Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/146/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231705
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113231705.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava a žalovaných: 1/ X. Z., nar. XX.X.XXXX, E. 6, K., 2/ N. O., nar. XX.XX.XXXX, E. 6, K., 3/ N.
G., nar. XX.X.XXXX, V. XX, G., o zaplatenie 3.478,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 626 eur s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 26.2.2013 do zaplatenia, v pravidelných splátkach po
100 eur mesačne splatných vždy do 10. dňa v mesiaci, od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a plnením jedného zo

žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalovaným, ktorí majú nárok na náhradu trov konania, sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o uložení
povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a žalovanému 3/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu
s príslušenstvom, titulom plnenia zo zmluvy o úvere a priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca, ktorý je bankou, Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a
žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci dňa 17.3.2004 uzatvorili písomnú zmluvu o splátkovom úvere č. 283502966,
ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na jej základe právny predchodca žalobcu poskytol
žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 6.638,78 eur, ktorú sumu sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali vrátiť právnemu
predchodcovi žalobcu spolu s úrokmi z úveru, poplatkami a celkovými nákladmi úveru v mesačných
splátkach po 86,97 eur vždy k 10. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 10.4.2004 a konečnou

splatnosťou úveru 10.3.2014. Žalovaný 3/ prevzal na seba v ten istý deň ručiteľský záväzok. Zmluvou zo
dňa 13.12.2012 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, z pôvodného veriteľa na
žalobcu. Nakoľko žalovaní nedodržali platobnú disciplínu, žalobca dňa 25.2.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalovaní podľa žalobcu poskytnutý úver v dohodnutej lehote celkom nevrátili. Ku dňu
postúpenia pohľadávky dlh predstavoval istinu 4.765,77 eur, úrok 648,06 eur, úrok z omeškania 449,96
eur a ostatné príslušenstvo 50,83 eur. Žalobca si uplatnil v tomto konaní splátky úveru splatné od
10.12.2010 do 10.3.2014 v počte 40 a celkovej výške 3.478,80 eur spolu s úrokom z omeškania od

11.12.2010 do 25.2.2013 vo výške 232,08 eur a vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.2.2013
do zaplatenia. Na preukázanie tvrdení označil žalobca dôkazy, a to zmluvu o splátkovom úvere zo
17.3.2004, dohodu o ručení zo 17.3.2004, všeobecné obchodné podmienky, zmluvu o postúpení
pohľadávok z 13.12.2012 s prílohami, oznámenia o postúpení pohľadávky, výzvy k úhrade.3. V skrátenom konaní vydal súd platobný rozkaz č. k. 27Ro/267/2013-36 dňa 13.2.2014, ktorý sa zrušil
z dôvodu žalovaným 3/ podaného odporu, v ktorom namietal, že nemá žiaden príjem, ani majetok a

nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody.

4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe nevyjadrili.

5. Dňa 30.12.2014 oznámilo občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV

svoj vstup do konania podľa vtedy účinného ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaných v konaní. Zároveň požiadalo
o doručenie žaloby, súhlasilo s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a ospravedlnilo neúčasť
na pojednávaní. Pre prípad skoršieho vstupu iného združenia do konania, na vstupe netrvalo. Na
námietku žalobcu tunajší súd rozhodoval o prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní a toto
pripustil uznesením č.k. 18C/146/2014-87 zo dňa 12.2.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave sp.zn. 10Co/228/2015 10Co/197/2016 z 22.4.2016, právoplatnými 23.8.2016. S ohľadom na
novú právnu úpravu civilného sporového konania, ktorá nepočíta s existenciou vedľajšieho účastníka
vystupujúceho v postavení združenia na ochranu spotrebiteľov (doterajší inštitút vedľajšieho účastníka
sa pretransformoval na intervenienta podľa § 81 a nasl. CSP), súd považoval jeho prítomnosť v konaní
za obsolentnú, nemajúcu oporu v žiadnom ustanovení Civilného sporového poriadku, preto s ním viac

nekonal a neprihliadal na neho.

6. Na doplnenie súd ešte poznamenáva, že spotrebitelia majú v civilnom sporovom procese postavenie
slabšej strany a požívajú zvýšenú mieru procesnej ochrany v konaní. V žiadnom prípade nie je možné
považovať predtým vedľajšieho účastníka za zástupcu spotrebiteľa v zmysle § 291 ods. 1 CSP, nakoľko

v spise sa doposiaľ nenachádza splnomocnenie udelené spotrebiteľmi takémuto zástupcovi, hoci
spotrebitelia boli súdom o práve dať sa zastúpiť právnickou osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa s uvedením odkazu na zoznam spotrebiteľských združení poučení. V prípade, že
ktorýkoľvek zo žalovaných by splnomocnil právnickú osobu založenú na ochranu spotrebiteľa na svoje
zastupovanie v tomto konaní, súd by s takýmto zástupcom riadne konal.

7. Súd vo veci pojednával dňa 14.11.2016 a dňa 23.11.2016, kedy vec aj rozhodol bez prítomnosti
žalovaného 3/, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania, vykonal
dokazovanie výsluchom žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, výsluchom žalovaných 1/ až
3/, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to zmluvou o splátkovom úvere zo 17.3.2004, dohodou

o ručení zo 17.3.2004, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa13.12.2012sprílohami,oznámeniami,výzvamikúhrade,prehľadomsplácaniaúveru,výzvoubanky,
ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.

8. Pôvodný veriteľ úverovej zmluvy zo dňa 17.3.2004 je banka, ktorá žalobcovi ako nebankovej

spoločnosti zmluvou o postúpení pohľadávok z 13.12.2012 postúpila pohľadávku z predmetnej úverovej
zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 6.638,78
eur (200 000 Sk) a túto sumu sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali vrátiť v mesačných splátkach po 86,97
eur (2.620 Sk) spolu s úrokmi, poplatkami a celkovými nákladmi úveru do 10.3.2014. Žalovaný 3/
prevzal ručiteľský záväzok z tejto zmluvy. Zmluva neobsahovala údaj o RPMN. Žalobca si z tejto zmluvy

uplatňuje splátky úveru od 10.12.2010 do 10.3.2014 v počte 40 po 86,97 eur, celkovo 3.478,80 eur,
pričom splátky úveru splatné od 20.2.2013 do 10.3.2014 sa stali splatnými dňa 25.2.2013, nakoľko
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní doposiaľ zaplatili z poskytnutého úveru sumu
6.012,78 eur.

9. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 14.11.2016 uviedol, že trvá
na žalobe v plnom rozsahu. Ohľadom chýbajúceho údaju o RPMN v zmluve uviedol, že v článku 1
Predmet zmluvy je uvedený účel úveru ako investičný úver, a preto v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa táto zmluva nedá podriadiť pod zákon o spotrebiteľských
úveroch, riadi sa iba § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

10. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ vypočutí ako strany sporu uviedli, že v roku 2004 si zobrali úver
v Slovenskej sporiteľni vo výške 200.000 Sk ako manželia. Medzičasom sa rozviedli, ale obnovili
spolužitie. Žalovaný 1/ doplnil, že úver splácal, pokiaľ bol zamestnaný. Sumu, ktorú celkovo zaplatil, sinepamätal a dlh z úveru chcel uhradiť. Požiadal o povolenie jeho splácania v pravidelných mesačných
splátkach po 100 eur, splatných do 10. dňa v mesiaci vzhľadom na svoju finančnú situáciu, lebo pracuje
ako vodič kamiónu, kde zarobí mesačne asi 1.000 eur v čistom. Žije v spoločnej domácnosti s bývalou

manželkou - žalovanou 2/ v K. E., v nájomnom byte, za ktorý platí nájomné vo výške 360 eur mesačne,
spláca ďalšie pôžičky po 180 eur mesačne. Na stravu minú ako domácnosť mesačne okolo 350 eur.
Žalovaný 3/ vypočutý ako účastník konania sa vyjadril, že má vedomosť o pôžičke, ktorú si zobrali
žalovaní 1/ a 2/, bolo to v roku 2004. Účel úveru si vzhľadom na odstup času žiadny zo žalovaných
nepamätal, ani si nepamätali, že by predkladali Slovenskej sporiteľni nejaké faktúry.

11. Žalobca navrhol vo veci doplniť dokazovanie predložením dokumentov preukazujúcich, že v danom
prípade išlo o úver na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, podľa § 1 ods. 2 písm. a/ zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd preto pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania odročil.

12. Na pojednávaní dňa 23.11.2016 sa žalobca vyjadril, že sa mu nepodarilo po kontakte s postupcom
získať doklady preukazujúce, že sa jednalo o úver v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001
Z.z. Naďalej však trval na žalobe v plnom rozsahu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Zároveň
uviedol, že súhlasí so splácaním dlhu žalovanými v splátkach po 100 eur mesačne až do úplného
zaplatenia dlhu.

13. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej „CSP“).

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

16. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

17. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka),

avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere súd
posudzoval i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., ktorý predstavuje základný
právny rámec ochrany spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku. Žalobca síce tvrdil, že na daný
záväzkovývzťahsatentozákonnevzťahuje,lebobolposkytnutýúvernaúčelynadobudnutiaexistujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb

a ich údržbu, kedy § 1 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch vylučuje pôsobnosť tohto
zákona, avšak sa žalobcovi ani výsluchom žalovaných, ani predložením listinných dokladov nepodarilo
preukázať, že sa jednalo o takýto účelový úver.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej

inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 17.3.2004, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná.21. Podľa ods. 2 písm. g) citovaného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

24.Podľa§3citovanéhonariadeniavládySRvzneníúčinnomk31.1.2013,jevýškaúrokovzomeškania

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanými
1/ a 2/ existoval občianskoprávny záväzkový vzťah, za ktorý prevzal ručiteľský záväzok žalovaný 3/,

titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že v predmetnej
úverovej zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, kedy zákon v ustanovení § 4
ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytuje spotrebiteľovi ochranu v tom, že nastáva
právna fikcia, v dôsledku ktorej sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní
boli teda povinní vrátiť žalobcovi len finančnú čiastku, ktorá im bola reálne poskytnutá vo výške 6.638,78

eur mínus to, čo už zaplatili 6.012,78 eur, preto ich súd zaviazal na zaplatenie 626 eur.

26.Žalovanísineplnilisvojepovinnostiriadneavčas,čímsadostalidoomeškaniaažalobcovitakvzniklo
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd mu ich priznal z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho
po splatnosti do zaplatenia vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c a

§ 3 citovaného nariadenia vlády, t. j 8,75% (8+0,75) ročne, lebo základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky bola ku dňu 26.2.2013 vo výške 0,75%.

27. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

28. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

29. Vzhľadom na čiastočný úspech strán v spore súd rozhodol, že hoci strana žalovaných s väčším

úspechom (o zaplatenie 2.852,80 eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá) má voči protistrane s
menším úspechom (o zaplatenie 626 eur, v ktorej časti bolo žalobe vyhovené) nárok na náhradu trov
konania, tieto sa jej nepriznávajú, lebo jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.