Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 13, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201520
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716201520.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Mário Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Y. T., B.. XX. XX.
XXXX, X. XXX XX X. XX právne zastúpenej Mgr.. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom v
Martine, A. Kmeťa 28, proti žalovanému FIVE, s.r.o. so sídlom v Žiline, ul. Jána Milca 34, IČO: 46 734
945 právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová s.r.o. so sídlom v Žiline, Daniela
Dlabača 35, IČO: 36 806 498 v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je žalovanému povinná nahradiť trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 11. 02. 2016 žalobkyňa žiadala určiť, že kúpna zmluva uzavretá
dňa 21. 01. 2015, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. X., C. O. O., zapísané

na LV č. XX, pre k. ú. X. (byt č. X B. O. L. P. P. Č..X X. J., Č.. U.. XX) je neplatná, súčasne žiadala
priznať náhradu trov konania.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že do 21. 01. 2015 bola výlučnou vlastníčkou sporného bytu a práve
21. 01. 2015 uzavrela so žalovaným napadnutú kúpnu zmluvu. Potvrdila, že túto kúpnu zmluvu síce
podpísala ale vtedy nevedela o akú zmluvu sa jedná, nevedela, že predáva svoj byt. Zmluvu podpisovala

na notárskom úrade v Turčianskych Tepliciach a to z podnetu jej dcéry, T. Š., s dvoma pánmi (jeden
z nich bol B. zo spoločnosti žalovanému a druhého meno nepoznala). Ešte predtým spolu s dcérou
podpisovala zmluvy o úvere, ktorý poskytovala jej dcére obchodná spoločnosť Sofitel invest, s.r.o.. Za
úvery svojej dcéry ručila bytom. Dcérou nebola informovaná, že je nejaký problém so splácaním úveru,
avšak jedného dňa jej povedala, že musí ísť k notárovi spísať nejakú zmluvu inak príde o byt. Samotná
žalobkyňa nevedela o akú zmluvu má ísť, avšak bála sa, že príde o byt a tak poslúchla dcéru T. Š.

a cestou zobrali aj druhú dcéru žalobkyne J. L., a spolu sa vybrali na Notársky úrad v Turčianskych
Tepliciach. Tam sa od nich odpojila dcéra žalobkyne T. Š., ktorá išla do práce a bola informovaná, že
pri podpise zmlúv byť nemusí. Na notárskom úrade boli zmluvy otvorené na poslednej strane, ona ich
podpísala bez toho, aby ich čítala, bola v strese, verila dcére a tým dvom pánom, že jej pomáhajú. Všetko
podpísala 4 až 5-krát. Po podpise ich spomínaný pán odviezol domov do Malého Čepčína. Nespomínala
si, či jej zmluvy dali do rúk. Následne prišlo z katastrálneho úradu rozhodnutie, ktorému nerozumela čo

to je a založila ho. V byte sa zdržiava teraz na základe nájomnej zmluvy zo dňa 21. 01. 2015, nájomnú
zmluvu ani nevie kedy podpísala ale museli jej ju dať podpísať v ten deň, keď podpisovala kúpnu zmluvu.
Poukázala na ustanovenie § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zák., a konštatovala, že zo strany žalovaného došlo
ku konaniu, ktoré sa prieči dobrým mravom, nakoľko zneužil tieseň a strach žalobkyne, ktorá sa bála, že
príde o svoj byt. Okamžitým využitím tejto situácie žalobkyňa pod vplyvom strachu a tiesne podpísala
čo jej bolo predložené. Žalovaný si kúpnu cenu určil podľa výšky dlžnej sumy úveru a so žalobkyňou

vôbec nebola kúpna cena prejednaná, keďže ani nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu.3. V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala, vo svojej výpovedi na pojednávaní konštatovala
rovnaké skutočnosti ako v žalobe. Uviedla, že ju dcéra neinformovala, čo je potrebné podpísať, aby
neprišla o byt. Kúpnu zmluvu dostala len do rúk na notárskom úrade JUDr. Vrlíkovej v Turčianskych

Tepliciach a potom, čo jej súdom bola predložená kópia kúpnej zmluvy konštatovala, že túto zmluvu
vôbec nečítala, pretože aj pán Novotný zo strany žalovanej aj ďalšie osoby na ňu tlačili, že sa musí
ponáhľať, že to potrebuje rýchlo podpísať a to jej tvrdila aj jej dcéra J. L., ktorá s ňou bola na notárskom
úrade, a preto zmluvu podpísala, avšak ani jej dcéra pani L. zmluvu nečítala. Za byt nedostala žiadne
peniaze. O tom, čo sa stalo a čo podpísala sa dozvedela až s časovým odstupom, pretože papiere,

ktoré jej prišli z katastra niekde založila a až následne sa od svojej dcéry pani Š. a zaťa - jej manžela
dozvedela, že vlastne byt predala a spísala nájomnú zmluvu, nakoľko jej zať našiel úverovú zmluvu aj
nájomnú zmluvu na byt, a vysvetlil jej, že podľa nájomnej zmluvy mala dokonca 600 € doplatiť nájomné
za svoj vlastný byt. Potom korigovala svoju výpoveď a konštatovala, že na základe úverových zmlúv
jej bolo na účet zložených okolo 9 700 €, hneď ako peniaze vybrala si 700 € zobral pán z úverovej
spoločnosti z Bystrice a 9 000 € dal jej dcére pani Š.. Druhý úver mal byť v sume 4 000 €, z tohto

nedostala žiadne peniaze. Na otázku právneho zástupcu žalovaného dokonca tvrdila, že nevie čo je
kúpna zmluva ani čo je úverová zmluva a dokonca záložná zmluva. Tvrdila však, že vie, že ak by chcela
predať byt, musela byť niečo podpisovať. Následne však žalobkyňa uviedla, že má ukončené základné
vzdelanie a stredné odborné učilište poľnohospodárske s výučným listom bez maturity. Návrhy kúpnych
zmlúv priniesol pán Novotný, ktorý ich predložil pracovníčkam notárskeho úradu s tým, že tieto listiny

sa budú podpisovať. Pracovníčky notárskeho úradu ich začali zväzovať a predkladali ich žalobkyni na
podpis. Nikto sa žalobkyne nespýtal, či rozumie tomu, čo podpisuje a či to dobrovoľne podpisuje. Časti
zmluvy však pred žalobkyňou nikto nezakrýval ale pracovníčky jej ich predkladali na tej strane, kde bola
kolónka pre jej podpis. Žalobkyňa tvrdila, že údaje, ktoré sa nachádzajú pri jej mene vedľa podpisu
nevedela prečítať. Potvrdila však, že v januári 2015 dostala na účet sumu 1 176 € ako časť kúpnej ceny,

tieto peniaze dala dcére T. Š.. Potvrdila však, že konateľa žalovanej obchodnej spoločnosti N. T. videla
prvýkrát na pojednávaní v prejednávanej veci.

4. Žalovaná strana sa prvýkrát vyjadrila k žalobe prednesom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 08.
06. 2016, kde žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že tvrdenia žalujúcej strany sú účelové,

urobené v snahe vyhnúť sa právnym následkom odpredaja sporného bytu. Žalobkyňa nebola uvedená
do omylu žalovaným ale jednou so svojich dcér a vec bola preverovaná aj Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru v Martine a konanie vedené pod ČVS: ORP-209/3-VYS-MT-2016 bolo ukončené
uznesením zo dňa 06. 05. 2016, ktorým bol podnet pre podozrenie z trestného činu podvodu odmietnutý,
nakoľko nebol dôvod pre začatie trestného stíhania. Policajné orgány vykonali vo veci dokazovanie,

ktoré je zhrnuté v odôvodnení predmetného uznesenia a toto uznesenie žalovaná strana pripojila do
súdnehospisu.Konateľžalovanejfirmyažalobkyňasaprvýkrátvidelinapojednávanídňa08.06.2016,a
preto je absurdné tvrdenie, žeby žalobkyňa bola uvedená do omylu niektorým z predstaviteľov žalovanej
firmy. Za žalovanú obchodnú spoločnosť sprostredkoval činnosti okolo uzavretia kúpnej zmluvy pán I.
B., ktorého navrhli vypočuť ako svedka. Nešlo o zamestnanca alebo osobu, s ktorou by bol žalovaný v

zmluvnom vzťahu, bol to realitný maklér, ktorý spojil ponuku žalobkyne na odpredaj bytu so záujmom
o kúpu takéhoto bytu. V prípade úspechu vo veci, žiadala žalovaná strana priznať právo na náhradu
trov konania.

5. Konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti potom vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 29. 09. 2016

uviedol, že v roku 2015 bol oslovený I. B., realitným maklérom, s ktorým jeho obchodná spoločnosť
aj v minulosti spolupracovala, ohľadne tej skutočnosti, že má vedomosť o voľnom byte v k. ú. X. za
pomerne dobrú sumu a keďže potreboval kupca, ktorý by mal hotovosť, lebo na predmetnom byte
viazla ťarcha, oslovil žalovanú obchodnú spoločnosť. Navrhovaná kúpna cena bola stanovená okolo
14 000 € a žalovanému sa zdala výhodná. Za sprostredkovanie obchodu pánu B. vyplatili ešte nejakú

províziu. Návrh zmluvy na základe podkladov, ktoré poskytol Lukáš Novotný a, ktoré získal od žalobkyne
vypracovával právnik žalovanej obchodnej spoločnosti JUDr. Ľubomír Hagara. V článku VIII predmetnej
kúpnejzmluvybolozriadenépredkúpneprávovprospechpaniJ.L.,dcéryžalobkyne,atoztohodôvodu,
že pán Novotný informoval žalovanú obchodnú spoločnosť, že dcéra vlastníčky bytu by rada tento
byt v budúcnosti kúpila, avšak v tejto chvíli si vybavuje financovanie spätného odkúpenia bytu, keďže

nedisponuje hotovosťou a naviac na byte viazne ťarcha vo forme záložného práva. Žalovaná obchodná
spoločnosť kupovala predmetný byt za účelom podnikateľskej činnosti, teda na ďalší odpredaj. Zmluvu
na podpis dostal od JUDr. Hagaru po tom, čo on podpísal ako konateľ obchodnej spoločnosti, ktorá
byt kupovala, návrh zmluvy, boli tieto návrhy odovzdané pánu B., ktorý už ďalej konal so žalobkyňou, skatastrom a pod.. Cenu, za ktorú mal byť v budúcnosti byť odpredaný pani L., teda 23 000 €, navrhol
on, túto skutočnosť oznámil realitnému maklérovi a podľa jeho vedomostí pani L.Č. s tým súhlasila. On
sám však do styku ani so žalobkyňou ani s pani L. nedošiel, nebol pri podpisovaní zmluvy u notára a

po tom, čo sporná kúpna zmluva bola podpísaná a približne uplynulo 8 mesiacov, v rámci ktorých malo
byť realizované predkúpne právo pani L. sa on sám informoval u pána B., či bývalý predávajúci, resp.
rodinný príslušníci majú záujem odkúpiť naspäť tento byt alebo, či má žalovaná obchodná spoločnosť
sama hľadať iného kupca. Pán B. sprostredkoval odkaz rodinným príslušníkom žalobkyne a potom
žalovaná obchodná spoločnosť emailom dostala návrh kúpnej zmluvy, ktorá znela na strane kujúceho

v prospech rodinného príslušníka žalobkyne. Návrh prišiel emailom, šlo o koncept kúpnej zmluvy, ktorý
dal konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti skontrolovať svojmu právneho zástupcovi a voči, ktorému
nemali námietky. K podpisu samotnej kúpnej zmluvy, ktorou by bol byt spätne odpredaný už nedošlo,
nakoľko zrazu došlo oznámenie zo súdu, že žalobkyňa podala na žalovaného žalobu. Návrh zmluvy,
ktorý došiel emailom zo strany žalobkyne, bol tým návrhom, ktorý žalujúca strana pripojila k návrhu na
vydanie predbežného opatrenia ako dôkaz snahy majiteľa bytu predať byt tretej osobe.

6. Z vyjadrenia žalobkyne potom súd zistil, že skutočný návrh kúpnej zmluvy, ktorý žalobkyňa pripojila
do súdneho spisu spolu s podanou žalobou a s návrhom na vydanie predbežného opatrenia (návrh na
č. l. 24-26 spisu) spracovávala jej rodina a kupujúci mal byť pán J. H., ktorý je v príbuzenskom pomere
so zaťom žalobkyne.

7. Okrem výsluchu strán súd vykonal dokazovanie aj čítaním listín pripojených stranami do spisu,
oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine
ORP-209/3-VYS-MT-2016 a na návrh strán vypočul svedkov T. Š., J. L., Y. Š. H. I. B..

8. Z výpovede svedkyne T. Š., dcéry žalobkyne, súd mal potvrdenú skutočnosť, že dcéra žalobkyne si
požičala z obchodnej spoločnosti Sofitel invest, s.r.o. p so sídlom v Banskej Bystrici peniaze a úvery jej
za veriteľskú obchodnú spoločnosť vybavoval N. W.. Postupne si požičala 9 750 € a potom 4 500 €.
Za úver ručila bytom matky, teda žalobkyne, na ktorý bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa.
Úvery niekoľko mesiacov splácala, potom sa však dostala do finančných problémov a z podnetu pána

W.Í. bola kontaktovaná pánom B., ktorý jej prisľúbil, že za ňu dlhy vyplatí. Malo ísť o krátku dobu 8
mesiacov, pričom podľa jej vyjadrenia malo sa stále ručiť bytom. S pánom Novotným sa stretla v januári
2015 v prítomnosti pána W. a spolu ohliadli byt jej matky. Obaja páni ju ubezpečovali, že ona a matka
sa nemusia ničoho báť, peniaze vrátia a bude to vyriešené. Tvrdili, že pripravia zmluvy, ktoré sú k tomu
potrebné. Kúpnu zmluvu však vôbec nespomínali. Následne bola kontaktovaná pánom W.Í., ktorý žiadal,

aby sa stretli, mala zobrať matku aj sestru J. L.. Čakali v Turčianskych Tepliciach na pána B. H. W., ktorý
keď prišli, tak ju už nepotrebovali a ona sa vrátila do práce. Jej matka - žalobkyňa so sestrou - pani L. šli
potom k notárovi a neskôr sa dozvedela, že prvú pôžičku vyplatila firma FIVE s.r.o. firme Sofitel invest,
s.r.o.. Matka so sestrou jej povedali, že u notárky niečo podpísali ale čo to bolo nevedela ani ona, ani ony.
V apríli 2015 ju kontaktoval pán B., že jej pomôže vybaviť pôžičku, chcela si zobrať dlhodobú, z ktorej

chcela vyplatiť firmu FIVE s.r.o.. Keďže ale pôžičku nezískala po približne 8 mesiacoch ju kontaktoval
pán Novotný, čo bolo po dobe splatnosti 8 mesiacov, na ktorú jej peniaze požičala firma FIVE s.r.o.,
avšak chceli už sumu 23 000 €. O všetkých transakciách sa nakoniec dozvedel jej manžel, ktorý ponúkol,
že dlhy vyplatí. Malo byť platené 26 500 €, avšak oni s prepisom bytu na zaťa švagrinej nesúhlasili.
Po podpise v januári 2015 prišli jej matke nejaké papiere, bola to kúpna zmluva a nájomná zmluva s

nájmom 600 € na mesiac ale až po uplynutí 8 mesiacov. Keďže matka s tým nič nerobila začali vec riešiť
ona a jej manžel. Matka nie je zbavená spôsobilosti na právne úkony a nikdy byt predať nechcela.

9. Na pojednávaní výpoveď skonkretizovala tým, že po tom, čo prišli jej matke papiere z katastra
ohľadne predaja bytu, tak ich strčila pod koberec, aby ich nikto nečítal. Vtedy vôbec nevedela, čo na

tých papieroch bolo. Svedkyňa stále tvrdila, že je nebolo známe prečo jej matka musela navštíviť notára
a prečo tam mala byť prítomná jej sestra J. L.. Domnievala sa, že tam má ísť ako svedok. Listiny, ktoré
došli jej matke strčila pod koberec, lebo nechcela, aby ich našli manžel a deti, bála sa aby jej nevyčítali,
že sa až takto zaúverovala ale nakoniec to manžel našiel a začal veci riešiť. Tvrdila, že na pôžičke vo
výške 14 000 € sa dohodla s pánom B. za asistencie pána W., ktoré ale by mala vrátiť vo vyššej sume

dokonca až do 20 000 € do 8 mesiacov a vďaka tejto pôžičke bude zrušené záložné právo viaznuce
na byte jej matky.10. Svedkyňa J. L., druhá dcéra žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že buď na výzvu matky alebo
sestry pani Š. sa dostavila v januári 2015 pred notársky úrad JUDr. Vrlíkovej s tým, že má ísť niečo
podpisovať ako svedok. Jej to bolo vysvetľované tak, že má ísť svedčiť v tom, že matka bude ručiť svojim

bytom sestre za pôžičku. Pred notársky úrad prišli aj pán B. aj pán W., s ktorými sa ona a jej matka
vybrali na notársky úrad, a boli oboma mužmi ubezpečované, že sa ničoho nemusia báť, že ona sama
ručením pomôže sestre, aby dostala pôžičku a ukazovali jej kde má čo podpísať. Aj ona podpisovala
nejaký papier, ktorý ani nečítala, pretože nemala okuliare, stále ju ubezpečovali, že sa nemá čoho báť,
že to podpísať môže. Tvrdila, že jednu z listín, ktorú jej dal na podpis pán B. jej bola predložená na

podpis tak, že jej len bolo ukázané, kde má listinu podpísať, pričom pán B. dlaňou zakrýval text. Tvrdila,
že nikdy nemala záujem o kúpu matkinho bytu, nakoľko mala svoj byt.

11. Svedok I. B. vypovedal na pojednávaní takmer zhodne ako pri svojom výsluchu pred políciou vo
vyššie uvedenom vyšetrovacom spise, kde uviedol, že je realitný maklér a jediný konateľ spoločnosti
ENEL Holding s.r.o. so sídlom v Žiline, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním obchodu a služieb v oblasti

realít. Spolupracuje s viacerými obchodnými spoločnosťami, medzi inými aj so spoločnosťou FIVE s.r.o.
ako aj s viacerými tipérmi, ktorí odporúčajú rôzne nehnuteľnosti na výkup, a to buď nehnuteľnosti, ktoré
sú v exekúciách alebo nehnuteľnosťami, kde je začatý výkon záložného práva, alebo nehnuteľnosti
kde ľudia potrebujú peniaze a sú ochotní predať svoju nehnuteľnosť s prípadnou možnosťou odkúpiť
si nehnuteľnosť späť. Takto ho v roku 2015 kontaktoval jeden z tipérov - N. W. s možnosťou kúpiť

nehnuteľnosť v obci Bodorová. Po osobnom stretnutí so žalobkyňou a jej dcérou pani Š. mu bolo
oznámené, že sú ochotné nehnuteľnosti predať s podmienkou, že dcéra pani T. - L. L. - získa predkúpne
právo na 8 mesiacov na danú nehnuteľnosť. Pani Š. mu povedala, že jej sestra pani L. túto nehnuteľnosť
potom kúpi. Tohto stretnutia sa zúčastňovali žalobkyňa, pani Š. a pán W., všetci boli uzrozumení s
podmienkami a súhlasili s nimi. S ponukou oslovil potom žalovanú obchodnú spoločnosť, ktorá s kúpou

bytu súhlasila. Následne obchodná spoločnosť FIVE s.r.o. nechala vypracovať zmluvnú dokumentáciu,
čestné prehlásenie na predkúpne právo a nájomnú zmluvu. Pri podpise daných zmlúv boli prítomné
žalobkyňa, pani L. a na začiatku aj pani Š., ktorá potom odišla do práce. Svedok tvrdil, že pred podpisom
imurčiteukázalzmluvnúdokumentáciu,abysijuvkľudepozreliapredsamotnýmpodpisomajpracovník
notára upozornil žalobkyňu, že podpisuje kúpne zmluvy, či si to uvedomuje, čo jeho samého prekvapilo,

keďže to u notára ešte nezažil a nie je to jeho náplňou. Reakciu pani žalobkyne si už nepamätal. U notára
podpísala aj čestné prehlásenie J. L.. Iniciatíva uzatvorenia kúpnej zmluvy bola zo strany predávajúcich,
ktorí neboli pod nátlakom ani neboli do ničoho nútení a kúpna cena bola stanovená dohodou pri prvom
stretnutí, a tak bola aj vyplatená. Žalobkyňa chcela po dobu predkúpneho práva nájomnú zmluvu,
aby bola krytá, že môže v nehnuteľnosti bývať. Nájomnú zmluvu aj podpísala a bola jej odovzdaná

so zvyšnou zmluvnou dokumentáciou. Na 8 mesiacov predkúpneho práva mala zvýhodnenú výšku
nájomného vo výške 1 € mesačne, po uplynutí predkúpneho práva sa nájomné zvyšovalo na štandardnú
výšku. Žalobkyňa súhlasila, aby vo veci ďalšieho postupu komunikoval s pani Š., ktorou začala po
podpise kúpnej zmluvy komunikácia viaznuť, on mal snahu pomôcť pani Š. vybaviť úver, avšak následne
zistil, že pani Š. neplatí úvery v banke, preto nespĺňala podmienky v zmysle úverového registra na

získanie nového úveru. Potom bola z jeho strany snaha pomôcť vybaviť úver pani L., ktorá však rovnako
bola evidovaná ako neplatič úverov. Približne 10 mesiacov od kúpy sa ozval pánu B. manžel pani Š.,
ktorý ho informoval, že on o ničom nevedel, chce sa stretnúť a vyriešiť daný problém s bytom. Žalovaná
obchodnáspoločnosťbolaochotnábytpredaťdorodinyžalobkyne,pričomnávrhkúpnejzmluvyvytvorila
rodina žalobkyne. Po tom, čo mu bola zaslaná, už k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo, nakoľko žalobkyňa

podala žalobu o neplatnosť pôvodnej kúpnej zmluvy, požiadala o vydanie predbežného opatrenia, ktorý
podložila návrhom kúpnej zmluvy, ktorá bola vytvorená zo strany žalobkyne s tým, že rodina žalobkyne
tvrdila, že vytvorila kúpnu zmluvu spoločnosť FIVE s.r.o. a nehnuteľnosť chce predať.

12. Svedok Y. Š., zať žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedol, že nevedel čo jeho svokra, žalobkyňa,

podpísala a dozvedel sa to približne až 8 mesiacov od podpisu spornej kúpnej zmluvy, keď ona zrazu
začala vyťahovať skryté zmluvy. Od svojej ženy a švagrinej aj svokry sa dozvedel, že nevedeli, čo
vlastne podpisovali. Po porade s právnikom sa rozhodol, že by bolo najlepšie dohodnúť sa na spätnej
kúpe bytu, avšak peniaze nemali, preto požiadal jedného svojho rodinného príslušníka, aby byt znova
odkúpil, avšak jemu sa na formulácii návrhu kúpnej zmluvy niečo nepáčilo a preto ku kúpe bytu nedošlo.

Uviedol, že ženy, čiže jeho manželka, švagriná aj žalobkyňa mu povedali, že podpisovali nejakú zmluvu
o záložnom práve, čo ho neprekvapovalo lebo byt už raz založený bol. Pán H., ktorý mal byť kupujúci,
ktorý by byt spätne odkúpil je jeho príbuzný.13. Z výpisu LV č. XX pre k. ú. X. súd mal nepochybne preukázané, že v čase rozhodovania súdu vlastní
byt č. X na O. L. vo vchode č. X bytového domu č. súp. XX stojacieho na KN-C parc. č. XX/X žalovaná
obchodná spoločnosť, ktorá ho nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V

44/2015 dňa 26. 01. 2015.

14. Po oboznámení sa s kópiou spisu Okresného úradu v Turčianskych Tepliciach, katastrálneho odboru
V 44/2015 súd zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podpísaný žalobkyňou ako
predávajúcou ako aj obchodnou spoločnosťou FIVE s.r.o., na druhej strane návrhu na vklad sú slova

„predávajúci“ aj „kupujúci“ zvýraznené. Pôvodná kúpna zmluva mala 9 článkov a podpísaná bola dňa 21.
01. 2015 na Notárskom úrade JUDr. Alexandry Vrlíkovej v Turčianskych Tepliciach, podpis žalobkyne
je úradne overený. Aj v tomto prípade sa podpis žalobkyne nachádza pri kolónke „predávajúci“, ktoré
slovo je vytlačené výraznejším písmom. Z tejto kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa ako vlastníčka
predmetného bytu odpredáva svoj byt vyššie uvedený žalovanej obchodnej spoločnosti. Z článku VIII
je však dohodnuté predkúpne právo a vyplýva z neho, že účastníci zmluvy sa dohodli, že v prípade, ak

kupujúci podľa tejto zmluvy sa rozhodne v lehote 8 mesiacov nasledujúcich po uzavretí zmluvy odplatne
previesť svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu, je povinný ponúknuť na predaj celý predmet
prevodu oprávnenému z predkúpneho práva, ktorým je J. L., G.. T., B.. XX. XX. XXXX, G. Č. XXXXXX/
XXXX, O. X. Č. H. XXXX/X, XXX XX O. O., a to za kúpnu cenu vo výške 23 000 €, ktorej splatnosť
musí následne pre prípad využitia predkúpneho práva predávajúcim podľa tejto zmluvy nastať najneskôr

do 8 mesiacov od uzavretia tejto zmluvy. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného
úradu Turčianske Teplice, katastrálnym odborom z 26. 01. 2015 a toto rozhodnutie bolo doručené podľa
podpísanej doručenky žalobkyni dňa 30. 01. 2015. K zmluve bol spísaný aj dodatok č 1. kde žalobkyňu
už zastupoval T. T., konateľ žalovanej obchodnej spoločnosti a to z toho dôvodu, že do dodatku bolo
zakomponované aj príslušenstvo bytu, ktorým bola garáž č. 3 a tá v pôvodnej kúpnej zmluve uvedená

nebola.

15. Súd zo spisu Okresného úradu v Turčianskych Tepliciach, katastrálneho odboru V 484/2014 zistil, že
v konaní pod rovnakou spisovou značkou bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
k predmetnému bytu, a to v prospech obchodnej spoločnosti Sofitel invest s.r.o., IČO: 47 752 149,

Ľuda Ondrejova 7, Banská Bystrica na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi
žalobkyňou a s touto obchodnou spoločnosťou. Táto zmluva je súčasťou predmetného spisu, uzavretá
bola 14. 07. 2014 a je z nej zrejmé, že záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka obchodnej
spoločnosti Sofitel invest s.r.o. vo výške 14 000 €, ktorá bola poskytnutá žalobkyni na základe úverovej
zmluvy zo dňa 02. 07. 2014 a 14. 07. 2014.

16. Tieto dve úverové zmluvy pripojila do spisu už samotná žalobkyňa spolu s podanou žalobou a
sú pripojené v spise na č. l. 19 a 20. Z týchto zmlúv bolo zrejmé, že boli uzavreté medzi obchodnou
spoločnosťou Sofitel invest s.r.o. a žalobkyňou, a jej dcérou T. Š., pričom žalobkyňa a jej dcéra boli v
pozícii spoločných dlžníkov (žalobkyňa pripojila len návrhy týchto úverových zmlúv, nakoľko žalobkyňou

predložené návrhy týchto úverových zmlúv neboli podpísané zo strany dlžníkov). Zmluvou z 02. 07. 2014
bola žalobkyni a jej dcére požičaná suma 4 250 €, a druhou zmluvou zo dňa 14. 07. 2014 bola požičaná
suma 9 750 €. Obe pôžičky boli zročné 15. 01. 2015.

17. Žalobkyňa do spisu pripojila aj zmluvu o prevode vlastníctva bytu, resp. jej návrh, ktorou mala

žalovaná obchodná spoločnosť odpredať byt žalobkyne J. H., X. L. (č. l. 24-26 spisu). Z jej návrhu na
vydanie predbežného opatrenia a zo žaloby vyplynulo, že žalobkyňa sa návrhom tejto zmluvy snažila
preukázať v žalobe tvrdené skutočnosti, čiže totiž žalovaný ponúkol byt na predaj tretím osobám a
teda je dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť zmarený. Ako však vyplynulo z
vykonaného dokazovania tento návrh bol vytvorený v súvislosti so snahou rodiny žalobkyne byt spätne

odkúpiť a nejednalo sa teda o iniciatívu zo strany žalovaného.

18. Žalovaná strana do spisu pripojila vyčíslenie zostatku úveru pre žalobkyňu obchodnou spoločnosťou
Sofitel invest s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 15. 01. 2015, z ktorého vyplynulo, že k 18. 09.
2014 predstavoval zostatok úveru 12 300 €. Žalovaná strana tvrdila, že o vystavení vyčíslenia požiadala

žalobkyňa v časovom predstihu pred uzavretím kúpnej zmluvy, k čomu ona musela mať motív, ktorý
však ona popiera.19. Pripojila tiež spolnomocnenie udelené žalobkyňou z 21. 01. 2015, ktoré bolo udelené pre I. B. a
súviselo jednak s úhradou individuálnych záväzkov žalobkyne voči obchodnej spoločnosti Sofitel invest
s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici a jednak s konaním I. B., ktorý bol spolnomocnený na všetky úkony

súvisiace so zmenou odberateľa plynu, elektrickej energie, vody, telefónu, káblovej televízie atď., na
prepis zmluvy vrátane uzavretia dodatku k zmluve o výkone správy domu a úkony súvisiace s vydaním
potvrdenia správcom domu, ktorým je spoločenstvo bytovka X., v ktorom sa nachádzal byt žalobkyne.
Súčasne do spisu pripojil čestné prehlásenie vystavené J. L., G.. T. z 21. 01. 2015 a ňou aj podpísané
(svedkyňa L. potvrdila pravosť svojho podpisu na tejto listine), ktorým J. L.Č. berie na vedomie a súhlasí

s predkúpnym právom na 8 mesiacov od podpisu tohto čestného prehlásenia k predmetnému bytu za
kúpnu cenu 23 000 €, ktorej splatnosť musí následne pre prípad využitia predkúpneho práva nastať
najneskôr do 8 mesiacov od podpisu tohto čestného prehlásenia.

20. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je
a tvrdenia jej samotnej tak v žalobe, ako aj v jej výpovedi, ako aj svedkýň pani L. a pani Š. spočívajúce

najmä v tvrdení, že ani jednej z nich nebolo zrejmé, že podpisujú kúpnu zmluvu, resp. žalobkyňa predáva
byt žalovanej obchodnej spoločnosti, súd považoval za účelové.

21. V zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Žalobkyňa tvrdila, že právny úkon, teda uzatvorená kúpna zmluva trpí nedostatkom jej vážnej vôle,
nakoľko ona nevedela čo podpisuje a čo robí. Toto tvrdenie súd považoval za účelové. Predovšetkým
žalobkyňa sama priznala, že má stredné odborné vzdelanie, nebola preukázaná u nej duševná porucha
alebo choroba, ktorá by ju robila nespôsobilou na uzavretie takejto zmluvy a navyše súd, ktorý požiadal

žalobkyňu, aby prečítala niektoré časti listín, ktoré jej predložil na čítanie na pojednávaní, nezistil, že by
žalobkyňa, ktorá tvrdila, že nevidela čo podpisuje a nevidela, že sa podpisuje pri kolónke „predávajúci“
pri podpise kúpnej zmluvy, trpela takou vadou zraku, žeby si musela skutočne nevšimnúť čo vlastne
podpisuje a to vzhľadom na skutočnosť, že podpísala naraz viacero listín, ktoré evidentne súviseli s
odpredajom bytu. Preto je možné u žalobkyne predpokladať (a opak preukázaný nebol) priemerné

rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť jazykové
vyjadrenie úkonu, ktorého sa žalobkyňa zúčastňovala. Naviac bolo preukázané, že žalobkyňa účelovo
klamala pri návrhu na vydanie predbežného opatrenia v snahe žalovaného odpredať byt.

23. Naviac z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osoba, ktorá pre žalovanú obchodnú spoločnosť

sprostredkovávala kúpu bytu žalobkyne - svedok B. nikdy pred podpisom kúpnej zmluvy nebola v styku
s ďalšou dcérou žalobkyne, a to J. L.. Evidentné však je, že na základe podkladov, ktoré poskytla
strana žalobkyne aj keď to samotná žalobkyňa nepriznala, bol vypracovávaný návrh kúpnej zmluvy,
kde v článku VIII bolo dohodnuté predkúpne právo pre J. L. a naviac pre ňu bolo spísané čestné
prehlásenie, ktoré ona v deň podpisu spornej kúpnej zmluvy podpísala. Je nemysliteľné, aby bez

spolupráce so žalobkyňou a jej dcérou T. Š., prípadne aj svedkyňou L., mala žalovaná strana, ktorá
zmluvu vypracovávala na podklade údajov poskytnutých žalobkyňou, vedomosť o generáliách svedkyne
L. a aby takéto ustanovenie zakomponovala do návrhu zmluvy bez tohto, aby si to žalujúca strana, teda
strana predávajúca, predovšetkým žalobkyňa a jej dcéra T. Š., (ktorá aktívne pôsobila pri jednaniach
medzi pánom W., B. a žalobkyňou) v kúpnej zmluve vyhradila. Preto žalobkyňa v januári 2015, keď

spornú kúpnu zmluvu podpisovala musela si byť vedomá tohto, čo podpisuje a preto jej vôľu nemožno
považovať za nevážnu ale ani za neslobodnú.

24. Žalobkyňa totiž neprodukovala dôkazy preukazujúce, že by zo strany žalovanej alebo aj strany inej,
tretej osoby, na žalobkyňu bol vyvíjaný nejaký fyzický alebo psychický nátlak, že by voči nej bol začatý

výkon záložného práva k spornému bytu a pod.. Teda, že by bol vyvíjaný nátlak silnejší než je bežný
tlak pôsobiaci na človeka, ktorý zabezpečuje svoje úvery nehnuteľnosťou tak, ako to bolo v prípade
žalobkyne.

25. Nebolo ani preukázané, že by zmluva obsahovala ustanovenia, ktoré by odporovali ust. § 39 Obč.

zák., teda, že by svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo ho obchádzala alebo sa
priečila dobrým mravom.26. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný zneužil tieseň a strach žalobkyne, ktorá sa bála, že príde o svoj
byt a okamžitým využitím tejto situácie žalobkyňa pod vplyvom strachu a tiesne podpísala čo jej bolo
predložené. Podľa presvedčenia súdu nič také preukázané zo strany žalujúcej nebolo. Je zrejmé, že

žalobkyňa musela o obsahu kúpnej zmluvy rokovať, nakoľko inak tak, ako súd vyššie uvádza by nemohlo
možné vyjednať bez impulzu z jej strany predkúpne právo pre jej dcéru J. L.Ú..

27. Súd je toho názoru, že žalobkyňa pod vplyvom svojej dcéry T. Š. možno ľahkovážne pristúpila k
riešeniu situácie, v ktorej sa ocitla a súd je hlbokého vnútorného presvedčenia, že z podnetu T. Š. v

snahe riešiť jej finančnú situáciu jednak sa popri dcére T. Š. zadlžila, jednak ručila za tieto úvery vlastným
bytom a následne pod jej vplyvom pristúpila k rokovaniam o predaji bytu s pánom Novotným veriac,
že sa byt podarí odkúpiť jej druhej dcére J. L. v prijateľnom časovom horizonte 8 mesiacov. Je totiž
nesporné, že žalobkyňa v deň, keď podpísala kúpnu zmluvu, podpísala aj nájomnú zmluvu, ktorou je
bol predmetný byt daný do užívania, bol zverený do nájmu s dohodnutým nájomným 600 € mesačne,
avšak so zľavou na nájomnom vo výške 599 € na prvých 8 mesiacov nájmu bytu. Len táto zľava za

8 mesiacov predstavovala 4 792 €, preto ak žalobkyňa dôvodila v priebehu konania prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne aj nízkou cenou, ktorá bola dohodnutá za predmetný byt, žalovaná strana to
vysvetlila pomerne zrozumiteľne, že pre ňu kupovaný byt bol obchodom, to znamená snahou žalovanej
strany bol predať byt so ziskom a po zaplatení kúpnej ceny 14 000 € v podstate, vzhľadom na vyjednanie
predkúpneho práva pre J. L. žalovaná strana s bytom nemohla po dohodnutú dobu obchodovať, naviac z

jeho užívania žalobkyňou nemala príjem, nakoľko po dobu 8 mesiacov žalobkyňa nemusela platiť takmer
žiadne nájomné mimo nájomného vo výške 1 € mesačne, ako to vyplýva z podpísanej nájomnej zmluvy.

28. Je pre súd nemysliteľné, žeby žalobkyňa v jeden deň v prítomnosti svojej dcéry J. L. a predtým
aj v prítomnosti T. Š., podpísala také množstvo listín ako bolo niekoľko vyhotovení kúpnej zmluvy,

návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, splnomocnenia pre svedka B., podpísanie nájomnej zmluvy v
zodpovedajúcom počte rovnopisov bez toho, aby žalobkyni skutočne nebolo zrejmé o čo ide a rovnako,
žeby to nebolo zrejmé jej prítomnej dcére J. L.. Žalobkyňa a obe jej dcéry pôsobili ako osoby priemerne
rozumovo vyspelé s prihliadnutím na ich vek a vzdelanie, a preto súd obranu žalobkyne podporovanú
výpoveďami jej dcér - svedkýň L. H. Š., považoval za účelovú.

29. Žalobu žalobkyne súd preto v celom rozsahu zamietol.

30.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255C.s.p..Žalovanástranabolavkonaníplneúspešná
apretomávovzťahukžalobkyniprávonanáhraduvšetkýchúčelnevynaloženýchtrovkonania,oktorých

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.