Uznesenie Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/323/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225820
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114225820.1

Uznesenie

OkresnýsúdPrešovvprávnejvecižalobcu:ORANGESlovensko,a.s.,sosídlomMetodova8,Bratislava,
IČO: 35697270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa
10 p r o t i žalovanému: W. J., L.. XX.X.XXXX, J. G., G. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so
sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o návrhu žalovaného na obnovu konania vo veci Okresného
súdu Prešov 16Ro/106/2013 a prísl. takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh na povolenie obnovy konania.

Z a m i e t a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu v Prešove
16Ro/106/2013-43 zo dňa 16.4.2013.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 151,70 Eur na účet jeho právneho

zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 16Ro/106/2013, ktoré bolo začaté na návrh
obchodnej spoločnosti Orange Slovensko a.s. a ktoré bolo ukončené vydaním platobného rozkazu dňa
16.4.2013 podal dňa 23.9.2014 návrh na obnovu daného konania. Tento návrh odôvodnil § 228 ods.
1 písm. a/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Dôvod podľa § 228 ods. 1 písm.

a/ O.s.p. preukazoval novými skutočnosťami a za túto novú skutočnosť považoval v návrhu rozsudok
Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10. Na pojednávaní však vysvetlil, že správne ide o iné súdne
rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré v návrhu citoval, a ktoré posúdili zmluvnú pokutu v zmluvách
o pripojení, ktoré uzatváral žalobca ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. V návrhu žalovaný citoval §
172 ods. 9 O.s.p. a zdôraznil, že išlo o spotrebiteľskú vec a že keďže zmluva obsahovala neprijateľnú
zmluvnú podmienku (zmluvnú pokutu), preto platobný rozkaz nemal byť vydaný a to aj v prípade, že

žalobca si v pôvodnom konaní neuplatňoval zmluvnú pokutu ale náhradu škody. Podľa neho škoda bola
pretransformovaná zo zmluvnej pokuty. Pri dôvode na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. e/
O.s.p. poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a to C-618/10, C-76/10, spojené prípady
C-240/98 až C-244/98 zo dňa 27.6.2000 a rozhodnutie C-473/00 zo dňa 21.11.2002. Uviedol, že všetky
tieto rozhodnutia vyslovili záver o potrebe skúmania ex offo neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Žalobca s týmto návrhom nesúhlasil. Uviedol, že platobným rozkazom vo veci 16Ro/106/2013 nebol
priznaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale na náhradu škody a preto je irelevantný odkaz na
súdne rozhodnutia, ktorými bola zmluvná pokuta určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zdôraznil,
že iné právne posúdenie obdobného nároku ani nie je dôvodom pre obnovu konania. Podobne nie je
daný dôvod pre obnovu konania ani v zmysle § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., keďže rozhodnutia Súdneho

dvora EÚ zakladajú dôvod obnovy konania len vtedy, keď sa týkajú rovnakej veci alebo ak odlišne vo
veci inej riešia otázku majúcu na spôsob právneho posúdenia v pôvodnom konaní dosah. Poukázal nato, že neexistuje žiadne vecné ani personálne prepojenie spomínaných rozhodnutí s konaním, ktorého
obnovu žalovaný navrhuje.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 18.3.2013 podala obchodná spoločnosť Orange Slovensko
a.s. na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému o zaplatenie 519,36 Eur s
príslušenstvom. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalovaný neuhradil cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby vo výške 63,36 Eur. Na základe štyroch zmlúv o pripojení a ich dodatkov (dve zmluvy zo dňa
19.10.2009 a dve zmluvy zo dňa 4.8.2010) žalobca odpredal žalovanému 4 mobilné telefóny po 1 euro,

hoci predajná cena činila 2 x 144 Eur a 2 x 84 Eur. Žalovaný hneď po uzavretí druhej zmluvy od augusta
2010 vôbec neplatil cenu za telekomunikačné služby, preto žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške
predajnej ceny mobilných telefónov, keďže žalovaný porušil svoju povinnosť počas dohodnutej doby
viazanosti platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Preto súd vydal dňa 16.4.2013 platobný
rozkaz pod sp. zn. 16Ro/106/2013-43, ktorým zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi do 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 519,36 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne od

12.8.2011atrovykonaniavovýške31Eur.Tentoplatobnýrozkazbolžalovanémudoručenýdovlastných
rúk dňa 25.4.2013 a keďže odpor voči nemu nepodal, nadobudol právoplatnosť 18.5.2013.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych
spoločenstiev.

Podľa§228ods.2O.s.p.návrhomnaobnovukonaniamôžeúčastníknapadnúťiprávoplatnéuznesenie,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za
ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie,
zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v
pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),
e) § 228 ods. 1 písm. e).

Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo

základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom
dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú
mimoriadne opravné prostriedky, medzi ne patrí aj obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov
uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. Návrhom na obnovu konania sa preto nemožno domáhať nápravy
prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu

týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého
návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa
§ 228 ods. 1 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 98/11 zo dňa 11.8.2011). Tento uhol pohľadu
je pre posúdenie návrhu na obnovu konania smerodajný.

Žalovaný návrh na obnovu konania odôvodnil ustanovením § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V návrhu
pritom zmätočne tvrdil, že vznikli nové skutočnosti, ale konkrétne poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci C-618/10, ktoré však len zdôrazňuje nutnosť právnej úpravy, podľa ktorej o návrhu
na vydanie platobného rozkazu by umožňovala súdu skúmať ex offo nekalú podmienku. Pokiaľ ide orozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, na ktoré žalovaný poukázal v návrhu na obnovu
konania pri § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a ktoré posúdili dohodnutú zmluvnú pokutu v zmluvách
o pripojení, ktoré uzatváral žalobca ako neprijateľnú zmluvnú pokutu je potrebné uviesť, že tieto

rozhodnutia pre posúdenie daného návrhu sú irelevantné. V pôvodnom konaní 16Ro/106/2013 totiž
žalobca neuplatňoval zmluvnú pokutu, ale náhradu škody za porušenie právnej povinnosti žalovaného,
ku ktorej sa príslušnými zmluvami zaviazal - riadne uhrádzať ceny služieb. Súd navyše dodáva, že ani to,
že niektoré súdy náhradu škody nepriznávali však nemôžu tvoriť zákonný dôvod pre povolenie obnovy
konania. Zákonodarca totiž rozhodne takéto rozhodnutia nepovažuje za dôvod pre obnovu konania.

Záver, že neskôr prijaté rozhodnutie v inej právnej veci samo o sebe nie je dôvodom pre povolenie
obnovy konania bol už v minulosti prijatý v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
ČSR z 8.9.1982 uverejnenom pod R 2/1983 a súdna prax aj v súčasnosti z neho vychádza (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu ČR 29Cdo 269/08 zo dňa 31.1.2008, 32Cdo 540/11 zo dňa 27.10.2011,
20Cdo 328/98 zo dňa 28.1.2009). Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR, ktorý
zreteľne deklaroval, že zmena právneho názoru nemôže byť podkladom pre obnovu konania vo veci

právoplatne skončenej (napr. uznesenie Ústavného súdu II. ÚS 111/98 zo dňa 7.5.1998, IV.US 410/00
zo dňa 2.10.2000).

Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva aj to, že relevantnými rozhodnutiami v zmysle § 228 ods. 1
písm. a/ O.s.p. zákonodarca mienil tie, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil predbežnú otázku odchylne

než o nej rozhodol príslušný orgán alebo išlo o prípad, ak súd bol viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p.
rozhodnutím iného orgánu alebo z neho vychádzal (§ 135 ods. 2) a neskôr príslušný orgán vyriešil
rovnaké skutkové okolnosti inak. Jednoznačne možno uzavrieť, že skutočnosť, že iný súd v inom konaní
posúdil vymedzenú (rovnakú) právnu otázku inak, nemôže zapríčiniť povolenie obnovy konania podľa §
228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R 48/2000). Takýto záver je logický, keďže

existuje množstvo právoplatne rozhodnutých vecí s rozdielnym právnym posúdením a ak by sa takéto
iné súdne rozhodnutie malo považovať za dôvod pre obnovu konania nepochybne by došlo k narušeniu
už spomenutého princípu právnej istoty. Navyše by bolo ťažko možno posúdiť, ktoré z rozdielnych
rozhodnutí by malo byť to správne. Preto uplatnený dôvod pre obnovu konania neobstojí.

Žalovaný poukázal aj na rozpor s európskou judikatúrou a citoval 4 rozhodnutia. Všetky však len
všeobecne zdôrazňujú nutnosť skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, čo napokon je implementované aj do našej legislatívy, či už v hmotnom práve prostredníctvom
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka alebo v procesnom práve v § 153 ods. 3 O.s.p. alebo § 172 ods.
9 O.s.p. V zmysle § 172 ods. 9 O.s.p. je teda na posúdenie súdu ako vyhodnotí návrh na vydanie

platobného rozkazu a platobný rozkaz vydá vtedy, ak má za to, že nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Je to to isté, ak by súd rozsudkom žalobe vyhovel, pretože nedospel by k záveru, že
prisúdené plnenie vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tento záver potom logicky vedie k
ustálenej judikatúre spomínanej v predchádzajúcej časti rozsudku, že iné právne posúdenie tej istej
otázky nepredstavuje dôvod na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/. Ani rozhodnutie ESĽP

vo veci Beian o tom, že vzájomne odporujúca si judikatúra vnútroštátneho súdu je porušením dohovoru
o ochrane ľudských práv, konkrétne čl. 6 ods. 1 a čl. 14 nepredstavuje dôvod pre povolenie obnovy
konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Pre úplnosť súd poukazuje na podobné rozhodnutie vo veci Okresného súdu v Prievidzi č.k. 7C

147/2011-123 zo dňa 30.10.2012, ktorým návrh na obnovu bol taktiež zamietnutý a toto uznesenie
potvrdil Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 6Co 106/2013-169 zo dňa 18.3.2013. V rozhodnutí
odvolacieho súdu sa uvádza, že obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého
nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou
činnosťou súdu. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol

skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, čo zakladá dôvod obnovy
v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol.

Súd teda dospel k záveru, že nebol naplnený ani 1 z uplatnených dôvodov pre obnovu konania a pri
druhomdôvode(§228ods.1písm.e/)súduvádza,ženavyšenávrhbolpodanýpouplynutítrojmesačnej

prekluzívnej lehoty.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v
úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie
je nevyvrátiteľná.

V úradnom vestníku EÚ sa zverejňujú aj rozsudky ESD, preto platí v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia fikcia o tom, že ich zverejnením sa o nich dozvedela aj žalovaný. Rozsudky sú z rokov
2000 a 2002, návrh na obnovu konania bol podaný nepochybne dávno po ich zverejnení. Je pritom
irelevantné, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa a že by citované ustanovenie pre neho nemalo
platiť, keďže zákon žiadnu výnimku v prospech spotrebiteľov neupravuje. Napokon je logické, že

postavenie spotrebiteľa nemôže byť zneužívané do takej miery, že by mohol v podstate bez ohľadu na
subjektívnu prekluzívnu lehotu úspešne sa domáhať obnovy konania z dôvodu, že by pre posúdenie
zachovania tejto lehoty postačovalo len jeho tvrdenie o tom, kedy sa o príslušných rozhodnutiach
dozvedel.

Súdu nedá pri tomto návrhu nepoukázať aj na morálny aspekt tohto prípadu. Žalovaný nadobudol

od žalobcu v krátkom čase štyri mobilné telefóny za symbolickú cenu 1 euro a pri posledných dvoch
zmluvách hneď v tom istom mesiaci ako ich uzavrel, prestal platiť služby. Žalobcu tým uviedol do omylu,
keďže žalobca s ním zmluvu uzatváral v domnení, že žalovaný svoje povinnosti si bude riadne plniť
počas doby viazanosti. Správanie žalovaného tak hraničí s jeho trestnoprávnou zodpovednosťou a ním
uplatnený návrh na obnovu konania je tak vo výraznom rozpore s ideou spravodlivosti.

Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. predstavujúce trovy
právneho zastúpenia vo výške 262,51 Eur. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre použitie výnimočného
ustanovenia na nepriznanie náhrady úspešnému účastníkovi v zmysle § 150 O.s.p. a to aj s odkazom na
správanie žalovaného, ktoré vyhodnotil ako v hrubom rozpore so zásadou dobrých mravov. Vykonané

boli tri úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie písomného vyjadrenia a účasť
na pojednávaní 11.3.2015. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. a to aj s poukazom na § 13a ods. 1 písm. g/ vyhlášky činí 34,86 Eur (počítané z hodnoty
pôvodného sporu 519,36 Eur). Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 8 x 8,39
Eur a 20% DPH (20= zo sumy 129,75 Eur je 25,95 eur) takže úhrne priznaná náhrada trov právneho

zastúpenia predstavuje 151,70 Eur (3x 34,86 + 3 x 8,39 + 25,95).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.