Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200926
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211200926.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a
sudcov JUDr. Eleny Ondrišovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Geis SK s.r.o., Trňanská
6, Zvolen, IČO: 31 324 428, zast. Advokátska kancelária GABE-BB, s.r.o., Profesora Sáru 3873/44,
Banská Bystrica, proti žalovanému Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051,
o 78.442,53 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II

v Bratislave č.k. 23Cb/19/2011-379 z 31.3.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/19/2011-379 zo
dňa 31.3.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 71.388,21 EUR
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 71.388,21 EUR od 21.4.2011 do zaplatenia, a to do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne
súd do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi účastníkmi nebola sporná existencia

poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Spor v opodstatnenosti základu nároku spočíval
v otázke, či odcudzenie stravných lístkov je okolnosťou, na ktorú sa poistenie vzťahuje, t.j. či škoda
bola spôsobená okolnosťami podľa čl. 1 písm. a/ a b/ poistnej zmluvy a či nejde o prípady účastníkmi
dojednanej výluky z poistenia. V otázke, či škodová udalosť, ktorou došlo k odcudzeniu
použitých stravných lístkov spadá pod predmet poistenia podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXX o poistení
všeobecnej zodpovednosti za škodu zo dňa 14.10.2005 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.9.2006 súd prvej

inštancie poukázal na čl. 1 písm. a/ poistnej zmluvy, z ktorého bez pochybností vyplýva, že poistenie
zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú inému sa vzťahuje na tie činnosti tvoriace predmet
podnikania žalobcu, ktoré boli podľa výpisu z OR zo 11.7.2005 zapísané do obchodného registra.
Podľa čl. ods. 1 VPPZ predmetom poistenia je právnym predpisom uložená zodpovednosť poisteného,
ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba, za škodu spôsobenú inému. Konštatoval, že účelom
a dôvodom žalobcu ako podnikateľského subjektu, uzavrieť poistnú zmluvu o poistení

zodpovednostizaškodunespornebolopoistiťsaprotirizikámmožnejzodpovednostizaškoduvzniknutej
pri, alebo v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Tento dôvod vyplýva zo samotnej podstaty
a charakteru uvedenej zmluvy. Rozsah činností, na ktoré sa vzťahovalo poistenie zodpovednosti za
škodu bol vymedzený predmetmi podnikania žalobcu zapísanými v obchodnom registri k 11.7.2005,
ktoré žalobca žalovanému preukazoval výpisom k 11.7.2005. Z úplného výpisu z obchodného registra
žalobcu vedeného Okresným súdom Banská Bystrica odd. Sro., vl. č. 2083/S vyplýva, že v čase od

25.07.1994 do 20.08.2007, t.j. v čase uzavretia poistnej zmluvy, mal žalobca v obchodnom
registri ako predmet podnikania zapísané okrem iného aj vnútroštátne zasielateľstvo.Z poistnej zmluvy ani VZPP k nej nevyplýva, že by účastníci vylúčili alebo že by ich úmyslom bolo vylúčiť
z poistenia činnosti spojené s týmto predmetom podnikania, ako to výslovne urobili (ako to vyplýva) v
prípade škody zo zmlúv o preprave (čl. 5 ods. 3 písm. e/ VZPP). Konštatoval preto, že pokiaľ preto

ku škode došlo pri činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti zasielateľstva, ktorého zodpovednosť
je daná zákonom, išlo o škodu spôsobenú výkonom poistenej činnosti. Tvrdenie žalovaného, že
činnosť zasielateľa nebola predmetom poistenia a poistenie sa vzťahovalo len na všeobecnú
zodpovednosť za škodu - tzv. civilný delikt, súd vyhodnotil ako účelové a bez opory v ustanoveniach
platnej zmluvy a hmotnom práve, ktoré v súvislosti s poistením zodpovednosti za škodu nerozlišuje

a nerozdeľuje poistenie zodpovednosti za civilný delikt a poistenie osobitnej zodpovednosti, ako sa
to snaží prezentovať žalovaný. Návrh poistnej zmluvy predložil žalobcovi sám žalovaný. V
neposlednom rade preto súd poukázal aj na výkladové pravidlá podľa § 35 Obč. zák. a § 266
ObZ, ktoré pri výklade cit. ust. zmluvy svedčia v prospech žalobcu, ktorému bol tento prejav vôle
určený. Konštatoval však, že vzhľadom na jasný gramatický a logický výklad čl. I písm. a/ poistnej
zmluvy vyplývajúci z jej písomného znenia, však použitie výkladových pravidiel ani nie je potrebné.

Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že momentom, keď žalobca sám za žalovaného
uhradil vzniknutú škodu poškodeným, hoci išlo o poistnú udalosť, ktorú mala za neho plniť poisťovňa,
dochádza k zmene v charaktere nároku žalobcu, ktorý týmto momentom prestáva byť nárokom na
vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy a stáva sa nárokom poisteného (t.j. mení sa na nárok
poisteného) na vydanie bezdôvodného obohatenia voči poisťovni podľa § 454 Obč. zák.. Na základe

vyššie uvedeného vyslovil názor, že ak žalovaný ako poisťovňa neplnil za žalobcu poškodeným ale
plnil žalobca, má žalobca podľa § 454 Obč. zák., právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. K
bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalobcu došlo tým, že to, čo bol žalovaný povinný plniť
na základe poistnej zmluvy, plnil za neho žalobca. Nedošlo tak k zmenšeniu majetku žalovaného,
ako by tomu bolo v prípade, pokiaľ by poškodeným plnil sám. Obohatenie je preto povinný žalobcovi

vydať. K bezdôvodnému obohateniu žalovaného ako poisťovne došlo v peňažnej
sume, ktorú poškodeným zo svojho vyplatil sám žalobca, maximálne však do výšky zodpovedajúcej
poistnému plneniu, na ktoré by v zmysle poistnej zmluvy bol žalovaný povinný za žalobcu plniť. Pre
posúdenie rozsahu dôvodnosti žalovaného nároku súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p., považoval
za podstatné vyššie cit. rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bol poškodeným priznaný nárok

na náhradu škody voči žalobcovi, a to na základe skutkového vymedzenia žalôb a ich následného
právneho posúdenia konajúcimi súdmi. Z predmetných rozhodnutí je zrejmé, že nárok na náhradu
škody bol v jednotlivých konaniach uplatňovaný na rozličnom skutkovom základe, a to buď titulom
škody vzniknutej pri preprave veci a súdom právne posúdený ako zodpovednosť prepravcu, alebo
titulom škody pri obstaraní prepravy a súdom právne posúdený ako zodpovednosť zasielateľa. Uviedol,

že tieto rozhodnutia a v nich uvedené rozhodujúce okolnosti vytvorili základný rámec právnej istoty
medzi účastníkmi uvedených sporov, posúdili postavenie spoločnosti GEIS SK, s.r.o., z hľadiska
charakteru a okolností vzniku nároku na náhradu škody ako aj zodpovednosti GEIS SK, s.r.o., za tento
nárok. Nakoľko bola škoda vzniknutá na základe prepravných zmlúv, bola z poistenia vylúčená. Súd
konštatoval, že žalobca sa voči žalovanému môže dôvodne domáhať žalovaného plnenia len v tých

prípadoch (v rozsahu tých nárokov), kde plnil poškodeným náhradu škody titulom svojej zodpovednosť
ako zasielateľa. Táto škoda totiž spadá pod predmet poistenia podľa zmluvy so žalovaným a na základe
týchto rozsudkov sa mohol žalobca (ak by nebol plnil sám) voči žalovanému spravodlivo a v súlade
s hmotným právom domáhať vyplatenia poistného plnenia. Nároky na náhradu škody z prepravnej
zmluvy boli z poistenia vylúčené, preto na základe rozsudku, kde bola zodpovednosť žalobcu posúdená

ako zodpovednosť prepravcu, by sa žalobca voči žalovanému (poisťovni) nemohol dôvodne domáhať
poskytnutia poistného plnenia poškodeným. So zreteľom na uvedené súd považoval žalobu v časti
istiny tvorenej plnením vyplateným spoločnosti NOEMA, s.r.o., nakoľko u tohto poškodeného Okresný
súd Prešov rozsudkom č.k. 16Cb 2/2009-213 konštatoval zodpovednosť žalobcu ako prepravcu - t.j.
vznik škodovej udalosti viazal k skutočnosti, na ktorú sa vzťahuje výluka z poistenia. Na základe tohto

rozsudku by sa žalobca nemohol u žalovaného domáhať poistného plnenia. Výšku nároku považoval
za ustálenú výrokom vyššie označených rozsudkov všeobecných súdov, ktorým je tunajší súd viazaný.
Súdy v predmetných rozhodnutiach konštatovali, že odcudzené stravné lístky mali reálnu hodnotu
majúcu charakter majetkovej škody, zodpovednosť spoločnosti GEIS SK, s.r.o. ako zasielateľa za
túto škodu je daná, a preto bol zaviazaný na ich úhradu v peňažnej sume predstavujúcej vzniknutú

škodu spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania. Istinu, o ktorej súd v tejto veci konal, a z
ktorej pozostáva peňažná výška priznaného nároku predstavuje súčet dielčích plnení vyplatených
žalobcom poškodeným ako náhradu škody a úroky z omeškania. Poukázal na to, že suma trov súdnych
konaní ani súdne poplatky uhradené žalobcom, ktoré si uplatňoval ako súčasť istiny v pôvodnejžalobe už v čase rozhodovania súdu neboli predmetom sporu, nakoľko žalobca v tejto časti istiny
vzal žalobu späť a súd uznesením konanie (v sume 12.353,69 EUR) zastavil. Uviedol, že žalobca za
žalovaného poškodeným titulom škody a úrokov z omeškania plnil celkovo sumu 71.720,15 EUR,

ktorá pozostáva z nasledovných dielčích plnení: 7.428,61 EUR (6.457,91 EUR škoda + 970,70 EUR
úroky uhradené Friskas), 1.781,76 EUR (1.456,06 EUR škoda + 325,70 EUR úroky uhradené E.-
PEGOS), 910,29 EUR (706,69 EUR škoda + 203,60 EUR úroky uhradené Q. - Mäso údeniny), 7.647,95
EUR (5.397,45 EUR škoda + 2.250,50 EUR úroky uhradené COOP Jednota Krupina), 359,82 EUR
(228,57 EUR škoda + 101,25 EUR úroky uhradené TRADE Z), 47.294,73 EUR (jednostranný zápočet

škody vykonaný Edenred Slovakia, s. r. o. - pôvodné obch. meno ACCOR Services Slovakia, s.r.o.
voči žalobcovi ako zasielateľovi, ktorého dôvodnosť potvrdil rozsudok OS BA II 24Cb/171/2008-857),
1.294,08 EUR (923,68 EUR škoda + 370,40 úroky uhradené R. - RADANA), 5.002,91 EUR (3.883,31
EUR škoda + 1.119,60 úroky uhradené NOEMA.) Keďže poistná zmluva predpokladala spoluúčasť
žalobcu, konštatoval, že je pri stanovení celkovej výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného potrebné
túto skutočnosť zohľadniť. Dohodnutá výška spoluúčasti bola 20 %, najmenej 66,38 EUR (2.000,-

SK) najviac 331,94 EUR (10.000,- SK). Základom pre výpočet spoluúčasti je suma 71.720,15 EUR,
pri ktorej je potrebné aplikovať maximálnu spoluúčasť 331,94 EUR, čím sa dosiahne celková suma
71.388,21 EUR, ktorú mal žalovaný plniť poškodeným. Súd s poukazom na uvedené uzavrel, že
žalovaný sa neposkytnutím poistného plnenia, ktoré za neho poškodeným uhradil žalobca, na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil v sume 71.388,21 EUR. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou

žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v priebehu konania (podaním zo 4.4.2012 a z
5.1.2015) vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku v časti, ktorou druhou zmenou žalobného
petitu došlo k rozšíreniu žaloby vo výške žalovaného nároku. Uviedol, že zmenou žaloby doručenou
súdu 29.2.2012 (č.l. 246/247), ktorou sa žalobca domáhal priznania poistného plnenia 90.796,22 EUR
došlo k rozšíreniu pôvodnej žaloby vo výške žalovaného nároku, a preto v časti rozšírenia žaloby vznáša

námietku premlčania. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania vyplýva, že suma, o ktorú sa druhou
zmenou žalobného petitu zvýšila žalovaná pohľadávka, tvorí len peňažné vyčíslenie úrokov z omeškania
(uhradené poškodeným R. 370,40 EUR a NOEMA 1.119,60 EUR) a trov konania (SP a trovy PZ),
ktoré žalobca na základe právoplatných rozhodnutí súdov plnil označeným poškodeným. Konštatoval,
že pre posúdenie námietky premlčania bol tak ďalej podstatný len úrok z omeškania 370,40 EUR a

1.119,60 EUR, ktorý žalovaný peňažne vyčíslil v druhej úprave petitu, a ktorý bol obsiahnutý v navýšenej
sume uplatňovanej pohľadávky. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že tento nárok si uplatnil
už v pôvodnej žalobe, čo je zrejmé z jej obsahu, kde žalovaného žiadal zaviazať plniť poškodeným
tak istinu predstavujúcu náhradu škody ako aj percentuálnou sadzbou špecifikovaný úrok z omeškania
(príslušenstvo). V priebehu konania žalobca pristúpil len ku konkrétnemu peňažnému vyčísleniu skôr

uplatneného úroku, nakoľko v čase podania žaloby ho nebolo možné vyčísliť pre okolnosti nezávislé od
žalobcu (pre prebiehajúce súdne spory, v ktorých súdy o týchto nárokoch rozhodovali). Súd po posúdení
námietky premlčania dospel k záveru, že nie je dôvodná. Uplatňovaný nárok súd právne posúdil ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák.. Konštatoval, že Obchodný
zákonník neobsahuje osobitnú úpravu premlčania tohto nároku, preto je potrebné aplikovať cit. ust. §

107 Obč. zák.. Vyslovil názor, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal voči žalovanému primárne
nárok na poskytnutie poistného plnenia a k zmene tohto nároku na nárok titulom bezdôvodného
obohateniadošloažmomentomkeďžalovanýsámplnilpoškodeným,potompresplneniekumulatívnych
podmienok pre začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., v prejednávanej
veci je nie moment, keď žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie (18.2.2010), ale až moment,

kedy žalobca plnil jednotlivým poškodeným peňažné sumy, ku ktorým sa námietka premlčania viaže.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný sa totiž na úkor žalobcu neobohatil momentom, kedy
odmietol poskytnúť poistné plnenie, ale až momentom, keď žalobca za neho toto plnenie sám vyplatil
poškodeným. Až týmto momentom došlo u žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia (t.j. bola
splnená jedna z kumulatívnych podmienok stanovených § 107 ods. 2 Obč. zák.) pre začiatok plynutia

premlčacej lehoty. Žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného ako aj o skutočnosti,
že za toto obohatenie zodpovedá žalovaný dozvedel dňa 14.3.2011, kedy podľa obsahu spisu plnil
úroky z omeškania poškodenej A. R.Á. - RADANA dňa (čl. 227) a dňa 20.4.2011 (čl. 264), kedy
plnil poškodenému NOEMA, s.r.o.. Premlčacia lehota tak začala plynúť dňa 14.3.2011 vo vzťahu k
sume 370,40 EUR a dňa 20.4.2011 (vo vzťahu k sume 1.119,60 EUR) a uplynula by dňa 14.3.20013

a 20.4.2013. So zreteľom na uvedené konštatoval, že žalobca si preto nárok, ktorého premlčanie
žalovaný namietol, uplatnil riadne a včas počas plynutia premlčacej lehoty. Vznik omeškania žalovaného
s celou dlžnou sumou, z ktorej si uplatňoval príslušenstvo pohľadávky súd ustálil dňom nasledujúcim po
tom, ako žalobca uhradil posledné plnenie škody a úrokov z nej v poradí poslednému poškodenému.Konštatoval, že vzhľadom na postupnú úhradu celého plnenia žalobcom za žalovaného sa však v
priebehukonaniažalovanýnárokzmenilnanárokzvydaniabezdôvodnéhoobohatenia(§454Obč.zák.)
a tento charakter mal v čase, keď súd o uplatnenom peňažnom plnení žalobcu rozhodoval. Splatnosť

bezdôvodného obohatenia nastáva inak ako pri nároku na úhradu poistného plnenia. Žalobca si preto
podľa názoru súdu nemohol dôvodne odvodiť omeškanie žalovaného od času, kedy mu žalovaný
odmietol poskytnúť poistné plnenie, nakoľko v tomto čase žalovaný nebol s celým nárokom v omeškaní
titulombezdôvodnéhoobohatenia.Plnenie poslednémupoškodenému(NOEMA,s.r.o.)vykonalžalobca
dňa 20.4.2011, čím bola ustálená celá suma bezdôvodného obohatenia žalovaného. Uviedol, že keďže

žalovaný mal z prebiehajúceho konania vedomosť, že sa žalobca voči nemu plnenia domáha, bola k
20.4.2011 splnená aj podmienka účinnej výzvy veriteľa na vydanie plnenia, ktorého splatnosť nevyplýva
zo zákona alebo dohody účastníkov (§ 563 Obč. zák.). K omeškaniu žalovaného tak došlo 21.4.2011.

3. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal
včas odvolanie žalovaný, navrhujúc ho zrejme zmeniť a žalobu zamietnuť a v prípade potvrdenia

prvostupňového rozsudku žiadal, aby odvolací súd vyslovil, že proti jeho potvrdzujúcemu rozsudku je
odvolanie prípustné. Uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádza z rozhodnutí iných
okresných a krajských súdov, v ktorých tieto súdy riešili otázku náhrady škody vo veciach žalobcov
- zmluvných partnerov žalobcu (t.j. spoločnosti Geis SK s.r.o.) v tomto súdnom konaní, resp. otázku
započítania vzájomných návrhov medzi žalobcom a súvisiacu otázku náhrady škody medzi žalobcom a

jeho zmluvnými partnermi. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vychádzal z týchto rozhodnutí napriek tomu,
že súdy, hoci išlo o skutkovo zhodný prípad, posúdili vec po právnej stránke rôznym spôsobom. Vytýkal
súdu prvej inštancie, že sa posúdením týchto nárokov vôbec nezaoberal, hoci podľa § 135 ods. 2 O.s.p.
nebol týmito rozhodnutiami viazaný. Za nesprávne označil aj právne posúdenie návrhu žalobcu ako
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Obč. zák.. Poukázal na to, že žalovaným je

poisťovňa, plnenie, ktoré je uplatňované z poistenia je poistným plnením a vyplatené poistné plnenie na
rozdiel od bezdôvodného obohatenia je daňovo nezdaniteľným nákladom. Zdôraznil, že predpokladom
vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia je neexistencia povinnosti plniť u toho, na koho úkor
sa niekto bezdôvodne obohatil, žalobca však podľa rozhodnutia súdov bol k plneniu zaviazaný, t.j. bol
povinný plniť, lebo podľa rozhodnutia súdov za škodu zodpovedá. Poukázal na to, že poistenie je právny

vzťah akcesorickej povahy, nastupuje až vtedy, ak vznikne hlavný záväzok, teda zodpovednosť za škodu
a jeho existencia nemá vplyv na hlavný záväzok, v tomto prípade na záväzok žalobcu voči poškodenému
na náhradu škody. Konštatoval preto, že nie je možné rozhodnúť, že poisťovňa má vydať bezdôvodné
obohatenie, nakoľko neplnila za škodu škodou. Takéto právne posúdenie označil za nesprávne. Za
nepreskúmateľné označil rozhodnutie pokiaľ ide o dátum, od ktorého súd priznal žalobcovi úroky z

omeškania. Uviedol, že súd ustálil, že plnením posledného poškodeného NOEMA s.r.o. dňa 20.4.2011
bola ustálená celá suma bezdôvodného obohatenia a žalovaný má vedomosť o tom, že sa plnenia
žalobca domáha, a preto k 20.4.2011 bola splnená podmienka účinnej výzvy veriteľa na vydanie plnenia,
ktorého splatnosť nevyplýva ani zo zákona, ani z dohody účastníkov a toto svoje rozhodnutie súd oprel
o ustanovenie § 563 Obč. zák.. Poukázal však na to, že súdne konanie bolo prerušené do rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave v konaní č. 3Cob/57/2013, preto až právoplatnosťou tohto rozhodnutia bola
definitívne ustálená výška celého nároku žalobcu a až od tohto dátumu sa mohol žalovaný dostať do
omeškania.

4. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V súvislosti

s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, keď pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutí
iných okresných a krajských súdov poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie žalobcom
uplatňovaného návrhu ako návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Obč. zák., v
celom rozsahu sa stotožňuje so závermi a odôvodnením prvostupňového súdu uvedeným v rozsudku.

Za účelom preukázania správnosti názoru súdu prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 43Cb 94/01 zo dňa 30.9.2004. Poukázal tiež na znenie čl. 14 ods. 5 VPP. S poukazom
naviacerérozhodnutiavšeobecnýchsúdov,ktorýmibolžalobcazaviazanýnanáhraduškodyjednotlivým
poškodeným, pričom jeho zodpovednosť bola posúdená ako zodpovednosť navrhovateľa, označil návrh
žalovaného, aby odvolací súd pripustil dovolanie, za bezpredmetný.

5. Poľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne po právnej stránke.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, pričom sa súd prvého
stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, a preto odvolací súd nepovažuje
za potrebné vzhľadom na zásadu hospodárnosti tieto dôkazy opakovať, a preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Podľa § 853 Obč. zák. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

10. Je pravdou, že Občiansky zákonník ani iný zákon neupravuje výslovne návrh poistného proti

poisťovateľom po tom, čo uspokojil návrh poškodeného. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej
inštancie, keď nárok žalobcu posúdil podľa § 454 Obč. zák. v spojení s § 853 Obč. zák.. Na
podporu správnosti tohto právneho posúdenia poukazuje odvolací súd aj na komentáre k Občianskemu
zákonníku, a to k ustanoveniu § 822 Obč. zák. (JUDr. Imrich Fekete, CSc., Veľký komentár str. 2405,
Občiansky zákonník pre prax (komentár) JUDr. Jaroslav Krajčo, str. 3498). Odvolací súd na dôvažok

poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 1354/2006 z 10.4.2008, v
ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že je neprípustné uplatnenie návrhu na plnenie v prospech tretej
osoby, ktorá nie je účastníkom konania. Nie je teda právne možné, aby sa poistený v prípade poistnej
udalosti domáhal, aby poisťovateľ zaplatil škodu priamo k rukám poškodeného.

11. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vychádzal
z predchádzajúcich rozhodnutí či už súdu prvej inštancie alebo odvolacích súdov, ktorými bol tretím
subjektom (poškodeným) priznaný proti žalobcovi nárok na náhradu škody. V právoplatne skončených
konaniachbolnazákladevykonanéhodokazovaniahmotnoprávnyvzťahžalobcuapoškodenýchprávne
posúdený a odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že opätovné posudzovanie tohto vzťahu by

bolo v rozpore so zásadou právnej istoty ako základného aspektu právneho štátu.

12. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného týkajúcu sa premlčania. Posudzujúc
nárok žalobcu podľa ustanovenia § 454 Obč. zák. odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že pre začiatok plynutia premlčacej lehoty je moment, kedy žalobca plnil jednotlivým

poškodeným peňažné sumy. Spoločnosti FRIKAS s.r.o. plnil žalobca 21.5.2009, J. E. - PEGOS dňa
23.6.2009 a spoločnosti NOEMA s.r.o. dňa 24.6.2010 a vo vzťahu k ostatným poškodeným žalobca plnil
až v priebehu konania, pričom bola predmetná žaloba podaná až 14.9.2010. So zreteľom na uvedené
je zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím lehoty uvedenej v § 107 ods. 1 Obč. zák..

13. Za dôvodnú nepovažoval odvolací súd ani námietku žalovaného, týkajúcu sa určenia počiatku
omeškania. Odvolací súd sa nestotožnil so súdom prvej inštancie, že až plnením poslednému
poškodenému dňa 20.4.2011 bola vrátená celá suma bezdôvodného obohatenia, keď podľa odvolacieho
súdu predstavovali platby jednotlivým poškodeným samostatné návrhy, žalobca sa však s rozsudkom
prvej inštancie uspokojil a odvolací súd preto nebol oprávnený priznať úrok z omeškania aj za obdobie

pred 21.4.2011. V prípade poškodenej spoločnosti Edenred Slovakia s.r.o. je odvolací súd toho názoru,
že bezdôvodné obohatenie získal žalovaný v momente započítania vzájomných pohľadávok odporcu a
spoločnosti Edenred Slovakia s.r.o., pričom žaloba, ktorú možno považovať za výzvu na zaplatenie bola
žalovanému doručená 2.11.2010.

14. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd v zmysle §§ 396 ods. 1, 255
ods. 1 a 262 C.s.p. priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).