Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203541
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516203541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti

súdu o mal. I. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX P. č. XXX a mal. O. K., nr. X.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX P. č. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Stará Ľubovňa, detí rodičov, otec: I. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX P. č. XXX, matka: O. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov,
takto

r o z h o d o l :

I. Mal. I. K., nar. XX.X.XXXX a mal. O. K., nar. X.X.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky
O. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

II. Otec I. K., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. K. sumou 27,13 eur mesačne
a na výživu mal. O. K. sumou 27,13 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 5. dňa toho
ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom 21.9.2016.

III. Dlžné výživné za obdobie od 21.9.2016 do 31.3.2017 v celkovej výške 313,64 eur sa otcovi mal.
detí I. K. p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným,

pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

IV. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. dieťaťa podala na tunajší súd návrh, na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti
k mal. deťom I. a O., ktorým žiadala aby súd detí zveril do jej osobnej starostlivosti a otca aby zaviazal
platením výživného 30 eur.

2. Súd uznesením č.k. 2P/83/2016-9 zo dňa 22.9.2016 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a
to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

4. Poučenie s návrhom a prílohami otec detí prevzal osobne dňa 27.1.2017, napriek výzve sa k

návrhu nevyjadril, nezdokladoval svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.5. Pojednávania vytýčeného na deň 6.4.2017 sa otec mal. detí nezúčastnil aj keď predvolanie mu
bolo doručené za použitia § 112 C.s.p., svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd v
súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.

6. Na pojednávaní matka na podanom návrhu trvala, uviedla, že s otcom mal. detí nevedie spoločnú
domácnosť od augusta 2016, od tejto doby sa otec o detí nezaujíma na výživu jej zaslal 1 krát 30 eur.
Matka ďalej opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery ako aj pomery otca a mal. detí.

7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla mal. detí zveriť matke, otca zaviazať platením výživného
v minimálnej výške na každé dieťa.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených
listinných dôkazov preukazujúcich príjmy, výdaje, rodinné pomery rodičov mal. detí na základe čoho
ustálil tento skutkový stav:

9. Mal. deti I. a O. pochádzajú z manželského vzťahu O. K. a I. K.. Rodičia mal. detí nevedú spoločnú
domácnosť od augusta 2016, od tejto doby sú deti vo výlučnej starostlivosti matky.

10. Mal. I. je žiačkou 6. ročníka ZŠ v Orlove, mal. O. je žiakom 4. ročníka základnej školy v Čirči, nosí

okuliare, obe detí majú alergiu.

11. Matka mal. detí spolu s deťmi žije v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve náklady na bývanie
vyčíslila sumou 85 eur mesačne. Poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 160,60 eur, je evidovaná
ako uchádzačka o zamestnanie úradom práce, poberá dávku v hmotnej núdzi 163 eur a prídavky na

detí. Do augusta 2016 poberala príspevok za opatrovanie - opatrovala otca mal. detí. Trpí astmou,
mesačne minie na lieky 20 eur. .
12.Otecmal.detí jeinvalidnýdôchodca,ktorýpoberávovýške131,80eur.Vsúčasnostiniejevkontakte
ani s deťmi ani s ich matkou, ktorá nemá vedomosť kde sa zdržiava.

13. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky
pre starostlivosť o mal. detí, detí naďalej chcú ostať v jej starostlivosti, otec sa o detí nezaujíma.

14. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. .

22.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

28. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného

rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

31. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

32. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, . ak sa zmenia pomery.

33. Právne posúdenie vecí:

34.Predmetomkonaniaje úpravaprávapovinnostirodičovkmal. I.aO., tedazvereniedetí niektorému
z rodičov a určenie výživného zo strany druhého rodiča.

35. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie mal. detí do osobnej
starostlivosti matke je v ich záujme.36. Matka sa o mal. I. a O. stará od ich narodenia, od augusta 2016, od kedy sa ich otec odsťahoval
túto starostlivosť zabezpečuje sama. V starostlivosti matky o detí neboli zistené žiadne nedostatky,
otec o detí od augusta 2016 neprejavil žiaden záujem. Maloleté deti sa vyslovili, že chcú aj naďalej byť

v osobnej starostlivosti ich matky.

37. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú
mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd
má za to, že takáto starostlivosť mal. deťom bude poskytnutá zo strany ich matky.

38. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o detí zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby
o detí nebolo náležitým spôsobom postarané. Otec k starostlivosti matky o mal. deti nemal výhrady,
neprejavil záujem o osobnú starostlivosť o detí, kolízny opatrovník súhlasil so zverením detí matke.

39. Z uvedených dôvodov súd mal. I. a O. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude

zastupovať a spravovať ich majetok.

40. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 30 eur.

41. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak

z potrieb oprávneného, teda mal. detí, ako aj z možností a schopností otca detí - povinného.

42. Z vykonaného dokazovania bolo tiež zistené, že otec mal. detí je invalidný dôchodca, ktorý poberá
v sume 131,80 eur, iný príjem nemá. Z dôvodu zlého zdravotného stavu nie je schopný dosiahnuť vyšší
príjem. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že otec mal. detí nie je schopný platiť výživné vo vyššej

sume ako je minimálne výživné, t.j. výživné v sume 30 % sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, ktorá suma predstavuje 27,13 eur mesačne. Výživné v takejto sume je povinný rodič
platiť aj keď nemá žiaden príjem.

43. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca mal. detí prispievať na

výživu mal. I. sumou 27,13 eur mesačne a na výživu mal. O. sumou 27,13 eur mesačne, počnúc dňom
podania návrhu t.j. 21.9.2016. .
44. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 21.9.2016, v zmysle § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom
doručenia návrhu na súd.

45. Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 21.9.2016 do 31.3.2017 vo
výške 313,641 eur, ktoré povolil otcovi v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i
len jednej splátky.

46. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 27,13 eur na jedno
dieťa, čo za uvedené obdobie činí sumu 343,64 eur ( 9/16 - 27,30:30x10x2 + 10/16 - 3/17 17 x 27,13
x 2 spolu 343,64 eur). Podľa tvrdenia matky za uvedené obdobie uhradil na výživnom 30 eur čo
je 313,64 eur.

47. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti určenie výživného pre mal. I. nad sumu 27,13 eur mesačne a pre
mal. O. nad sumu 27,13 eur mesačne, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §

77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p..).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

2P/83/2016
- 7 -

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.