Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200543
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, B. XXX, P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti
žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. mája 2014 č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17274, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 06. 06. 2014 žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 05.

2014 č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17274 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím
žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Topoľčany zo dňa 10. 01. 2013 o odňatí parkovacieho preukazu z dôvodu, že žalobkyňa nie
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú, ani úplnú
slepotu oboch očí. Parkovací preukaz jej bol vydaný na základe rozhodnutia zo dňa 10. 08. 2010 č.
A/2010/01880.

V podanej žalobe poukázala na to, že správne orgány nespochybnili, že je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, pretože miera funkčnej poruchy bola u nej určená na 50 %, čo je uvedené
v lekárskych posudkoch. Podľa ich názoru však nespĺňa druhá podmienku vyžadovanú ust. § 17 ods.
1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú, ani úplnú slepotu oboch očí.
Žalovaný svoje tvrdenia oprel o lekársky posudok svojho posudkového lekára, ktorý bol vypracovaný na

základe nálezov ošetrujúcich lekárov, medzi ktorými je i psychiatrický nález MUDr. Segedovej zo dňa
12. 12. 2012. Tento má podľa názoru žalobkyne zásadný význam pre posúdenie jej odkázanosti na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, aj keď diagnózy vyplývajúce z ostatných nálezov
vzájomne súvisia s jej sociálnou fóbiou, resp. sú príčinou tejto fóbie. Závery vyplývajúce z rozhodnutia
žalovaného sú však v priamom rozpore s nálezom MUDr. Segedovej, ktorá sa vyjadrila, že žalobkyňa
môže vykonávať prácu obchodného zástupcu a môže i sama viesť motorové vozidlo, nakoľko stavy
úzkosti (sociálna fóbia) sa u nej prejavujú v prostriedkoch hromadnej dopravy a v dave ľudí. Práve

preto žalobkyňa musí využívať motorové vozidlo tak na návštevu lekárov a prípadne i pracovne. MUDr.
Segedová už v náleze zo dňa 26. 07. 2010 uviedla, že pacientka (žalobkyňa) nie je schopná cestovať
prostriedkamihromadnejdopravyapociťujestrachmedziľuďmi,vdôsledkučohosastalo,žeopakovane
musela vystúpiť z autobusu a odpadla i v kostole.Pokiaľ mal posudkový lekár pochybnosti o správnosti diagnostického záveru lekára - špecialistu, mal v
záujme dostatočného zistenia skutkového stavu pozvať žalobkyňu na posúdenie jej zdravotného stavu.

V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžso/2/2012 a
uviedla, že jej nie je známe, na základe čoho dospel žalovaný k svojmu rozhodnutiu, pretože žalobkyňu
nevypočul a ani závery lekára - špecialistu pre oblasť psychiatrie žiadnym hodnoverným spôsobom
nespochybnil. Posudkový lekár pri vypracovaní posudku nedostatočne vychádzal z odborných nálezov
a tieto riadne nezohľadnil, pričom v posudku uviedol tvrdenia, ktoré sú s predloženými odbornými

nálezmi v priamom rozpore a žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zabezpečiť potrebné podklady pre
svoje rozhodnutie. Poukázala na to, že podľa psychiatrických nálezov je nespochybniteľné, že od
vydania parkovacieho preukazu, čo bolo v roku 2010 sa jej sociálna fóbia nijako nezlepšila, práve
naopak. Napriek nezmenenému právnemu a skutkovému stavu v rokoch 2010 a 2013/2014 správne
orgány dospeli k protipólnym rozhodnutiam, s čim sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal a jeho
rozhodnutiebolovydanébezskutkovéhoazákonnéhopodkladu.Tvrdeniežalovaného,vzmyslektorého

jej bola v roku 2010 priznaná odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom
s podmienkou, že motorové vozidlo bude šoférovať sprievodca z dôvodu pretrvávajúcej psychickej
poruchy, nemá oporu v platných právnych predpisoch a správny orgán nie je oprávnený vznik takejto
odkázanosti viazať na akúkoľvek dodatočnú podmienku.

Žalobkyňa taktiež poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
1Sžso/36/2010 ako i na dôvodovú správu k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, účelom ktorého bolo vytvoriť pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
porovnateľné príležitosti v každodennom živote a eliminovať bariéry, s ktorými sa stretávajú, pričom

postup žalovaného vedie iba k ďalšiemu prehlbovaniu jej sociálnej izolácie. Žalobkyňa trpí stavmi
úzkosti, závratmi a pod. pri cestovaní prostriedkami hromadnej dopravy, ako aj v dave ľudí, a práve preto
jej individuálna preprava osobným motorovým vozidlom poskytuje dostatočný pocit istoty a anonymity.
Podľa predložených psychiatrických nálezov je nespochybniteľné, že následky sociálnej fóbie (úzkosť,
strach, kolapsovité stavy) sa u žalobkyne neprejavujú pri kontakte s inými ľuďmi alebo pri vedení

motorovéhovozidla,alevprostriedkochhromadnejdopravyavdaveľudí.Žalobkyňanetvrdíanevyplýva
to ani z lekárskych nálezov, že stavy sociálnej fóbie u nej vyvoláva samotný kontakt s inými osobami,
ale kontakt s väčším počtom ľudí sústredených na jednom mieste (davy ľudí). Vedenie motorového
vozidla, ani roznášanie kávy do jednotlivých prevádzok nie sú činnosťami, pri ktorých by k takémuto
kontaktu dochádzalo, ale práve naopak, preprava motorovým vozidlom poskytuje žalobkyni potrebný

pocit súkromia a postupný kontakt s inými ľuďmi jej môže dopomôcť k úspešnému prekonaniu sociálnej
fóbie. Žalobkyňa navrhla žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nové
konanie.

Žalovaný na základe výzvy súdu podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 04. 08. 2014, v ktorom

žiadal žalobu zamietnuť, pričom poukázal na dôvody svojho žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 01. 2013. Uviedol, že dňa 20. 05. 2013 bol
vypracovaný lekársky posudok na základe odborných lekárskych správ a nálezov, pričom posudkový
lekár na ich základe stanovil záver, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, čo je základným predpokladom pre vydanie parkovacieho preukazu. K tvrdeniu

žalobkyne, že v správnom konaní nebolo prihliadnuté na záver psychiatrického vyšetrenia MUDr.
Segedovej, žalovaný uviedol s poukazom na platnú právnu úpravu, že odborní lekári (ortopéd, neurológ,
psychiater, kardiológ, urológ a ani iní) nie sú kompetentní určovať odkázanosť na určitú formu
kompenzácie. Títo odborní lekári majú jasne a zrozumiteľne popísať zdravotný stav a funkčný nález a nie
určovať, čo všetko má fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dostať ako kompenzáciu, resp.

na čo je odkázaná. K odbornému nálezu psychiatričky MUDr. Segedovej uviedol, že nie je tu uvedená
forma diagnostikovania sociálnej fóbie a ani podporné vyšetrenia, na základe ktorých bola stanovená
pretrvávajúca diagnóza sociálnej fóbie s úzkou špecializáciou pri cestovaní v prostriedkoch hromadnej
dopravy. Prejavy sociálnej fóbie, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení vymenoval, nie sú uvedené v
odborných nálezoch psychiatričky MUDr. Segedovej, ktorá z možných prejavov sociálnej fóbie uvádzala

iba kolapsovitosť, čo ale neumožňuje, aby žalobkyňa riadila osobné motorové vozidlo.

V záujme dostatočného zistenia skutkového stavu si posudkový lekár vyžiadal od MUDr. Segedovej
doplnenie jej lekárskeho nálezu, pričom táto vo vyšetrení zo dňa 12. 12. 2012 neuviedla poruchysprávania pri duševných ochoreniach, čo znamená, že zanikli dôvody pre odkázanosť na individuálnu
prepravu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola od roku 2010 odkázaná
na individuálnu prepravu, ale za podmienky, že nebude osobne viesť motorové vozidlo. Posudkový

lekár mal podľa predloženej zdravotnej dokumentácie jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ale nedosahuje odkázanosť na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, a preto nemal povinnosť žalobkyňu predvolať na posúdenie jej
zdravotného stavu. Tvrdenia žalobkyne o jej odkázanosti na individuálnu prepravu motorovým vozidlom
sa z predložených lekárskych nálezov objektívne nepotvrdili, a preto neboli splnené ani zákonné

podmienky na vydanie parkovacieho preukazu.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu.

Žalobkyňa v podaní zo dňa 03. 09. 2014 v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že posudkový lekár

nemá oprávnenie svojvoľne rozhodovať o nesprávnosti určenej diagnózy v predložených odborných
nálezoch a bezdôvodne odmietnuť prihliadať na odborný nález. Vyjadrenie žalovaného naznačuje, že
lekárskynálezpovažujezanekompletný,čovpredmetnejvecizakladalojehopovinnosť,resp.povinnosť
posudkového lekára požiadať o kompletizáciu tohto nálezu. V predmetnej veci posudkový lekár takto
nepostupoval a žiadal len o opätovné psychiatrické vyšetrenie výslovne k otázke potreby motorového

vozidla a výslovne sa psychiatričky pýtal na jej posúdenie potreby motorového vozidla pre žalobkyňu, v
dôsledku čoho nemôže namietať, že sa k tomu vyjadrovala.

Je pravdou, že posudkový lekár posudzuje odkázanosť na určitú formu kompenzácie, ale musí
vychádzať z predložených nálezov, pričom v predmetnej veci prekročil svoje právomoci a na

konštatovania uvedené v jeho posudku nemal ani odborné predpoklady z oblasti psychiatrie.

V podaní zo dňa 15. 12. 2014 žalovaný uviedol, že žalobkyňa nemá pohybové problémy a je schopná
sa pohybovať bez pomoci pomôcok a zariadení určených k uľahčeniu pohybu, ako aj bez pomoci
druhej osoby. V predmetnej veci sa jedná o odňatie parkovacieho preukazu a žalobkyňa i v prípade,

ak nezaparkuje na mieste určenom pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je schopná sa z
miesta zaparkovania presunúť na miesto potreby (napr. kúpalisko, do obchodu, do nemocnice, resp. na
spoločenskú akciu). Poskytnutie parkovacieho preukazu je fakultatívnou pomocou, a preto i v prípade
splnenia všetkých v zákone stanovených podmienok, nárok na jeho poskytnutie nevzniká automaticky.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, 246a ods. 1 OSP) na konanie
v predmetnej veci vyzval účastníkov konania podľa ust. § 250f ods. 2 OSP, aby sa v určenej
lehote od doručenia výzvy vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania s tým, že ak
sa v tejto lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky proti prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania. Žalovaný v podaní zo dňa 04. 08. 2014 ako i žalobkyňa (prostredníctvom

svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 03. 09. 2014) zhodne oznámili, že s prejednaním veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia. Následne súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17274 zo dňa 16. 05. 2014, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a vo veci rozhodol rozsudkom (ktorý dňa 25.
02. 2014 verejne vyhlásil) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP, nakoľko to nie

je v rozpore s verejným záujmom. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. §
250j ods. 1 OSP zamietol, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo spisového materiálu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis prvostupňového právneho orgánu)

vyplýva, že žalobkyňa bola podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo dňa
10. 08. 2010 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom jej bol vydaný
parkovací preukaz, a to s poukazom na komplexný posudok zo dňa 10. 08. 2010, v ktorom bola miera
funkčnej poruchy u žalobkyne určená na 50 % podľa kapitoly VIII., časť A, položka 8, písm. c/ prílohy č. 3
k zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o

zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,t.j.poruchykrvnéhotlaku-arteriálna
hypertenzia, 3. stupeň - ťažká forma (orgánové komplikácie), nakoľko má sťaženú pohybovú schopnosť
a sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia boli kompenzované peňažným príspevkom nakompenzáciu zvýšených výdavkov - súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.

Žalobkyňa si dňa 16. 11. 2012 podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu,
a to kúpu osobného motorového vozidla, čo odôvodnila využívaním osobného motorového vozidla po
lekároch, návštevy príbuzných, nákupy, kúpele, spoločenské akcie. Zároveň uviedla, že od 01. 02.
2013 bude zamestnaná ako obchodná zástupkyňa (predaj kávy a kapsúl) a bude jazdiť podľa pokynov
zamestnávateľa, pričom jej motorové vozidlo je nespoľahlivé a poruchové. K žiadosti pripojila i pracovnú

zmluvu uzavretú s jej zamestnávateľom (O. B.) a viaceré lekárske nálezy (psychiatrický zo dňa 15. 11.
2012, nefrologický zo dňa 13. 07. 2012, kardiologický zo dňa 13. 04. 2012, neurologický, onkologický,
endokrinologický, mamologický a iné). Posudkový lekár požiadal o opätovné psychiatrické vyšetrenie a
žalobkyňa predložila nález zo dňa 12. 12. 2012. Následne bol vypracovaný dňa 14. 12. 2012 lekársky
posudok, v ktorom posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy u žalobkyne na 50 %, a to podľa kapitoly
VIII., časť A, položka 8, písm. c/ prílohy č. 3 k vyššie citovanému zákonu, t. j. poruchy krvného tlaku

- arteriálna hypertenzia, 3. stupeň - ťažká forma, na základe čoho sa žalobkyňa považuje za osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu. Posudkový lekár v
posudku uviedol, že v psychiatrickom náleze sú uvedené kolapsoidné stavy, ktoré žalobkyni nedovoľujú
viesť motorové vozidlo a tento nález považuje za účelový. Následne dňa 04. 01. 2013 bol vypracovaný
komplexný lekársky posudok, v ktorom posudkový lekár zotrval na určenej miere funkčnej poruchy u

žalobkyne ako i na druhu zdravotného postihnutia s tým, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu
prepravu, je schopná samostatnej chôdze, môže cestovať prostriedkami hromadnej dopravy a nebola jej
navrhnutá žiadna forma kompenzácie. Dňa 10. 01. 2013 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie
č. TO1/RPČ/SOC/2013/21558, ktorým žalobkyni odňal parkovací preukaz, nakoľko podľa posudku zo
dňa 14. 12. 2012 sa zmenili skutočnosti na trvanie nároku na parkovací preukaz a žalobkyňa i keď je

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a mierou funkčnej poruchy určenou na 50 %, nie je odkázaná
na individuálnu prepravu. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu bol posudkovým
lekárom žalovaného vypracovaný dňa 20. 05. 2013 lekársky posudok, v ktorom zostala zachovaná
50 % miera funkčnej poruchy u žalobkyne, ale posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie
určil onkologické ochorenie podľa kapitoly XIV, časť B, položka 4, písm. a/ prílohy č. 3 k zák. č.

447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Taktiež vyhodnotil ochorenia žalobkyne
uvedené v predložených odborných nálezoch so záverom, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 24. 05. 2013 zmenil
výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 01. 2013 tak, že do výrokovej časti tohto

rozhodnutia doplnil ust. § 5 ods. 7, písm. a/ bod 3 zák. č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, ust. § 55 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov
a namiesto lekárskeho posudku zo dňa 14. 12. 2012 č. A/2006/28638 uviedol lekársky posudok Ústredia

práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20. 05. 2013. Krajský súd v Nitre na základe žaloby podanej
žalobkyňou, rozsudkom zo dňa 04. 12. 2013 č. k. 11S/126/2013-37 zrušil rozhodnutie žalovaného zo
dňa 24. 05. 2013 č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/626 podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d/ OSP a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne žalovaný, viazaný právnym názorom súdu, rozhodnutím zo dňa 16. 05. 2014 potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 01. 2013 z tam uvedených dôvodov.

Uvedené zistenia vyplývajú z administratívneho spisu, ktorý súdu v predmetnej veci predložil žalovaný,
ako i z administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil tunajšiemu súdu vo veci vedenej pod

sp. zn. 11S/100/2014, predmetom ktorej bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 05.
2014 č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2014/16990/Rk, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 01. 2013 o nepriznaní peňažného príspevku žalobkyni na kúpu
osobného motorového vozidla. Spis zn. 11S/100/2014 spolu s administratívnym spisom žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu, ktorý sa v ňom nachádza si súd v predmetnej veci pripojil a

oboznámil sa s jeho obsahom.

Podľa § 2, ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovplatnom v čase rozhodovania žalovaného, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona

alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého

zdravotného postihnutia prekonať sama.
Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená
pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je
zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa

osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.
Znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa
premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií.

Podľa § 11 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13 vyššie citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej

činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely
preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6
(ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v

prílohe č. 1.
Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu
predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto
zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak

je lekársky nález neúplný.
Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.
Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od
posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové
skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa
posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej
poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.
Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti

o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné
overiťobjektívnosťaleboúplnosťdiagnostickéhozáveru.Vostatnýchprípadochposudkovýlekárvykoná
posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
Posudkovýlekárjepovinnýpozvaťfyzickúosobunaposúdeniejejzdravotnéhostavu,akototátofyzická
osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej

zaručeným elektronickým podpisom.
Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy,
vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom
odkázanostifyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímpodľa§14atermínopätovnéhoposúdenia
zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe

č. 2.
Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide
o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba
má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Podľa § 14 ods. 6 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnostia) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku

železničnej dopravy alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 15 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím,
ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14

ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací
preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.
Parkovací preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9, je určený na uplatnenie výhod podľa
osobitného predpisu.12)
Doba platnosti parkovacieho preukazu je neobmedzená, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

postihnutím nezanikne nárok na parkovací preukaz.

Podľa § 43 ods. 9 vyššie citovaného zákona, nárok na parkovací preukaz vzniká právoplatným
rozhodnutímpríslušnéhoorgánuoparkovacompreukaze,zktoréhovyplýva,žefyzickáosobajefyzickou
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým

vozidlom, alebo že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má praktickú slepotu alebo úplnú
slepotu oboch očí.

Podľa § 45 ods. 14 vyššie citovaného zákona, príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo
parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická

osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie
preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací
preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz
alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú
výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu

zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v
písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.

Podľa § 53 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o

preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s
odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa
nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom
preukaze.

Podľa § 55 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 6, 10 vyššie citovaného zákona, konanie o priznanie
peňažnéhopríspevkunakompenzáciu,konanieopreukazeakonanieoparkovacompreukazesazačína
na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej
osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa

prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým
podpisom.
Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
Príslušný orgán pred vypracovaním komplexného posudku podľa § 15 ods. 1 prerokuje s fyzickou
osobou, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, sociálne dôsledky ťažkého zdravotného

postihnutia v oblastiach kompenzácie a navrhovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu, ak o
takéto prerokovanie požiadala písomne alebo podala žiadosť elektronickými prostriedkami podpísanú
zaručeným elektronickým podpisom.Podľa § 57 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, fyzická osoba, ktorá je účastníkom
právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná
a)preukázaťskutočnostirozhodujúcenapriznaniepeňažnéhopríspevkunakompenzáciu,najehovýšku

alebo výplatu,
Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až e), h) a i) fyzická osoba preukazuje písomne alebo podaním
elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom.

Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je

i spis prvostupňového správneho orgánu (ako i s obsahom administratívneho spisu, ktorý bol pripojený
k spisu zn. 11S/100/2014), súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 05. 2014 č. UPS/US5/SSVODPC/BEZ/2014/17274 bolo
vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s právnym predpisom, a to zák. č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platnom v čase rozhodovania žalovaného,

ktorý okrem iného upravuje i podmienky pre priznanie a odňatie nároku na parkovací preukaz.

Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 10. 08. 2010 bolo vyhovené žiadosti žalobkyne
o vydanie parkovacieho preukazu, nakoľko podľa komplexného posudku z toho istého dňa bola miera
funkčnej poruchy u nej určená na 50 % (kapitola VIII, časť A, položka 8, písm. c/ prílohy č. 3 k zák. č.

447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. poruchy krvného tlaku - arteriálna
hypertenzia, 3. stupeň - ťažká forma - orgánové komplikácie) a žalobkyňa bola odkázaná na individuálnu
prepravu motorovým vozidlom. Takéto posúdenie zdravotného stavu žalobkyne vychádzalo z dovtedy
predložených kardiologických nálezov, ktoré poukazovali na ischemickú chorobu srdca NYHA II, angínu

pectoris ponámahovú CCS II - III, arteriálnu hypertenziu WHO III.

V súvislosti so žiadosťou žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu - kúpu
osobného motorového vozidla, ktorú podala dňa 16. 11. 2012 (a odôvodnila i tým, že od 01. 02.
2013 bude zamestnaná ako obchodná zástupkyňa - predaj kávy a bude jazdiť podľa pokynov

zamestnávateľa), bolo potrebné opätovne posúdiť jej zdravotný stav. Žalobkyňa k posúdeniu predložila
nález zo psychiatrického vyšetrenia (zo dňa 15. 11. 2012), rádiologického vyšetrenia (zo dňa 23. 10.
2012), nefrologického vyšetrenia (zo dňa 13. 07. 2012), kardiologického vyšetrenia (zo dňa 13. 04.
2012) endokrinologického vyšetrenia (zo dňa 03. 05. 2012) a mamologického vyšetrenia (zo dňa 26.
04. 2012). Vzhľadom na psychiatrický nález zo dňa 15. 11. 2012, v ktorom je okrem iného uvedené, že

žalobkyňa nedokáže cestovať hromadou dopravou, pociťuje strach medzi ľuďmi, bojí sa, že odpadne,
má kolapsovité stavy a v závere ktorého psychiater konštatoval, že žalobkyňa nie je schopná cestovať
prostriedkami hromadnej dopravy a je nútená používať motorové vozidlo, posudkový lekár požiadal
o opätovné vyšetrenie žalobkyne s poukazom na možnosť vykonávať prácu obchodného zástupcu u
osoby so sociálnou fóbiou, ktorá sa bojí ľudí a má kolapsovité stavy. Následne odborný lekár - psychiater

v náleze zo dňa 12. 12. 2012 uviedol, že žalobkyňa môže vykonávať prácu obchodného zástupcu
(spočívajúcu v rozvážaní kávy do prevádzok) a môže aj sama viesť motorové vozidlo, nakoľko stavy
úzkostisaunejprejavujúvprostriedkochhromadnejdopravyavdaveľudí,apretomusívyužívaťosobné
motorové vozidlo ako na návštevy, tak i pracovne. Tieto lekárske nálezy na účely konania vo veciach
kompenzácie považoval posudkový lekár za úplné, kompletné a dostatočné na posúdenie zdravotného

stavu žalobkyne a na ich základe dňa 14. 12. 2012 vypracoval lekársky posudok, ktorý spĺňa náležitosti
podľa ust. § 11 ods. 11 vyššie citovaného zákona a v ktorom určil mieru funkčnej poruchy u žalobkyne
na 50 %, v dôsledku čoho sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.
Vychádzal pritom najmä z kardiologického vyšetrenia, ktoré považoval za najzávažnejšie (taktiež zo
psychiatrického a onkologického nálezu), čomu zodpovedá posúdenie zdravotného stavu podľa prílohy

č. 3, kapitola VIII, t. j. srdce a obehové ústrojenstvo, časť A., t. j. postihnutie srdca, bod 8, písm. c/, t.
j. poruchy krvného tlaku - arteriálna hypertenzia, 3. stupeň - ťažká forma (orgánové komplikácie). Pri
tomto zdravotnom postihnutí je miera funkčnej poruchy zákonom stanovená v rozpätí 50 % až 70 % a
posudkový lekár ju určil u žalobkyne na 50 %. Takéto posúdenie zdravotného stavu žalobkyne správny
orgán prvého stupňa v komplexnom posudku (ktorý bolo potrebné vypracovať z dôvodu, že žalobkyňa

žiadala o poskytnutie príspevku na kompenzáciu - príspevku na kúpu osobného motorového vozidla) zo
dňa 04. 01. 2013 i odôvodnil, a to s poukazom na ust. § 15 ods. 1 vyššie citovaného zákona. Žalobkyňa
sa teda považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho spĺňa základnú
podmienku na poskytnutie žiadaného peňažného príspevku na kompenzáciu, a to peňažného príspevkuna kúpu osobného motorového vozidla (ktorý však nie je predmetom tohto konania). Takýto peňažný
príspevok možno priznať a poskytnúť len fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (za ktoré
sa považuje zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %) v prípade, ak spĺňa i

ďalšie zákonom stanovené podmienky (odkázanosť na individuálnu prepravu - ust. § 14 ods. 6 vyššie
citovaného zákona.

Žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 50 % určenej podľa prílohy č. 3, kapitoly VIII, časť A., bod 8,
písm. c/ k vyššie citovanému zákona, t.j. v jej prípade poruchy krvného tlaku - arteriálna hypertenzia,

3. stupeň - ťažká forma (orgánové komplikácie), však nie je odkázaná na individuálnu prepravu,
nakoľko s poukazom na ňou predložené lekárske nálezy je schopná samostatnej chôdze a je schopná
sa premiestniť k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy
a späť, je schopná do nich nastupovať a vystupovať z nich, udržať sa v nich, a to na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Dôvodom takéhoto
posúdenia bol kardiologický nález zo dňa 13. 04. 2012, v ktorom je uvedená arteriálna hypertenzia

WHO II (v predchádzajúcich kardiologických nálezoch bolo uvedené WHO III), normálna systolická
funkcia, nedilatované srdcové oddiely a bez hypertrofie. Uvedené potom znamená, že došlo k zmene
rozhodnutých skutočností pre trvanie nároku na parkovací preukaz, ktorý je určený na uplatnenie výhod
v cestnej premávke.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa podľa lekárskeho posudku zo dňa 14. 12. 2012 a komplexného posudku
zo dňa 04. 01. 2013 nie je odkázaná na individuálnu prepravu, bolo potrebné rozhodnúť i o odňatí
parkovacieho preukazu (ktorý bol žalobkyni vydaný na základe rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 10. 08. 2010), nakoľko sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na tento
preukaz.Zmenaskutočnostínastalavtom,že vsúvislostisposudzovanímzdravotnéhostavužalobkyne

pre účely žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla bolo
zistené, že žalobkyňa už nie je odkázaná na individuálnu prepravu (s poukazom na kardiologický nález
zo dňa 13. 04. 2012), pričom práve táto odkázanosť je jednou z podmienok na jeho vydanie ako i ďalšie
trvanie nároku naň. Bez trvania odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nie
je možné ani trvanie nároku na parkovací preukaz.

Správny orgán prvého stupňa dňa 10. 01. 2013 v súlade s vyššie citovaným zákonom správne rozhodol,
keď žalobkyni odňal parkovací preukaz, a to s poukazom na závery lekárskeho posudku zo dňa 14. 12.
2012 a komplexného posudku zo dňa 04. 01. 2013, v zmysle ktorého nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom.

Správne rozhodol i žalovaný, keď dňa 16. 05. 2014 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 10. 01. 2013 potvrdil a odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu zamietol. Žalovaný takto rozhodol z dôvodu, že žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila
na posúdenie svojho zdravotného stavu také lekárske nálezy, ktoré by odôvodňovali zmenu tohto

posúdenia v zmysle odkázanosti na individuálnu prepravu. Posudkový lekár v odvolacom konaní
posudzoval žalobkyňou predložené odborné nálezy a za najzávažnejší z nich považoval onkologický
nález (tumor presnej žľazy), pričom mieru funkčnej poruchy opätovne určil na 50 %, teda podľa
prílohy č. 3 k vyššie citovanému zákonu, kapitola XIV, t. j. pohlavné orgány, časť B, t.j. ženské
pohlavné orgány, bod 4, písm. a/, t. j. malígny tumor prsnej žľazy po odstránení v počiatočnom štádiu.

Žalobkyňa sa tak i naďalej považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale s poukazom na ňou
predložené posudzované lekárske nálezy nie je odkázaná na individuálnu prepravu. Zmenu posúdenia
rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkový lekár v odvolacom konaní v lekárskom posudku zo
dňa 20. 05. 2013 i riadne zdôvodnil, pričom tento lekársky posudok obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti podľa ust. § 11 ods. 13 vyššie citovaného zákona. Komplexný posudok bol vypracovaný z

dôvodu, že zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v súvislosti s jej žiadosťou o priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu konkrétne peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.

V prípade preskúmavaného rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 05. 2014 súd dospel k záveru, že toto
rozhodnutie vychádza zo správneho a riadneho zistenia skutkového stavu, pričom zdravotný stav

žalobkyne bol náležite posúdený z medicínskeho hľadiska. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia v
odvolacom konaní bol lekársky posudok zo dňa 20. 05. 2013 a komplexný posudok vydaný žalovaným
dňa 11. 06. 2013, ktorý je riadne zdôvodnený a podľa ktorého sa žalobkyňa s mierou funkčnej poruchy 50
% považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu.Súd sa stotožnil so zisteniami i právnym záverom žalovaného a nezistil nezákonnosť jeho postupu ani
rozhodnutia. Oba správne orgány pri posudzovaní nároku žalobkyne na odkázanosť na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom (v súvislosti s podanou žiadosťou žalobkyne na poskytnutie

peňažného príspevku na kompenzáciu - príspevku na kúpu osobného motorového vozidla) správne
postupovali podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a dospeli k zhodnému záveru, že žalobkyňa
nespĺňa jednu z podmienok pre priznanie žiadaného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla,
a to odkázanosť na individuálnu prepravu, v dôsledku čoho zanikol i dôvod na ďalšie trvanie nároku
na parkovací preukaz.

Žalovaný teda správne rozhodol, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo
podrobnerozviedolvodôvodnenísvojhorozhodnutia.Vyporiadalsalogickyavecnesprávnesovšetkými
okolnosťami podstatnými pre posúdenie trvania nároku žalobkyne na parkovací preukaz. Posudkoví
lekári posudzujúci zdravotný stav žalobkyne v správnom konaní mohli vychádzať len zo žalobkyňou
predložených odborných nálezov (najmä onkologického, kardiologického a psychiatrického), nemali

pochybnosti o správnosti diagnostických záverov, na čom nič nemení ani skutočnosť, že posudkový
lekár žiadal odborného lekára (psychiatra) o vyjadrenie sa k možnosti žalobkyne pracovať ako obchodná
zástupkyňa a k vedeniu motorového vozidla v súvislosti s popisovanou sociálnou fóbiou, strachom z
ľudí a kolapsovitými stavmi u žalobkyne. Komplexné posudky a lekárske posudky posudkových lekárov
vyhotovené v konaní, boli dostatočne podložené aj obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a o

vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov nemal súd pochybnosti. Psychiatrická diagnóza ani
v roku 2010 nebola dôvodom na priznanie ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne (čo žiadnym
spôsobom nenamietala), pričom jej psychický stav bol v roku 2010 i v roku 2012 diagnostikovaný
rovnako, teda ako anxiózne-depresívna porucha, sociálna fóbia s tým, že nie je schopná cestovať
prostriedkami hromadnej dopravy a je nútená používať osobné motorové vozidlo.

Súd po oboznámení sa so samotnými dôvodmi žaloby a po oboznámení sa s obsahom pripojeného
administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 16. 05. 2014
žalobkyňa nemohla byť poškodená na svojich právach. Záver, ktorý urobil správny orgán prvého stupňa
zo zistených skutkových okolností (pokiaľ ide o odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu a s tým

súvisiaci nárok na parkovací preukaz) v rozhodnutí zo dňa 10. 01. 2013 a žalovaný ustálil v žalobou
napadnutom rozhodnutí zo dňa 16. 05. 2014, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s
príslušnými ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V postupe správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenie

základných pravidiel a zásad správneho konania. Pokiaľ žalovaný pri ustálení skutkového stavu uvážil,
že žalobkyňa netrpí žiadnym zmyslovým postihnutím, ani takými obmedzeniami v mobilite, pre ktoré by
nebola schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej
dopravy a späť, nastupovať do nich, vystupovať z nich, udržať sa a zvládnuť inú situáciu v nich, táto
správna úvaha nevybočila z rámca logického myslenia, medzí a hľadísk zákona a je potom dôvodný

záver, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

V súvislosti s námietkami žalobkyne v podanej žalobe, že pri preukázanom zdravotnom postihnutí
(psychiatrickej diagnóze) a neschopnosti cestovať prostriedkami hromadnej prepravy nebola správne
posúdenájejodkázanosťnaindividuálnuprepravu,pričomkposudzovaniuzdravotnéhostavuaninebola

predvolaná, je potrebné poukázať na ust. § 11 ods. 6, 8, 9 vyššie citovaného zákona. Posudkový lekár
pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne mohol a musel vychádzať len z predložených lekárskych
nálezov najmä z roku 2012 (kedy si žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku
na kúpu osobného motorového vozidla), pretože iné nemal k dispozícii, pričom nemal pochybnosti o
správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z psychiatrických vyšetrení, t. j. anxiózne-depresívna

porucha, sociálna fóbia a nepovažoval za potrebné overovať ich objektívnosť a úplnosť, nakoľko
diagnostický záver v týchto odborných nálezoch je rovnaký, a preto postupoval podľa ust. § 11 ods. 9
vyššie citovaného zákona a zdravotný stav žalobkyne posúdil v jej neprítomnosti. Na tejto skutočnosti
podľa názoru súdu nič nemení ani postup posudkového lekára, ktorý v prvostupňovom konaní požiadal
odborného lekára (psychiatra), aby sa pri diagnostikovanej sociálnej fóbii, strachu medzi ľuďmi a

kolapsovitých stavoch vyjadril k možnosti vykonávať prácu obchodného zástupcu. Diagnostikované
psychické ochorenie posudkový lekár následne riadne posúdil podľa prílohy č. 3 k vyššie citovanému
zákonu, kapitola IV., t. j. duševné poruchy a poruchy správania, bod 4, písm. b/, t. j. afektívne
poruchy nálady - stredná porucha s mierou funkčnej poruchy 30 % až 50 %, ktorú určil na 50 %, čoje zrejmé z lekárskeho posudku zo dňa 14. 12. 2012, komplexného posudku zo dňa 04. 01. 2013,
ako i z posudkov vypracovaných v rámci odvolacieho konania, pričom boli riadne posúdené i ostatné
odborné nálezy predložené žalobkyňou. Záver posúdenia zdravotného stavu, pokiaľ ide o určenie miery

funkčnej poruchy a rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyňa v priebehu správneho konania
a ani v podanej žalobe nenamietala. Na základe tohto komplexného posúdenia zdravotného stavu
žalobkyne správne orgány dospeli k záveru, že žalobkyňou predložené odborné nálezy nepreukazujú jej
odkázanosť na individuálnu prepravu, čo je jednou z podmienok pre ďalšie trvanie nároku na parkovací
preukaz.

Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala na rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 1Sžso/2/2012 (predmetom ktorého bola otázka miery funkčnej poruchy a v konaní pod sp. zn.
1Sžso/36/2010 (predmetom ktorého bolo rozhodnutie o dodatočnom odňatí peňažného príspevku na
opatrovanie), súd je toho názoru, že v týchto rozsudkoch bola riešená iná práva problematika a nemožno
ich v predmetnej veci aplikovať i s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný svoje žalobou napadnuté

rozhodnutie zo dňa 16. 05. 2014 riadne a v súlade so zákonom zdôvodnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).