Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 7, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516204665
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2516204665.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Ing. C. I., nar. XX. M. XXXX, bytom
O., zast. advokátkou: JUDr. Katarína Galová, Piešťany, E. Belluša 6936/10, proti žalovaným: 1/ G. J.,
nar. XX. B. XXXX, bytom K., R. J. Q. XXXX/XX, 2/ N. J., nar. XX. G. XXXX, bytom K., R. J. Q. XXXX/
XX a 3/ U. J., nar. XX. B. XXXX, bytom K., R. J. Q. XXXX/XX, o 49.900 eur a príslušenstvo, o zriadenie

zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 24.
augusta 2016 č. k. 14C/204/2016-22, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil zabezpečovacím opatrením záložné právo na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. K. Z., zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX:
parc. č. CKN 3120 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 326 m2, parc. č. CKN 3122/1 - trvalé trávnaté
porasty o výmere 3180 m2, parc. č. CKN 3122/2 - ostatné plochy o výmere 154 m2, parc. č. CKN
3123 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1040 m2, parc. č. CKN 3124 - ovocné sady o výmere 6372
m2, parc. č. EKN 973/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere 11914 m2, parc. č. EKN 973/2 - ostatné

plochy o výmere 680 m2, parc. č. EKN 1002/3 - trvalé trávnaté porasty o výmere 671 m2, rodinný dom
s. č. XXX, postavený na parc. č. CKN 3120, na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 49.900
eur s príslušenstvom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 3, § 329
ods. 1 a 2, § 343 ods. 1, 2 a 3 a § 344 C.s.p. (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. účinný v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie). Vecne dôvodil tým, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mala
žalobkyňa osvedčené existenciou svojho nároku (peňažnej pohľadávky voči žalovanej 1/ v konkrétnej

výške) vychádzajúc z predložených listín. Taktiež osvedčením toho, že žalovaná 1/ je od 2. septembra
2014 v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, splnila len jeho časť (1.100 eur). Navyše
žalovaná 1/ má aj iný záväzok, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX k. ú. K. Z.. K týmto nehnuteľnostiam
má už totiž zriadené záložné právo veriteľ A. A.. Nehnuteľnosti v k. ú. K. Z., ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalovanej 1/ predstavujú majetok, ktorý by reálne zabezpečil peňažnú pohľadávku veriteľa
- žalobkyne. Prvoinštančný súd v danom prípade konštatoval obavu, že exekúcia bude ohrozená a to

najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy (49.900 eur) v spojitosti na značný čas omeškania žalovanej
1/ s plnením, ako aj existenciu iného záväzku.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas v celom rozsahu odvolanie žalovaná 1/ s návrhom na jeho zmenu
a to zamietnutím návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Uviedla, že žalobkyňa
oprela svoju žalobu vo veci samej primárne voči žalovanej 1/ a sekundárne voči žalovaným 2/ a 3/.

Dôvodom mala byť tá skutočnosť, že odvolateľka mala so žalobkyňou uzatvoriť Zmluvu o pôžičke vo
výške 51.000 eur, z ktorej mala žalobkyni už vrátiť 1.100 eur, o čom nemá vedomosť. Žalovaní 2/ a 3/ akorodičia odvolateľky mali v prospech odvolateľky len intervenovať v jej prospech, čo bol dôvod podania
žaloby aj voči nim, aj keď podľa žaloby by títo nemali byť ani účastníkmi konania. Zabezpečovacie
opatrenie výrazne zasiahlo do jej práv ako odvolateľky, pretože žiadnu zmluvu o pôžičke neuzatvorila a

žalobkyňou predložená zmluva je falzifikát. Navyše toto poškodilo aj jej veriteľa A. A., v prospech ktorého
je na predmetných nehnuteľnostiach zriadené záložné právo.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016,
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb.).

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto je dôvodné
ho potvrdiť.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí
ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody (2).

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie

na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť
aodvolaťsanane(prváčasťust.§387ods.2C.s.p.),odvolacísúdvšakvzhľadomnapotrebuvyporiadať
sa s námietkami žalovanej dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné:

7. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného

registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Ako vyplynulo zo žaloby vo veci samej, medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ mala byť uzavretá dňa 18.
augusta 2014 zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej 1/ pôžičku vo výške

51.000 eur za účelom štúdia žalovanej 1/ vo Švajčiarsku a splácanie poskytnutých úverov. Odvolací
súd má za to, že uvedené skutkové tvrdenia budú predmetom dokazovania vo veci samej, t.j. pasívna
vecná legitimácia žalovanej 1/, ako aj žalovaných 2/ a 3/. Tu však musel odvolací súd vychádzať z toho,
že tu je pravdepodobnosť osvedčenia žalobného nároku žalobkyne, ktorá tento odvodzovala od zmluvy
o pôžičke, t. j., že ona požičala žalovanej 1/ 51.000 eur, z ktorej žalovaná 1/ mala vrátiť 1.100 eur,

preto žalobkyňa, ako navrhovateľka navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je vo veľmi rizikovej
pozícii, okrem iného aj preto, ako zistil odvolací súd, že žalovaná 1/ doposiaľ nespochybňovala, keď ako
zistil odvolací súd na č.l. 14,18 a 19 spisu sa nachádza emailová komunikácia medzi splnomocnenou
zást. žalobkyne a žalovanou 1/, kde žalovaná 1/ nenamieta neexistenciu právneho vzťahu majúceho
vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke, resp. spochybňuje vrátenie peňazí, ale sa dožaduje len čísla účtu

žalobkyne, na ktorý by mohla poukazovať finančné prostriedky.

9. Pri rozhodnutí o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je potrebné brať do úvahy dôvody uvedené
v návrhu vo veci samej, osvedčenie nároku žalobcu, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy,
ktorá by nenariadením mohla žalobcovi vzniknúť, prípadne možnosť vzniku nenávratného stavu. Inštitút

zabezpečovacieho opatrenia zakotvený v C.s.p. je výnimočným ustanovením slúžiacim na okamžitú
dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí bezprostredná ujma, prípadne môže nastať jeho nenariadením
nezvratný stav. Keďže skutočnosti tvrdené žalobkyňou v žalobe vo veci samej dostatočne osvedčili
potrebuzriadeniazabezpečovaciehoopatrenia,keďžalobkyňabezprostrednehroziacuujmupreukázalauž tým, ako vyplýva zo spisového materiálu, že žalovaná nespochybňovala neexistenciu žalobkyňou
tvrdeného právneho vzťahu medzi ňou a žalovanou 1/, keď prvýkrát sa toto vyskytlo až v odvolaní
žalovanej1/protinariadeniuzabezpečovaciehoopatrenia.Navrhovanýmzabezpečovacímopatrenímsa

nevytvorí ani nenávratný stav, ide o dočasnú úpravu pomerov a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov strán sporu, pričom na právach žalovanej 1/ nedochádza
k neprimeranej ujme a ani k vytvoreniu nenávratného a nenapraviteľného stavu v právnych vzťahoch a
to predovšetkým z dôvodu, že obmedzenie žalovanej 1/ vyplývajúce zo zabezpečovacieho opatrenia je
dočasné a bude trvať najdlhšie do právoplatného skončenia konania vo veci samej (§ 335 v spojení s §

344 C.s.p.). Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa neexistencie právneho vzťahu odvolací súd
uvádza, že tieto sa týkajú konania vo veci samej a na potvrdenie alebo vyvrátenie dôvodnosti žaloby,
bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť a to samozrejme aj vo
vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaných 2/ a 3/. Čo sa týkalo odvolacej námietky spočívajúcej v
tom,ženaveciachužviaznezáložnéprávojetrebauviesť,ženazálohumôževzniknúťajviaczáložných
práv, pričom na uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané

odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobnom registri (§ 151k O.z. - zák.
č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov).

10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v súlade
s ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

11. V predmetnom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, preto jej odvolací súd priznal voči
žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.), keďže tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne

podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania (§434C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).