Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Darina Kuchtová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/28/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513232574
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513232574.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: W.. T. Y., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X,
XXX XX J., zastúpená: JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s.r.o., so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava
proti odporcovi: W.. Š. Y., L.. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, XXX XX J., o rozvod manželstva, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 10. septembra 2014, č. k.
11C/331/2013 - 33, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave späťvzatie návrhu p r i p ú š ť a, napadnutý rozsudok Okresného súdu
Bratislava V v Bratislave zo dňa 10. septembra 2014, č. k. 11C/331/2013- 33 z r u š u j e a konanie
z a s t a v u j e .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého C. L. E. E. O. vo zväzku XX, ročník XXXX
na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 18, § 19, § 23 ods. 2 Zákona o rodine a vecne splnením
zákonných podmienok pre rozvod manželstva účastníkov konania, keď mal výpoveďami účastníkov
a listinnými dôkazmi za preukázané, že manželstvo si neplní dlhodobo svoje funkcie, neuspokojuje
emocionálne ani ekonomické potreby manželov, medzi ktorými sa stratila citová väzba, dlhodobo spolu
nežijú, neposkytujú si vzájomnú pomoc a oporu a spoločnú budúcnosť neplánujú. Súd prvého stupňa
poukázal na vážne narušenie vzťahov medzi manželmi a povinnosti vytvárať zdravé rodinné prostredie
a poskytovať si navzájom pomoc s tým, že prekonať krízu ich vzťahu nedokázali s poukazom na tvrdenie
navrhovateľky, ktorá možnosť obnovenia ich manželského spolužitia vylúčila. Z prejavu navrhovateľky
v priebehu celého konania bolo zrejmé jej nezvratné rozhodnutie ukončiť manželstvo s odporcom aj
po právnej stránke, keďže reálne manželské spolužitie skončilo najneskôr v roku 2012 odchodom
navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Zachovanie manželstva v danom prípade nepreferuje ani
záujem detí účastníkov konania, ktoré sú už dospelé. Iba odporcom prejavený záujem na zachovaní
manželstva s navrhovateľkou a jeho dôrazná apelácia na povinnosť súdu konať v záujme zachovania
manželstva neboli spôsobilé na zamietnutie návrhu navrhovateľky v kontexte so zisteným stavom
rozvratu manželských vzťahov, dlhodobej nefunkčnosti manželstva účastníkov a nezvratnom nezáujme
navrhovateľky na obnovení manželského spolužitia s odporcom a zotrvaní v spoločnom manželstve s
ním. Keďžespoločnosťmázáujemnamanželstváchpredstavujúcichharmonické,pevnéatrvaléživotné
spoločenstvo muža a ženy, vzhľadom na zistený skutkový stav a nezvratné rozhodnutie navrhovateľky
rozviesť sa, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil právne ust. § 144 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu. Uviedol, že trvá na svojom stanovisku a nesúhlasí
s rozvodom manželstva. Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo až na malé výnimky bezproblémové,
o čom svedčí dôkaz predložený na pojednávaní. Navrhovateľka požiadala v lete 2013 príslušnú cirkevnúinštitúciu o cirkevnú odluku manželstva. Táto inštitúcia jej cirkevnú odluku manželstva povolila na 1 rok
od 30.08.2013 do 30.08.2014, pričom v odôvodnení tohto povolenia bolo uvedené, že navrhovateľka
sa má počas tohto obdobia snažiť o zmiernenie so svojím manželom. Navrhovateľka však v tomto
období odmietala každú podanú ruku odporcu. Naopak, 2 týždne po doručení tohto povolenia, podala
na Okresnom súde Bratislava V návrh na rozvod manželstva. Ak neberieme do úvahy formálnu účasť
navrhovateľky na poradenskej terapii na referáte poradenskopsychologických služieb odboru sociálnych
vecí a rodiny J. X, ktorú sama zabezpečila, a ktorá bola ukončená bez akéhokoľvek výsledku, tak
jediným ústretovým krokom navrhovateľky vo veci riešenia manželskej krízy, bola ochota zúčastniť sa
na poradenskej terapii u psychológa, ktorého zabezpečila odporcova rodina. Uvedený psychológ sa po
prvom spoločnom sedení za účasti odporcu aj navrhovateľky, rozhodol z neznámych dôvodov pozývať
na ďalšie terapeutické stretnutia len navrhovateľku. Navrhovateľka takto absolvovala samostatne dve
sedenia, po ich absolvovaní ich sama prerušila s tým, že ona je obeť a psychológ by mal riešiť jeho.
V tejto súvislosti poznamenal, že mal eminentný záujem podradiť sa terapeutickému programu tohto
psychológa, ale zo svojej pozície nemohol určovať spôsob a hlavne program ním zvolenej poradenskej
terapie. Ak tento odborník zistil, čo je problémom ich manželstva a chcel ho riešiť, tak navrhovateľka,
ktorá navonok tvrdila, že má záujem na jeho riešení, mala tento ním zvolený program akceptovať.
Preto nesúhlasí s názorom súdu, že odporcom vyjadrený záujem na zachovaní manželstva vyznel
ako účelový, formálny a iba vo verbálnej rovine. Navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by
preukazovala tvrdenie, že bola celý život odporcom psychicky, fyzicky a dokonca ekonomicky týraná,
že si ju odporca nevážil, ponižoval ju, znevažoval ju a jej blízke osoby, kontroloval ju a spôsoboval
neustály stres. Napokon aj v deň doručenia rozsudku o rozvode dňa 20.10.2014 mu napísala, že
ho má rada. Odporca musel po odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti prevziať väčšinu
povinnosti aj matky a manželky v rodine a viac ako 2 roky sám zabezpečovať prevádzkový a ekonomický
chod rodiny, starostlivosť o svoje 2 deti, síce dospelé, ale sociálne odkázané na svojich rodičov.
Postup súdu a jeho výrok je nesprávny a právne neodôvodnený, lebo súd od podania návrhu na
rozvod až po vyhlásenie rozsudku nezistil pravý dôvod, prečo navrhovateľka opustila rodinu a prečo sa
chce rozviesť. Rozhodnutie súdu preto vychádza z nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Akjedinýmdôvodomprerozvodmanželstvajedodatočnálegalizáciaodchodu
navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, tak potom sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neriadil
ustanoveniami § 23 zákona o rodine, ale v rozpore s nimi.
Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla, že súd prvého stupňa
správne zistil všetky okolnosti prípadu a správne vec posúdil. Navrhovateľka s odporcom nežije v
spoločnej domácnosti dostatočne dlhú dobu, aby posúdila, či s ním chce naďalej žiť alebo nie. Nie je
možné ju donútiť, aby s odporcom žila a zvlášť, keď ich vzťah nesie znaky domáceho násilia, ktoré
navrhovateľka trpela viac ako 20 rokov.
Navrhovateľka podaním zo dňa 25.08.2015 (č. l. 60) vzala návrh na rozvod manželstva v celom rozsahu
späť. Odporca so späťvzatím návrhu súhlasil (č. l. 61).
Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník z vážnych dôvodov s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Navrhovateľka vzala návrh na rozvod manželstva späť v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ale
predtým, ako rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Preto odvolací súd postupoval
podľa cit. ust. § 208 O.s.p., pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie
zastavil.
O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v
spojení s ust. § 144 veta prvá O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov prvostupňového
a odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.