Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 15, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205599
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213205599.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: M. N.,

nar. X.X.XXXX, bytom M. M. XX, XXX XX S., právne zastúpeného: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka,
so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom
Garbiarska2,04071Košice,IČO:31690904,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaJUDr.Daniel
Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. XC/XXXX/
XXXX zo dňa XX. X. XXXX.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a odkladu vykonateľnosti
uvedeného rozhodcovského rozsudku s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej
vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej
zmluve.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

3. Súd konal v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného aj právneho zástupcu
žalovaného, podľa ustanovenia § 180 CSP, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou, plnomocenstvom, návrhom na

uzatvorenie poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami žalovaného, oznámením o zániku
poistenia, návrhom na začatie konania, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom,
rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XC/XXXX/XXXX,
uznesením NS SR sp. zn. XCdo/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesením NS SR sp. zn. XCdo/X/XXXX,
oznámením o prevzatí právneho zastúpenia, vyjadrením žalovaného k žalobe, vyjadrením právnej
zástupkyne žalobcu, uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v
spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, návrhom

na prerušenie konania, doručenkou, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. Y.. Ú. XXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX a sp.zn. Y.. Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, doplnením vyjadrenia žalovaného zo dňa
2.4.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 17.4.2014, uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXXzo dňa XX.X.XXXX, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 7.11.2016, pričom zistil tento
skutkový stav veci:

5. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa XX.X.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku
poistného vzťahu došlo dňa X.X.XXXX z dôvodu podania žiadosti žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy.

6. Následne si žalovaný návrhom na začatie konania doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom
na Alžbetinej ulici 41, 040 01 Košice, dňa X.X.XXXX o zaplatenie 158,99 EUR s príslušenstvom,

uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 158,99 EUR s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom
žalovaného vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy konkrétne v zmysle čl. XVII. bodu 7a
zodpovedajúcej nákladom žalovaného vynaloženým na uzavretie poistenia.

7. Rozsudkom rozhodcovského súdu Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 158,99 EUR a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276 EUR, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 2.7.2013.

8. Príslušnosť rozhodcovského súdu podľa názoru žalovaného bola daná na základe rozhodcovskej
doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky
spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj s poukazom na osobitné zmluvné

dojednania č. XX/XXXX tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok všetkých poistných
zmlúv obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi nimi, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle
XV. časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto ustanovenie chápu ako

rozhodcovskú doložku.

9. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu, v ktorej žalobca
vystupoval ako spotrebiteľ v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako poistiteľ mal
postaveniedodávateľavzmysle§52ods.3Občianskehozákonníka.Nazákladeuvedenýchskutočností

jednoznačne vyplýva, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným možno označiť ako spotrebiteľskú
zmluvu.

10. Žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal, že pri rozhodovaní neboli porušené všeobecne záväzné
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že z tvrdení žalobcu nevyplýva, aby v konaní pred

rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Tvrdenie
žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej doložky je nepravdivé. Táto bola dojednaná individuálne a je
platná. Rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a nemôže ísť o neprijateľnú podmienku,
aj v prípade, ak zakladala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, čo nie je daný prípad.

11. Žalovaný v ďalšom namietal, že žalobný návrh je neúplný a nesprávny z hľadiska § 40 v spojení s §
43 zákona č. 244/2002 Z.z. nakoľko výrok súdneho rozhodnutia musí dať odpoveď nielen na otázku, či
je alebo nie je rozhodcovský rozsudok zrušený, ale najmä z akého dôvodu k jeho zrušeniu došlo.

12. Žalovaný v ďalšom poukázala na skutkové a právne okolnosti súvisiace s individuálnym
dojednávaním rozhodcovskej doložky, ktoré sú zrejmé z písomného prejavu vôle žalobcu, pričom jeho
podpis je pod všeobecnými poistnými podmienkami, ktorý túto listinu priestorovo uzatváral. Poistná
zmluva bola uzatvorená až pripojením podpisu žalobkyne pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to
spolu s podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúcim za poisťovňu. Žalobca v čase uzatvárania

poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohol dojednania o rozhodcovskej doložke prijať alebo
neprijať, t.j. osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať.

13. Tunajší súd uznesením č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX rozhodol, že vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
odkladá do právoplatného skončenia tejto veci.14. Následne uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zamietol návrh žalovaného na
prerušenie konania.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

19. Podľa § 372w Občianskeho súdneho poriadku spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného
predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili,
prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory,
ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

21. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

22. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostávaprávoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

23. Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

24. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský

rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

25. Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a žalobkyňa bola spotrebiteľom, keďže

uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba.

26. Z predloženej poistnej zmluvy, rozsudku rozhodcovského súdu, z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé,
aby žalobca pri plnení zo zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti v čase
jej podpisu.

27. Je teda nepochybné, že poistná zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Predmetom tohto konania je posúdenie, či
rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných
dojednaniach bola individuálne vyjednaná podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky
už vopred napísané v predtlačenú formulári, tak ako v tomto prípade, potom možno ťažko dospieť k
záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej
zmluvy čo vyplýva priamo zo zákona (§ 788 ods. 3 OZ), preto aj v prípade, ak by žalobca nepodpísal

osobitné zmluvné dojednania stále by vyplatili všeobecné poistné podmienky, ktoré taktiež obsahovali
rozhodcovskú doložku v čl. XV. Spomínané VPP totiž tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže
nebolo nutné ich podpísať, no zároveň to však znamená, že sa nemohol meniť ich obsah. Dôkazné
bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi. Žalovaný ako jediný dôkaz
označil záznam o požiadavkách potrebách klienta podpísaný žalobcom, ktorý je opäť na predtlačenom

formulári. V predtlačenej časti formulára je uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich z
sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania. Uvedená veta je bezvýznamná pre tento spor, nakoľko upozorňuje len na možnosť riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní a navyše nie sporov z poistenia, ale zo sprostredkovania poistenia.
Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol informovaný o rozhodcovskom konaní ako

inštitúte a jeho rozdielov v porovnaní so súdnym konaním a takisto o rokovacom poriadku arbitrážneho
súdu. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

28. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

29. Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve, a návrh bol podaný žalobcom

ako spotrebiteľkou. Z uvedeného dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch
oslobodený od ich platenia pre predmetné konanie.

30. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol
podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol

doručený 2.7.2013 a žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX.

31. Podľa článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalépodmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

32. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé.

33. Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle §

54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

34. V dobe rozhodovania ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda

neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany
zákonodarcudopĺňanýaprecizovanýavtomtovýpočtesúčinnosťouod01.01.2008jevýslovneuvedená
aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby
spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

35. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia
poistnej zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je
neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

36. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom
a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej
republiky ako členskému štátu minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

37. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou

podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

38. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo
všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v časti XV. a je súčasťou neprehľadného textu
písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo

všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory
a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak
znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade
sporualebospornýchnárokovpodrobiťsavýlučnerozhodcovskémukonaniuatýmmuodoberámožnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod ods. 1 písm. q), v zmysle
ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného

bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

39. Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok
na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

40. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil,
že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru
súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný a
nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým

mravom a je absolútne neplatnou.

41. Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalovaného sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutiami pod sp. zn. XCdoX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, XCdoXX/XXXX, XCdoXX/XXXX, a to ajs poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť
všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej
doložky.

42. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových
aj odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej
medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV.
nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných

podmienok. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti
XV. bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa.

43. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých

je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok
iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu
práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania

odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

44. Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v časti XV. všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho
nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti

žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

45. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011 pod sp. zn. IIÚS2164/2010
vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť
aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté

podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo
vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom
dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia
inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

46. Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

47. Na základe uvedeného preto súd v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní predmetný rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť rozhodcovskej doložky zrušil.

48. Podľa § 243d ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučné konanie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené

na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

49. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 11.11.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s

poukazom na novelu Exekučného poriadku v § 243d Exekučného poriadku, podľa ktorej exekučné
konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia podľa osobitného predpisu vydaného pred
01.01.2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, t.j. do 31.03.2015. Po tejtolehote už nie je možné na vykonanie exekúcie poverenie udeliť a rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

50. V danom prípade sa súd nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorá je vyvrátená samostatným
znením prechodného a záverečného ustanovenia § 372w O.s.p., ktorý bol účinný v čase prijatia zmien v
Exekučnom poriadku, z obsahu ktorého vyplývalo, že spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného
predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 01.01.2015 právoplatne neskončili, prerokujú

a dokončia súdu príslušné prekonanie podľa doterajších právnych predpisov a následného po ňom
nadväzujúceho prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP, z ktorého plynie, že konanie začaté do 30.
júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

51. Okrem iného právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva priamo zo zákona, a

preto súd v uvedenom konaní neskúma splnenie podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu
v zmysle § 137 písm. c) CSP, ale skúma iba splnenie podmienok na uvedené konanie podľa zákona
č. 244/2002 Z.z..

52. Výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania vyplýva z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ustanovením § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobca má nárok na náhradu účelne vynaložených trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).