Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Tos/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010676
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113010676.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci odsúdeného G. T., pre prečin krádeže
podľa § 212 ods.2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava 1, sp. zn. 1Nt/16/2013 z 24.02.2016,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného G. T., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 1T/88/2008 z 27.01.2010 bol odsúdený G. T.
uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2, písm.a /, ods.3 písm. b/ Tr.zák. na tam uvedenom
skutkovom základe a odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní dva roky
a pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne

mu bol uložený aj trest zákazu pobytu na území Bratislavy na dobu päť rokov a zaviazaný aj k náhrade
škody činnosti. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 08.04.2010. Odsúdený tento trest aj vykonal,
z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu Trenčín z12.12.2013 právoplatne podmienečne
prepustený s určením skúšobnej doby tri roky, aj s nariadeným probačným dohľadom nad odsúdeným na
tri roky a stanovením obmedzenia v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
a primeranou povinnosťou v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne

o zamestnanie.

Odsúdený G. T. podal návrh na povolenie obnovy konania v uvedenej veci 14.08.2013 z dôvodu, že
pri vynesení rozsudku nebola sudcovi zrejme známa skutočnosť o právoplatnosti rozsudku vo veci
Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 1T/97/2009, čím bola porušená zásada ukladania trestov, nakoľko
v uvedenej veci rozhodol v rozpore s ustanovením § 41 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na toto zákonné

ustanovenie. Preto namietal, že mu trest bol uložený mimo trestnej sadzby § 34 ods. 2 Tr. zák. a došlo
k porušeniu zásady ne bis in idem, s poukazom na rozhodnutie ÚS Českej republiky. Súčasne namietal,
že mu doposiaľ nebol doručený rozsudok, čím mu nebolo možné podať odvolanie proti nemu. Súčasne
požiadal o ustanovenie obhajcu, ktorý mu bol následne súdom aj ustanovený opatrením z 03.09.2015.

Na verejnom zasadnutí okresný súd vypočul odsúdeného a po oboznámení spisového materiálu

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/88/2008 a Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 1T/97/2009 a
predmetného spisu konania o povolení obnovy konania, následne uznesením z 24.02.2016 rozhodol
tak, že podľa § 399 odsek 2 Tr. por. návrh ods. G. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D., T. 10, t. č.
vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu
Bratislava 1 č. k. 1T/88/2009 zo dňa 27.01.2010, pre nesplnenie podmienok obnovy konania podľa §
394 ods. 1 Tr. por. zamieta.Proti tomuto uzneseniu, hneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote v zmysle § 187 ods. 1 Tr. por.,
s poukazom na ustanovenie § 402 ods. 3 Tr. por., ako osoba oprávnená, podal sťažnosť odsúdený G.
T., ktorú ku dňu rozhodovania sťažnostného súdu nielen sám, ale ani prostredníctvom ustanoveného

obhajcu, ničím bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti (§ 190 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) preskúmal v
zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie tomu predchádzajúce
primárne konštatuje, že nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 193 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.,

pričom následne zistil, že sťažnosť odsúdeného Martina T. nie je dôvodná.

Okresný súd správne a v súlade so zákonom zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania,
pričom svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil, na čo poukazuje v plnom rozsahu aj
sťažnostný súd, bez potreby opakovania rovnakých právnych záverov a úvah. Správne postupoval aj
v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, keď na základe podaného návrhu odsúdeného

vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vykonaní listinných dôkazov správne rozhodol, že návrh
na obnovu konania zamieta, nakoľko neboli splnené podmienky obnovy podľa § 394 ods. 1 Tr. por., že
obnova konania sa môže povoliť len v tom prípade, ak vyjdú najavo nové skutočnosti, alebo okolnosti
súdu skôr neznáme, ktoré samy osebe by mali vplyv na vinu alebo uložený trest. Nakoľko odsúdený v
danom prípade nenamietal vinu, ale len výšku, resp. druh uloženého trestu, vzhľadom na jeho názor,

že mu mal byť ukladaný spoločný trest odňatia slobody, vzhľadom k odsúdeniu rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V, sp.zn. 1T/97/2009 zo dňa 17.02.2010, v ktorom mu uložil podľa § 171 ods. 1 Tr.
zák. súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 20 mesiacov zo zaradením do ústavu so
strednýmstupňomstráženiaazrušilvýrokotresteTrestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.
4T/35/2007 zo dňa 30.05.2007, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2010.

Preto správne Okresný súd Bratislava I rozhodol v súlade so zákonom, že pri rozhodovaní neprichádzalo
do úvahy použiť § 41 odsek 3 Tr. zák., ani § 42 ods. 1 Tr. zák., nakoľko v uvedených veciach nejde o
pokračovací trestný čin a do úvahy neprichádzalo ani uloženie súhrnného trestu, keďže Okresný súd
Bratislava V rozhodol až po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Bratislava I. Správne preto postupoval

okresný súd, že návrh na povolenie obnovy konania zamietol podľa § 399 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 394 ods.1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicum
rescindens (obnovovacie konanie) existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo
dôkazu.

Rozhodnutie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou podmienkou, ktorá spočíva
v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania, vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už
ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania pritom nemôže hodnotiť
novoobjavené dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pretože takéto hodnotenie by mohlo slúžiť ako
podklad pre nové hodnotenie o vine. Potrebné je súčasne konštatovať, že v konaní o povolení obnovy

konania nemôže súd preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri
rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného.

Obnova konania je teda takým mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na odstránenie
nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného rozsudku a to v tých prípadoch, ak príčiny zistených

nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. V konaní o obnove sa nezisťuje
správnosť pôvodného rozhodnutia, teda ani jeho zákonnosť, ale len a len otázka, či nové skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní uplatnené, boli orgánom činným v trestnom konaní v čase
rozhodnutia neznáme a zároveň, či by sami o sebe, alebo v spojení s iným dôkazmi boli spôsobiléodôvodniť iné rozhodnutie o vine, treste či náhrade škody. Obnova konania je preto takým mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorý slúži na odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach právoplatného
rozsudku a to v tých prípadoch, ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti

pôvodného rozhodnutia. Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok
a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo
výnimočných prípadoch.

V danom prípade prvostupňový súd, napriek vyššie uvedenému k takémuto hodnoteniu pristúpil (ako

je zrejmé z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia), pričom mu vysvetlil, že neprichádzalo
do úvahy k ukladaniu ani súhrnného ani spoločného trestu, pričom sťažnostný súd dodáva, že nie sú
ani konkrétnym a novým dôkazom vo veci odsúdeného, ktoré by mohli samy osobe alebo v spojení so
skutočnosťami súdu už známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.

Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok umožňuje napraviť právoplatné rozhodnutie, ktoré

je v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože dodatočne vyšli najavo skutočnosti a dôkazy, ktoré v
pôvodnom konaní súdu neboli známe a teda sa ani v právoplatnom rozhodnutí nemohli brať do úvahy,
pričom súčasne tieto nové skutočnosti a dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú zásah do stability a
nezmeniteľnosti právoplatného rozsudku.

Pokiaľ ide o dôvod odsúdeného na povolenie obnovy konania, nie sú skutočnosťami novými, nakoľko
tieto boli, resp. objektívne mohli byť známe už súdu v pôvodnom konaní. Právne irelevantné sú
aj argumenty odsúdeného, že v pôvodnom konaní súd nepoznal jeho odsúdenie v uvedenej veci
Okresného súdu Bratislava V, čo však nie je pravdou a aj keby boli ( čo však objektívne neboli), neboli
by dôvodom na povolenie obnovy konania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obnova konania

nemôže slúžiť ani na opravu a chýb pôvodného rozsudku, resp. preskúmavania zákonnosti postupu
súduvpôvodnomkonaní,vdanomprípadepriukladanítrestu,nakoľkonatentoúčelslúžiriadnyopravný
prostriedok, čo však odsúdený G. T. nevyužil, nakoľko nepodal odvolanie.

Napokon tak, ako správne uviedol už prvostupňový súd, do úvahy neprichádzalo ani uloženie

spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. vzhľadom k tomu, že v predmetnom odsúdení Okresného
súdu Bratislava I, sp.zn. 1T/88/2008 odsúdený G. T. spáchal skutok 11.07.2008, pričom išlo o prečin
krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. a v odsúdení Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
1T/97/09 zo 17.02.2010 skutok spáchal 30.12.2006, pričom išlo o prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1

Tr. zák., takže nemôže ísť o pokračovaciu trestnú činnosť, nakoľko ide o dva rozdielne trestné činy.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania

a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Pokiaľ odsúdený G. T. mal na mysli ukladanie súhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., neprichádzalo
do úvahy ani ukladanie tohto druhu trestu, nakoľko vo vyššie uvedenom odsúdení Okresného súdu

Bratislava V mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody, vzhľadom k odsúdeniu rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/35/07 z 30.05.2007, ktorý bol súčasne zrušený. Týmto sa má
za to, ako by išlo o jeden odsudzujúci rozsudok vo vzťahu k odsúdeniu Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 4T/35/07 z 30.05.2007.

Sťažnostný súd naviac dodáva, že podstatným pre súbeh trestnej činnosti je prvý odsudzujúci rozsudok
a to v danom prípade bolo vydanie trestného rozkazu vo veci Okresného súdu Bratislava I sp.
zn.1T/88/2008 zo dňa 09.06.2009, ktorý bol odsúdenému doručený 18.06.2009, ktorý moment sa v
zmysle§353ods.6Tr.por.považujezavyhlásenieodsudzujúcehorozsudkuapreukladanieprípadného
súhrnného trestu rozhodujúci moment pre ukladanie trestu ďalším súdom. Táto situácia však nenastala

u odsúdeného ani v prípade odsúdenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/97/09 zo 17.02.2010,
nakoľko odsúdenému ukladal súhrnný trest k inému odsúdeniu. Preto ani súbeh trestnej činnosti v
prejednávanej veci neprichádzal do úvahy, pretože rozsudok Okresného súdu Bratislava V nahrádzal
odsúdenie z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4T/35/07 z 30.05.2007.Nad rámec veci sťažnostný súd dodáva, že aj za predpokladu, ak by vyššie uvedené skutočnosti neboli
zistené a odsúdený by mal pravdu, pokiaľ ide o ukladanie či už spoločného trestu alebo súhrnného
trestu, čo však v danom prípade naplnené nebolo, nie je možné obnovou konania riešiť nedostatky v

pôvodnom konaní, na ktorý účel slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie. Na túto okolnosť
nemá vplyv ani skutočnosť, na ktorú poukázal odsúdený, že prvostupňový rozsudok vo veci Okresného
súdu Bratislava I sp.zn. 1T/88/2008 z 27.01.2010 mu nebol doručený, nakoľko z obsahu spisu vyplýva,
že tento mu bol viacnásobne doručovaný na všetky známe adresy, ktoré uviedol v konaní a v súlade
so zákonom nastala zákonná domnienka, že mu rozsudok bol doručený v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por.,

nakoľko ani po neúspešnom doručení a ani opakovanom, zásielka bola uložená na pošte 18.03.2010,
ako vyplýva z č.l. 82.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. por. ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý
na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak

zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a
adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Nakoľko napadnuté uznesenie je v plne v súlade so zákonom a s ohľadom na vyššie uvedené dôvody,
krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. musel sťažnosť odsúdeného G. Hladíka zamietnuť ako
nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.