Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 28Er/284/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709213003
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6709213003.5

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávnených 1/ mal. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ mal. H. Y., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, obaja v tomto exekučnom konaní zastúpení zákonnou zástupkyňou
-matkouH.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvJ.,ul.Sv.H.XX/X,protipovinnémuA..H.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom vo B., Ľ. Y. XX, zastúpený JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni,
Garbiarska 20, vedenej pod spisovou značkou EX 1566/2009 súdnym exekútorom JUDr. Dušanom

Kormaníkom, Exekútorský úrad so sídlom v Starej Ľubovni, Obchodná 2, na uspokojenie pohľadávky
oprávnených na výživnom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.05.2014 a o odvolaní
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 28Er/284/2009-97 zo dňa 24.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e v č a s t i o vymoženie bežného výživného pre oprávnených za mesiac
november 2009 nad sumu 2,36 Eur a za obdobie od 23.01.2010 naďalej.

Súd námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie zo dňa 29.05.2014 v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 032491 * zo dňa 05.11.2009 poveril súdneho exekútora JUDr.
Dušana Kormaníka vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávnených na
výživnom, a to zameškaného výživného za mesiac august 2009 pre oprávneného 1/ vo výške 132,78
Eur a pre oprávnenú 2/ vo výške 99,58 Eur, t.j. spolu zameškané výživné pre oboch oprávnených za

mesiac august 2009 vo výške 232,36 Eur a bežného výživného počnúc mesiacom november 2009
pre oprávneného 1/ vo výške 132,78 Eur mesačne a pre oprávnenú 2/ vo výške 99,58 Eur mesačne.
Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/76/2008-82 zo dňa 10.09.2008
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5CoP/7/2009 zo dňa 26.03.2009.

Uznesením č.k. 28Er/284/2009-30 zo dňa 25.11.2010 súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii

v časti vymáhaného zameškaného výživného a následne uznesením č.k. 28Er/284/2009-32 zo dňa
16.02.2011, právoplatným dňa 14.04.2011, exekúciu v časti vymáhaného zameškaného výživného
zastavil.

Dňa 02.06.2014 povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu podanie
zo dňa 29.05.2014, ktorého obsahom sú námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie a návrh

povinného na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že exekútor vydal dňa 14.05.2014 upovedomenie
o ďalších trovách exekúcie zn. EX 1566/2009-34 a dňa 16.05.2014 upovedomenie o ďalších trovách
exekúcie /oprava/ zn. EX 1566/2009-36. Povinný uviedol, že po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie zaplatil oprávneným príkazom na úhradu zo dňa 16.02.2010 dlžné výživné vo výške 762,36
Eur. Podľa jeho názoru má exekútor v prejednávanej veci nárok na odmenu v zmysle § 5 ods. 2 vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), t.j. vo

výške 10 % zo sumy 1.722,36 Eur, čo je výživné za obdobie od mesiaca august 2009 do mesiaca
február 2010, ktoré povinný uhradil k rukám zástupkyne oprávnených. Exekútor mal vrátiť povereniedňa 16.02.2010, nakoľko k uvedenému dňu si povinný riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, exekútor
teda nemôže mať nárok na odmenu za obdobie od mesiaca marec 2010 do mesiaca apríl 2014, ktorú si
vyčíslil v upovedomení o ďalších trovách exekúcie. Z rovnakého dôvodu povinný nesúhlasil s uplatnenou

náhradou hotových výdavkov súdneho exekútora minimálne od obdobia 16.02.2010 kvôli nedôvodnosti
ďalšieho vykonávania exekúcie. Povinný tiež navrhol zastavenie exekúcie, nakoľko svoj záväzok z titulu
výživného splnil dňa 16.02.2010 a ďalšie výživné si od uvedeného obdobia plní.

Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 09.06.2014 k námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie

vyčíslil vymáhané výživné pre oprávnených za jednotlivé obdobia, a to za obdobie mesiaca november
2009 až 22.01.2010 vo výške 629,50 Eur (dňa 23.01.2010 nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 17C/87/2007, ktorým došlo k zmene výšky výživného), za obdobie od
23.01.2010 do 29.01.2013 vo výške 8.245,19 Eur (dňa 30.01.2013 nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/190/2012, ktorým bol mal.XX.XX.XXXXzverený do osobnej
starostlivosti otca /povinného/), ďalej na mal. XX.XX.XXXX za obdobie od 30.01.2013 do 15.05.2013 vo

výške 354,91 Eur a za obdobie od 16.05.2013 do 31.05.2014 vo výške 2.050,39 Eur (pričom rozsudkom
OS Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/187/2012 zo dňa 03.04.2013 došlo k zvýšeniu výživného na mal. H. na
sumu 170,- Eur mesačne). Exekútor uviedol, že od mesiaca november 2009, kedy začalo exekučné
konanie, do 31.05.2014 mal povinný na oboch oprávnených zaplatiť výživné spolu vo výške 11.279,99
Eur. Po preskúmaní dokladov o úhradách exekútor zistil, že ku dňu 31.05.2013 mal povinný preplatok

na výživnom vo výške 216,31 Eur, pričom všetky úhrady boli zaplatené výlučne na účet oprávnených ich
zákonnej zástupkyni. Exekútor tiež uviedol, že pokiaľ povinný v námietkach proti ďalším trovám exekúcie
tvrdil, že príkazom na úradu zo dňa 16.02.2010 uhradil k tejto exekúcii na osobitný účet exekútora sumu
762,36 Eur, z variabilného symbolu na predmetnom príkaze je zrejmé, že táto úhrada sa týkala splnenia
povinnosti povinného v inej, už ukončenej exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 1565/2009. Pokiaľ

ide o tvrdenie povinného, že exekútor mal dávno vrátiť poverenie, na takýto krok dosiaľ neboli splnené
zákonné podmienky v zmysle § 60 Exekučného poriadku.
Čo sa týka vyčíslenia trov, exekútor uviedol, že postupoval podľa § 4 vyhlášky, podľa ktorého ak ide
o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce
sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie. Vychádzal preto zo

základu 8.407,06 Eur /232,36 Eur x 36 mesiacov = 8.364,96 Eur + trovy oprávneného v exekučnom
konaní 42,10 Eur/. Odmena z uvedeného základu je suma 1.682,- Eur + hotové výdavky 27,76 Eur, spolu
trovy exekúcie 1.709,76 Eur. Exekútor uznal, že v opravnom upovedomení o ďalších trovách exekúcie
zo dňa 16.05.2014 boli tieto trovy vyčíslené vo výške 1.752,81 Eur, keďže vychádzal z dokladov v spise
do doručenia námietok povinného. Navrhol preto, aby súd vyhovel námietkam povinného proti ďalším

trovám exekúcie v časti vyčíslených trov vo výške 43,05 Eur a vo zvyšnej časti námietky povinného
zamietol.

Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 28Er/284/2009-97 zo dňa 24.11.2014 námietky povinného proti
ďalším trovám exekúcie zamietol.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. V odvolaní uviedol, že
podľa jeho názoru pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na opakujúce sa plnenie predstavuje výška
trojročného plnenia maximálne ohraničenie výšky základu na určenie odmeny exekútora. Ak exekútor
vymôže nižšiu sumu než je trojročné plnenie, základom pre určenie odmeny je výška vymoženej sumy,

a nie trojročné plnenie. Uviedol, že s plnením výživného bol v omeškaní len do 16.02.2010, exekútor má
preto nárok na odmenu len za obdobie do uvedeného dňa. Uviedol tiež, že syn povinného (oprávnený
1/) je už viac než 2 roky zverený do jeho osobnej starostlivosti a výška odmeny uplatnená exekútorom
by mala negatívny sociálny dopad na obe deti povinného.

Odvolaním napadnuté uznesenie č.k. 28Er/284/2009-97 zo dňa 24.11.2014 bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom, pričom sa jedná o rozhodnutie, proti ktorému v zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku
a rovnako v zmysle § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustné odvolanie. V zmysle
§ 374 ods. 4 tretej vety Občianskeho súdneho poriadku došlo preto zo zákona k zrušeniu uvedeného
uznesenia a o námietkach povinného proti ďalším trovám exekúcie opätovne rozhodol zákonný sudca.

Exekučný súd sa oboznámil s listinami, predloženými účastníkmi exekučného konania a s obsahom
spisu sp. zn. 28Er/284/2009, pričom zistil nasledovné skutočnosti:V zmysle návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice na exekútorskom úrade
dňa 03.11.2009, bolo predmetom exekúcie v prejednávanej veci vymoženie sumy 232,36 Eur ako
zameškaného výživného spolu na oboch oprávnených za mesiac august 2009, vymáhanie bežného

výživného spolu pre oboch oprávnených vo výške 232,36 Eur mesačne počnúc mesiacom november
2009 a vymoženie náhrady trov oprávnených v exekučnom konaní vo výške 42,10 Eur.
Podľa rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/76/2008-82 zo dňa 10.09.2008, ktorý tvorí
exekučný titul, bol povinný zaviazaný prispievať na výživu oprávnených sumou 132,78 Eur mesačne pre
oprávneného 1/ a sumou 99,58 Eur mesačne pre oprávnenú 2/, a to vždy do 15-teho dňa toho-ktorého

mesiaca vopred k rukám matky oprávnených.
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/87/2007-364 zo dňa 15.12.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.01.2010, bolo rozvedené manželstvo povinného A.. H. Y. a matky oprávnených
H. Y., maloletí oprávnení boli zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom otec
(povinný) bol zaviazaný prispievať na výživu mal. H. Y. sumou 133,- Eur mesačne a na výživu mal. H. Y.
sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti

rozsudku.
Z poštových peňažných poukazov, predložených povinným, ako aj z Prehľadu úhrad evidovaných k
spisu č. EX 1566/2009, vypracovaného exekútorom (č.l. 56 spisu) súd zistil, že povinný uhradil na účet
zákonnej zástupkyne oprávnených H. Y. (okrem iných platieb, ktoré nie sú z nižšie uvedených dôvodov v
prejednávanej exekučnej veci relevantné) dňa 11.07.2009 sumu 230,- Eur, dňa 09.10.2009 sumu 230,-

Eur, dňa 09.11.2009 sumu 230,- Eur a dňa 10.12.2009 sumu 250,- Eur.
Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 20.01.2010 súd zistil, že ku dňu vydania upovedomenia
exekútor vyčíslil svoje trovy vo výške 162,12 Eur. Následne v upovedomení o ďalších trovách exekúcie /
oprava/ zo dňa 16.05.2014 uviedol, že počas vykonávania exekúcie vznikli ďalšie trovy exekúcie vo
výške 1.590,69 Eur, vyzval teda povinného na zaplatenie trov exekúcie súdneho exekútora v celkovej

výške 1.752,81 Eur (162,12 + 1.590,69 Eur). Prílohou opravného upovedomenia o ďalších trovách
exekúcie je vyúčtovanie trov, z ktorého vyplýva, že exekútor si vyúčtoval odmenu vo výške 1.728,- Eur
a hotové výdavky ku dňu 16.05.2014 vo výške 24,81 Eur.
Z príkazu na úhradu zo dňa 16.02.2010 súd zistil, že bol zadaný vo VÚB, a.s., pobočke Zvolen, pričom na
jeho základe mala byť vyplatená suma 762,36 Eur na bankový účet príjemcu, ktorého číslo sa zhoduje

s číslom účtu súdneho exekútora uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie. Ako variabilný symbol
je uvedené číslo 15652009.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,

bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa

zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi
podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie.

Podľa § 46 ods. 6 Exekučného poriadku, ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom,
postupujeexekútorvsúladesodsekmi4a5tak,žeprijatéplneniapoužijevždynajskôrnabežnévýživné.
Podľa § 75 ods. 2 Exekučného poriadku, ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku, ktorá spočíva
vo zvýšení výživného, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené
výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.

Podľa § 99 ods. 2 Exekučného poriadku, ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku, ktorá spočíva
vo zvýšení výživného, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na všetky sumy
zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 163 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), rozsudky

o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Na úvod exekučný súd považuje za potrebné uviesť základné zákonné východiská, ktorými je nutné
sa riadiť v rámci exekučných konaní na vymoženie výživného na maloleté dieťa. Oprávneným v

takomto exekučnom konaní je maloleté dieťa, na ktorého výživu bol zaviazaný prispievať niektorý z jeho
rodičov, spravidla k rukám druhého rodiča, toho, do ktorého osobnej starostlivosti bolo dieťa zverené.
Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je oprávnený toto dieťa ako oprávneného
zastupovať v exekučnom konaní na vymoženie výživného proti druhému rodičovi, pričom toto svoje
oprávnenie nestráca ani v situácii, kedy v priebehu exekúcie dôjde k zmene príslušného súdneho
rozhodnutia v tom zmysle, že dieťa je po novom zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.

Samozrejme týka sa to len exekúcie na vymoženie výživného za obdobie, kedy bolo dieťa zverené do
starostlivosti toho rodiča, ktorý za dieťa podal návrh na vykonanie exekúcie.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že pokiaľ exekúcia v zmysle návrhu prebieha aj na vymoženie
bežného výživného od určitého obdobia naďalej, t.j. na vopred neurčený čas do budúcnosti, neprichádza

do úvahy jej skončenie splnením, resp. vymožením dlžnej sumy, práve preto, že konečná výška
vymáhanej sumy výživného nie je určiteľná. Neobstojí preto argument povinného v rámci námietok
proti ďalším trovám exekúcie, resp. návrhu na zastavenie exekúcie, že nakoľko dňa 16.02.2010 uhradil
na účet exekútora výživné vo výške 762,36 Eur, splnil si tým svoju povinnosť a exekútor mal vrátiť
poverenie na vykonanie exekúcie. Aj v prípade, že by v okamihu po vykonaní takejto platby povinný

mal vyrovnaný celý svoj dlh na výživnom (zameškanom aj bežnom k danému okamihu), nebola by
takáto okolnosť dôvodom na vrátenie poverenia, nakoľko exekúcia by neskončila vymožením, keďže
prebieha na vymáhanie bežného výživného do budúcna na neurčitý čas (odhliadnuc od skutočnosti,
že na založenie dôvodu na vrátenie poverenia v zmysle § 60 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku
nestačívymoženieistinypredmetnejpohľadávky,alejenutnéajvymoženiejejpríslušenstva,vrátanetrov

exekúcie oprávneného, a tiež vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora). Navyše v prejednávanej
veci súd ani nemal preukázanú povinným tvrdenú úhradu výživného pre oprávnených vo výške 762,36
Eur dňa 16.02.2010 na účet súdneho exekútora, nakoľko v predloženom príkaze na úhradu je uvedený
variabilný symbol 15652009, pričom toto exekučné konanie je na exekútorskom úrade vedené pod sp.
zn. EX 1566/2009. Aj súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetné plnenie povinného na

jeho účet vo výške 762,36 Eur sa týkalo iného exekučného konania.

Podstatnou okolnosťou pri exekúciách na vymáhanie výživného na maloleté deti je, že jeho výška
sa môže časom meniť v závislosti od rozhodnutia príslušného súdu v konaní vo veci starostlivosti o
maloleté deti. Rozsudok súdu, ktorým bol rodič zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa, môže súd zmeniť

v prípade zmeny pomerov, a to buď tak, že príslušné výživné zvýši alebo zníži. Exekučný poriadok pritom
v žiadnej svojej časti neobsahuje všeobecné ustanovenie, ktoré by reagovalo na uvedenú skutočnosť,
teda možnosť zmeny výšky výživného v priebehu exekúcie, vedenej na jeho vymoženie. Pritom sa jedná
o procesný - verejnoprávny predpis, exekučná činnosť je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného
poriadku) a exekútor v pozícii verejného činiteľa môže konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví

zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Exekučný poriadok obsahuje len parciálnu úpravu
v ust. § 75 ods. 2 a § 99 ods. 2, z ktorých jedno je systematicky zaradené v rámci právnej úpravy
vykonávaniaexekúciezrážkamizomzdyadruhéprikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke.Vzmysleoboch
týchto zákonných ustanovení ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku, ktorá spočíva vo zvýšení
výživného, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného. S prihliadnutím na

absenciu všeobecného ustanovenia v Exekučnom poriadku a na ústavné princípy výkonu štátnej moci
je teda nutné uzavrieť, že v začatej exekúcii na vymáhanie bežného výživného možno pokračovať aj po
zmene jeho výšky len v jedinom zákonom vymedzenom prípade, a síce v prípade, že dôjde k zmene
rozsudku, spočívajúcej vo zvýšení výživného. Pokiaľ by došlo k zmene rozsudku, spočívajúcej v znížení
výživného, je možné začatú exekúciu len „dokončiť“, t.j. vymôcť len výživné (v pôvodnej mesačnej výške)

za obdobie do dňa, od ktorého na základe nového rozsudku má začať povinný platiť oprávnenému
výživné v zníženej výške s tým, že za účelom vymáhania novo určeného výživného je potrebné podať
nový návrh na vykonanie exekúcie.Rovnaký princíp je potrebné uplatniť aj v prípadoch, kedy síce dôjde v priebehu exekúcie k zmene výšky
výživného (či už k zvýšeniu alebo zníženiu), ale k tejto zmene nedôjde v dôsledku zmeny rozsudku.
Príkladom takejto situácie je, keď exekúcia na vymoženie výživného prebieha na základe uznesenia o

predbežnom opatrení a v priebehu takejto exekúcie príslušný súd rozhodne vo veci samej rozsudkom,
v ktorom určí odlišnú výšku výživného, než bola určená v predbežnom opatrení. Predbežné opatrenie v
takomto prípade zanikne (§ 77 ods. 1 písm. c) O.s.p.), pričom výživné možno v exekúcii začatej na jeho
základe vymôcť len za obdobie, ktoré nie je pokryté vo výroku rozsudku vo veci samej. V takto začatej
exekúcii však nemožno pokračovať na základe rozsudku vo veci samej, je nutné podanie nového návrhu

na vykonanie exekúcie oprávneným.

Uvedená situácia, kedy nemožno v začatej exekúcii na vymáhanie výživného pokračovať, nastala aj v
prejednávanej veci. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/76/2008-82 zo dňa 10.09.2008
bol povinný ako otec zaviazaný prispievať na výživu oprávnených v čase, kedy s matkou detí boli
manželia. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/87/2007-364, právoplatným dňa 23.01.2010,

bolo manželstvo rodičov maloletých oprávnených rozvedené. V zmysle platnej právnej úpravy v zákone
o rodine je súd pri rozvode manželstva povinný upraviť výkon rodičovských práv a povinností, vrátane
prípadnej vyživovacej povinnosti k mal. deťom, na čas po rozvode. Aj v zmysle § 113 ods. 1 O.s.p. je s
konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich
manželstva na čas po rozvode. V prejednávanej veci Okresný súd Zvolen v rozvodovom rozsudku na

čas po rozvode zveril maloleté deti (oprávnených) do osobnej starostlivosti matky a otcovi (povinnému)
uložil prispievať na výživu mal. U.a sumou 133,- Eur mesačne a mal.R.alV. sumou XXX,- Eur mesačne,
t.j. u oboch detí vo väčšej výške, než mal platiť pred rozvodom manželstva v zmysle rozsudku OS Stará
Ľubovňa. V prejednávanej veci teda síce v konečnom dôsledku došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti
povinného, nie však v dôsledku zmeny rozsudku. Úprava práv a povinností rodičov k mal. deťom na

čas po rozvode totiž nie je zmenou predošlého rozsudku o výške výživného. V rozsudku o rozvode
manželstva sa nemení výška výživného, ale nanovo sa upravuje výživné na maloleté deti na čas po
rozvode. Nie je teda naplnená hypotéza právnej normy v ust. § 75 ods. 2, resp. § 99 ods. 2 Exekučného
poriadku, keďže v prejednávanej veci nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode povinného a
matky oprávnených nedošlo k zmene rozsudku OS Stará Ľubovňa, ktorý tvorí exekučný titul. Nemôže

preto nastať ani dispozícia uvedených právnych noriem, t.j. možnosť pokračovať v začatej exekúcii
na vymáhanie výživného pre oprávnených. K tomu porov. aj rozhodnutie R 5/1987, podľa ktorého (s
prihliadnutím na vtedajšiu právnu úpravu) pri zmene rozhodnutia podľa ustanovenia § 163 OSP, ktoré
spočíva vo zvýšení vymáhaného výživného, sa nariadenie výkonu rozhodnutia vzťahuje aj na všetky
sumy zvýšeného výživného. Postup podľa ustanovenia § 284 ods. 3 OSP (teraz aj podľa § 75 ods. 2

Exekučnéhoporiadku)všakneprichádzadoúvahyvprípadoch,keďjevýživnénamaloletédetiopätovne
určované v rozvodovom konaní (teraz § 24 zákona o rodine).

Pokiaľ teda rozsudok OS Zvolen o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2010, týmto
dňom sa stal neúčinným rozsudok OS Stará Ľubovňa o úprave práv a povinností rodičov k deťom

(oprávneným) a určení vyživovacej povinnosti počas trvania ich manželstva. V predmetnej exekúcii,
ktorá začala počas trvania manželstva povinného a matky oprávnených dňa 03.11.2009, preto nemožno
pokračovať na vymáhanie výživného za obdobie od 23.01.2010 naďalej.

Exekučný súd tiež preskúmal spôsob a stav vymáhania predmetnej pohľadávky na výživnom za obdobie

do 22.01.2010, dokedy exekúcia trvala dôvodne. Opäť je potrebné najprv pripomenúť tri východiská
vyplývajúce z platnej právnej úpravy. Za prvé, predpokladom dôvodného začatia (akéhokoľvek)
exekučného konania je skutočnosť, že v čase jeho začatia je povinný v omeškaní s plnením judikovanej
povinnosti, teda povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2
Exekučného poriadku). Splnenie tejto podmienky musí vyplývať z tvrdení oprávneného v návrhu na

vykonanie exekúcie, pričom jej prípadné nesplnenie môže vyjsť najavo aj neskôr v priebehu exekučného
konania, napr. ak povinný preukáže, že vymáhanú pohľadávku oprávneného uspokojil ešte pred začatím
exekučného konania (to by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku). Ak však exekúcia dôvodne začne, plnenie povinného po jej začatí má vo vzťahu k nej rovnaké
účinky bez ohľadu na to, či povinný plní exekútorovi alebo priamo oprávnenému, pričom pohľadávka

oprávneného sa v rozsahu jej splnenia v priebehu exekučného konania považuje (aj pre účely výpočtu
odmeny exekútora) za vymoženú. Za druhé, skutočnosť, že povinný počas exekúcie (čiastočne) splní
svoj dlh (či už k rukám exekútora alebo priamo oprávneného) nie je dôvodom na vydanie osobitného
rozhodnutia o (čiastočnom) zastavení exekúcie. Procesný postup v prípade, že sa exekučné konanieskončívymoženímpohľadávky,jejpríslušenstvaatrovexekúcie,jeupravenýv§60písm.e)Exekučného
poriadku a to tak, že súdny exekútor vráti súdu poverenie na vykonanie exekúcie bez toho, aby bolo
nutné vydávať samostatné súdne rozhodnutie. Za tretie, ako vyplýva z ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine

a ako tomu bolo aj v prejednávanej veci v zmysle exekučného titulu, výživné sa platí v pravidelných
opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. To znamená, že napr. výživné za
mesiac apríl je splatné do 15. marca, výživné za mesiac máj do 15. apríla atď. Zároveň v zmysle § 62
ods. 5 zákona o rodine má platenie výživného na deti prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Predmetom exekúcie v prejednávanej veci bolo v zmysle návrhu vymáhanie výživného vo výške spolu
232,36 Eur mesačne, a to za mesiac august 2009 a od mesiaca november 2009 naďalej. Výživné
pre oprávnených za mesiac august 2009 bolo v zmysle exekučného titulu splatné 15.07.2009. Z
predložených poštových peňažných poukazov mal súd preukázané, že povinný dňa 11.07.2009 uhradil
naúčetmatkyoprávnenýchsumu230,-Eur,ktorúvzmysleprávnejúpravyjenutnépovažovaťzavýživné
za mesiac august 2009. V čase začatia exekučného konania (03.11.2009) bol teda povinný v omeškaní

s platením výživného za mesiac august 2009 len v sume 2,36 Eur. Následne čo sa týka výživného za
obdobie od mesiaca november 2009:
- výživné za mesiac 11/2009 bolo splatné 15.10.2009, povinný 09.10.2009 (stále pred začatím
exekučného konania) uhradil 230,- Eur, t.j. v čase začatia exekučného konania bol dlh na výživnom za
mesiac 11/2009 vo výške 2,36 Eur;

- výživné za mesiac 12/2009 bolo splatné 15.11.2009, povinný 09.11.2009 uhradil 230,- Eur, keďže to
bolo už počas exekučného konania, považuje sa v tejto časti pohľadávka oprávnených za vymoženú,
dlh na výživnom za mesiac 12/2009 zostal vo výške 2,36 Eur;
- výživné za obdobie 01.01.2010 až 22.01.2010 (posledný deň účinnosti exekučného titulu), v prepočte
165,- Eur, bolo splatné 15.12.2009, povinný 10.12.2009 uhradil 250,- Eur.

Po započítaní sumy 165,- Eur ako bežného výživného za alikvotnú časť mesiaca január 2010 zostáva
suma 85,- Eur, ktorú možno započítať na predchádzajúce nedoplatky, t.j. sumu 2,36 Eur za mesiac
8/2009, sumu 2,36 Eur za mesiac 11/2009 a sumu 2,36 Eur za mesiac 12/2009. Naďalej potom zostáva
zvyšok 77,92 Eur [85 - (3 x 2,36) Eur], ktorý pokrýva aj uplatnené trovy oprávneného v exekučnom
konaní vo výške 42,10 Eur.

Celkovo teda v predmetnej exekúcii počas jej dôvodného trvania (do 22.01.2010) bola vymožená
pohľadávka oprávnených vo výške:
2,36 Eur (nedoplatok za 8/2009), 2,36 Eur (nedoplatok za 11/2009 v čase začatia exekučného konania),
232,36 Eur (výživné za 12/2009), 165,- Eur (výživné za obdobie 01.01.2010 - 22.01.2010) a 42,10 Eur
(trovy oprávnených v exekučnom konaní), t.j. celkovo suma 444,18 Eur. Na trovy exekúcie súdneho

exekútora nebola dosiaľ vymožená žiadna suma, nakoľko súd nemal preukázané, že by povinný v rámci
tejto exekúcie zaplatil akúkoľvek čiastku na účet súdneho exekútora.

Je teda potrebné uzavrieť, že počnúc dňom 23.01.2010, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/87/2007-364 zo dňa 15.12.2009 o rozvode manželstva povinného

a matky oprávnených, sa rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/76/2008-82 zo dňa
10.09.2008, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, stal neúčinným. Uvedená skutočnosť je
dôvodom na čiastočné zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) v spojení s §
57 ods. 3 Exekučného poriadku, na ktorej existenciu exekučný súd musel prihliadnuť aj bez návrhu
(§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Z uvedeného dôvodu súd exekúciu zastavil v časti o vymoženie

bežného výživného pre oprávnených za obdobie od 23.01.2010 naďalej. Súd tiež exekúciu zastavil v
časti o vymoženie bežného výživného pre oprávnených za mesiac november 2009 nad sumu 2,36 Eur, a
to v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko časť výživného za
mesiac november 2009 (ktoré bolo splatné dňa 15.10.2009) vo výške 230,- Eur povinný uhradil ešte pred
začatím exekučného konania dňa 09.10.2009, v tejto časti teda záväzok povinného zanikol splnením

ešte pred začatím exekučného konania.

Čo sa týka obdobia trvania exekúcie do 22.01.2010, v tejto časti exekúcia skončila vymožením
pohľadávky oprávnených, vrátane nimi uplatnených trov exekúcie, ktorá skutočnosť však, ako už súd
uviedol vyššie, nepredstavuje zákonný dôvod na vydanie osobitného rozhodnutia o zastavení exekúcie

v tejto časti.

Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadku,akpočasvykonávaniaexekúcievzniknúďalšietrovyexekúcie,
upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník
konanianámietkydo14dníoddoručeniaupovedomeniapodľaodseku1.Otýchtonámietkachrozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky

pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Exekučný súd musí v prejednávanej veci opätovne rozhodnúť o námietkach povinného proti ďalším
trovám exekúcie, nakoľko uznesenie č.k. 28Er/284/2009-97 zo dňa 24.11.2014, vydané vyšším súdnym
úradníkom, bolo v dôsledku podaného odvolania ex lege zrušené. Súd pritom bral do úvahy len opravné

upovedomenie o ďalších trovách exekúcie zn. EX 1566/2009-36 zo dňa 16.05.2014, nakoľko by bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania zaoberať sa aj upovedomením o ďalších trovách zo dňa
14.05.2014, keď samotný súdny exekútor vykonal jeho opravu novým upovedomením. Pri vyčíslení
odmeny exekútor v upovedomení vychádzal zo základu na jej určenie v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky, t.j. z
výšky trojročného plnenia výživného. S odkazom na predchádzajúce časti odôvodnenia tohto uznesenia

však súd rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie, pričom časť pohľadávky oprávnených, ktorú si
uplatnili v návrhu na vykonanie exekúcie, bola pred zastavením exekúcie vymožená. Exekútor vychádzal
z nesprávneho právneho názoru, že v predmetnej exekúcii bolo možné pokračovať aj po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva povinného a matky oprávnených, v ktorom bola nanovo
určená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávneným na čas po rozvode. V prejednávanej veci je

potrebné pri určení odmeny súdneho exekútora vychádzať z ust. § 16 ods. 2 vyhlášky, t.j. základom
na určenie odmeny je výška vymoženej pohľadávky oprávnených pred zastavením exekúcie. Je teda
zrejmé, že spôsob výpočtu odmeny, ktorý exekútor uplatnil v rámci upovedomenia o ďalších trovách
exekúcie zo dňa 16.05.2014, je nesprávny. Exekučný súd preto námietkam povinného proti ďalším
trovám exekúcie zo dňa 29.05.2014 vyhovel.

V prejednávanej veci na trovy exekúcie súdneho exekútora nebola dosiaľ vymožená ani zaplatená
žiadna čiastka. Z dôvodu zastavenia exekúcie pritom v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku
o výške trov exekúcie súdneho exekútora (vrátane hotových výdavkov) a spôsobe ich náhrady bude
rozhodovať exekučný súd osobitným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku tohto uznesenia, ktorým súd vyhovel námietkam povinného proti ďalším
trovám exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku, § 202 ods. 2 O.s.p.).

Proti výroku tohto uznesenia o čiastočnom zastavení exekúcie je odvolanie prípustné v lehote 15-tich

dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to
písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy.