozidle Porsche Carrera navrhovateľ, ktorý blokoval plynulý prechod ulicou
Š., keď navrhovateľ vystúpil zo svojho auta, prikročil k jeho autu, začal mu búchať na sklo, chcel otvoriť

jeho dvere, avšak to sa mu nepodarilo.
Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sa, vložka č. 1274/V súd zistil, že pod
obchodný menom je zapísaná obchodná spoločnosť TRADE City a.s. so sídlom Trebišov, Čsl. Armády
1117, IČO: XX XXX XXX, pričom do obchodného registra bola zapísaná 16.12.2003. Podľa tohto výpisu
štatutárnym orgánom je predstavenstvo, ktorého predsedom je Z. X. a členom je P.. M. U..

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sa, vložka č. 528/V súd zistil, že v
obchodnom registri je zapísaná obchodná spoločnosť MONTÁŽE, a.s. so sídlom Košice, Štúrova 44,
IČO: XX XXX XXX, pričom do obchodného registra bola zapísaná 2.11.1994. Štatutárnym orgánom je
predstavenstvo, ktorého predsedom je P.. P. T., podpredseda A. M. a člen P.. M. S.. Z uvedeného výpisu
z obchodného registra súd zistil, že štatutárnym orgánom a ani v dozornej rade nikdy nebol zapísaný

navrhovateľ.
Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 10862/V súd zistil, že pod
obchodný menom K. P. KOV, s.r.o. je zapísaná obchodná spoločnosť so sídlom Košice, Timonova 17,
IČO: XX XXX XXX, dňom zápisu do obchodného registra je deň 19.3.1999. Spoločníkom a konateľom
tejto spoločnosti je navrhovateľ a jeho brat Z. S. a z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice

I, oddiel Sro, vložka č. 12433/V súd zistil, že v tomto registri je pod obchodným menom PEMI TRADE,
s.r.o. zapísaná obchodná spoločnosť so sídlom Košice, Timonova 17, IČO: XX XXX XXX, dňom zápisu
do obchodného registra je deň 26.4.2001, pričom spoločníkmi a konateľmi sú navrhovateľ a jeho brat
Z. S..Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 31343/V súd zistil, že pod
obchodným menom PEMAGRO, s.r.o. je zapísaná obchodná spoločnosť so sídlom Košice, Timonova
17, IČO: XX XXX XXX, ktorej spoločníkom a konateľom je navrhovateľ a jeho brat Z. S., pričom deň

zápisu tejto spoločnosti do obchodného registra je deň 1.1.2013.
Z oznámenia spoločnosti Newton Media spol. s r.o. zo dňa 28.8.2013 bolo súdu preukázané, že
spoločnosť Newton Media spol. s r.o., pôsobiaca na Slovensku viac ako 10 rokov, sa zaoberá
monitorovaním médií, súčasťou ktorého je aj službu doslovného prepisu vybraných relácii z voľne
šíreného rozhlasového a televízneho spravodajstva.

Navrhovateľ predložil súdu fakturáciu medzi obchodnou spoločnosťou SH-Trade a obchodnou
spoločnosťou DS Trade s.r.o., pričom svedok Š. Z.Q. bol zamestnancom spoločnosti SH-Trade s.r.o. a
mal na starosti uzatváranie obchodov medzi touto spoločnosťou a spoločnosťou DS Trade s.r.o., kde
je navrhovateľ spoločníkom a konateľom. Z tejto fakturácie je zrejmé, že obrat obchodnej spolupráce
medzi navrhovateľom a svedkom Štefanom Molnárom bol za rok 2008 8 664 737,50 Sk, za rok 2009 bol
vo výške 1 145 506,20 Sk, t.j. 38 023,84 €, aj zákazky sa mu znížili (predložil faktúry spoloč. DS Trade).

Navrhovateľ predložil súdu aj pracovnú zmluvu, ktorú uzavrela spoločnosť D.S. Trade s.r.o., Popradská
68, Košice ako zamestnávateľ s Z.H. S. Z.. dňa 30.6.2006 a dohodu o skončení pracovného pomeru
medzi oboma účastníkmi tejto pracovnej zmluvy zo dňa 11.12.2009, ktorou bolo preukázané to, že syn
navrhovateľa u neho ukončil pracovný pomer týmto dňom.
Podľa bodu 8 zakladateľmi spoločnosti sú Z. D., Z. S., Z. S. B. A. N., pričom správcom vkladu podľa §

60 Obchodného zákonníka je zakladateľ Z. S. (navrhovateľ). Zakladateľská zmluva bola podpísaná v
Trebišove dňa 27.8.2007 (ide o Trade City a.s. Trebišov).
Odporca na dôkaz toho, že navrhovateľ je naďalej akcionárom spoločnosti TRADE City, a.s. Trebišov
predložil notársku zápisnicu N 48/2013, N 2993/2013, NCRIs 3078/2013, napísaná notárom A.. F. F.
dňa 29.1.2013, ktorý osvedčoval priebeh riadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRADE City, a.s.,

pričom na zasadnutí riadneho valného zhromaždenia došlo k rozhodnutiu o znížení základného imania
a o zmene stanov tejto spoločnosti. Predsedajúcim bol Z. S. (navrhovateľ), ktorý viedol toto riadne valné
zhromaždenie.
Z pripojeného spisu Obvodného odd. PZ Košice-Staré Mesto č. ČVS:ORP-
P-668/OPP-SM-2009 Ber, a to zo zápisnice o výsluchu svedka A.. Z. X., súd zistil, že dňa 7.8.2008 podal

trestné oznámenie na navrhovateľa, ktorý sa mu mal 7.8.2008 v čase okolo 16.30 hod. až 16.45 hod. na
ul. Štefánikova v Košiciach po tom, ako vystúpil zo svojho vozidla zn. Porsche modrej farby, EČV: KE
911 a následne pristúpil k jeho vozidlu Audi A6 Olroud, v ktorom v tom čase sedel sám, vyhrážať zabitím.
Menovaný svedok v tejto zápisnici uviedol, že navrhovateľ pristúpil k jeho vozidlu a prvé čo chcel, sa
snažilotvoriťvodičovedverenavozidle,onamalvšakvozidlouzavreté.Akosamunedarilootvoriťdvere,

tak navrhovateľ mu niekoľkokrát veľmi veľkou intenzitou svojou päsťou niekoľkokrát udrel do sklenenej
výplatne vodičových dverí. Z uvedeného dôvodu on zavolal na číslo 158 a po ohlásení tohto incidentu
zo svojim vozidlom išiel na Obvodné odd. PZ na ul. Pribinovu, aby nahlásil túto udalosť a z citovaného
vyšetrovacieho spisu súd zistil, že navrhovateľ bol vypočutý ako svedok ohľadom tejto udalosti, pričom
vypovedal odlišne od svedka A.. Z. X.. a uviedol, že dňa 7.8.2008 v poobedňajších hodinách prechádzal

Štefánikovou ul. v Košiciach autom Porsche. Vzhľadom na to, že na ulici boli na tesno zaparkované autá
a z pravej strany mal obrubník, pomaly prechádzal týmto úsekom. Vtedy za ním išlo neznáme auto.
Uznesením Obvodného odd. PZ Košice-Staré Mesto zo dňa 20.10.2008 bol táto trestná vec postúpená
odboru všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Košiciach na ul. Komenského č. 52 na
prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale
ide o skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán prejednať ako priestupok. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2008 a Obvodný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy
vrátil predmetnú vec na objasnenie Obvodnému odd. PZ Košice-Staré Mesto dňa 23.7.2009 (prečin
nebezpečného vyhrážania).

Zcitovanéhopripojenéhospisusúdzistil,žedňa7.8.2010Obvodnéodd.PZKošice-StaréMestoodložilo
predmetnú vec týkajúcu sa konania majúceho znak priestupku proti občianskemu spolunažívaniu,
nakoľko túto vec nebolo možné prejednať s poukázaním na § 20 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkoch
vzhľadom k tomu, že od jeho spáchania uplynula doba 2 rokov. V odôvodnení tohto záznamu sa uvádza,
že k veci bol vypočutý Z. S. (navrhovateľ), ktorý sa nestotožnil s oznámením oznamovateľa (A.. X.), trval

na tom, že tento ho hanlivými gestami provokoval.
Súd citujúc čl. 8 ods.1 Dohovoru, čl. 26 ods.1,2,4 Ústavy SR, ďalej § 11, § 13 O.z., § 16 ods.3 písm.a/, b/
zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a dôvodil, že skutočne je nepochybné, že v predmetnej
veci ide o stret 2 práv chránených Ústavou a zákonmi Slovenskej republiky a to práva na ochranuosobnosti s právom na slobodu prejavu tlače a práva na informácie. Žiadne základné právo však nemá
absolútnu prednosť pred iným a ktorékoľvek z nich môže prevážiť nad iným. Typickým príkladom je
kolízia stretu práva na slobodu prejavu s právom na ochranu dobrej povesti, mena, ľudskej dôstojnosti.

Právo na rešpektovanie súkromného života zahrňuje garanciu sebaurčenia v zmysle zásadného
rozhodovania o každom jednotlivcovi, včítane rozhodovania o usporiadaní vlastného života. Za pasívnu
oblasť súkromného života možno označiť tú osobnostnú sféru, ktorá je vlastná samotnému ľudstvu, ako
je predovšetkým ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobré meno a taktiež vnútorná potreba sociálneho
kontaktu a sociálneho začlenenia. Súkromný život tak obsahuje nielen vnútorné, ale aj vonkajšie vzťahy,

ktoré sa vzťahujú k obchodným, pracovným alebo aj sociálnym aktivitám. Odvolávaním sa na ústavnú
ochranu slobody prejavu nemožno pripustiť poskytnutie informácie, pokiaľ bola dominantne motivovaná
snahou poškodiť difamovanú osobu ak ju poskytol bez ohľadu na to, či je, alebo nie je pravdivá. Na
nutnosť dbať na dodržiavanie týchto zásad nič nemení skutočnosť, že istá časť tlače alebo masmédií má
sklon pred overenými skutočnosťami dávať prednosť až „bombastickej sile výrazu, ktorý svoje názory
tlmočí a prezentuje, lebo ak zasiahne do ústavou garantovaných práv jednotlivcov, či iných ústavou,

či zákonom chránených hodnôt a záujmov, musí byť pripravená niesť za takéto konanie následky.
Je neprípustné, pokiaľ tieto subjekty pri takomto spôsobe jednania zasahujú do osobnostných práv
jednotlivcov, dovolávať sa ochrany slobody, slobody prejavu, resp. slobody tlače, lebo zlému úmyslu v
žiadnom prípade nemožno poskytnúť takúto ochranu. Média hrajú nezastupiteľnú úlohu pri informovaní
jednotlivcov vo veciach verejného záujmu. Sprostredkúvavajú informácie jednotlivcom o súčasnom

dianí, živote štátu a spoločnosti. Umožňujú udržiavať verejnú diskusiu, v ktorej sprostredkúvavajú rôzne
názory a poskytujú jednotlivcom, ako aj spoločenským skupinám príležitosť, prispievajú k utváraniu
všeobecného názoru. Tým predstavujú rozhodujúci faktor v procese tvorby názorov a nakoniec i tvorby
vôle jednotlivcov a spoločenských skupín. Každý program, či už televízny alebo rozhlasový, má už v
dôsledku samotného výberu a spôsobu spracovania témy názorotvorný účinok. Každé médium sa môže

v súvislosti s každým vysielaným programom dovolávať ochrany, odvolaním sa na základné právo na
slobodný prejav, či už ide o politické vysielanie, alebo kritické vyporiadanie sa sa otázkami verejného
záujmu. Základné právo na slobodný prejav médií tak chráni nielen zvolená téma, ale i druh a spôsob
jeho spracovania. Iba vtedy, keď sa takto chápaný slobodný prejav dostane do konfliktu s inými právami
chránenými ústavným poriadkom a zákonmi, vydanými za účelom, pre ktorý možno slobodný prejav

obmedziť, nastanú podmienky preto, aby bol skúmaný účel konkrétneho programu, spôsob a druh
spracovania témy, ako i programom dosiahnutý, či predpokladaný účinok.
Tvorcovia relácie Paľba odvysielanej dňa 1.10.2007 v TV Markíza dali prednosť „bombastickej sile
výrazu“ a označili ju ako „Korisť z konkurzu“. Z úvodu relácie odznelo z úst moderátora: „Keď sa v
médiách vyskytuje výraz „konkurzná mafia“, ľudia ani veľmi netušia, čo si pod tým predstaviť. Pre nich

je väčší problém zlodejíček v obchode, než anonymní hráči v pozadí nejakých konkurzov. Lenže v tom
pozadí sa lopatami bohorovne prehadzujú desiatky miliónov. Na koho kontá, to si môžeme iba domyslieť.
Posúďte sami, čo sa deje v pozadí nasledujúceho konkurzu.“
Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že v prvej relácii Paľba vysielanej dňa 1.10.2007
síce nie je zverejnené meno navrhovateľa, ale druhá relácia je pokračovaním relácie vysielanej dňa

1.10.2007. Z obsahu tejto relácie si divák sledujúci uvedenú reláciu mohol navodiť dojem, že navrhovateľ
sa vyhrážal zabitím svedkovi A.. Z. X.. v prípade, že nedá ruky preč od Montáži, že mu zablokoval svojim
motorovým vozidlom cestu. Ďalej, že navrhovateľ patrí medzi konkurznú mafiu, čiže zainteresovaných
ľudí, ktorí sa na podvodnom konkurze Montáži, a.s. mali ukážkovo nabaliť, že je do podvodného
konkurzu Montáži zainteresovaný a že z uvedeného dôvodu sa preto vyhrážal zabitím A.. Z. X.. Každý

kto sledoval druhú reláciu Paľby odvysielanú dňa 18.5.2009 vedel, že je reč o navrhovateľovi aj v
prvej relácii odvysielanej 1.10.2007. V druhej relácii dňa 18.5.2009 bolo opakovane zverejnené meno
a iniciály priezviska navrhovateľa Z. S.., bez jeho súhlasu bol zverejnený telefonický rozhovor medzi
ním a reportérom odporcu TV Markíza M. E., ďalej bolo uverejnené, že Z. X. je sestrou navrhovateľa
a že S. Š. je bratranec navrhovateľa. V relácii odvysielanej 1.10.2007 redaktor odporcu tvrdí, že

„ide o konkurznú mafiu a to o podvodný konkurz Montáži, a.s. a že tento pofiderný konkurz sa
netýka len zainteresovaných ľudí, ktorí sa ukážkovo nabalili, ale sa týka nás všetkých.“ Neoprávneným
zásahom je zásadne každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie, ktoré zasahuje do práv
chránených príslušnými ustanoveniami Obč.zák., pričom je bezvýznamná skutočnosť, či pôvodca
zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojich tvrdení, alebo či išlo iba o nedbanlivé preberanie poznatkov

od iných subjektov a ich rozširovanie. Uverejnením nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov o osobe
navrhovateľa tým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Ani v trestnom, ani v priestupkovom konaní
nebolo jednoznačne preukázané, ani právoplatne rozhodnuté, aby sa bol navrhovateľ vyhrážal zabitím
svedkovi A.. Z. X.., žeby mu bol zablokoval cestu na Štefánikovej ulici v Košiciach a päsťou mu udieraldo okna jeho vozidla a vyhrážal sa mu. Nebolo preukázané ani tvrdenie uvedené v relácii a to, že má
navrhovateľ niečo spoločné so spoločnosťou Montáže, a.s., s konkurzom Montáži, a.s., ktorý odporca
opísal ako podvodný a že na tomto konkurze ryžujú mafiáni, špekulanti, lobisti, sudcovia, správcovia,

len nie veritelia. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Montáže, a.s. súd zistil, že navrhovateľ
nikdy nebol spoločníkom, ani konateľom, prípadne iným funkcionárom v tejto spoločnosti. Ohľadne
incidentu, pre ktorý bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Košice II na Okresný súd Košice II
na navrhovateľa, išlo o skutok zo dňa 28.1.2010, pričom žaloba o ochranu osobnosti bola podaná dňa
7.4.2010. Z uvedeného vyplýva, že v čase odvysielania relácie viac konfliktov medzi navrhovateľom a

A.. X. nebolo právoplatne preukázaných.
Svedkovia potvrdili to, že verili v dôveryhodnosť tejto relácie, keďže bola uvedená v televíznom vysielaní
a mali za to, že pravdivosť si overil redaktor, ktorý túto reláciu vysielal, navrhovateľ i jeho najbližšia rodina
pociťovali v čase po medializácii hanbu a permanentnú psychickú traumu, tieto dôsledky podľa názoru
súdu navrhovateľa trápili, čo sa prejavilo bezpríčinnými hádkami a nedorozumeniami v rodine.
V konaní bolo preukázané, že tvrdenie navrhovateľa, že nemá nič spoločné s firmou Trade City, a.s.

Trebišov, ktorá získala majetok Montáži, a.s. v konkurze nie je pravdou, pretože odporca o tom predložil
doklady preukazujúce opak tohto tvrdenia.
Predmetom tohoto konania nebolo posudzovať a rozhodovať o zákonnosti pri speňažovaní majetku
spoločnosti Montáže, a.s. Košice v konkurze, preto súd nevypočul v konaní navrhnutú svedkyňu A.. O.,
ktorá bola správkyňou konkurznej podstaty tejto obchodnej spoločnosti.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že podľa snímok predložených odporcom, ako aj
premietnutím relácie z CD nosiča, ktoré predložil súdu navrhovateľ, bolo preukázané, že postavu
navrhovateľa, ako aj jeho motorové vozidlo nemožno identifikovať. V relácii Paľba vysielanej dňa
18.5.2009všakodznelhlasnavrhovateľa,akoajiniciályjehomenaZ.S..atakistomenájehopríbuzných,
na základe ktorých si divák mohol identifikovať osobu navrhovateľa z tejto relácie. Týmto konaním, ako

aj výrokmi uverejnenými v druhej relácii Paľba došlo k neoprávneným zásahom do práv navrhovateľa
chránených Ústavou, ako aj ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Aj keď odporca tvrdil, že mal súhlas
navrhovateľa na zverejnenie jeho telefonického rozhovoru s M. E., túto skutočnosť súdu nepreukázal.
Vzhľadom k tomu, že od relácie, ktoré boli odvysielané v dňoch 1.10.2007 a 18.5.2009, uplynul značný
čas,súdprihliadolktomu,ženavrhovateľovipatrínáhradanemajetkovejujmypodľa§13ods.2Obč.zák.

Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľovi súd vychádzal z toho, že navrhovateľ nie
je verejne činnou osobou, nie je masmediálne známou osobou a patrí do skupiny osôb, ktorú pozná
len určitá časť občanov Slovenska v rámci košického, prípadne prešovského kraja. Je známy len medzi
ľuďmi patriacimi do jeho súkromnej sféry, alebo do sféry jeho podnikateľskej činnosti. K zásahu do
ochrany osobnostných práv navrhovateľa došlo médiom, čím došlo k značnej publicite týchto výrokov,

preto súd rozhodol, že v danom prípade je postačujúca nemajetková ujma, ktorú prisúdil navrhovateľovi
vo výške 3 000 €.
Pri určení výšky nemajetkovej ujmy priznanej navrhovateľovi súd prihliadol aj na to, že navrhovateľ
nepreukázal ním tvrdený zhoršený zdravotný stav po uverejnení oboch reportáži. Nebol ani celkom
izolovaný v podnikateľských kruhoch, pretože aj naďalej podnikal, avšak s menším objemom obchodov

a navrhovateľ žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 €, súd v prevyšujúcej časti návrh
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a o týchto trovách bude rozhodnuté
samostatným rozhodnutím do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o veci.

V podanom odvolaní žiadal odporca napadnutý rozsudok z dôvodu porušenia § 205 ods.2 písm.a/,
d/, f/ O.s.p. (vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia), zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť,
priznať trovy odvolacieho konania odporcovi. O.i. namietal, že odporca v plnom rozsahu trvá na
svojich písomných vyjadreniach predložených v priebehu konania, ako aj na ústnych argumentoch
prezentovaných na pojednávaniach. Má za to, že reportáže obsahujú objektívne informácie a primeranú

kritiku, nie sú neoprávneným a neprimeraným zásahom do osobnostných práv navrhovateľa, resp. nie
sú ani potenciálne spôsobilé do jeho osobnostných práv neoprávnene zasiahnuť.
Predmetom reportáží boli informácie verejného záujmu a ich odvysielanie bolo realizáciou ústavného
práva redaktora ako aj odporcu na slobodu prejavu a zároveň predstavujú realizáciu práva verejnosti
na informácie. Ako uviedol odporca v priebehu konania (napr, vo vyjadrení zo 14.5.2014), nezákonnosť

konania Krajského súdu v Košiciach deklarovali mimo iného Generálna prokuratúra a Najvyšší súd.
Nezákonnosť či závažné pochybenia v konkurze MONTÁŽE, a.s, konštatovali ďalej ústavný súd,
Ministerstvo financií, Slovenská konsolidačná, a.s. aj nová správkyňa MONTÁŽE, a.s. A.. K..Z týchto dôvodov sa odvolacie konanie pred Krajským súdom v Košiciach nemôže javiť ako objektívne
a legitímne, keďže ten by rozhodoval aj sám osebe (t.j. o tom, či kritika Krajského súdu v Košiciach v
reportážach bola dôvodná a zasluhuje si právnu ochranu alebo nie). Dôležitou indíciou v reportážach

bola aj skutočnosť, že obchodný partner navrhovateľa a spoluakcionár v spoločnosti TRADE City,
a.s., ktorá získala podozrivo výhodne a lacno majetok MONTÁŽE a.s. je A. N., synovec predsedu
konkurzného súdu - Krajského súdu v Košiciach P. N.. Takisto A. N. podal voči odporcovi z dôvodu
odvysielania predmetných 2 reportáží žalobu o ochranu osobnosti na Okresnom súde Trebišov, sp. zn.
11 C/210/2008. Toto konanie je momentálne v odvolacom štádiu a odporca aj v ňom podal námietku

zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach.
Z vyjadrenia sudcov Krajského súdu v Košiciach k zaujatosti (sp. zn. 5NcC 3/09) v konaní vo veci A.
N. proti MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. vyplýva, že až 15 z nich namietli svoju zaujatosť, pričom
viacerí A. N. osobne poznajú. Osobné prepojenie navrhovateľa na A. N., a teda aj na vedenie Krajského
súdu v Košiciach je pre toto konanie kľúčové, pričom predmetom reportáží bola informácia, že obidvaja
profitovali práve z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.

Vzhľadom na kritiku Krajského súdu v Košiciach, ktorého príslušníkmi sú všetci jeho sudcovia, sú
všetci sudcovia tohto súdu pre svoj pomer k veci zaujatí a nemôžu byť považovaní za nestranných a
objektívnych. Budú totiž rozhodovať o subjekte, ktorý kritizoval ich súd, t j. zamestnávateľa a zároveň
inštitúciu, s ktorou sú profesionálne i spoločensky identifikovaní a v ktorej pôsobia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. lNc/19/2012 zo dňa 19.03.2012 zdôraznil, že

pri posudzovaní dôvodov vylúčenia sudcov z prejednávania veci je v konkrétnych situáciách nutné
prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej
problematike:
Ústavný súd Slovenskej republiky sa v uznesení sp. zn. III.ÚS 158/2008 k pojmu objektívnej nestrannosti
vyjadril nasledovne: „Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja

sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i
napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho
status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám
konania, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca
sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je

jeho stanovisko ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti
v očiach strán a verejnosti".
Odporca je toho názoru, že prvostupňový súd porušil zásady spravodlivého procesu a svojím postupom
mu odňal možnosť konať pred súdom, keď svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Vznikol tak
nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami a zároveň nastala situácia, keď

právne závery súdu nevyplývajú zo skutkových zistení a došlo tak k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa
§ 205 ods. 2, písm. a) OSP v spojení s § 221 ods.1, písm. f) OSP.
Odporca má za to, že napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia, a
preto je z toho dôvodu nepreskúmateľný. Podľa § 157 ods, 2 OSP súd v odôvodnení rozsudku uvedie,
čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a

výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Zákonné ustanovenie § 157 OSP je potrebné analyzovať z hľadiska práva na súdnu a inú právnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 Európskeho dohovoru pre ľudské práva (ďalej len
„dohovor") (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 56/01). V tejto súvislosti odporca poukazuje na konštantnú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), podľa ktorej aj nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba považovať za porušenie práva na spravodlivé
súdnekonanie(napr.rozsudokESĽPvoveciRuizTorijaprotiŠpanielsku,1994).Akideoargument,ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa v rozhodnutí špecifická odpoveď práve na tento argument.
Rovnaké závery zaujali aj súdy Slovenskej republiky (Ústavný súd Slovenskej republiky - nález I. ÚS

226/03,NajvyššísúdSlovenskejrepubliky-rozsudok4Cdo171/2005).Odňatieprávaúčastníkakonania
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu.
O.i. namietal, že
1) v odôvodnení úplne alebo čiastočne absentujú dôvody rozhodnutia,

2) právne závery súdu sú v extrémnom nesúlade s jeho skutkovými zisteniami,
3) právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú,
4) odôvodnenie rozhodnutia obsahuje len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.V prípade, ak je čo i len jedna z uvedených možností splnená, možno konštatovať, že súd konaním
poprel zásady spravodlivého procesu a odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Odporca
sa domnieva, že všetky 4 vyššie uvádzané skutočnosti nastali pri napadnutom rozsudku súdu.

Skutkové a právne závery súdu sú prezentované na str. 17 až 19 rozsudku, pričom tieto sú v rozpore
so skutkovými zisteniami dosiahnutými v priebehu konania. Súd sa k argumentom a obrane odporcu
týkajúcej sa neexistencie zásahu do osobnostných práv a nedôvodnosti priznania náhrady nemajetkovej
ujmy dostatočne vecne a presvedčivo nevyjadril a k jeho jednotlivým argumentom podstatným pre
meritórne rozhodnutie nezaujal žiadne stanovisko. V rozsudku absentuje zdôvodnenie súdu (prípadne

je zdôvodnenie nedostatočné) k nasledovným otázkam.
Súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, prečo v danej veci nie je dostatočné morálne
zadosťučinenie.
V prípade ochrany osobnosti fyzickej osoby je potrebné pristúpiť k poskytnutiu relutárnej satisfakcie
dotknutému subjektu len v prípade, ak morálna satisfakcia nie je dostatočná, a sú splnené ďalšie
podmienky, ktoré peňažnú náhradu legitimizujú. Súd sa bližšiemu skúmaniu týchto skutočností a

predpokladov v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevenoval, čo robí jeho rozhodnutie
nepreskúmateľným a priznanú peňažnú náhradu spochybňuje. Argumenty súd na str. 19 rozsudku nie
je možné považovať za dostatočné a presvedčivé, čo spôsobuje arbitrárnosť rozsudku.
Súd nedostatočne skúmal existenciu príčinnej súvislosti medzi napádanými výrokmi a zásahmi do práv
navrhovateľa.

Súdmusímaťpripreukazovanízodpovednostiodporcuzazásahdoprávanadobrúpovesťnavrhovateľa
preukázanú príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním odporcu a takýmto zásahom. Odporca
má za to, že v konaní pred prvostupňovým súdom sa nepotvrdilo, že údajná ujma navrhovateľa bola
spôsobenánapádanýmičasťamipríspevku,t.j.žespornévýrokyzreportážíbolpríčinouujmy,ktorámala
navrhovateľovi vzniknúť. Voči navrhovateľovi sa v čase podania žaloby viedlo viacero priestupkových

konaní a bolo na neho evidovaných aj viacero trestných oznámení (1 z nich je už v štádiu súdneho
konania na základe podanej obžaloby). Navrhovateľ je tiež bývalý agent, t.j. patrí do skupiny ľudí, ktorí
unisono nepožívajú úctu našej demokratickej spoločnosti.
Zavádzanie navrhovateľa v žalobe.
Súd sa v rozsudku bohužiaľ vôbec nevysporiadal s tým, že mu navrhovateľ v žalobe viacnásobne

a vedome klamal. Tieto fakty absolútne opomenul a napriek tomu žalobe čiastočne vyhovel. Vysiela
tým negatívny odkaz právnickej i laickej verejnosti, a to že - klamať súdom sa oplatí, pretože to nijak
navrhovateľov nepoškodí, naopak, aj v prípade odhalenia súdy žalobám vyhovejú.
Navrhovateľ takisto nepreukázal, že v reportážach bola zobrazená jeho podobizeň a je neúplnosť
predloženého záznamu reportáže 2.

Súd si tiež nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z vyšetrovacej zásady, keď nedostatočne zistil skutkový
stav, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP.
Odporca poukazuje napr. na jeho námietku voči autentickosti predložených nahrávok reportáží a ich
prepisov. Súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú, keď na str. 8 rozsudku uviedol, že: „pri prepise
druhej relácii na CD nosiči sa nenachádza odsek uvedený v žalobe, a to na str. 3 žaloby...". Súd

však pozorne nepreskúmal, či prepis je v súlade s audiovizuálnym záznamom reportáží a či tento
nie je upravovaný. Z CD reportáže 2, ktoré bolo poskytnuté odporcovi vyplýva, že záznamy mohli
byť zostrihané, upravené a teda že sa reportáž 2 odvysielala v skutočnosti inak, ako navrhovateľ
prezentuje súdu. Odporca má dôvodné obavy, že kľúčové časti týkajúce sa odporcu 2 mohli byť na
zvukovoobrazovom zázname predloženom navrhovateľom zostrihané či vystrihnuté. V zázname, v časti

6 mtn:45 sek. je totiž zrejmý prestrih, veta redaktora E. o navrhovateľovi je prerušená v polovici a
nasleduje (od polovice vety) úplne nesúvisiaca veta redaktora o tom, že správkyňa nekomunikuje. Pri
porovnaní s prepisom reportáže od newton média (str. 4) je očividné, že došlo k vyrezaniu 2 kľúčových
odsekov týkajúcich sa práve navrhovateľa.
Súd teda náležité nezistil skutkový stav a nevie, aký bol skutočný, nezostrihaný obsah príspevku. Zo

záznamu reportáže 2 na CD nevyplýva, či bol navrhovateľovi daný dostatočný priestor na vyjadrenie k
téme a tvrdeniam p. X., či tak bola zabezpečená pluralita názorov, či bola dodržaná prezumpcia neviny
navrhovateľa a či redaktor pravdivo a úplne divákom ozrejmil, že polícia trestné stíhanie navrhovateľa
zastavila a vec postúpila obvodnému úradu na priestupkové konanie. Ide pritom o rozhodujúce
skutočnosti, ktoré majú kľúčový vplyv na rozhodovanie súdu o zásahu do slobody prejavu odporcu.

Navrhovateľ patrí medzi konkurznú mafiu, ktorí sa ukážkovo nabalili na pofidernom konkurze Montáži,
a.s.
Existencia tzv, „konkurznej mafie" bola spomenutá v reportážach len jedenkrát, konkrétne v úvodnej,
naratívnej časti reportáže 1, pričom išlo o všeobecnú verejne známu informáciu. Daná časť končilapremosťujúcou vetou „posúďte sami, čo sa deje v pozadí nasledujúceho konkurzu." Odporca nikdy
neoznačil navrhovateľa za člena konkurznej mafie a nemienil takéto konotácie voči nemu ani
naznačovať, čo potvrdil aj autor reportáží M. E. vo svojich výpovediach. Odporca má za to, že diváci si

túto 1 vetu odvysielanú 1,5 roka pred reportážou 2 nemohli spájať s navrhovateľom.
Čelní predstavitelia Ministerstva spravodlivosti SR o existencii konkurznej mafie informujú dlhodobo,
a poukazujú na ňu práve v prípadoch, kedy majetné spoločností skončia v konkurze, pri ktorom nie
sú veritelia úpadcu vôbec uspokojení a majetok skončí v rukách tretích osôb. Tento popis presne
korešponduje so skutočnosťami viažucimi sa ku konkurzu MONTÁŽE, a.s., kde nehnuteľnosti v hodnote

viac ako 105 miliónov Sk boli predané mimo dražby správkyňou O. za 10,22 milióna Sk, pričom táto
ignorovala ponuku 41,555 milióna Sk, hoci druhý záujemca zložil na jej účet už aj zálohu vo výške 29,5
milióna Sk. Celkové príjmy pri speňažovaní nehnuteľného majetku úpadcu dosiahli sumu minimálne
1 542 892,05 eur, no správkyňa na uspokojenie veriteľov vyčlenila len 12 296,55 eur. V skutočnosti
podľa najnovšieho stavu konkurzu je zrejmé, že veriteľom bude vyplatené 0 eur. Peňažné prostriedky
získané speňažením majetku úpadcu sa „stratili", chýbajú v účtovníctve a súčasný nový správca aj z

týchto dôvodov nemôže konkurz ukončiť a veriteľom žiadne peniaze vyplatiť.
Odporca neoznačil konkurz MONTÁŽE, a.s. a osoby spomínané v reportážach ako konkurznú mafiu.
Z dostupných informácií však vyplýva, že hodnotiaci úsudok o konkurznej mafii by nebol v prípade
konkurzu MONTÁŽE, a.s. bez dostatočného skutkového základu. Reportáže však predstavujú priamu
kritiku správkyne konkurznej podstaty K. O. a Krajského súdu v Košiciach a nie navrhovateľa.

Bez ohľadu na uvedenú zmätočnosť je tiež zrejmé, že súd absolútne neprihliadol na skutkové zistenia
v dokazovaní. Napádaná informácia predstavuje hodnotiaci úsudok, ktorého pravdivosť sa nemôže
preukazovať. Vychádza však z pravdivého skutkového základu, čo odporca súdu dôkladne preukázal.
Odporcovi nemôže byť na ujmu zverejnenie takejto informácie. Ak to súd svojím rozsudkom sankcionuje,
ide o flagrantné porušenie slobody prejavu.

Súd na str. 18 rozsudku tvrdí, že nebolo preukázané, že navrhovateľ má niečo spoločné so spoločnosťou
Montáže, a.s. Tento jeho záver je v príkrom rozpore s produkovanými dôkazmi, napr. s listinami
predloženými odporcom spolu s podaním zo 14.5.2014, ktoré potvrdzujú, že navrhovateľ je 25 %
akcionárom spoločnosti TRADE City, a.s., ktorá výhodne kúpila nehnuteľnosti v konkurze MONTÁŽE,
a.s. za 10 % ich hodnoty a následne ich predala. Ako jeden z vedúcich osôb tejto spoločností (predsedal

napr. jej nedávnemu valnému zhromaždeniu), musel byť o najväčšom obchode svojej spoločnosti
informovaný a byť do neho zapojený. Svedok X. tiež vo výpovedi uviedol, že brat navrhovateľa Z. S.
osobne v budove súdu čakal na vyhodnotenie ponúk na odkúpenie majetku MONTÁŽE a.s.
Bez súhlasu bol zverejnený telefonický rozhovor medzi navrhovateľom a redaktorom E..
Odporca upozorňuje, že žiadny súhlas navrhovateľa na odvysielanie rozhovoru v publicistickej relácií

Paľba v TV MARKÍZA nepotreboval a to z dôvodu použitia spravodajskej licencie podľa § 12 ods. 3
Občianskeho zákonníka. S touto skutočnosťou sa však súd v rozsudku vôbec nevysporiadal.
O.i. v odvolaní aj poukazuje odporca na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo/64/2004 k
ust. § 11 a § 12 Obč.zák. a uviedol vetu ohľadne preferovania ochrany fyzických osôb z hľadiska
zaradenia týchto prejavov do osobnej povahy. Osobnú povahu ako z logiky veci plynie spravidla

nemajú prejavy, ku ktorým dochádza pri výkone povolania, pri obchodnej či verejnej činnosti. Spory
s p. X., ktoré boli predmetom preverovania orgánmi činných v trestnom konaní a orgánmi štátnej
správy pre podozrenie z trestných činov, resp. priestupkov v súvislosti s rozhovorom telefonickým medzi
navrhovateľom a redaktorom E. sa týkajú aj obchodných aktivít navrhovateľovej spoločnosti TRADE
City, a.s. Rozhovor sa týkal výlučne jeho obchodnej sféry a s tým súvisiacich sporov. Z výpovede

svedkov a to rodinných príslušníkov navrhovateľa a obchodných partnerov sa malo preukázať podľa
súdu, že stratil v navrhovateľa dôveru, obmedzili s ním podnikateľské aktivity a stretnutia. Odporca
preukázal, že ide o osoby priamo zainteresované v kauze konkurzu MONTÁŽE, a.s. Ich výpovede preto
možno vyznievajú úsmevne, ale určite nie presvedčivo a vierohodne. Záver o neoprávnenosti použitia
záznamu telefonického rozhovoru je nesprávny a neudržateľný, súd neuvádzal žiadne argumenty k

zákazu použitia iniciál „Z. S..“. a zmien príbuzných, čím odporcovi odňal možnosť polemizovať v tomto
odvolaní s jeho závermi. Keďže prvostupňový súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, mimo
iného dôkladne neposúdil osobu navrhovateľa, jeho dôstojnosť, vážnosť a reputáciu v spoločnosti, ktorú
požíval pred odvysielaním relácie. Člen zločineckej a represívnej organizácie KSČ a KSS sa môže
tešiť jej úcte a vážnosti, avšak niektorí členovia sú verejnosťou odsudzovaní, čelia opovrhnutiu za svoje

aktivity a sú morálne diskvalifikovaní. Z obsahu reportáži a výpovedi svedka E. je jednoznačné, že si
detailne, dlhodobo a podrobne pripravoval podklady k reportážam, oslovil všetky dotknuté subjekty a
svoje závery náležite podporil faktami. O informáciách, ktoré nemal viacnásobne podložené (napr. opredmete stretnutia N., E. atď) informoval v polemickej rovine a hypoteticky a tiež poukázal na to, že
ide o neoficiálnu informáciu od zdroja.

V podanom odvolaní navrhovateľ žiadal podľa § 205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. zrušiť napadnutý rozsudok
a vec vrátiť súd prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok je nepresvedčivý a vzbudzuje
pochybnosti. Zverejnením napadnutých relácii „Paľba“ v televízii Markíza došlo k oveľa závažnejšiemu
zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, než v iných prípadoch (A.. M. proti Slovenskej republiky
vysúdila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 230 000 € OS Prešov v spojení s

potvrdzujúcim rozsudkom KS v Prešove, v denníku „Sme“ informované o tom 4.3.2012), A.. A. E. proti
Colnému riaditeľstvu SR v Košiciach vysúdil 2 000 000,- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy (rozsudok
4Co/251/2006 z 26.6.2007 KS Košice v spojení s OS Michalovce) aj sudca A.. Š. D. proti Perex, a.s. vo
výške 3 000 000,- Sk OS Bratislava sp.zn. 42Co/2/03 v spojení s KS v Bratislave sp.zn. 9Co/213/2005 z
15.12.2005). Navrhovateľ patrí medzi bežných občanov, avšak pri závažnosti vzniknutej ujmy z hľadiska
ustálenej judikatúry ESĽP aj on ako podnikateľ požíva vyšší stupeň ochrany osobnostných práv, čo

sa musí prejaviť aj čo do priznanej výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Relácia Korisť z konkurzu
vzbudila vo verejnosti dojem a presvedčenie, že žalobca nadobudol majetok nezákonným spôsobom.
Preto v danom prípade treba do sporu o výšku náhrady ujmy v peniazoch zahrňuť aj myšlienku prevenciu
ako faktor pre stanovenie tejto výšky (správne prevencie). Tento právny názor je vyslovený v Justičnej
revue č.11/2003 str. 10-29, vo veci Caroline von Monaco vs. Burda. Najzávažnejšie sú zásahy, ku

ktorým dôjde cez média. Takéto relácie sú stále podrobené verejnej mienke. V napadnutých reláciách
boli viackrát zverejnené iniciály žalobcu (Z. S..), jeho meno bolo spojené s konkurznou mafiou, že
išlo o podvodný konkurz, v ktorom Trade City, a.s. získala 100-miliónový majetok, že žalobca patrí
medzi zainteresovaných ľudí, ktorí sa na podvodnom konkurze ukážkovo nabalili, atď .... Aj keď nebolo
zverejnené celé jeho meno a priezvisko, ale každý vedel, že reč je o žalobcovi, lebo bol zverejnený jeho

hlasový prejav, tiež meno a priezvisko jeho sestry (Z. X.), tiež bolo zverejnené meno a priezvisko jeho
bratranca (S. Š.), rozsudok napadol len v zamietajúcej časti.
Žalobca listom zo dňa 4.9.2013 s označením „Vybavenie dožiadania“ doručil súdu na požiadanie
fakturáciu odberateľov za roky 2008 a 2009. Z týchto listinných dôkazov je zrejme preukázané, že
napr. pred zverejnením napadnutých relácií mal žalobca s obchodnou spoločnosťou SH-Trade, s.r.o.

obrat spolupráce až vo výške 8 664 737,50 Sk a po zverejnení napadnutých relácií mal obrat s touto
spoločnosťou už len vo výške 1 145 506,20 Sk. Podobný rozdiel v obratoch bol aj s ďalšími obchodnými
spoločnosťami, napr. so spoločnosťou KOVMIX, s.r.o. a D.S.Trade, s.r.o.
Platná právna úprava nestanovuje žiadnu maximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v
peniazoch. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je tak vecou voľnej úvahy súdu, ktorý

sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma taxatívne stanovenými kritériami (§ 13 ods.3 Obč.zák., závažnosť
a okolnosti). Iné ako tieto kritériá nemôže súd pri rozhodovaní brať na zreteľ.
V záverečnom návrhu poukázal na prípad sudcu S. S., ktorý v spore s ministerstvom vnútra vysúdil
nemajetkovú ujmu vo výške 200 000 €. O tejto sume rozhodol Okresný súd Bratislava III. Išlo o
nezákonné zverejnenie odposluchov. „Aj rozhodnutie súdu prvého stupňa je rozhodnutím súdnej autority

a stačí ako legitímny príklad rozhodnutia s vysokou sumou náhrady nemajetkovej ujmy“. Tento právny
názor je vyslovený v Náleze ústavného súdu SR zo dňa 15.decembra 2009, II. ÚS 152/08-52 (viď str.
18, posledná veta zospodu cit. rozhodnutia).
Listom zo dňa 4.11.2013 doručil konajúcemu súdu rozsudok OS Prešov zo dňa 26.10.2011 sp.zn.
14C/259/2008-246, tiež doručil rozsudok KS v Prešove zo dňa 16.1.2013, sp.zn. 18Co/25/2012. Týmito

rozsudkami súdy priznali žalobcovi A.. A. N. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 €. Ako
vyššie uviedol, osoba verejného záujmu musí znášať väčšiu mieru kritiky. Súdy v prípade A.. N.
vychádzali z tejto skutočnosti, čo potvrdzuje aj judikatúra ESĽP. Z uvedeného dôvodu je aj priznaná
výška nemajetkovej ujmy podstatne nižšia, než v prípade podnikateľa P.. A. N..
Sudca A.. A. K. proti Ministerstvu spravodlivosti SR v konaní o ochranu osobnosti vysúdil náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 66 388 € + 33 194 €. OS Trebišov rozsudkom sp.zn. 11C/88/2008 z
27.1.2009 priznal žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 66 388 €, Krajský súd v Košiciach sp.zn.
11Co/113/2009-330 z 27.5.2009 navýšil priznanú výšku o sumu 33 194 €.

O.i. odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu v Bratislave z 18.3.2015 sp.zn.

2Nc/3/2015, ktorým v tejto veci sudcovia Krajského súdu v Košiciach tvoriaci senát „5Co“ neboli vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci. Najvyšší súd tak rozhodol po zistení, že nezistil dôvody, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania za účasti odporkyňouspochybňovaných sudcov senátu „5Co“ a to aj keď sa vyjadrovali všetci sudcovia Krajského súdu v
Košiciach.

Obsahom spisu je aj nález Ústavného súdu SR IV.ÚS 265/09-45 z 12.mája 2011, podľa ktorého základné
právoobchodnejspoločnostiKošickásprávcovská,s.r.o.nasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySR
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôdpostupomNajvyššiehosúduSRvkonanívedenompodsp.zn.3MObdo/4/2007ajehouznesením
z 18.februára 2009 porušené boli a následne uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3M Obdo/4/2007-517

z 18.februára 2009 zrušil ústavný súd a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň priznal obchodnej
spoločnosti Košická správcovská, s.r.o. trovy konania 297,86 € na účet jej právneho zástupcu A.. Z. X..
do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu, vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.

Vo vyjadrení odporcu k odvolaniu navrhovateľa, tento navrhol zmeniť rozsudok tak, že návrh
navrhovateľa v celom rozsahu sa zamietne a priznať trovy odvolacieho konania. Podal žiadosť o

zasielaní písomnosti elektronickými prostriedkami. K dôvodom odvolania navrhovateľa poukázal, že
podnikateľ nepatrí medzi osoby verejného záujmu, ide o nesprávne odvolanie, navrhovateľ dobrovoľne
vstúpilprostredníctvomsvojejspoločnostiTRADECity,a.s.dokonkurznéhokonaniaúpadcuMONTÁŽE,
a.s., ktoré podlieha kontrole štátnych inštitúcií (súdy) a kde je aj najväčší veriteľ štátna inštitúcia:
Slovenská konsolidačná, a.s. Fakticky teda vstupoval do štátom riadeného konania. O takýchto

skutočnostiach je prirodzene zvýšený záujem verejnosti a médií, ktoré sú oprávnené informovať
divákov, ako si je štát schopný svoje pohľadávky vymáhať a ako dokáže zabezpečiť plynulosť,
efektívnosť a zákonnosť konkurzného konania. Odporca opakovane zasahoval do jeho osobnostných
práv a to odvysielaním dvoch reportáži, ich zverejnením na internete a reklamnými šotmi. Opakovanie
zásahov však v konaní nebolo preukázané. Žiadne domnienky (odporca mal porušil osobnostné právo

navrhovateľa s cieľom zvýšiť sledovanosť a dosiahnuť vyšší zisk) dokazovanie nepreukázalo, poukázal
na výsluch M. E., podozrivé praktiky v priebehu konkurzu a jeho nevýhodnosť pre veriteľov MONTÁŽE,
a.s. ako aj pozadie konkurzu sa preukázalo, svedok pripravoval reportáže dlhodobo, pedantne. Tvrdenie
navrhovateľa o rozsahu zásahu do jeho života reportážami sa nepotvrdili a tvrdenie, že každý vedel,
že reč je o žalobcovi, sa nepreukázalo; naopak, v dokazovaní bolo vyvrátené a sám navrhovateľ

stále tvrdí, že nie je verejne známa osoba. Široká verejnosť jeho nepozná a známy je len svojmu
podnikateľskému a rodinnému prostrediu. Navrhovateľ figuruje v súčasnosti až v piatich spoločnostiach,
a preto je mimoriadne ľahké presunúť fakturáciu niektorým obchodným partnerom z jednej spoločnosti
na druhú a následne tvrdiť, že niektorá z jeho 5 spoločností zaznamenala pokles obratu. Pokles tržieb
teda nebol preukázaný v súvislosti s § 12 a § 13 Obč.zák. a nebola potreba ochrany osobnosti a aplikácia

§ 16 O.z. Nie je možné porovnávať s navrhovateľom ani súdny spor s A. N., ktorý bol v reportážach
opakovane spomínaný celým menom, ani A. N., sudcu Krajského súdu v Košiciach, tento sudca bol
tiež v reportážach konkrétne spomínaný a to v súvislosti so stretnutím, ktorého predmet a procesný
čas odporca podľa rozhodujúceho súdu jasne nepreukázal. Skutkový situácia bol úplne rozdielna. V
protiklade s uvedeným sporom s p. N., odporca v tomto konaní tiež jasne preukázal, že informácie

o navrhovateľovi v reportáži 2 sú pravdivé. S navrhovateľom nepriamo súvisí len spor odporcu so
spoločnosťou TRADE City, a.s., v ktorej je akcionárom a ktorá sa na kúpe majetku MONTÁŽE, a.s. v
konkurze podieľala. Doteraz protiprávny zásah odporcu voči spoločnosti navrhovateľa nebol pred súdom
preukázaný a k rovnakému záveru by mal súd dospieť aj v tomto konaní. K ostatným argumentom a
tvrdeniam navrhovateľa sa nevyjadruje odporca v zastúpení DEDÁK&Partners.

Vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 449-452) uviedol odporca, že sám navrhovateľ vo svojom odvolaní
poukázal na to, že nepatrí medzi osoby verejného záujmu, ktorí by mali znášať väčšiu mieru kritiky, a
preto požíva vyšší stupeň ochrany osobnostných práv. Uvedený názor nie je správny, on dobrovoľne
išiel do spoločnosti TRADE City, a.s. do konkurzného konania úpadcu MONTÁŽE, a.s., ktoré podlieha

kontrole štátnych inštitúcií, a preto aj verejnosť má záujem a aj médiá o informácie. Ďalej prirodzene je
záujem na tom, ako si štát je schopný svoje pohľadávky vymáhať a ako dokáže zabezpečiť plynulosť,
efektívnosť a zákonnosť konkurzného konania. Reklamné šoty ani šírenie reportáže na internete
neboli preukázané a nemôžu byť preto považované za zásahy do práv navrhovateľa, reportáže na
internete zverejnené už nie sú. Široká verejnosť nepozná jeho a je známy len svojmu podnikateľskému

a rodinnému prostrediu. Sám navrhovateľ mal mať zhoršený zdravotný stav, preto odvolanie je
bezpredmetné v tejto časti, ak navrhovateľ tvrdí, že napadá rozsudok súdu, že sa mu zhoršil zdravotný
stav po reportážach odporcu. Ďalšie spory a rozhodnutia súdu v prípadoch náhrady nemajetkovej ujmy
V. A.. A. N. - sudcu konkurzného súdu v Košiciach nie je možné porovnávať s navrhovateľom (a anispor s A. N.., ktorý bol v reportážach opakovane spomínaný celým menom). Skutková situácia bola v
reportáži 2 úplne rozdielna. S navrhovateľom nepriamo súvisí aj spor odporcu so spol. TRADE City, a.s.,
ktorý je akcionárom a ktorá sa na kúpe majetku MONTÁŽE, a.s. v konkurze podieľala, konanie bolo

vedené vo veci 9C/322/2012 na Okresnom súde Bratislava IV., avšak spoločnosť potom zobrala celkom
svoj návrh späť, toto konanie bolo právoplatne zastavené.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p., preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212
ods.l, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.l, 2 O.s.p. a to i napriek skutočnostiam uvedených v

odvolaniach súd vec správne právne posúdil, zákonne rozhodol a jeho dôvody sú presvedčivé (vyhlásil
rozsudok verejne spôsobom podľa § 156 ods.3 O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie bez toho aby posudzoval opodstatnenosť ostatných (uplatnených)
odvolacích dôvodov.

So zreteľom na skutočnosti uvedené v odvolaní musel byť urobený záver, že odôvodnenie rozsudku
zodpovedá kritériám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je rozsudok
preskúmateľný.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa C1.46 ods.l Ústavy SR (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov; ďalej len Ústava),ČI.36 ods.l Listiny základných
práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.; ďalej len Listina) a ČI.6 ods.l Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č. 102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Z ustanovenia § 153 ods.l O.s.p. vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým
a nesporovým konaním. Zároveň akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k povahe oboch týchto
konaní dokazovanie v sporovom konaní je založené na iných základoch, ako dokazovanie v konaní
nesporovom. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná

tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To
znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods.l O.s.p.) a
povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej
pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je naďalej súčasťou nášho civilného procesu

a je vyjadrená v ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávam dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné,
účastníkmikonanianenavrhovanédôkazy.Ichvykonanievšakpodmieňujeichvýnimočnosťou,akoajich

nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu
konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu
vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie
povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj inédôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného
teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania
najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí

súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov
konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Nepochybne z obsahu spisu vyplýva, že odporca neponúkol iný dôkaz, ktorým by potvrdil svoje tvrdenia
a prednesy v tomto konaní. S poukazom na § 120 ods.l, 4 O.s.p. je treba uviesť podľa odvolacieho súdu,

že súd prvého stupňa nie je povinný po dôkazoch pátrať, ktoré by mal navrhnúť účastníka konania,
lebo je vecou účastníka konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva. Ak však
dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo a súd má o ňom
vedomosť, bez ohľadu, príp. na návrhy žalovaného, ktorý je v tomto konaní odvolateľom, bol povinný
súd vykonať takýto dôkaz a aj odvolací súd v odvolacom konaní.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaných ustanovení §§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že pokiaľ dôjde k zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a ďalej sa dotknutá
osoba môže domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, a v prípade ak by bol zistený

zásah najmä v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti a sú splnené aj všetky ďalšie
zákonom stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka), aby bola tejto osobe priznaná
za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Vzhľadom na odlišné zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia a pre priznanie

nemajetkovej ujmy v peniazoch sa týmito otázkami treba zaoberať samostatne.

Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie
primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo
porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.

Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie
primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len
samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.

K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj
takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých
súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia
difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky

určitého správania tejto osoby.

Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice

štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa
môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na

ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo

myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabránenia úniku
dôverných informácii alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Podľa ustálenej súdnej praxe (komentár OSP k 6.vydaní Bureš Drápal Krčmář, z roku 2003), nedôveru

k výsluchu účastníka konania ako ku dôkazu súdnej praxe plne overuje súd, je to dôkazný prostriedok
tak ako každý iný. Konanie sporové je podľa platnej úpravy ovládané prejednávacou zásadou, ktorá
vykonávaním dokazovania, účastníkom ukladá bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné, čím zveruje
zodpovednosť za preukázanie skutkových tvrdení priamo účastníkom. V tejto koncepcii má výsluch
účastníka konania zásadné postavenie. Vykonanie dôkazu výsluchom účastníkov konania predpokladá,
že potrebné tvrdenia by mali byť prednesené a aj musia byť preukázané, pričom súd musí položiť

otázku účastníkovi a musí presne vedieť, aké skutočnosti majú byť týmto dôkazom preukázané, pri
správnom postupe súdu preto neprichádza do úvahy, aby len vlastne výsluchom účastníka konania bola
doplňovaná neúplná, či chýbajúca výpoveď alebo dôvody žaloby. Dôkaz výsluchom účastníka konania
nie je účinný k tomu, aby pri ňom účastník uvádzal svoje tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach,
žalobca musí napr. v konaní na otázku súdu odpovedať jednoznačne. K vlastnej výpovedi účastníka

nemožno ani v nesporovom konaní nijak donucovať. Pri výsluchu účastníka do spontánnej časti
výpovede účastníka súd nemá i zásadne zasahovať ani inak opakovane prerušovať postupnou
protokoláciou výpovede, len ak je to nevyhnutné so zreteľom na neprimeranosť a rozvláčnosť výpovedi
žalobcu alebo žalovaného (aj výpoveď účastníka konania musí voľne hodnotiť súd, lebo dôkazy hodnotí
súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti - § 132

O.s.p. ). Poznatky navrhovateľa, ktoré prezentoval pri výpovedi, ani poznatky svedkov (napr. Z.), neboli
informáciami z „druhej ruky“, (tzv. sprostredkované).

Podľa ustálenej súdnej praxe dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu musel byť

rozhodnuté vo veci samej v jeho prospech alebo neprospech, zmyslom dôkazného bremena je umožniť
súdu rozhodnutie o veci samej i v takých prípadoch, kde určitá skutočnosť, ktorá je významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníkov a to aj v dôsledku nesplnenia
povinnosti uloženej účastníkom v ust. § 120 ods.l veta prvá O.s.p. nebola vôbec a alebo z objektívnych
dôvodov nemohli byt' preukázané (porovnaj pri hodnotení dôkazov aj rozsudok Najvyššieho súdu SR

2M Cdo/16/2010).

Podľa § 126 O.s.p. vykonal súd prvého stupňa dôkaz výsluchom svedka, ktorý bol predvolaný, poučil
ho o význame svedeckej výpovede a žiadal ho, aby vypovedal pravdu. Keďže v zápisnici o výsluchu
svedka sa uvedie len podstatný obsah výpovedi, ktorá je pre vec dôležitá, musí obsahovať táto výpoveď

aj otázky, ktoré sú kladené od procesných strán ako aj zo strany súdu. Nebolo zistené v tomto konaní,
že by svedkovia vypovedali po takých kladených neprípustných otázkach, ktoré predpokladajú doteraz
nepotvrdenú skutočnosť (napr. úskočné otázky), alebo otázky napovedajúce odpoveď, či už zo strany
súdu alebo účastníka (sugestívne otázky).

Odvolací súd podľa § 213 ods.l O.s.p. je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa
s výnimkami ustanovenými v ods.2 až 7.

S poukazom na § 213 ods.4 O.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol,

alebo za podmienok ustanovených v § 205a .

V súlade s uvedenými závermi odvolacieho súdu, treba doplniť, že odporca ani v odvolaní neponúka iné
dôkazy, výsluchy svedkov, listinné dôkazy a pod., ktorými by mohol zvrátiť zistený skutkový stav, ktorý
zistil na pojednávaniach súd.

Odvolací súd v súlade s ustálenou súdnou praxou (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
7Cdo/l 17/2014) poukazuje na určitú spätosť konania prvostupňového ako aj konania pred odvolacím
súdom, ktoré konania predstavujú jeden celok a určujú určitú spätosť rozsudku odvolacieho konanias potvrdzovaným rozsudkom, ktorá vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu; takýto prístup
reflektujú aj iné rozhodnutia najvyššieho súdu. Ak súd prvého stupňa zákonne odôvodnil svoj rozsudok,
vykonal všetky navrhnuté dôkazy a poskytol odpoveď účastníkom na skutkovo a právne relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v riešenej veci, jeho rozhodnutie je natoľko presvedčivé
a to aj z hľadiska právneho posúdenia veci ako aj presvedčivosti rozhodnutia, t.j. že v konaní, keď
interpretoval právne normy, nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto aj záver súdu
prvého stupňa je opodstatnený a v konečnom dôsledku správny a zákonný. Ťažisko dokazovania je
totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len

odvolací súd, ktorý za týmto účelom môže vykonávať dokazovanie podľa § 213 O.s.p., preskúmavať
správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci nemôže však
účelovo účastník konania, ak neponúkne iné dôkazy a to či už dôkaz výpoveďou fyzickej osoby alebo
listinný dôkaz, ktorý by mohol ozrejmiť, čo aj čiastočný vedľajší nesúlad pri tvrdení určitých skutočností,
ktoré sú podstatné pre skutkové zistenia súdov (pozri aj uznesenie 8Cdo/l 57/2014 NS SR, v ktorom sa
prejednávala existencia a právneho vzťahu medzi účastníkmi konania).

Odvolací súd ešte doplňuje, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol stanoviská a
taktiku procesných strán a ich argumentáciu, ďalej rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vychádzal takto
citoval a použil právne predpisy, ktoré musel aplikovať a z nich vyvodil jasný, jednoznačný a presvedčivý
právny záver, že žalobca má právo na primeranú náhradu. Toto odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa je zrozumiteľné a podrobne objasňujúce a zodpovedá kritériám § 157 O.s.p., tvorí skutkový
a právny základ rozhodnutia a tým aj konania, lebo odvolací súd konštatuje, že ide o preskúmateľné
rozhodnutie, ktoré plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces a odvolania
nie sú opodstatnené.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Obč.zák.).

Podľa§13ods.1,2,3O.z.fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.1, najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods.2 určí
súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Sloboda prejavu médií a sloboda prejavu súkromníka má rozdielnu dimenziu; ak sankcie civilného práva
plnia funkciu obmedzenia slobody prejavu, musia byť aplikované primerane (porovnaj aj rozhodnutia
ESĽP, čl. 10 Dohovoru - Marůnek vs. Slovensko z 19.4.2000, sťažnosť č. 32686/1996, RJD 2001-III.).

Napokon pri strete práva na informácie a ich šírenie s právom na ochranu osobnosti a súkromného

života, teda základných práv stojacich na rovnakej úrovni, je predovšetkým vecou súdu, aby s
prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého prípadu zvážili, či jednému právu nebola bezdôvodne
daná prednosť pred druhým právom, každý exkurz vo vnútri systému základných práv a slobôd je treba
riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (pozri napr. PL ÚS SR 22/06, PL ÚS 6/04, III.
ÚS 34/07).

Zo skutkového materiálu zhromaždeného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ videl, čo je
písané o ňom pri oboch reláciách „Paľby“ a v druhej relácii videl, že je písané o ňom to, že v jednej zo
spoločnosti, o ktorých sa hovorilo, v jej štruktúrach pracuje jeho sestra Z. X., Q.. S.ková a redaktor relácie
uviedol, že mafia pritvrdila, lebo na základe priemyselnej kamery je zobrazené, že on mal napadnúť A..

X. a že sa mu mal vyhrážať a aj v dôsledku toho vznikla kolóna áut atď.

Na základe uvedeného možno zhrnúť, že záver súdu prvého stupňa o tom, že každý, kto sledoval druhú
reláciu„Paľby“odvysielanúdňa18.5.2009,vedel,žejerečonavrhovateľoviajvprvejreláciiodvysielanej
1.10.2007, lebo v druhej relácii bolo opakovane zverejnené meno a iniciály priezviska navrhovateľa Z.

S.. bez jeho súhlasu bol zverejnený telefonický rozhovor medzi ním a reportérom odporcu TV Markíza
M. E., bolo tam aj uverejnené, že Z. X. je sestra navrhovateľa a že S. Š. je bratranec navrhovateľa,
v odvysielanej relácii sa tvrdilo, že ide o konkurznú mafiu a to podvodný konkurz MONTÁŽI, a.s.,
že tento pofiderný konkurz sa netýka len zainteresovaných ľudí. Uverejnením nepravdivých a pravduskresľujúcich údajov o osobe navrhovateľa tým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a ani v
trestnom ani v priestupkovom konaní nebolo jednoznačne preukázané ani právoplatne rozhodnuté,
aby sa bol navrhovateľ vyhrážal zabitím svedkovi A.. Z. X. alebo aby mu zablokoval cestu na Š. V..

N. E. a päsťou mu udieral do okna jeho vozidla a vyhrážal sa mu (to súvisí aj s prehadzovaním si
priestupkového spisu a zisťovaním skutku trestných orgánov a priestupkového orgánu), a ani nebolo
preukázané a tvrdené v relácii to, že mal navrhovateľ niečo spoločné so spoloč. MONTÁŽE, a.s., s
týmto konkurzom MONTÁŽI, a.s., ktorý odporca opísal ako podvodný a že na tomto konkurze ryžujú
mafiáni, špekulanti, lobisti, sudcovia, správcovia len nie veritelia. Navrhovateľ nebol nikdy konateľom

ani spoločníkom, prípadne ani zaradený do orgánov tejto spoločnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného
registra MONTÁŽE, a.s.; tento záver súdu prvého stupňa je správny a presvedčivý. Svedkovia napokon
potvrdili, že verili aj v dôveryhodnosť tejto relácie, navrhovateľ a jeho najbližšia rodina pociťovali v
čase po medializácii hanbu a permanentnú psychickú traumu, tieto iné negatívne javy spôsobili, že
súd prvého stupňa vyhodnotil ako preukázané neoprávnené zásahy do práv navrhovateľa a chránené
ústavou, pričom súhlas na telefonický rozhovor s M. E. sa nikdy nepodarilo preukázať odporcovi a na

ňom bolo dôkazné bremeno. V konkrétnom prípade teda vzhľadom na okolnosti prípadu, súd prvého
stupňa skúmal mieru tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a práve v kontexte so
slobodou prejavu a právom na informácie ako aj vzhľadom na požiadavku proporcionality uplatňovania
týchto práv, keďže príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva
(existovala medzi nimi príčinná súvislosť), určená a priznaná náhrada nemajetkovej ujmy so zreteľom

k značnej publicite výrokov odporcu a aj keď navrhovateľ nie je ústavný činiteľ, verejne, kultúrne a
športovo známa osoba, došlo u neho k značnej publicite výrokov odporcu medzi ľuďmi patriacimi do
jeho súkromnej sféry, vzhľadom na jeho podnikateľskú činnosť a aj s prihliadnutím na rodinné väzby,
preto prisúdená nemajetková ujma 3 000 € postačuje a rozsudok považuje odvolací súd za správny,
zákonný a spravodlivý.

Ťažisko dokazovania je vždy v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho závery môže korigovať len
odvolací súd, za týmto účelom ale musí vykonávať dokazovanie podľa § 213 O.s.p., odvolacie námietky
odporcu sa preto javia ako účelové, keďže nebol ponúknutý dôkaz, ktorý by mal zvrátiť zistený skutkový
materiál tak ako ho zhromaždil súd prvého stupňa, samozrejme nie je opodstatnené ani odvolanie

navrhovateľa.

Spätosť konania prvostupňového ako aj konania pred odvolacím súdom znamená, že ak odvolací súd
neopakujedokazovanie,nemôžeanizákonnekorigovaťrozhodnutiesúduprvéhostupňa(OSŽ,6.vydaní
Bureš, Drápal, Krčmář, Mazanec, rok 2003, Komentář k § 213).

K námietke odporcu v odvolaní, že nie je možné zakazovať médiám zverejňovať iniciály osôb, ani mená
ich príbuzných je treba uviesť, že v zásade má pravdu odporca, ale len v tom, že pokiaľ nezverejní
tieto iniciály tak, aby bol navrhovateľ identifikovaný, avšak je dôležité, v akej súvislosti boli zverejnené,
pri názve akej skupiny ľudí, napr. konkurzná mafia a pod., lebo potom odporca samozrejme nemohol

rešpektovať právo na súkromie a prezumpciu neviny a chrániť identitu navrhovateľa.

S ostatnými námietkami uvedenými v odvolaní sa vyporiadal súd prvého stupňa a podľa názoru
odvolacieho súdu výpis Z. S.. zo zväzkov mocenského orgánu, s popisom, o akú zakázanú skupinu ľudí
ide po roku 1989, nemá relevantný význam pre tento spor (že bol agent). V tejto súvislosti nemožno sa

vyhovárať ani na nedbanlivosť redaktora a už v žiadnom prípade zo strany odporcu na dobromyseľnosť,
ak by aj všetky dotknuté a oslovené subjekty boli aj podporené faktami z hľadiska obsahu výpovede
svedka E..

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a ďalších výrokoch potvrdil ako

vecne správny podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.

Odvolací súd nemohol rozhodnúť o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.4 O.s.p.), lebo súd prvého
stupňa si vyhradil rozhodnúť o trovách osobitným uznesením (§ 151 ods.3 O.s.p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.