Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/507/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112225967
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112225967.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: A. O., bytom K. 2, K., zastúpenej
JUDr. Zuzanou Porubskou, advokátkou, so sídlom Farská 25, Nitra, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu v Nitre zo dňa 22.07.2014 č. k. 15C/89/2014-114, v spojení s opravným uznesením zo
dňa 17.05.2016 č. k. 15C/89/2014-143, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť dlžnú sumu 1.841,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 30,16 eur a
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 1.369,87 eur od 22.12.2009 do zaplatenia. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobca je v zmysle § 142 ods. 1 OSP povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania
v sume 296, 48 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám advokátky JUDr. Zuzany Porubskej.
Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 524 ods. 1, 2, § 488, § 489, § 494, § 517,

§ 101 a § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že
žalobou podanou 07.05.2013 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej, pôvodne žalovanej v
1. rade, zaplatiť mu sumu 1.841,14 eur s príslušenstvom a žalovanému v 2. rade (Y. O.) sumu 1.841,14
eur s príslušenstvom s odôvodnením, že sú právnymi nástupcami neb. X. O., zom. 12. 02. 2010,
voči ktorému mal pohľadávku z titulu neuhradeného záväzku z úverovej zmluvy. Úverovou zmluvou
uzatvorenou medzi jeho právnym predchodcom a žalovaných 14. 07. 2008 bol poskytnutý úver 70.000,-

Sk, ktorý sa stal splatným 24.07.2009. Voči žalovanému v druhom rade žalobca podaním z 05. 05.
2014 zobral návrh späť a súd konanie uznesením č. k. 15C/89/2014-86 dňa 03.06.2014 voči nemu
zastavil. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, postúpenie nevyžaduje súhlas dlžníka a zmena v osobe veriteľa nemá vplyv
na plynutie premlčacej doby. Žalovaný nárok súd posúdil ako občianskoprávny vzťah a posudzujúc

námietku premlčania uzavrel, že plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať
po prvý raz, t.j. od 08.07.2009, žaloba bola podaná 06.08.2012, po uplynutí trojročnej premlčacej doby,
preto žalobu zamietol. Konštatoval, že v zmysle § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny
nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a poručiteľove dlhy,
ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Podľa uvedenej zmluvy dlžníkom bol nebohý X. O. a preto
žalovaná v prvom rade zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za jeho dlhy (CPZ 22

D/517/2010).2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
a nesprávne skutkové zistenia. Nestotožnil sa so záverom, že nárok je premlčaný, pretože ide o

tzv. absolútny obchod a právny vzťah bez ohľadu na povahu účastníkov sa spravuje Obchodným
zákonníkom. Štvorročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť 08. 08. 2009, označenom ako zrieknutie
sa budúceho poplatku za vedenie účtu, uplynula dňa 08. 08. 2013. Žaloba podaná 06 .08. 2012 bola
podaná v premlčacej dobe, navyše aj podľa Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Nestotožnila sa s tvrdením žalobcu o aplikácii Obchodného zákonníka, keďže právny
vzťahmedziúčastníkmijevzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,vrátanepremlčacejdoby.Včaseuzavretia
zmluvy o úvere medzi manželom žalovanej ako dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu bol účinný
zákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Poukázalana§54ods.1OZ,podľaktoréhozmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa, ten sa nemôže vzdať vopred svojich práv, ktoré mu zákon, alebo osobitné predpisy na
ochranu spotrebiteľa priznávajú. V prípade, ak pôvodná zmluva o úvere s dlžníkom - manželom
žalovanej bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, nie je možné aplikovať tento zákon, pri
takomto právnom posúdení by došlo k nerešpektovaniu ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách,
ktoré sú v ňom zakotvené práve za účelom ochrany spotrebiteľa a pred takýmto nesprávnym posúdením

spotrebiteľským zmluvným vzťahom. V opačnom prípade by tým bolo založené konanie veriteľov
- nebankových subjektov, ktoré by týmto spôsobom (uzatvorením zmlúv o úvere so spotrebiteľom)
obchádzali striktné a kogentné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Poukázala na nar. vlády č.87/1995
Z. z., ktoré upravuje v § 1, 1a a v § 1b odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí
peňažných prostriedkov a to najvyššiu prípustnú výšku odplaty a veľkosť písma v zmluve. Z uvedeného

je možné vyvodiť, že spotrebiteľská zmluva o úvere je osobitne opravným záväzkovým vzťahom,
na ktorý sa vzťahujú výlučne ustanovenia občianskoprávnych predpisov. Jej argumenty potvrdzujú aj
rozhodnutia KS v Prešove, z ktorých vyplýva záver, že použitím nevýhodnejšieho podnikateľského práva
a nie občianskeho práva na spotrebiteľsky právny vzťah, vrátane premlčania predstavuje zhoršenie
postavenia spotrebiteľa.

4. Žalobca v replike zotrval na podanom odvolaní a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť.
Opätovne uvádzal, že na vec dopadajú ustanovenia Obchodného zákonníka vrátane § 397, podľa
ktorého je premlčacia doba 4 roky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Ústí nad
Labem, vrchného súdu v Prahe a NSSR sp. zn. 7Ncdo/9/2014, 6Ncdo/4/2012, 2Ncdo/3/2011, z ktorých

vyplýva, že záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere sa bez ohľadu na povahu účastníkov
spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka. Preto aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení
záväzkov sa spravujú Obchodným zákonníkom. Úverová zmluva v danej veci bola uzatvorená dňa 29.
01. 2007. V období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 len na kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo a iné, upravené v ôsmej časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola

upravená v Obchodnom zákonníku, preto s poukazom na ustanovenie § 879f ods. 3 sa na účastníkov
v tomto ustanovení uvedená povinnosť nevzťahovala. Ust. § 52 ods. 1 v novelizovanom znení sa
nevzťahuje na vzťah vzniknutý pred 01.01.2008 a podľa neho sa neposudzuje ani platnosť právnych
úkonov vzniknutých pred 01.01.2008.

5. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich vyjadreniach, navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, dôvodiac, že žalobca okrem argumentov, ktoré uviedol vo svojom predchádzajúcom
vyjadrení neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že vôbec bol dlžníkovi úver poskytnutý a v akej
výške, čo je základným predpokladom, aby mohol vôbec zisťovať, či dlžník úver splatil a v akej výške.
Pripojila rozsudok OS Nitra z 11.05.2015 č. k. 10C/223/2014-122, ktorým bola žaloba voči žalovanej

zamietnutá.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (385 ods. 1 CSP), nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadovalsitodôležitýverejnýzáujemadospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejepotrebné

zrušiť.

7. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovaným v prvom a
druhom rade zaplatenia sumy 3.682,27 eura s príslušenstvom, a žiadal, aby bola žalovaná v prvomrade zaviazaná zaplatiť mu sumu 1.841,14 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania a žalovaný
v druhom rade sumu 1.841, 14 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, na tom skutkovom
základe, že medzi jeho právnym predchodcom a právnym predchodcom žalovaných - poručiteľom,

vznikol obchodno - záväzkový vzťah, na základe ktorého poskytol poručiteľovi úver zmluvou 29. 11.
2007 v sume 3.319,39 eura. Úver bol splatný 72 splátkach po 68,68 euro mesačne, počnúc dňom
28.12.2007, splatnými vždy 28 dňa príslušného mesiaca. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala
žalovanú sumu 3.722,27 eura, ktorej zaplatenia sa domáhal. Súd prvej inštancie dňa 07.05.2013 vydal
platobný rozkaz č.k.7Ro/318/2012 - 66, ktorým zaviazal žalovaných v prvom a druhom rade v zmysle

žaloby na delené plnenie každého na zaplatenie sumy 1.841,14 euro s príslušenstvom. Proti platobnému
rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný v druhom rade s odôvodnením, že po otcovi nededil
žiadnymajetok,apretobynemalbyťžalovanýmvkonaní,keďžeakodedičzodpovedázadlhyporučiteľa
len do výšky zdedeného podielu a nie dlhy, ktoré zostali po nebohom. Dedičského podielu sa zriekol.
Následne z dôvodu späťvzatia žaloby voči žalovanému v druhom rade súd prvej inštancie konanie voči
nemu uznesením č. k. 15C/81/2014-86 z 03. 06. 2014 zastavil a o trovách konania rozhodol, že žiaden

z účastníkov konania nemá právo na ich náhradu. Vo veci ďalej konal so žalovanou v prvom rade,
vytýčil pojednávanie a následne preskúmavaným rozsudkom na pojednávaní dňa 22. 07. 2014 žalobu
zamietol, konštatujúc, že nárok žalobcu je premlčaný.

8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z

tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 172 ods. 1 OSP platného v čase vydania rozhodnutia súd môže aj bez výslovnej
žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na

zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze
uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú
pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť.

12. Podľa § 173 ods. 1, 2 OSP platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk,
náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd
ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z
ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším
úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 91 ods. 1 OSP ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý
z nich sám za seba.

14. Podľa § 91 ods. 2 OSP ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,

keď vo veci po podaní odporu žalovaným v 2. rade pojednával a rozhodol meritórnym rozsudkom voči
pôvodne žalovanej v 1. rade. Z obsahu spisu vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu podal len
žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 1. rade odpor proti platobnému rozkazu nepodala a keďže žalobca
žalobou uplatnil nároky voči každému zo žalovaných samostatne, teda nežaloval ich na solidárneplnenie, pretože zostatok úveru v sume 3.682, 27 eur žiadal každého zo žalovaných zaplatiť v polovici.
Nakoľko žalovaná v 1. rade odpor nepodala, nadobudol platobný rozkaz, ktorým bola zaviazaná zaplatiť
žalobcovi istinu 1.841,14 eur s príslušenstvom a trovy konania nadobudol voči nej právoplatnosť. Ide

o prípad uvedený v § 91 ods. 1 OSP, keď v jednej veci je viac žalovaných, z ktorých každý koná sám
za seba a nejde o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých
účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Z uvedeného dôvodu účinky odporu (jeho zrušenie)
nastali len voči žalovanému v 2. rade. Postup súdu prvej inštancie, ktorý nariadil vo veci pojednávanie
a meritórne rozhodol je porušením procesných podmienok konania, na ktoré musel odvolací súd

prihliadnuť.

16. V posudzovanej veci odvolací súd zastáva názor, že sa nejedná o prípad uvedený v § 172
ods. 9 OSP platného v čase vydania platobného rozkazu, podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na
zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný
rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Základom sporu sú nároky žalobcu vyplývajúce

zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 29.11.2007, pričom z obsahu a dojednaní
tejto zmluvy odvolací súd nezistil v zmluve žiadne neprijateľné podmienky, v ktorom prípade by nebolo
možné platobný rozkaz vydať. Zmluva spĺňa náležitosti vymedzené v § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy a nezistil ani neprijateľné zmluvné
podmienky vymedzené v § 53 Občianskeho zákonníka. Napokon ani žalovaná tieto skutočnosti netvrdila

anenamietala.Zuvedenýchdôvodovvdanejvecibolomožnévydaťplatobnýrozkazaakobolouvedené
vyššie, keďže pôvodne žalovaná v prvom rade proti platobnému rozkaz nepodala, tento nadobudol
právoplatnosť.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1

písm. a/ CSP zrušil, keďže neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie.

18. O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo zásady
úspechu, keď v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

(§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).