Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 10, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202882
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214202882.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcov 1/ M. B., rod. W., nar.

X.X.XXXX, I.Á. XXX/XXX, XXX XX I., 2/ Ľ. B., nar. XX.X.XXXX, I. XXX/XXX, XXX XX I., zastúpení JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému Všeobecná
úverová banka, a.s., skrátený názov VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpená ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zdržanie
sa výkonu záložného práva, dňa 10.8.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcov v celom rozsahu z a m i e t a .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia podanou žalobou žiadali žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného

práva dobrovoľnou dražbou zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti číslo J. XXXXX-XX
uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX v podiele 1/1 katastrálne územie I., druh stavby rodinný dom, súpisné číslo: XXX na
parcele CKN č. XXX/X a nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie Hažlín, parcela
CKN XXX/X - orná pôda o výmere 411 m2, parcela CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
332 m2 a parcela CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2, vklad povolený Správou
katastra Bardejov pod Z. XXX/XX.

2. Žalobu žalobcovia odôvodňovali tak, že so žalovaným dňa 25.5.2009 uzavreli zmluvu o poskytnutí
úveru „Hypopôžička“ č. F. XXXXX-XX na sumu časť A/úveru 10.000 Eur, časť B/úveru vo výške 325,- Eur
- úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru. Celková výška úveru bola 10.325,-
Eur, pričom išlo o bezúčelový úver.

3.Nazabezpečeniepredmetnéhoúveruboladňa28.5.2009uzavretázmluvaozriadenízáložnéhopráva

k G. č. J. XXXXX-XX ktorej predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX v podiele 1/1 katastrálne územie Hažlín, druh stavby rodinný dom, súpisné číslo: XXX na parcele
CKN XXX/X - orná pôda o výmere 411 m2, parcela CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
332 m2 a parcela CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2.

4. Úver splácali až do doby, kým sa nedostali do zlej finančnej situácie, a tak už neboli schopní hradiť
splátky úveru.

5. Žalovaný listom zo dňa 4.11.2012 oznámil vyhlásenie splatnosti úveru s tým, že k tomuto dátumu je
výška pohľadávky 10.210,72 Eur a poplatky a zmluvná pokuta 390,76 Eur.6. Pre prípad, že žalobcovia nemajú možnosť dlh na úvere uhradiť v lehote 30 dní, žalovaný im odporučil
nebankový subjekt Kredit Finance a SNreal Prešov, ktorý by za nich pohľadávku uhradil, čím by sa znova
zadlžili.

7. Žalovaný listom zo dňa 24.2.2013 oznámil začatie výkonu záložného práva, s tým, že tento bude
realizovaný formou verejnej dražby. Predmetné oznámenie bolo žalobkyni v 1. rade doručené dňa
4.4.2014.

8.Žalobcoviasúznepokojení,žesavýkonzáložnéhoprávamávykonaťbezsudcunapohľadávku,ktorej
časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami
zákona.

9. Protiprávny stav vyvolaný začatím výkonu záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií,
ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je preňho dôležitý (Stanková proti Slovenskej
republike, ESĽP). Existuje vhodnejšie riešenie, ktoré je súladné s princípom proporcionality a
uspokojený by bol aj veriteľ.

10. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku (bod 50

uznesenia SD EÚ C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská). O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale
podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor ale podnikateľ. Veriteľ sa snaží
zjavne postihnúť majetok nad rámec skutočnej výšky dlhu.

11. Žalobcovia poukazujú na výšku dlhu, keď podľa oznámenia žalovaného dlh je vo výške 11.725,29

Eur a hodnota nehnuteľnosti stanovenej znalcom 53.500,- Eur. V rozhodnutí NS SR sp. zn. 6 SŽo
258/2009 z 19.4.2010 súd konštatoval: „o neprimeranosti zabezpečovanej pohľadávky k hodnote
predmetu zabezpečenia, ktoré presahuje tzv. maximálne dovolenú hranicu krytia (140 % zabezpečenej
pohľadávky)“.

12. Podľa viacerých prípadov zistených právnickými osobami zameranými na kolektívnu ochranu práv
spotrebiteľov možno konštatovať, že úver je sofistikovaným mechanizmom, v dôsledku ktorého sú
sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavovaní svojich nehnuteľnosti vrátane obydlí za zjavne
neprimeraných podmienok.

13. Záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne. Najmenej v tejto časti
žalobcoviapovažujúzmluvuzaneplatnúpodľa§39Občianskehozákonníka.Slovenskýprávnyporiadok
na rozdiel od vyspelejších demokracií dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného
nezávislého tribunálu (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Či sa siahne na majetky spotrebiteľov
v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ) a ďalší živnostník (dražobník) na

objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd ale živnostníci podľa slovenského
právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších
vecí spojených s bývaním.

14. Žalobcovia tvrdia, že takáto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie. Na takýto

vážny zásah v Rakúsku alebo Nemecku sa vyžaduje súhlas súdu. V Českej republike sudca odobruje
výkon záložného práva tzv. zástavnou žalobou. Na Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby
výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie vznikajú tzv. „dobrovoľnými dražbami“, v ktorých ide
od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým o zisk a len na nich zostáva posúdenie primeranosti
výkonu záložného práva. Obavy z nedostatku nestranného procesu výkonu záložného práva potvrdzujú

aj medializované prípady.

15. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v
spojenísčl.20ústavy(akojetomuajvprejednávanejveci),atobezakejkoľvek(preventívnej)ingerencie

súdnej moci.

16. Záložca je tak počas celého konania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky pre ktorúsa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť plní, na účely
výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu.
Je otázne, podľa žalobcov, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám,

najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s
dosahom na článok 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané
bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom).
Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v

znení jeho dodatkových protokolov (napríklad rozsudok vo veci Paulič v. Chorvátsko z 1. marca 2010,
rozsudok Novoselskij v. Ukrajina).

17. V ďalšej časti žaloby žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005
sp. zn. Pl. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 českého zákona o
verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola

priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku
vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí
zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je
predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.

18. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku
takmer bez akejkoľvek verejno-právnej ochrany, v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je
diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva
vyžadujú rozhodnutie sudcu. Je ťažké si predstaviť ako záložný veriteľ a dražobník v jednej osobe môžu
garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva, ktorého nezávislú a nestrannú verifikáciu by

inak garantoval súd.

19. Platná právna úprava mimosúdneho výkonu záložného práva je nežiaducim až spoločensky
nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, ktorého
priebeh je garantovaný štátnomocenskou autoritou. V aplikačnej praxi mimosúdneho výkonu záložného

práva dochádza často k popieraniu ochrany práv dlžníkov a porušovaniu ústavného princípu
primeranosti. Pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba
nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio.

20. Podľa žalobcov pri súčasnej právnej úprave mimosúdneho výkonu záložného práva absentuje

akákoľvekpreventívnasúdnakontroladôvodnosti,oprávnenostianajmäprimeranostivýkonuzáložného
práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej
republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech
záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť
aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený

výkon záložného práva cez priznanie jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho
uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita.

21. Veriteľ má možnosť využiť iný spôsob eurokonformný výkonu záložného práva podľa tretej časti
OSP a následnou exekúciou, v ktorej však platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti,

ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Žalobcovia však prídu o nehnuteľnosť, ktorá má
pre nich dôležitý význam. Pritom by nebol problém súhlasiť s výkonom záložného práva, ak by sa
nevykonalo na uspokojenie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v rozpore s
cieľmi Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

22. Existujú pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie. Vnútroštátne
predpisy umožňujú veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať
záložné právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé
podmienky (Oceáno C-240/98 až C244/98, Godard čl. 61) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných
podmienok. Obchádza sa tým dôležitý prvok práva Európskej únie - ex offo súdna kontrola zmluvných

podmienok z hľadiska otázky, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa.23. V predmetnej veci žalobcovia nepoznajú výšku nesplateného úveru a veriteľ sám stanovil výšku
svojej pohľadávky. Občiansky zákonník umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ sám určí výšku
dlhu. V krátkej lehote (30 dní; § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) po oznámení výkonu záložného

práva už veriteľovi nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu
zahrnie aj neprijateľné podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd, ktorý bez návrhu ex offo
má zabrániť uspokojeniu pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.
Ak súdny dvor v rozsudku C-618/10 Banc? Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o
platobných rozkazoch s právom EÚ pre nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú,

ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie z neprijateľných podmienok sa vymôže bez posúdenia veci
sudcom.

24. V poslednej časti svojej žaloby žalobcovia poukázali na písomné pripomienky Európskej komisie v
konaní Marinský, Marinská c/a Financreal C-482/12 zo dňa 6.2.2013, podľa ktorých: „Smernica Rady
93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchsamávosvetlezásady

efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, akou je v
prejednávanej veci § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej
úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a
bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom.

25. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcov poukázala na skutočnosť, že výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou je voči žalobcom realizovaný na základe záložnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným dňa 28.5.2009. Záložná zmluva čo do svojho obsahu (najmä
ustanovenia v bode 6) de facto aj de iure predstavuje kogentné ustanovenia o záložnom práve podľa

Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a preto už z
princípu nemôže byť rozporná so zákonom.

26. Naopak, zákonodarca novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. veľmi
jednoznačne určil spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ako prípustný pre uspokojenie

záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Je síce pravdou, že predmetné ustanovenie bolo do Občianskeho
zákonníka zaradené až niekoľko rokov po vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným,
avšak v kontexte vývoja spotrebiteľskej legislatívy je nepochybne relevantné. Je totiž zrejmé, že
zákonodarca sa inštitútom dobrovoľnej dražby v kontexte ochrany spotrebiteľa podrobne zaoberal a aj
v novom ustanovení zakotvenom pre vyššiu ochranu spotrebiteľa naďalej výslovne umožnil realizáciu

záložného práva týmto spôsobom.

27. Zákonodarca v Občianskom zákonníku a ani v iných právnych predpisoch špeciálny režim výkonu
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby pre spotrebiteľov nepredpokladá, a neustanovuje
ani podmienku súhlasu, prípadne kontroly zo strany súdu. Naopak, plnohodnotná korekcia pre

prípadné pochybenia vo výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonodarcom
zakotvená v ustanovení § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého je možné
domáhať sa určenia neplatnosti dražby súdom.

28. Požiadavka žalobcov, podľa ktorej by mal súd rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu a

napriek skutočnosti, že zmluva žiadnym spôsobom nevybočuje z kogentných ustanovení Občianskeho
zákonníka, prípadne iných právnych predpisov, je absurdná, pretože znamená rozhodnúť v absolútnom
rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami a úmyslom zákonodarcu.

29. Žaloba žalobcov sa zaoberá aj európskym kontextom úpravy záložného práva a jeho súladu so

spotrebiteľským právom, pričom dosť tendenčne akcentuje len písomné pripomienky Európskej komisie
vo veci Marinský, Marinská c/a Finanreal, vedenej pod sp. zn. C-482/12, ktorá sa vo svojom názore
priklonila k názoru, ktorý zastávajú žalobcovia. Už menej však prijíma názory generálneho advokáta
Nilsa Wahla v tejto veci zo dňa 21.11.2013, ktorý dospel k diametrálne odlišným záverom ako Európska
komisia, pričom Súdnemu dvoru EÚ navrhol vyhlásiť otázku vo veci manželov Marinských súdom za

neprípustnú. Prejudiciálne konanie inicioval Okresný súd Prešov, ktorý v reakcii na návrhy generálneho
advokáta listom zo dňa 19.12.2014 zobral návrh na jeho začatie späť a predmetnú vec vymazal z
registra.30. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k žalobe žalobcov žalovaný cituje rozsiahle časti zo stanoviska
generálneho advokáta Nilsa Wahla vo veci ESD Marinský, Marinská c/a Financreal sp. zn. C-482/12 so
záverom, že právna úprava záložného práva v Slovenskej republike nie je žiadnym spôsobom v rozpore

s európskym právom na ochranu spotrebiteľa. Zmluva o zriadení záložného práva vychádza zo znenia
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (v podstate ich kopíruje) a zákona o dobrovoľných
dražbách. Tvrdenia žalobcov, údajne podporené európskou či inou judikatúrou, s ohľadom na právne
závery generálneho advokáta v prípade Marinský, Marinská, nemajú opodstatnenie ani právny základ,
a nie je daný žiadny (nie len naliehavý) právny záujem na vedení tohto sporu.

31. Na viacerých stranách žaloby žalobcovia poukazujú na (údajne všeobecnú prax) prepojenia
záložných veriteľov a dražobníkov a s tým súvisiacu absenciu ich predstavy o garancii nezávislosti a
nestrannostivýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou.Tietotvrdeniažalobcovsútypickouukážkou
nepodložených domnienok. Platí totiž, že záložný veriteľ, ale najmä dražobník, sú povinní pri výkone
záložného práva dobrovoľnou dražbou postupovať podľa a v súlade s príslušnou právnou úpravou,

pričom postup dražobníka podlieha a je preskúmateľný súdom podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách prostredníctvom návrhu na neplatnosť dražby.

32. Neopodstatnené sú tiež konšpiračné úvahy o personálnom prepojení záložného veriteľa a
dražobníka. Záložnému veriteľovi nič nebráni vybrať si v trhovom a konkurenčnom prostredí dražobníka,

hoci aj opakovane, ktorý mu vyhovuje a ktorého služby považuje za najvhodnejšie.

33. Podľa žalovaného neobstojí argumentácia žalobcov o údajnej neprimeranosti pohľadávky k hodnote
predmetu zabezpečenia odvolávajúc sa pritom na rozhodnutie NS SR zo dňa 19.4.2010 sp. zn. 6Sžo
258/2009, v ktorom súd konštatoval hodnotu premetu zabezpečenia presahujúcu 140 % zabezpečenej

pohľadávky za neprimeranú, nakoľko presahuje tzv. maximálnu dovolenú hranicu krytia. Citované
rozhodnutie NS SR bolo však vydané na základe iných skutkových a právnych okolností, ako je tomu
v tomto prípade. Najvyšší súd prejednával zabezpečenie prostredníctvom záložného práva. Relevancia
uvedeného rozdielu spočíva v skutočnosti, že pri zabezpečovacom prevode práva je postavenie veriteľa
nepochybne silnejšie, pretože vylučuje konkurenciu akýchkoľvek iných veriteľov, no najmä na veriteľa

je prenesené vlastnícke právo k celému zálohu. Za týchto okolností preto môže mať úvaha o prípustnej
maximálnej hodnote krytia určitý význam, lebo faktická realizácia tohto zabezpečovacieho inštitútu môže
maťzanásledokznačneneprimeranúujmunamajetkovýchprávachpôvodného vlastníkazabezpečenej
nehnuteľnosti, avšak pre prípad záložného práva nie je takáto predstava na mieste.

34. Vo vzťahu k záložnému právu požadovaného žalovaným pri zabezpečení jeho pohľadávky, žalovaný
zdôrazňuje, že tento v žiadnom prípade nevyžaduje, aby hodnota predmetu zabezpečenia bola v
neprimeranej výške k poskytovanému úveru. Za predpokladu, že žiadateľ o úver má vo vlastníctve
len jednu nehnuteľnosť, ktorú si zvolí ako predmet záložného práva, žalovaný nemôže odmietnuť
poskytnutie úveru len z dôvodu, že hodnota predmetu zabezpečenia presahuje výšku poskytnutého

úveru a žiadať predmet zabezpečenia v nižšej hodnote. Poskytovanie úverov je predmetom činnosti
žalovaného, ktoré ho na jej vykonávanie nielen oprávňuje, ale čiastočne aj zaväzuje.

35. Pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou nemôže dôjsť k neprimeranému zásahu do
majetkových práv záložného dlžníka z dôvodu, že po uhradení pohľadávky sa celý ostávajúci speňažený

výťažokvracianaspäťzáložnémudlžníkovi.Zuvedenéhologickyvyplýva,žeajkeďjehodnotapredmetu
zabezpečenia vyššia ako zabezpečená pohľadávka, tak na rozsah výkonu záložného práva to nemá
vplyv, pretože sa vždy uskutoční len vo veľkosti zabezpečenej pohľadávky, ktorú riadne a včas neuhradí
samotný dlžník.

36. Žalovaný poukazuje tiež na skutočnosť, že tak výška zabezpečenej pohľadávky, ako aj hodnoty
predmetu záložného práva sa v priebehu zmluvného vzťahu mení a určenie konkrétneho maximálne
prípustného rozdielu je aj z tohto pohľadu absurdné. Navyše, vo všeobecnosti platí, že pre účely
súkromnoprávnych vzťahov je určovanie hraníc a prekážok kontraktuálnej autonómii zmluvných strán
považované za pomerne neštandardné a poväčšine aj nevhodné.

37.Žalobaakoceloknemôžeobstáť,pretožejezaloženánanepresvedčivýchdohadoch,nepodložených
domnienkach a odkazoch na nerelevantné a nesúvisiace skutkové a právne pramene. Žalovaný preto
navrhuje žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť.38. Písomným podaním zo dňa 13.5.2016 žalovaný svoje vyjadrenie k žalobe žalobcov doplnil.
Podľa žalovaného od podania žaloby žalobcami v ich žalobnom návrhu došlo k zásadnému vývoju

rozhodovacej praxe nielen slovenských súdov, ale aj Súdneho dvora Európskej únie. Spoločným
menovateľom tohto vývoja je jednoznačný záver, že právne otázky prezentované žalobcami v ich
žalobnom návrhu nie sú dôvodné a vo svojej podstate neprípustné. Žalovaný na dôkaz svojho tvrdenia
predložil ako prílohu vyjadrenia rozhodnutia viacerých slovenských súdov (rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš vo veci sp. zn. 8C 126/2014 spolu s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline

sp. zn. 9Co 32/2015, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C 182/2014, rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12C 13/2014, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C 293/2015)
i rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 10. septembra 2014 vo veci C-34/13 Monika Kušionová c/
a SMART Capital, a.s.

39. Podľa žalobcu z predložených rozhodnutí slovenských súdov vyplýva jednotný, v súčasnosti už

konštantný záver o procesnej a hmotnoprávnej neprípustnosti žaloby v znení prezentovanom žalobcami.
V predkladanom rozsudku Súdneho dvora EÚ sa následne nachádza hĺbková analýza prípustnosti
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v kontexte smerníc zameraných na ochranu spotrebiteľa,
pričom Súdny dvor vo výrokovej časti svojho rozhodnutia detailným právnym posúdením príslušnej
slovenskej právnej úpravy odstraňuje pochybnosti prezentované žalobcami v ich žalobnom návrhu.

Žalovaný má zato, že už len tieto rozhodnutia predstavujú dostatočný dôvod pre zamietnutie žaloby
žalobcov.

40. Za jednu z najzásadnejších prekážok vyhovenia žalobe predstavuje podľa žalovaného už samotný
petit,ktorýmjepredmetkonaniameritórnevymedzený.Petitvznenípodľažalobyjezprocesnoprávneho

a hmotnoprávneho hľadiska neprípustný a postačuje nanajvýš ako formulácia pre účely nariadenia
predbežného opatrenia. Z vecnoprávneho charakteru záložného práva totiž vyplýva jeho pôsobnosť
erga omnes. Z jeho akcesorickej povahy zároveň vyplýva závislosť od vzniku a trvania pohľadávky,
ktorú má zabezpečovať. Záložné právo teda predpokladá existenciu platne vzniknutej pohľadávky, ku
ktorej je právom akcesorickým a bez ktorej nemôže existovať (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo

563/2003-29). Ide o tzv. subsidiárny zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa v prípade jej
riadnehoavčasnéhonesplácaniadlžníkom.Obsahomzáložnéhoprávajeoprávnenieveriteľa,abyzáloh
až do zročnosti zabezpečoval jeho pohľadávku, pričom záložca v dispozícii s predmetom záložného
práva nie je obmedzený. Záložné právo má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu.

41. Petit formulovaný žalobcami predpokladá uloženie povinnosti žalovanému, zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou, teda zdržať sa realizácie uhradzovacej funkcie záložného práva.
Pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom, nebola riadne a včas splácaná, navyše v
značnomrozsahu.Zadanéhostavu,niejemožnéžalovanémuuložiťpovinnosťakozáložnémuveriteľovi
zdržať sa, bez akéhokoľvek časového obmedzenia, výkonu záložného práva, ktoré je podporným

zdrojom uspokojenia existujúcej, dlhodobo a v značnom rozsahu nesplácanej pohľadávky. Nemožno
pritom prehliadnuť skutočnosť, že záväzok žalobcov ako dlžníkov predstavoval ku dňu začatia výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou sumu presahujúcu 10.000,- Eur.

42. Za druhú, no nemenej zásadnú výhradu voči žalobnému návrhu žalobcov žalovaný považuje

prekážku pre jeho formuláciu explicitne vyplývajúcu z kogentného ustanovenia § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka, ktoré žalobcami namietaný spôsob výkonu záložného práva prostredníctvom
dobrovoľnej dražby žalovaným ako záložným veriteľom v záväzkovoprávnom vzťahu zo spotrebiteľskej
zmluvy výslovne prikazuje. Vo vzťahu k žalovanému tak ide nielen o právo, no najmä o legálny príkaz na
postupurčitým,zákonomstanovenýmspôsobomvprípaderealizáciezáložnéhoprávazospotrebiteľskej

zmluvy.

43. Za prinajmenšom otáznu je treba považovať už len samotnú právomoc konajúceho súdu posudzovať
prípustnosť a primeranosť použitia zmluvnej podmienky v prípade, ak táto odráža, resp. kopíruje
kogentné zákonné alebo regulačné ustanovenie, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na čl. 1

Smernice 93/13/EHS. Aj napriek skutočnosti, že slovenská transpozícia predmetnú výnimku z rozsahu
kontroly neprijateľnosti štandardných podmienok v spotrebiteľských zmluvách neprevzala, zdá sa, že
prevládajúcamienkaodvodzuje,žeklauzuly,ktorékopírujútextprávnehopredpisuniejemožnépodrobiť
testu neprijateľnosti. Predmetný záver potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, najmärozhodnutie vo veci C-451/11 Mohamed Azíz proti Caixa d´Estalvis de Catalunya, Taragona i Manresa,
podľa ktorého je referenčným kritériom neprimeraného znevýhodnenia spotrebiteľa miera, v akej sa
zmluvná klauzula odchyľuje od zákona, z čoho vyplýva, že klauzula kopírujúca zákon nemôže byť

neprijateľnou.

44. Hoci žalobcovia v petite žaloby určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa bodu 6.3.1 zmluvy
o úvere, t. j. v časti o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou nežiadajú, z ich žaloby vyplýva
nepochybný zámer o dosiahnutie jej faktickej nepoužiteľnosti. Vo svojej podstate sa tak, ad absurdum, z

praktických dôsledkov domáhajú určenia neprijateľnosti všeobecne záväzného zákonného ustanovenia
§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, hoci to robia dosť netypickou cestou domáhania sa „len“ zbavenia
jej faktických účinkov. Podľa žalovaného ide o postup, ktorý nie je prípustný a na účely ochrany
spotrebiteľa ani vhodný, čo predstavuje ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcov.

45. Žalobcovia v žalobe prezentujú tiež argument spočívajúci v obave o stratu svojho obydlia v prípade

výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Je síce pravda, že pri výkone záložného
práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnosť dochádza k jej vydraženiu, no zároveň platí, že celý
výťažok z dražby (po uhradení nesplácaných záväzkov zabezpečeného dlžníka) sa hneď následne
vrátiť naspäť k rukám pôvodného vlastníka tejto vydraženej nehnuteľnosti. Záložca tak síce stratí s
najväčšou pravdepodobnosťou konkrétne obydlie, no z ostatku výťažku dražby si môže zabezpečiť

nové, veľakrát vhodnejšie a primeranejšie svojim potrebám a zároveň zohľadňujúce potrebu splnenia
záväzku voči zabezpečenému veriteľovi. V skutočnosti totiž výkon záložného práva predstavuje len
reálne ekonomické vyrovnanie hodnoty plnení, ktoré si účastníci zmluvného vzťahu vzájomne poskytli,
a na ktorých vrátenie sú beztak povinní za podmienok, ktoré si pre prípad nesplácania zabezpečenej
pohľadávky na tento konkrétny účel dohodli. Záver o strate obydlia následkom dobrovoľnej dražby

žalovaný preto považuje v kontexte zo skôr uvedeným, za zjavne nepodložený a nepravdivý.

46. Žalovaný sa nestotožňuje ani so závermi žalobcov, podľa ktorého pri výkone záložného práva
dobrovoľnou dražbou dochádza k závažnému zásahu do ich ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20
Ústavy SR) a práva na obydlie (čl. 21 Ústavy SR, žalobcami mylne uvádzaný ako článok 19 Ústavy SR).

V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na fakt, že princíp ochrany spotrebiteľa nie je súčasťou ústavného
poriadku Slovenskej republiky, pretože Ústava SR neobsahuje žiadnu pozitívnu úpravu v tomto smere.

47. Žalobcovia v žalobe akcentujú najmä ústavný význam práva na ochranu obydlia a považujú ho za
prednostné voči právu žalovaného na uhradenie pohľadávky. Tento názor ale žalovaný nepovažuje za

dôvodný. Aj keď obydlie nepochybne zohráva dôležitú úlohu v osobnej, rodinnej aj spoločenskej realite
každej fyzickej osoby, čo však neznamená, že obydliu možno bez ďalšieho priznať právnu kvalitu, ktorá
nemá oporu v pozitívnom práve, nakoľko Ústava SR osobitné právo na obydlie neupravuje. Ústava SR
chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia, čo je však úplne odlišná právna kategória od osobitného práva
na konkrétne obydlie tak, ako ho chápu žalobcovia. Zo žiadnych ústavnoprávnych a medzinárodných

noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - garanciu
na zotrvanie v určitom konkrétnom obydlí. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na interpretáciu čl. 8
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde Európsky súd pre ľudské práva
dospel k záveru, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej
rodine vlastný domov. Skutočnosť, že záloh tvorí obydlie záložcu nemôže samo o sebe predstavovať

prekážku platného zriadenia záložného práva a teda ani jeho následnej realizácie. Žaloba je preto zjavne
nedôvodná tiež v časti spájajúcej ochranu spotrebiteľa s ústavnoprávnymi garanciami ľudských práv a
základných slobôd.

48. Vychádzajúc z obsahu žalobného návrhu možno za jeden z podstatných právnych otázok považovať

pochybnosť o prípustnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v prípade, ak zmluvná
dokumentácia, na základe ktorej sa má takýto spôsob realizácie záložného práva uskutočniť, obsahuje
prípadne neprijateľné zmluvné podmienky. Uvedená otázka bola definitívne zodpovedaná rozsudkom
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C 34/13 Monika Kušionová c/a SMART Capital, a.s. zo dňa
10.9.2014, ktorý v prvom výroku uvedeného rozsudku jednoznačne konštatoval, že takýto spôsob

mimosúdneho výkonu záložného práva nie je v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách za predpokladu, že vnútroštátna
úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv spotrebiteľa priznaných
Smernicou.49. Podľa rozsudku, ak má byť mimosúdnym výkonom záložného práva postihnutá nehnuteľnosť
určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, musí mať spotrebiteľ možnosť predložiť primeranosť

takého opatrenia na súdne preskúmanie. V kontexte tohto východiska následne akcentoval tú
skutočnosť, že pokiaľ ide o zásadu efektivity, každý prípad, v ktorom sa vynára otázka, či vnútroštátne
procesné ustanovenie znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práva EÚ, sa musí skúmať s
prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v rámci celého procesného postupu, na jeho priebeh a
osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov. V danej situácii je podľa Súdneho dvora dôležité

stanoviť, a v akom rozsahu by bolo prakticky nemožné alebo nadmerne sťažené pre spotrebiteľa uplatniť
ochranu, ktorú priznávajú smernice na ochranu spotrebiteľa. Súdny dvor v súvislosti s realizáciou
dobrovoľnejdražbyvkontexteochranyspotrebiteľapoukázalnaviacerévnútroštátneprávneprostriedky,
ktoré má spotrebiteľ k dispozícii a ktoré považoval za dostatočné. Konkrétne ide o: ustanovenie § 151m
ods. 1 Občianskeho zákonníka - oznámenie o začatí výkonu záložného práva dlžníkovi a záložcovi
aspoň 30 dní vopred; ustanovenie § 17 zákona o dobrovoľných dražbách - oznámenie o dražbe,

jeho obsahové náležitosti a povinné doručovanie a zverejnenie aspoň 30 dní pred začatím dražby;
ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách - oprávnenie dotknutej osoby podľa v
lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu žalobu o neplatnosť dražby, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, ustanovenie § 74 a
násl. (vtedy platného O.s.p.) - právomoc vnútroštátneho súdu predbežným opatrením dočasne zakázať,

resp. obmedziť výkon záložného práva a osobitne akcentoval, že v súlade s ustanovením § 21 ods. 5
zákona o dobrovoľných dražbách súdne rozhodnutie o neplatnosti dražby so spätnou účinnosťou stavia
spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne a teda v prípade
protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu.

50. Žalobcovia v replike na stanovisko žalovaného doplnili argumentáciu uvedenú v písomnom
vyhotovení žaloby.

51. Podľa žalobcov vykonaním dobrovoľnej dražby reálne hrozí neprimeraný zásah do práva na obydlie
a do práva na súkromný život a rodinný život. Týmto konaním by došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V kontexte s týmto článkom žalobcovia dávajú do
pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutiami Európskeho
súdu pre ľudské práva v prípade Stanková proti Slovenskej republike a Paulič proti Chorvátsko. Súdy v
týchtojudikátochpotvrdili,žeakýkoľvekzásahdoobydliajepotrebnéposudzovaťveľmicitlivoazužujúco
s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom

a nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutejšia, že zásah do vlastníckeho práva
žalobcov a ich práva na obydlie by mal vykonať súkromný subjekt, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej
kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla ochranu týmto právam žalobcov.

52. Článok 21 ods. 3 prvá veta Ústavy SR dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia

iba vtedy, „keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“. Termín „nevyhnutný v demokratickej
spoločnosti“ obsahuje aj dohovor (napríklad v čl. 8 ods. 2, čl. 10 ods. 2), preto bolo potrebné pri jeho
výklade a uplatňovaní prihliadať aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad
rozsudok Gillow, rozsudok Matter § 55 v. Slovenská republika z 5. apríla 1999 § 66).

53. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný
v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napríklad I. ÚS 33/95, II. ÚS 28/96,
PL. ÚS 15/98) tak, že ho možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie
základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať,
že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v

demokratickej spoločnosti.

54. Rovnako ako žalovaný, aj žalobcovia poukázali na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-34/13
Monika Kušionová proti Smart Capital body 62 až 66. Z prvého výroku rozhodnutia vyvodili záver,
že vnútroštátna úprava umožňujúca vymoženie pohľadávky založenej na zmluvných podmienkach,

ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý
spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, je možné pokiaľ predmetná právna úprava prakticky
neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva Smernica Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.55. K tomu, že právna úprava týkajúca sa dobrovoľných dražieb nadmerne sťažuje ochranu práv
spotrebiteľa sa už vyjadril Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24.9.2014, z ktorého

okrem iného vyplýva, že sťaženie následnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované
dodatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.

56. Zmluvou o zriadení záložného práva bola zabezpečená pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere,
poskytnutého podľa zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve však

absentuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona a to výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Úver je preto podľa § 4 ods. 3 zákona bezúročný a bez poplatkov.

57. Úver žalobcom bol poskytnutý vo výške 10.325,- Eur a žalovaný, v prípade, žeby sa so
svojim nárokom obrátil na všeobecný súd, by mal nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru. V
oznámení o začatí realizácie záložného práva z 22.2.2013 žalovaný uvádza, že eviduje pohľadávku

vo výške 11.725,29 Eur s príslušenstvom (ku dňu 31.1.2013), čo je jednoznačne viac ako istina
poskytnutého úveru. Je preto evidentné, že výkonom záložného práva sa žalovaný snaží obísť zákon
o spotrebiteľských úveroch a nárokuje si vyššiu pohľadávku na akú má v skutočnosti nárok. Nejasný
je aj účel poplatku za spracovanie zmluvy, ktorý ale nepatrí žalovanému ale spoločnosti Consumer
Finance Holding. Na zákonné vyčíslenie pohľadávky je dôvod, prečo má byť žaloba žalobcov úspešná

ako prostriedok preventívnej ochrany a nedostať sa do stavu nutnej nápravy protizákonného konania.

58. Naviac od 1.5.2014 bol novelou č. 102/2014 do zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa zavedený
§ 5b. Z uvedeného ustanovenia vyplýva pre orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy
povinnosť ex - offo prihliadať na premlčanie a nepriznať nárok, ktorý je uplatnený po uplynutí príslušnej

premlčacej doby. V tejto súvislosti žalobcovia dávajú do pozornosti vyhlásenie splatnosti úveru zo
4.11.2012 a opäť konštatujú, že vykonaním dražby by došlo k obchádzaniu zákona. Súdy by mali z
úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie a vzhľadom na to, že žalovaný vyhlásil listom z 4.11.2012
mimoriadnu splatnosť úveru, jeho pohľadávka je premlčaná v celom rozsahu.

59. Na návrh žalobcov a podľa v tom čase platných ustanovení § 102 ods. 1 a § 74 a násl. zákona
číslo 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 6.5.2014 č.
k. 5C 61/2014-13, ktoré sa dňa 28.5.2014 stalo právoplatným, nariadil predbežné opatrenie, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej
sú nehnuteľnosti: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v podiele 1/1 katastrálne územie Hažlín, druh

stavby rodinný dom, súpisné číslo: XXX na parcele C KN č. XXX/X a nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX katastrálne územie Hažlín, parcela C KN XXX/X - orná pôda o výmere 411 m2, parcela C KN XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2 a parcela CKN XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 88 m2, vklad povolený Správou katastra Bardejov pod Z. XXX/XX, až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

60. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 17.4.2014. Dňom 30.6.2016 stratil účinnosť zákon č.
99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), ktorý upravoval postup súdu v občianskom súdnom konaní a
dňom1.7.2016nadobudolúčinnosťzákončíslo160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejibaC.s.p.),
ktorým sa upravuje potup súdu v civilnom sporovom konaní od 1.7.2016.

61. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

62. Aj keď konanie vo veci bolo začaté pred 1.7.2016, na postup súdu v tomto konaní sa použijú už
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom

1.7.2016, zostávajú zachované.

63. V súlade s ustanovením § 177 ods. 1 C.s.p. súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré
predvolal žalobcov, ich právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaných.64. Všetkým predvolaným predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené (§ 111 a §
178 ods. 2 C.s.p.). Na pojednávanie sa nedostavil žalobca v druhom rade, ktorý svoju neprítomnosť

neospravedlnil. Na pojednávaní neprítomnosť žalobcu v 2. rade ospravedlnila žalobkyňa v 1. rade tým,
že žalobca v 2. rade si hľadá prácu, ale súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Ostatné
predvolané osoby sa na pojednávanie dostavili. Súd preto podľa § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie
vykoná v neprítomnosti žalobcu v 2. rade.

65. Žalobcovia na pojednávaní prehlásili, že trvajú na podanej žalobe s tým, že vo vzťahu k dôvodom
sa odvolávajú na obsah žaloby a písomné podanie zo dňa 6.7.2016. Podľa žalobcov vykonaním
dobrovoľnej dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práv žalobcov a takýto zásah by bol v rozpore
jednak s právnym poriadkom SR a tiež s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

66. Žalovaný žalobu žalobcov navrhol z dôvodov uvedených v jeho písomných stanoviskách zamietnuť.

Zaprvýanajzávažnejšídôvodprezamietnutiežalobyžalobcovžalovanýpovažujeformuláciužalobného
petitu. Má zato, že čo do účinkov, by v prípade právoplatnosti žalobe vyhovujúceho rozsudku, znamenal
faktické odňatie účinkov záložného práva. Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami nebolo sporné,
že tak zmluva o úvere, ako aj záložná zmluva, boli platne uzavreté a záväzky z nich naďalej existujú.
Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že ide o neprimeraný výkon záložného práva. Samotní

žalobcovia zvolili záloh ako predmet zabezpečenia. Urobili tak dobrovoľne a vedome.

67. Druhým zásadným argumentom v neprospech žaloby je, že výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským
zmluvám a záväzkom z nich vyplývajúcich, zákonodarcom prikázaný. Prípadné vyhovenie žalobe by tak

znamenalo zjavný rozpor s kogentným ustanovením tohto civilného kódexu.

68. Vo vzťahu k rozsudku Kušionová c/a SMART Capital, a.s. uviedol, že toto rozhodnutie žalovaný
považuje za významné vo vzťahu k predmetu sporu. Je pravda, že Súdny dvor EÚ sa zaoberal okrem
iného aj otázkou obydlia a jeho ochrany, pričom dal veľmi priamočiaru odpoveď, ktorá spočíva v

tom, že realizovať záložné právo mimosúdnym spôsobom je možné v prípade, ak má spotrebiteľ k
dispozícii dostatok prostriedkov na ochranu práv priznaných Smernicou. V rozhodnutí pritom súd uviedol
niekoľko procesných prostriedkov, ktoré má slovenský spotrebiteľ k dispozícii v prípade, že voči nemu je
realizovaná dobrovoľná dražby. Je však len na samotnom spotrebiteľovi, aby tieto procesné prostriedky
procesnej ochrany uplatnil v súlade s právnym poriadkom príslušného štátu. Žalovaný má zato, že tomu

tak nie je v tomto konaní, kde takýto žalobný návrh postačuje a je prípustný nanajvýš ako predbežné
opatrenie dočasného charakteru.

69.Dňa28.5.2009žalovanýVšeobecnáúverovábanka,a.s.uzavrelasožalobcamiM.B.aĽ.B.písomnú
zmluvu označenú ako Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ T.. F. XXXXX-XX, z obsahu ktorej

vyplýva,žežalovanýsavzmluvezaviazalposkytnúťžalobcomúvervovýške10.000,-Europrotizáväzku
žalovaných poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ďalšie záväzky podľa zmluvy a
to spoločne a nerozdielne. Úver bol dohodnutý ako bezúčelový s jednorazovým čerpaním dňa 28.5.2009
s ročnou úrokovou sadzbou 8,80 % p.a. fixovanou na 5 rokov, pri RPMN 9,92 %, priemernej RPMN 6,73
% a celkových nákladoch 18.786,60 Eur.

70. Žalobcovia sa zaviazali poskytnutý úver splatiť mesačnými anuitnými splátkami vo výške 110,10 Eur,
ztohopoistnéje5,73Eursprvousplátkoukudňu20.6.2009,vpočte180splátokslehotousplatnosti180
kalendárnychmesiacovodposkytnutiaúveru,dátumomposlednejsplátky20.5.2014asozabezpečením
úveru záložným právom k nehnuteľnosti špecifikovanej v záložnej zmluve.

71. Dňa 28.5.2009 žalovaný uzavrel so žalobcami písomnú Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. J. XXXXX-XX podľa §§ 151a až 151md Občianskeho zákonníka, z obsahu ktorej
vyplýva, že touto zmluvou sa zriaďuje záložné právo v prospech záložného veriteľa (žalovaný) na záloh
uvedený v čl. 3 zmluvy na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v čl. 2 tejto zmluvy

(čl. 1 zmluvy). Podľa čl. 2 zmluvy zabezpečovanou pohľadávkou je pohľadávka záložného veriteľa
(žalovaného) zo zmluvy uzavretej dňa 28.5.2009 so záložcami o poskytnutí Hypo Pôžičky vo výške
10.325,- Eur pod číslom XXXXX-XX a podľa čl. 3 zálohom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
katastrálne územie Hažlín, druh stavby rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele CKN čísloXXX/X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálne
územie I., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako pozemok parcela CKN parcelné číslo
XXX/X o výmere 411 m2 orná pôda, pozemok parcela CKN parcelné číslo XXX/X o výmere 332 m2

zastavané plochy a nádvoria a pozemok 88 m2 zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníctve žalobcov
v pomere 1 k celku. Hodnota zálohu bola stanovená na základe ohodnotenia programom HYPO dňa
21.5.2009 vo výške 53.500,- Eur.

72. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere dňa 28.5.2009 i jej obsah

a ani uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva toho istého dňa a rovnako tak ani jej obsah v znení
vyplývajúcom z kópií týchto zmlúv tvoriacich prílohu žaloby.

73. Rovnako tak medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako záložný veriteľ listom zo dňa 4.11.2012
oznámil vyhlásenie splatnosti úveru s tým, že k tomuto dátumu dlh žalobcov bol vo výške 10.210,72 Eur
a poplatky a zmluvná pokuta vo výške 390,76 Eur a následne listom zo dňa 22.2.2013 žalovaný oznámil

začatie výkonu záložného práva s tým, že výkon záložného práva bude realizovaný formou verejnej
dražby. Tieto skutkové tvrdenia neboli tak sporné ani súdu, aj keď strany sporu listiny žalovaného zo
dňa 4.11.2012 resp. 22.2.2013 súdu nepredložili (§ 151 ods. 1 C.s.p.).

74. Žalobcovia podanou žalobou sa domáhali nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd žalovanému

uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu a po vykonanom
dokazovaní rozsudkom uložil rovnakú povinnosť žalovanému, teda zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnoudražbouzálohupodľaZmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostič.J.-XXuzavretej
medzi nimi a žalovaným.

75. Návrhu žalobcov na nariadenie predbežného opatrenia bolo súdom vyhovené, čo súd konštatoval
už v bode 59 dôvodov tohto rozsudku. Účinky predbežného opatrenia pritom trvajú doposiaľ, lebo
súd žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou uložil až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, teda tejto veci.

76. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. účinný do 1.7.2016) súd predbežné opatrenie
nariadil v prípade, ak po začatí konania vo veci samej, bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov
konania (strany sporu). Vychádzajúc z dôvodov uznesenia, súd potrebu dočasnej úpravy pomerov
účastníkov videl v tom, že už žalovaný ako veriteľ oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva
formouverejnejdražbyatakžalovanémuničnebráni,abykdražbepristúpil,čímnáslednemôževzniknúť

stav, ktorý by sa ťažko naprával a boli by dotknuté aj práva tretích osôb, najmä vydražiteľa a pritom
môže ísť o neplatnú dražbu.

77. Žalobcovia svoj žalobný návrh vo veci samej postavili na rovnakých skutkových tvrdeniach a
právnych záveroch, ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré súd podrobne opísal v

bodoch 2 - 24 dôvodov tohto rozsudku. Svoju argumentáciu doplnili v replike na vyjadrenie žalovaného
k žalobe (viď bod 51 - 58 dôvodov rozsudku).

78. Z pomerne rozsiahlej argumentácie žalobcov v žalobe možno vyvodiť záver, že žalobcovia svojho
žalobného nároku sa domáhajú z dôvodu nimi tvrdenej absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení

záložného práva podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

79. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

80. Dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva tak, ako sú prezentované
žalobcami možno zhrnúť do dvoch okruhov: a/ rozpor úpravy záložného práva v zmysle úpravy podľa §
151a a násl. Občianskeho zákonníka s princípmi práva Európskej únie, b/ neoprávnený zásah inštitútu
dobrovoľnej dražby do ústavných práv záložného dlžníka, najmä do jeho práva na ochranu obydlia.

81. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 28.5.2009, t. j. ku dňu uzavretia zmlúv
medzi žalobcami a žalovaným, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.82. Podľa § 151b Občianskeho zákonníka v rovnakom znení, záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho

orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v
písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o
zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v

zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom
tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

83. Podľa § 151c Občianskeho zákonníka v tom istom znení, záložným právom možno zabezpečiť
peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas
trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v

budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy,
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

84. Podľa § 151d Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 28.5.2009, záloh môže byť vec, právo, iná

majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh
môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná
hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa
záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje

inak. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo
na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec,
právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj
vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých
vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na

niekoľko samostatných zálohov. Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči
tretím osobám.

85. Podľa § 151e Občianskeho zákonníka v znení k uvedenému dňu, na vznik záložného práva sa
vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných

práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje
inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo
k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom
registri,akosobitnýzákonneustanovujeinak.Záložnéprávo,ktorésazapisujedokatastranehnuteľností

podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len
„registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.
Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do
úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť
kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o

zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia
o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.

86. Podľa § 151j Občianskeho zákonníka v znení k rovnakému dňu, ak pohľadávka zabezpečená
záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V

rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Akákoľvek

dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe
sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému
priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak
zákon neustanovuje inak. Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerýmsamostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých
zálohov. Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať

sauspokojeniazpodnikualebozjehočastiakocelku,ibaakzáložnéprávovzniklokuvšetkýmsúčastiam
podniku alebo k jeho časti.

87. Podľa § 151l Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 28.5.2009, začatie výkonu záložného práva je
záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou

záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu
záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom
oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa
bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca
bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré
nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem

prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon
záložného práva. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie
oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnej správe katastra nehnuteľností, ktorá

začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

88. Podľa § 151m Občianskeho zákonníka v znení k uvedenému dňu, predať záloh spôsobom určeným
v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní
odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je

totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v
registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je
neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka
nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu
záložného práva v registri záložných práv. Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí

výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým
v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1. Záložný
veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým
v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob
výkonuzáložnéhoprávaapredaťzálohnadražbealebodomáhaťsauspokojeniapredajomzálohupodľa

osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného
práva. Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi
súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a
doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v
zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady

potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba. Osoba, ktorá má počas výkonu záložného
práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného
opotrebovania. Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Záložný veriteľ je
povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach,
ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva

dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ
je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu,
za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v
čase a mieste predaja zálohu. Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone
záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji

zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o
použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný
veriteľ povinný preukázať. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný
veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s

výkonom záložného práva.

89. Podľa § 151 md Občianskeho zákonníka v znení k rovnakému dňu, záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo

časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z
osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom

registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku
dňu zániku záložného práva. Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez
zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné
právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia

príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť
o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným
potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou
záložným veriteľom. Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva
odovzdanýzáložnémuveriteľovi,záložnýveriteľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladupozánikuzáložného

práva záloh vrátiť záložcovi.

90. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaný so žalobcami dňa 28.5.2009 uzavreli
písomnú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov so zámerom
zabezpečiť pohľadávku žalovaného, ktorá mu vznikla poskytnutím úveru na základe nimi uzavretej

úverovej zmluvy.

91. Ako vyplýva z kópie zmluvy o zriadení záložného práva, dňa 15.6.2009 Správa katastra Bardejov
záložné právo, podľa zmluvy zo dňa 28.5.2009, zapísala pod číslom Z. XXX/XXXX do katastra
nehnuteľnosti a tak dňom zápisu a podľa § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo v zmysle

zmluvy o jeho zriadení, vzniklo.

92. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia svoj záväzok, úver poskytnutý žalovaným splácať
splátkami vo výške 110,10 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 20.6.2009 a potom vždy k 20. dňu v
mesiaci, porušili, podľa žalobcov z dôvodu, že sa dostali do zlej finančnej situácie. Žalovaný preto ako

veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť svojej pohľadávky, čo žalobcom oznámil listom zo dňa 4.11.2012.

93.Žalobcoviavkonanínespochybňujúprávožalovanéhoakoveriteľavyhlásiťpredčasnúsplatnosťjeho
pohľadávky z úveru a ani jeho právo domáhať sa voči ním úhrady jeho pohľadávky. Z obsahu písomných
podaní žalobcov, včítane ich žaloby a ich prednesov na pojednávaní, nemožno podľa súdu vyvodiť

ani záver, žeby žalobcovia spochybňovali obsah zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú uzavreli so
žalovanými. Napriek uvedenému žiadajú súd uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, teda zdržať sa výkonu práva, ktoré žalovaný chce uplatniť pre úhradu
svojej pohľadávky voči žalobcom a ktoré právo podľa žalovaného, mu vyplýva zo zmluvy uzavretej so
žalobcami a citovaných zákonných ustanovení.

94. Záložné právo z vecnoprávneho hľadiska pôsobí proti každému, avšak má akcesorickú povahu,
čo znamená, že je naviazané na existenciu pohľadávky, ktorú má zabezpečovať. Záložné právo teda
predpokladá existenciu platne vzniknutej pohľadávky, ku ktorej je právom akcesorickým a bez ktorej
nemôže existovať. Obsahom záložného práva je potom oprávnenie záložného veriteľa, aby dlžníkom

ponúknutý záloh zabezpečoval jeho pohľadávku až do jej splnenia a v prípade, že pre neplnenie si
zmluvných povinností dlžníkom sa stane pohľadávka zročnou, svoju pohľadávku zo zálohu uspokojil.
Záložné právo má tak zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu.95. Medzi stranami vznik pohľadávky žalovaného voči žalobcom nebol sporný, keď žalobcovia
poskytnutie úveru žalovanému nepopreli. Poskytnutím peňažných prostriedkov žalovaným na dočasné
užívanie žalobcom vo forme úveru, žalovanému vznikla voči žalobcom pohľadávka, čím boli splnené

podmienky pre uzavretie záložnej zmluvy na zabezpečenie tejto pohľadávky.

96. Žalobcovia v žalobe namietajú platnosť záložnej zmluvy dôvodiac, že záložná zmluva obsahuje
možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne a tak najmenej v tejto časti je zmluva podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná. Slovenský právny poriadok na rozdiel od vyspelejších demokracií,

dovoľuje vykonať záložné práva bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu (§ 151j ods. 1
Občianskeho zákonníka). Takáto právna úprava, podľa žalobcov, odporuje princípom práva Európskej
únie. Na podporu svojho tvrdenia poukázali na viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora i
Európskeho súdu pre ľudské práva (podrobnejšie pozri časť dôvodov tohto rozsudku bod 2 - 24).

97. Žalovaný záver žalobcov o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva odmieta a to z viacerých

dôvodov, podrobnejšie uvedených v bodoch 25 - 49 dôvodov tohto rozsudku. Vo svojej argumentácii
akcentoval predovšetkým závermi rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 10. septembra 2014 vo
veci C 34/13 Monika Kušionová c/a SMART Capital, a.s. Podľa žalovaného v označenom rozsudku
sa nachádza hĺbková analýzy prípustnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v kontexte
Smerníc zameraných na ochranu spotrebiteľa.

98. Stanovisku žalobcov o rozpore úpravy záložného práva podľa ustanovení § 151a a násl.
Občianskeho zákonníka s princípmi práva Európskej únie nie je možné prisvedčiť a to napriek tomu, že
viaceré súdy vo svojich doterajších rozhodnutiach obdobnú argumentáciu akceptovali, čoho dôkazom
sú aj rozhodnutia súdov Slovenskej republiky predložené žalobcami v tomto spore (napríklad rozsudok

Okresného súdu Prešov zo dňa 2.10.2015 č. k. 20C 28/2015-106, rozsudok toho istého súdu zo dňa
19.12.2014 č. k. 20C 182/2014-58, rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 23.3.2015 č. k. 2C
64/2014-138 a iné).

99. Súlad právnej úpravy záložného práva podľa § 151a a násl. Občianskeho zákonníka včítane práva

záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej zabezpečenej pohľadávky dobrovoľnou dražbou
zálohu, ktorým bola rovnako, ako v súdenom prípade, nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie, bol predmetom
prejudiciálneho konania pred Európskym súdnym dvorom vo veci C-34/13 Monika Kušionová proti
SMART Capital, a.s. začatého na návrh Krajského súdu v Prešove.

100. Na otázku, či Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005
o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu sa majú
vykladať vo svetle článku 38 (Charty) v tom zmysle, že je s nimi v rozpore právna úprava členského
štátu, ako je ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami

právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok vykonaním záložného práva na nehnuteľný majetok spotrebiteľa bez posúdenia
zmluvných podmienok súdom napriek existencii sporu v otázke, či nejde o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo dňa 10.9.2014 zaujal stanovisko, podľa
ktorého ustanovenia uvedenej Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna

úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných
podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný
majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava
prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto
Smernica, čo ale overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

101. Vo svetle tohto stanoviska súd preto zisťoval, či úprave záložného práva v ustanoveniach § 151a
Občianskeho zákonníka a na ňu sa viažuca úprava dobrovoľnej dražby v zmysle zákona číslo 527/2002
Z.z. poskytujú pre spotrebiteľov dostatok právnych prostriedkov, ktorými môžu uplatniť svojej práva na
ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v zmysle Smernice i vnútroštátnej úpravy.

102. Už v predchádzajúcej časti tohto rozsudku súd konštatoval, že záložné právo upravené
ustanovením § 151a a násl. Občianskeho zákonníka nemá iba zabezpečovaciu ale aj uhradzovaciu
funkciu. Svedčí o tom ustanovenie § 151j Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak pohľadávkazabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon
záložného práva, v rámci ktorého sa môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách. Tento spôsob uspokojenia v súdenom prípade zvolil aj žalovaný.

103. V prípade dobrovoľnej dražby v zmysle úpravy zákonom č. 527/2002 Z.z. ide o mimosúdny výkon
záložného práva, čo znamená, že dražba zálohu je realizovaná bez súdnej kontroly. Výkon záložného
práva dobrovoľnou dražbou bez priamej súdnej kontroly však neznamená, že záložný dlžník a to aj

v prípade, ak ide o spotrebiteľa ako vo veci samej, je zbavený akejkoľvek súdnej ochrany ako to
tvrdia žalobcovia. V priebehu konania o mimosúdnom výkone záložného práva záložný dlžník môže
sa obrátiť na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a násl. Zákona číslo
160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a podľa právneho stavu do 1.7.2016 s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 74 a násl. Zákona číslo 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), čo
nakoniec žalobcovia aj využili a súd, ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa

6.5.2014 č.k. 5C 61/2014-13 na ich návrh žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnej dražby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

104. Súd je pritom toho názoru, že inštitút neodkladného opatrenia, v zmysle § 324 a násl. C.s.p.
(do 1.7.2016 inštitút predbežného opatrenia v zmysle §§ 74 a 102 O.s.p.) je dostatočne účinným

prostriedkom, ktorým záložný veriteľ môže zabrániť v uskutočnení dražby ako to nakoniec konštatuje aj
Európsky súdny dvor v citovanom rozhodnutí (bod 60). Na tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť,
že ide o dočasné opatrenie, lebo záložný dlžník návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia docieli
súdnukontrolunielenzmluvyozriadenízáložnéhopráva,aletiežzmluvyoposkytnutíúveruavzávislosti
od výsledku tejto kontroly môže sa kvalifikovane rozhodnúť, či využije ďalšie inštitúty súdnej ochrany,

ktoré mu poskytuje vnútroštátne právo ako spotrebiteľovi, napríklad určovaciu žalobu alebo žalobu na
plnenie.

105. Ak predbežné opatrenie podľa § 74 resp. § 102 O.s.p. podľa stavu do 1.7.2016 a neodkladné
opatrenie podľa § 324 a násl. C.s.p. - po 1.7.2016 sa javí ako jediný účinný a efektívny prostriedok

na ochranu spotrebiteľa v postavení záložného dlžníka pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v čase začatia tohto sporu, prijatím zákona č. 106/2014 Z.z., ktorým, okrem iného, s účinnosťou od
1.6.2014 došlo k zmene zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, postavenie spotrebiteľa ako
záložného dlžníka sa výrazne posilnilo.

106. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. v znení po 1.6.2014, v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že
tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo

bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

107. Podľa § 36b ods. 1 citovaného zákona, dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1.
júnom 2014, sa dokončia podľa predpisov účinných od 1. júna 2014.

108. Ustanovenie § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. umožňuje tomu, kto spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľnej dražbe a bol dotknutý na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Aj keď právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, v prípade, ak dôvody neplatnosti

dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu, neplatnosti dražby je možné sa domáhať aj po uplynutí tejto lehoty.

109. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú pritom navrhovateľ dražby, dražobník,

vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, pričom ak súd určí dražbu za neplatnú, účinky
príklepu zanikajú ku dňu príklepu (§ 21 ods. 4 a 5 zákona o dobrovoľných dražbách).110. Z uvedeného je zrejmé, že primerane aktívny a bdelý spotrebiteľ má podľa vnútroštátnej
právnej úpravy k dispozícii dostatočne efektívne prostriedky pre prípad ochrany či ohrozenia svojich
spotrebiteľských práv v procese realizácie mimosúdneho výkonu záložného práva záložným veriteľom.

111. Vo svetle uvedeného súd potom nemohol akceptovať stanovisko žalobcov, že právna úprava
záložného práva v ustanovení § 151a a násl. Občianskeho zákonníka a na ňu sa viažuca úprava
dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. je podľa stavu ku dňu meritórneho rozhodnutia súdu
o žalobe žalobcu, z ktorého súd bol podľa § 217 ods. 1 C.s.p. vychádzať, odporuje princípom Európskej

únie, prípadne základným zásadám demokratickej spoločnosti.

112. V zmysle zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 28.5.2009 medzi žalobcami a
žalovaným, žalobcovia ako záloh ponúkli nehnuteľnosti v ich vlastníctve, slúžiace na bývanie žalobcov.
Strata rodinného obydlia, podľa žalobcov, vážne ohrozí nielen ich práva, ale uvedie rodinu žalobcov
do osobitne citlivej situácie. Strata obydlia ako následok mimosúdneho výkonu záložného práva, bola

druhým okruhom dôvodovo, ktorými žalobcovia odôvodňovali svoj žalobný návrh.

113. Strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu
dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. Strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov
do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť

primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. Takýto postulát vyplýva aj z konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napríklad rozsudky ESĽP McCanu v. Spojené kráľovstvo číslo
19009/04, § 50 a Rousk v. Švédsko číslo 27183/04, § 137).

114. V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty

Európskej únie. Právo na obydlie ako súčasť základných práv a slobôd chráni aj Ústava Slovenskej
republiky vo svojom článku 21, pričom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia pripúšťa iba vtedy, keď je to
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné (článok 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).

115. Význam ochrany tohto práva akcentuje aj Európsky súdny dvor vo svojom, už predtým týmto

súdom citovanom rozsudku zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13 Kušionova v. SMART Capital, a.s. (bod
62). Zároveň však dodáva, že „pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje
vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho,
aby príslušný súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie
protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v

prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej
Smernicou 93/13/EHS odkazom na jeho rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59.

116. Z uvedeného vyplýva, že strata bývania je jedným z najzávažnejších zásahov do práva na
rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto zásah hrozí, musí mať možnosť primeranosť takého

opatrenia predložiť na súdnu kontrolu.

117. Právo na nedotknuteľnosť obydlia však nemôže znamenať záruku na zotrvanie v určitom obydlí.
Toto právo nie je možné interpretovať v rovine nároku na byt. Garancia práva na zotrvanie v obydlí
za každých okolností nevyplýva ani z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, keď

napríklad tento súd vo veci Baretto proti Portugalsku vo svojom rozsudku zo dňa 21.11.1995 č. 18072/91
§ 24 uviedol, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej
rodine vlastný domov. V zhode so žalovaným (pozri bod 47 týchto dôvodov) aj podľa súdu Ústava
SR nepriznáva právo na konkrétne obydlie, ale poskytuje ochranu pred neprimeraným zásahom do
nedotknuteľnosti obydlia.

118. Nakoniec aj samotní žalobcovia napriek výraznej akcentácii ich práva na ochranu obydlia a práva
na súkromný a rodinný život s poukazom na viaceré rozhodnutia či už Ústavného súdu Slovenskej
republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, netvrdili absolútny zákaz zásahu do týchto práv.
Možno konštatovať, že žalobcovia v zhode so závermi Súdneho dvora EÚ v jeho rozsudku vo veci

Kušionováv.SMARTCapital,a.s.zásahprípadneobmedzenieprávanaobydliepripúšťalizapodmienky,
že dotknutá osoba má za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom
súde.119. Takéto stanovisko, ktoré, ako to už súd konštatoval, je v zhode so závermi Súdneho dvora EÚ vo
veci C-34/13 Kušionová v. SMART Capital, a.s., zastáva aj procesný súd. Dodáva pritom, že žalobcovia
disponovaliadisponujúdostatočneefektívnymiprostriedkaminaochranusvojichprávajvrovineprávna

ochranu obydlia a to v podobe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a násl. C.s.p.,
ako prostriedku preventívnej ochrany a žaloby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, ako prostriedku reparácie neprimeraného zásahu.

120. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že zmluva o zriadení záložného práva, uzavretá medzi

žalobcami a žalovaným, nemôže byť postihnutá neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka
ani z dôvodu, že ako záloh bola použitá nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie žalobcov, ktorá v rámci
výkonu záložného práva môže byť predmetom dražby postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách. Možnosť zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie záložného
dlžníka a v prípade splnenia zákonných podmienok jej dražba postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách nevylučuje vnútroštátna právna úprava, včítane Ústavy Slovenskej republiky,

ani právo Európskej únie, ako to vyplýva z dôvodov tohto rozsudku bod 112-120 a je v súlade aj s
najnovšou judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

121. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani námietka žalobcov o nepomere výšky pohľadávky
zabezpečenej záložným právom a ceny zálohu, lebo aj vo vzťahu k tejto námietke platí už súdom

uvedené, t. j. že žalobcovia disponujú dostatočne efektívnym inštitútom na ochranu svojich práv v
podobe žaloby podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z.

122. Na tomto mieste sa však žiada uviesť, že aj keď súd je v zmysle vnútroštátnej úpravy, ale tiež
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo

zákona povinný poskytnúť spotrebiteľovi v rámci súdneho konania ochranu z pohľadu neprijateľných
zmluvných podmienok, konať aktívne a nezávisle od samotných zmluvných strán pri dodržiavaní zásady
efektivity, no nemôže v plnej miere nahradiť úplnú nečinnosť samotného spotrebiteľa.

123. Záverom súd považuje za potrebné zaoberať sa zásadným argumentom žalovaného pre

zamietnutie žaloby žalobcov, ktorým je neprípustná formulácia petitu žaloby žalobcov z hľadiska
hmotnoprávneho i procesnoprávneho. S odkazom na argumentáciu žalovaného podrobne uvedenú v
jeho písomnom podaní zo dňa 13.5.2016 a na pojednávaní dňa 10.8.2016 súd konštatuje, že sa s touto
argumentáciou stotožňuje. Aj podľa názoru súdu, by v prípade rozhodnutia podľa žalobného návrhu
došlo k faktickému odňatiu účinkov záložného práva a popretiu tohto inštitútu v zmysle jeho úpravy v

ustanovení § 151a a násl. Občianskeho zákonníka. Takéto rozhodnutie by bolo rovnaké v zásadnom
rozpore s ustanovením § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka.

124. Z dôvodov skôr uvedených súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. Dôvody, pre ktoré žalobu
žalobcov zamietol ho pritom vedú k záveru, že nie je potrebné sa zaoberať ďalšími či už skutkovými

alebo právnymi dôvodmi produkovanými či už žalobcami alebo žalovaným.

125. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. Žalovaný bol
v spore v celom rozsahu úspešný, preto podľa zásad § 255 C.s.p. mu patrí voči žalobcom náhrada
trov konania. Vzhľadom však na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v tom, že v čase

začatia sporu judikatúra súdov Slovenskej republiky v obdobných prípadoch sa prikláňala k záverom
prezentovaným žalobcami v žalobe a k zmene rozhodovacej praxe došlo až na základe rozsudku
Súdneho dvora zo dňa 10.9.2014 vo veci C-34/13 Kušinová v. SMART Capital, a.s. a novelizácii
ustanovenia § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zákonom číslo 106/2014 Z.z.
zo dňa 1.4.2014 účinného od 1.6.2014, t. j. v priebehu tohto sporu. Súd preto náhradu trov konania

výnimočne podľa § 257 C.s.p. stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.

1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnostiuznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť,
odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.