Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/154/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200443
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3013200443.10

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: L. I., bytom
XXX XX F. XXX, právne zastúpený Mgr. Zuzanou Dohnanskou, advokátkou so sídlom Bottova ul. č.
1341/101, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.
mája 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. mája 2013
v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2013 ako zákonné a
vecne správne.

Krajský súd n e p r i z n á v odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom prostredníctvom advokátky domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. mája 2013 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto
bolo vydané v rozpore so zákonom. Odporkyňa rozhodla tak, že jeho žiadosť zo dňa 4. januára 2013 o
priznanie starobného dôchodku zamietla podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Poukázal na okolnosti, že podľa jeho názoru splnil

potrebné podmienky na priznanie starobného dôchodku dovŕšením 59. roku života. Uviedol, že v období
od 1. apríla 1993 do 31. augusta 1994, hoci pracoval v obchodnej spoločnosti BE a CO, s.r.o., vykonával
práce na pracovisku kuklovej a elektrickej indukčnej pece pri výrobe sivej a oceľovej liatiny (ako
tavič), ktoré sú zaradené do I. pracovnej kategórie, čo je zrejmé aj z rezortného zoznamu zamestnaní
Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárenstva č. 2/1978. Poukázal na skutočnosť, že keď
pracoval v ZŤS Dubnica nad Váhom pri elektrickej oblúkovej a indukčnej peci, ktoré zaradenie má

započítané v I. pracovnej kategórii a ide o rovnaký výkon prác, je potrebné namietané obdobie pre
dôchodkové účely započítať rovnako. Tieto tvrdenia navrhol preukázať pracovnou zmluvou, čestnými
vyhláseniami konateľa spoločnosti a ďalších svedkov. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť.
Uplatnil si trovy konania.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu viaceré písomné vyjadrenie (zo
dňa11.októbra2013,16.decembra2013,15.mája2014,21.januára2015),vktorýchžiadalanapadnuté
rozhodnutie spolu so zmenovým rozhodnutím ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na okolnosť, že pri
posudzovaní navrhovateľovho nároku na starobný dôchodok, určenia dôchodkového veku a zaradenia
doby v I. pracovnej kategórii vychádzala z ustanovení § 65, § 274 ods. 1 zákona v znení neskorších
predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov. Uviedla, že v jeho veci vykonala náležité šetrenie skutkového stavu veci, a to aj v súlade s
námietkami navrhovateľa. Výsledkom je záver, že v I. pracovnej kategórii navrhovateľ vykonával prácezaradené v štátnom podniku ZŤS Dubnica nad Váhom od 3. júla 1983 do 31. marca 1993 a po tomto
dni nezotrval ďalej na rovnakom pracovisku, a preto nie je možné ďalšiu dobu zamestnania od 1. apríla
1993 do 31. augusta 1994 zhodnotiť v I. pracovnej kategórii. Navrhovateľ bol zamestnaný v Českej

republike. Na podklade uvedeného navrhla rozhodnúť vyššie uvedeným spôsobom.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími
písomnými podaniami, napadnutými rozhodnutiami, písomnými vyjadreniami odporkyne, komplexným
administratívnym spisom odporkyne, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporkyne, ako

aj ostatnými listinnými dôkazmi. Krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa
nie je možné priznať úspech.

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. mája 2013 odporkyňa rozhodla tak, že
navrhovateľovi žiadosť zo dňa 4. januára 2013 o priznanie starobného dôchodku zamietla podľa § 65,
§ 274 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov a § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom

zabezpečení v znení neskorších predpisov. Napadnuté rozhodnutie z 3. mája 2013 bolo zmenené v
časti odôvodnenia rozhodnutím zo dňa 14. augusta 2013. Krajský súd preskúmal obe rozhodnutia vo
všetkých jeho častiach a dospel k záveru, že tieto sú vecne správne.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si podal dňa 4. januára 2013

žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 1. januára 2013. Zo spisu je preukázané, že odporkyňa na
podklade námietok navrhovateľa doplnila dokazovanie a zistila, že navrhovateľ pracoval v súkromnej
spoločnosti (BE a CO, s.r.o.), ktorá ale nevznikla zo štátneho podniku, hoci podľa jeho názoru
vykazovala rovnaké pracovné zaradenie. Táto spoločnosť vznikla na podklade zakladateľskej listiny
súkromnej osoby a dožiadaním bolo zistené, že spoločnosť zanikla a nebolo možné zistiť skutočnosti

ohľadne zaradenia prác vykonávaných navrhovateľom do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Z čestných
prehlásení predložených navrhovateľom bolo z evidenčných listov zamestnávateľa BE a CO, s.r.o.,
nachádzajúcich sa v centrálnej evidencii sociálnej poisťovne (svedkov G. T., Z. I., U. F.), zistené, že títo
v období rokov 1993 a 1994 boli zaradení na výkon práce do III. pracovnej skupiny. Ďalej bolo zistené,
že obchodná spoločnosť si neprenajala od štátneho podniku závod vrátane prevzatia zamestnancov,

neprevádzkovala tie isté pracoviská, tie isté stroje a technológie a títo pracovníci nevykonávali tú istú
prácu ako v bývalom štátnom podniku. Nový zamestnávateľ nepoužíval rezortný zoznam zamestnaní
zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, ale zaradenie zamestnancov bolo zhodnotené v III. pracovnej
kategórii.

Podľa § 65 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2
vyššie citovaného ustanovenia zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon
neustanovuje inak. Iný dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam
uvedeným v § 65 ods. 4 až 8 zákona a pre poistencov, ktorí do 31. decembra 2000 získali dobu

zamestnania vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii (§ 274 zákona).

Odlišne zákon určuje dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 zákona, podľa ktorého sa
zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa
priznávajú podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Nároky, vyplývajúce z výkonu

služby v I. kategórii funkcií, vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon
služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností.
Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný
dôchodok a na určenie dôchodkového veku sa pri rozhodovaní konkrétne postupuje podľa § 21 a § 174
zákona č. 100/1988 Zb.

Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, okrem
iného, poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25
rokov a dovŕšil dôchodkový vek aspoň - podľa písm. a) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní

v uránových baniach; - podľa písm. b) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e); - podľa písm. c) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); - podľa písm. d) - 58 rokov, ak bolzamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l); alebo písm. e ) - 60
rokov. V týchto kategóriách navrhovateľ nezískal dôchodkové poistenie, čím pre vznik nároku nesplnil
zákonné podmienky.

Navrhovateľ nesplnil ani podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie,
prípadne službu I. a II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak

bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek predpokladaný v písm. a) až e) vyššie uvedeného
ustanovenia a za podmienok tam uvedených.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako
zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba
vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa

piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako
zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení
zákona č. 235/1992 Zb.

Navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie získal 4 984 dní, čo je 13 rokov a 239

dní, a to v dobe od 3. júla 1983 do 31. marca 1993 u zamestnávateľa Závody ťažkého strojárstva, štátny
podnik, Dubnica nad Váhom. Presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý
mu bol doručený. Podľa súčasného právneho stavu nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi
dovŕšením 62 rokov veku, t.j. dňa 13. novembra 2014.

K námietkam navrhovateľa súvisiacimi s jeho nárokmi v tomto kontexte treba poznamenať, že zaradenie
poistencov pre dôchodkové účely do preferovaných skupín z hľadiska posudzovania ich práce, resp.
odpracovaných rokov, nemožno zmeniť len na podklade dobrej vôle súdu, lebo by išlo o
mimo zákonom stanovené spôsoby. Podstatou veci je právne posúdenie, či zamestnanie navrhovateľa
bolo vykonávané v obchodnej spoločnosti, ktorá vznikla, resp. nevznikla zo štátneho podniku. V

posudzovanom prípade je zrejmé, že následne bola založená súkromná spoločnosť, ktorá v ďalšom
neprevzala od predtým existujúceho štátneho podniku jeho majetkovú, personálnu a inú podstatu.
Neboli tak splnené podmienky na hodnotenie zamestnaní vykonávaných v obchodných spoločnostiach,
ktoré vznikli zo štátnych podnikov v preferovaných pracovných kategóriách. Rezortný zoznam, podľa
ktorého sa posudzujú zamestnania zaradené do I. a II. pracovnej kategórie je registrovaný v Zbierke

zákonov ČSSR a je všeobecne záväzným právnym predpisom, t.j. zamestnania, ktoré občan vykonáva
za iných podmienok, nemožno vykazovať a ani zaradiť do preferovanej pracovnej kategórie. Platný
právny stav neumožňuje v posudzovanom prípade odstrániť tvrdosť zákona žiadnym relevantným
spôsobom.

Podľa § 244 a nasl. O. s. p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho
rozhodnutia,ktoréjenapadnutéopravnýmprostriedkom,atedapredmetsúdnehokonaniajevymedzený
tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím

správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať.

Podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O. s. p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Z vykonaného prieskumu napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že toto zodpovedá zákonu.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ktorý je pre
súd v zmysle § 250i ods. 1 O. s. p. rozhodujúci), postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu

preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľa
vytýkaťporušeniezákonaodôvodňujúcejehozrušenie.Odporkyňahovydala napodkladepredložených
a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutia sú zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu
odôvodnené, a preto aj súdom preskúmateľné. Námietky navrhovateľa sú pre posúdenie celej veciprávne irelevantné a neodôvodňujú nesprávnosť rozhodnutí v jeho dôchodkových nárokoch, lebo
žiadnym spôsobom nedokladuje a nepreukazuje ich prípadnú zmenu.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 3. mája 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 14. augusta
2013 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O. s. p. za použitia § 250k ods. l O. s. p., podľa

ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O. s. p. trovy konania nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V

odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním
sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum

vydania rozhodnutia a spisovú značku), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu
súdu a čoho sa odvolateľ domáha.