Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200619
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov,
so sídlom Volgogradská 88, Prešov, zastúpeného JUDr. Evou Petránovou Advokátskou kanceláriou
s.r.o., so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti žalovanému Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústrednému
inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 23. júla 2013
na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj (ďalej len „prvostupňový správny orgán“)
č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 17.12.2012, ktorým podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 800,- € pre

porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodol tak, že napadnuté
rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil takto:
žalobcovi pre porušenie zákazu neukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu vyplývajúceho
z § 4 ods. 2 písm. a/ zákona, keď kontrolami uskutočnenými v dňoch 28.08.2012 a 05.09.2012 v
prevádzkarni žalobcu bolo zistené, že žalobca ako správca domu uložil spotrebiteľovi - vlastníkovi bytu
a nebytových priestorov v Prešove, X. 1. mája X vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 bez právom uznaného dôvodu povinnosť uhradiť nedoplatok z

vyúčtovania v lehote do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, čo je v rozpore s bodom 4.2.9. Dodatku
č. 1/2005 k Zmluve o výkone správy uzatvorenej medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome na Námestí 1. mája 1. 2. 3. 4. 5, súpisné číslo XXXX, Prešov uložil podľa § 24 ods.
1 zákona pokutu vo výške 800,- €. Uloženú pokutu je žalobca povinný uhradiť do 15 dní od doručenia
tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím uložil žalobcovi peňažnú

pokutu vo výške 800,- € pre porušenie zákazu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. a/ zákona. Inšpektormi
bolo pri kontrolách vykonaných v dňoch 28.08.2012 a 05.09.2012 v prevádzkarni žalobcu na ulici
Volgogradská XX, J. zistené, že ako predávajúci žalobca porušil § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane
spotrebiteľa tým, že uložil povinnosť spotrebiteľovi bez právneho dôvodu v časti týkajúcej sa uhradenianedoplatku z vyúčtovania v lehote do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie.

Citoval ust. § 46, § 47 ods. 2 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, že odvolací orgán podľa §
59 ods. 1 Správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací
orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Preskúmaním
veci v odvolacom konaní zistil dôvod na zmenu výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu. V rozhodnutí odstránil nedostatok týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku
rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia pristúpil k bližšej špecifikácií skutku, ktorý je predmetom konania,
konkrétne doplnil miesto zistenia nedostatku, ako aj bližšie špecifikoval samotný skutok. Po vyhodnotení
rozsahu a charakteru protiprávneho konania, za ktoré bol žalobca postihovaný, považuje výšku postihu
určenú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a preto nezistil dôvod na jej zníženie v rámci
odvolacieho konania. Žalobca mal rešpektovať zákaz ukladania povinnosti spotrebiteľovi bez právneho

dôvodu, čo však porušil.

Uviedol, že inšpektori prvostupňového správneho orgánu v dňoch 28.08.2012 a 05.09.2012 v
prevádzkarni žalobcu na ul. Y. XX, Prešov, vykonali kontroly, ktorých predmetom bolo dodržiavanie
povinností žalobcu vyplývajúcich predovšetkým zo zákona a prešetrenie podnetu č. XXX/XXXX

spotrebiteľa - vlastníka bytu a nebytového priestoru na X. 1. mája X v J.. Žalobca uzatvoril s vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v dome na X. 1. mája 1, 2, 3, 4, X súp. číslo XXXX, J. Dodatok č. 1/2005
k Zmluve o výkone správy. Kontrolou bolo potvrdené, že žalobca pri plnení zmluvy vystupoval ako
správca podľa § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti vykonáva správu a údržbu bytového fondu a nebytových priestorov a

zároveň ako predávajúci podľa § 2 písm. b/ bod 1. zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý poskytuje
spotrebiteľom - vlastníkom bytov a nebytových priestorov službu - správu a údržbu bytového fondu.
Žalobca porušil zákaz ukladania povinnosti spotrebiteľovi bez právneho dôvodu tým, že vo vyúčtovaní
nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 bez právom uznaného
dôvodu uložil podávateľovi podnetu č. XXX/XXXX povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania v lehote

do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, čo je v rozpore s bodom 4.2.9. Dodatku č. 1/2005 k Zmluve
o výkone správy. V tomto bode je stanovené, že „Zistený nedoplatok v zmysle čl. IV. bod 4.2.7. je
vlastník povinný uhradiť správcovi do 30 dní.“ Týmto bol porušený zákaz stanovený v § 4 ods. 2 písm.
a/ zákona. Za tento zistený nedostatok a preukázané porušenie zákona citované vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia zodpovedá žalobca v plnom rozsahu, pretože v zmysle § 2 písm. b/ bod 1 zákona je

predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby.

Ďalej uviedol, že žalobca v podanom odvolaní citoval § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 8a ods. 1, § 8b ods.
1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čl. 2 bod 3 Ústavy Slovenskej
republiky a namietal, že samotná zmluva o výkone správy upravuje vzájomné práva a povinnosti správcu

bytového fondu a vlastníkov bytových a nebytových priestorov. Tie práva a povinnosti, ktoré nie sú
upravené v zmluve o výkone správy, sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a Občianskym zákonníkom. Žalobca sa v súlade so záujmami vlastníkov bytov
a nebytových priestorov riadil príslušnou právnou úpravou a prioritne ustanoveniami zmluvy o výkone
správy v znení jej dodatkov. Za spornú nepovažuje skutočnosť, že v prípade predmetného spotrebiteľa

došlo k vzniku nedoplatku a teda bol povinný zaoberať sa vymáhaním uvedeného nedoplatku tak, aby
riadne a včas poskytol právnu ochranu všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov uvedeného
bytového domu. S ohľadom na čl. IV. bodu 4.2.9., čl. IV bod 4.2.7. Dodatku č. 1/2005 k Zmluve o výkone
správy, ako aj § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol spotrebiteľ zistený nedoplatok povinný uhradiť
správcovi do 30 dní odo dňa zistenia nedoplatku zo strany správcu a nie do 30 dní odo dňa doručenia

vyúčtovania. K právnemu pochybeniu prvostupňového správneho orgánu podľa jeho názoru došlo pri
nedôslednom výklade zmluvných dojednaní predmetnej zmluvy. Spotrebiteľovi bola uložená povinnosť
v súlade s právnou úpravou, ako aj zmluvnými dojednaniami. Namietal aj výšku samotnej sankcie, a to s
poukazom na § 24 ods. 1 a 5 zákona, čl. 7 ods. 5 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj § 46, §
47 Správneho poriadku. Podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán sa nemal dostatočne zaoberať

závažnosťou konania a postavením účastníka konania. Pre žalobcu je uložená pokuta neúmerným
zaťažením jeho rozpočtu. Prvostupňový správny orgán sa mal zaoberať výškou uloženého postihu tak,
aby bolo zrejmé, akými úvahami bol vedený pri určovaní výšky pokuty, prečo ním stanovená výška nie
je nižšia.K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v
odvolacom konaní odstránil nedostatky, ktoré sa týkali určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu. Dôvod na zníženie výšky uloženého postihu nebol zistený.
Skutočnosti uvedené v odvolacích námietkach nezbavujú žalobcu zodpovednosti za kontrolou presne a
spoľahlivo zistené porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona, a to z nižšie uvedených dôvodov.

Citoval ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona, podľa ktorého predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať

povinnosťbezprávnehodôvodu.Ďalejcitovalust.§8aods.2zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytov
a nebytových priestorov, podľa ktorého správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované

na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

Poukázal na ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy vznikajú z
právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Ďalej poukázal na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde a § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej
začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

V danom prípade považuje právne posúdenie zisteného skutkového stavu prvostupňovým správnym
orgánom za správne a majúce oporu vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach. Žalobcom zvolený
postup, kedy požaduje vrátenie nedoplatku zo strany spotrebiteľa v lehote kratšej ako upravuje zmluvné
dojednanie vyplývajúce z Dodatku č. X/XXXX k zmluve o výkone správy napĺňa znaky konania, ktorým
je spotrebiteľovi uložená povinnosť bez právneho dôvodu. Z bodu 4.2.9. Dodatku č. X/XXXX k Zmluve o

výkone správy síce nevyplýva označenie skutočnosti, od ktorej začína uvedená lehota plynúť, čo však
neznamená, že by prvostupňový správny orgán predmetné zmluvné ustanovenie nesprávne vyložil. Pre
určenie začiatku plynutia zmluvne dohodnutej lehoty je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, predovšetkým z § 2 ods. 1, § 45 ods. 1 a § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Za udalosť rozhodujúcu pre začiatok plynutia zmluvne dohodnutej lehoty na úhradu nedoplatku je

potrebné považovať doručenie vyúčtovania konkrétnemu vlastníkovi bytu a nebytových priestorov,
pričom lehota stanovená podľa dní v tomto prípade začína plynúť deň nasledujúci po dni doručenia
vyúčtovania nákladov spojených za užívanie bytu jeho vlastníkovi. Nestotožňuje sa s názorom žalobcu,
že táto lehota plynie do 30 dní odo dňa zistenia nedoplatku zo strany správcu, keďže v tomto prípade
chýba splnenie zákonnej požiadavky o vedomosti dlžníka - vlastníka bytu o existencii nedoplatku.

Žalobcom použitý výklad ustanovení G. č. X/XXXX k Zmluve o výkone správy sa preto javí ako účelový
a nezohľadňujúci zákonné požiadavky vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, ktorý sa v tomto prípade
podporne aplikuje pri stanovení začiatku plynutia a počítania zmluvne dohodnutej lehoty. S ohľadom na
tvrdenia žalobcu taktiež uviedol, že týmto konaním nie je spochybnená správnosť účtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 spotrebiteľovi - podávateľovi

podnetu č. XXX/XXXX.

Vovzťahuknámietkežalobcuzameranúnanerešpektovanie§47Správnehoporiadkupriodôvodňovaní
rozporu dotknutých ustanovení so zákonom a odôvodňovaní výšky stanoveného postihu dôvodil, že
považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za dostatočne odôvodnené a to aj pre účel

založenia obrany žalobcu v rámci správneho konania. Prvostupňový správny orgán v súvislosti s
konaním, u ktorého konštatoval porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol
dôvody, ktoré ho viedli k záveru o rozpore postupu žalobcu so zákonom. Tieto skutočnosti založili
dostatočnépredpokladynapochopenieúvahsprávnehoorgánupriposudzovaníkonaniažalobcu,akoaj
na vznesenie relevantných námietok z jeho strany vo vzťahu k jeho právnemu posúdeniu. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia tvorí jeden celok a jeho jednotlivé časti nemožno posudzovať izolovane,
preto po zohľadnení odôvodnenia rozhodnutia v časti týkajúcej sa popisu vytýkaného porušenia zákona
v spojení s časťou zhrnutia argumentov správneho orgánu ako reakciou na doručené vyjadrenie
žalobcu, nemožno dospieť k záveru o nedostatočnej odôvodnenosti rozhodnutia. Je toho názoru, žeprvostupňový správny orgán v predmetnom rozhodnutí náležite odôvodnil právne závery, ku ktorým
dospel pri posudzovaní prípadu, ako aj sa primerane vysporiadal v napadnutom rozhodnutí s právnou
argumentáciou žalobcu.

Vo vzťahu k odôvodneniu uloženej sankcie argumentoval, že prvostupňový správny orgán pri určovaní
výšky postihu prihliadol na charakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania, ako aj na jeho
možné následky. Predmetné okolnosti boli bližšie špecifikované tým, že konaním žalobcu došlo vo
vzťahu k spotrebiteľovi k zneužitiu jeho silnejšieho zmluvného postavenia. Zastáva názor, že závažnosť

konania špecifikovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia potvrdzuje primeranosť výšky postihu
stanoveného prvostupňovým správnym orgánom. Pri rozhodovaní o výške postihu v odvolacom konaní
bolo v súlade s § 24 ods. 5 zákona prihliadnuté na všetky okolnosti daného prípadu, pričom uložená
pokuta zodpovedá miere a závažnosti zisteného nedostatku. Vo vytýkanej úprave dĺžky lehoty na
uhradenie nedoplatku vidí žalovaný riziko použitia v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ pritom v
dobrej viere uzatvoril so žalobcom zmluvu o výkone správy, od ktorého očakával, že vzhľadom na jeho

podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Je
neprípustné a nesúladné s vyššie citovanou právnou úpravou, aby bol spotrebiteľ v spotrebiteľskom
vzťahu s predávajúcim vystavený svojvôli žalobcu pri aplikácii konkrétnych zmluvných podmienok.
Žalobca plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase kontroly a to bez ohľadu na dôvody
a skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní. S poukázaním na tieto skutočnosti považuje skutkový stav za

spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, a preto nezistil dôvody na zrušenie
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

Vo vzťahu k výške pokuty uviedol, že inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie rozhoduje o výške
pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona, podľa ktorého za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom

alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66
387,83€.Podľa§24ods.5zákonasapriurčenívýškypokutyprihliadanajmänacharakterprotiprávneho
konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia zákonného zákazu.

Argumentoval, že pri rozhodovaní o výške pokuty bolo prihliadnuté na charakter protiprávneho konania,
závažnosť veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania, ktorými sú porušenie práv spotrebiteľa
pri ukladaní povinnosti bez právneho dôvodu. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán bral do úvahy
to, že účel právnych predpisov poskytujúcich spotrebiteľovi - vlastníkovi bytu a nebytového priestoru
zvýšenú ochranu nebol z dôvodov porušenia tohto zákazu splnený. Spotrebiteľ pritom v dobrej viere

od predávajúceho očakával, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne
a oproti spotrebiteľovi so znalosťou podmienok poskytovania týchto služieb, čo zodpovedá poctivému
prístupu v podnikaní. Predmetným konaním došlo vo vzťahu k spotrebiteľovi k zneužitiu silnejšieho
zmluvného postavenia žalobcu, pričom spotrebiteľ bol vystavený svojvôli pri aplikácii konkrétnych
zmluvných podmienok.

Ďalej uviedol, že ako podmienka ukladajúca povinnosť spotrebiteľovi bez právneho dôvodu bola
vyhodnotená podmienka týkajúca sa stanovenia lehoty na úhradu nedoplatku vo vyúčtovaní nákladov
spojených s užívaním bytu. K určeniu výšky postihu správny orgán dospel po vyhodnotení skutočnosti,
že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, a to vzhľadom na podstatné skrátenie lehoty na úhradu

nedoplatku v porovnaní so zmluvne dohodnutou lehotou. Konaním bola vytvorená aj nerovnováha
vo vzájomných vzťahoch a to uplatňovaním lehoty, v ktorej bolo požadované vrátenie nedoplatku zo
strany spotrebiteľa v lehote kratšej ako upravuje zmluvné dojednanie vyplývajúce z Dodatku č. X/
XXXX k Zmluve o výkone správy. Zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane
spotrebiteľavyjadrenývust.§3ods.1zákona,podľaktoréhomákaždýspotrebiteľokreminéhoprávona

ochranu ekonomických záujmov, právo na informácie, vzhľadom na zistený nedostatok nebol v zákonom
požadovanej miere a úrovni dosiahnutý. Je toho názoru, že pokuta uložená vo výške stanovenej
prvostupňovým správnym orgánom je s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská pokutou
primeranou a zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na
ďalšie konanie. V žalobe citoval ust. § 3 ods. 1, 3 a 4 Správneho poriadku, čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy
Slovenskej republiky, § 1 ods. 1, § 8a ods. 1, § 8b ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctvebytov a nebytových priestorov a čl. 2 bod 3 Ústavy Slovenskej republiky. S poukázaním na túto citovanú
právnu úpravu uviedol, že nemôže byť sporným, že samotná zmluva o výkone správy upravuje vzájomné
práva a povinnosti žalobcu ako správcu bytového fondu na jednej strane a vlastníkov bytov a nebytových

priestorov na strane druhej. Tieto práva a povinnosti účastníkov zmluvy, ktoré priamo nie sú upravené v
zmluve o výkone správy sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov a subsidiárne Občianskym zákonníkom, ku ktorému je práve zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov predpisom lex specialis. Je presvedčený, že sa striktne a v súlade so
záujmami vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu riadil príslušnou právnou úpravou a

prioritne príslušnými ustanoveniami zmluvy o výkone správy v znení jej dodatkov. Taktiež je toho názoru,
že nie je sporným, že skutočne u predmetnej sťažovateľky došlo vyúčtovaním k vzniku nedoplatku, a
teda, že podľa vyššie citovanej právnej úpravy a ustanovení zmluvy o výkone správy bol žalobca ako
správca bytového fondu povinný sa zaoberať vymáhaním uvedeného nedoplatku tak, aby riadne a včas
poskytol právnu ochranu všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov uvedeného bytového domu.

Citoval čl. IV bodu 4.2.9. Dodatku č. 1/2005 k Zmluve o výkone správy, z ktorej vyplýva, že zistený
nedoplatok podľa čl. IV bod 4.2.7. je vlastník povinný uhradiť správcovi do 30 dní, ako aj čl. IV bod 4.2.7.
Zmluvy o výkone správy, podľa ktorého zúčtovacie obdobie pre plnenie podľa čl. IV bod 4.2.2. je od
01.01. do 31.12. kalendárneho roka. Vyúčtovanie za zúčtovacie obdobie je správca povinný vykonať v
lehote do 31.05. nasledujúceho roka.

Poukázal na ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Vo vzťahu k týmto citovaným ustanoveniam, Dodatku č. 1/2005 k Zmluve o výkone správy a samotnej
Zmluvy o výkone správy a Občianskeho zákonníka dôvodil, že zistený nedoplatok bola sťažovateľka
ako vlastník bytu a podielový spoluvlastník nebytového priestoru povinná uhradiť správcovi do 30 dní.
Lehota do 30 dní začína plynúť odo dňa zistenia nedoplatku zo strany správcu a nie do 30 dní odo dňa

doručenia vyúčtovania. Považuje preto za neadekvátne, ak žalovaný poukazuje na ust. § 2 ods. 1, § 45
ods. 1 a § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nedoplatok na úhradách za služby spojené s
užívaním bytu vzniká ex lége a podľa čl. IV bodu 4.2.9. Dodatku č. 1/2005 k Zmluve o výkone správy
práve v uvedený moment začína plynúť inkriminovaná lehota 30 dní, ktorá je v konečnom dôsledku
nesporne kratšia, ako lehota stanovená žalobcom v dĺžke 15 dní, ktorá začína plynúť až dňom doručenia

výzvy žalobcu spotrebiteľovi.

Vo vzťahu k citovanému ust. § 45ods. 1 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného zdôraznil, že
lehota splatnosti nedoplatku na úhradách za služby spojené s užívaním bytu vzniká ex lége a teda nie je
viazaná na prítomnosť, či neprítomnosť spotrebiteľa. Práve v tejto skutočnosti vidí právne pochybenie zo

strany správnych orgánov, resp. nedôsledný výklad zmluvných dojednaní účastníkov zmluvy o výkone
správy a súvisiacich zákonných ustanovení platnej právnej úpravy.

Poukazujúc na jednoznačne nesporný gramatický výklad ustanovenia čl. IV bod 4.2.9. je toho názoru,
že z jeho strany ako správcu bytového fondu bola sťažovateľke uložená povinnosť v súlade s platnou

právnou úpravou a v súlade zo zmluvnými dojednaniami, a to pri zachovaní rovnosti a kontradiktórnosti
postavenia oboch strán. Na tejto skutočnosti nič nemení ani predmet a rozsah úpravy zákona
špecifikovaný v ust. § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj v konečnom
dôsledku, diskutabilnosť postavenia mandanta ako predávajúceho. Jeho postavenie je jednoznačne
zadefinované v zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Ďalej citoval § 24 ods. 1 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 7 ods. 5, čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj § 46 a § 47 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a argumentoval,
že jedným zo základných práv, či už fyzických alebo právnických osôb zakotvených v medzinárodnej
právnej úprave, či už bilaterálneho alebo multilaterálneho charakteru je právo na spravodlivý proces,

ktorého súčasťou v konečnom dôsledku je aj právo na spravodlivé správne konanie, ktoré subsumuje
základné administratívno-správne procesné princípy. Zo štrasburskej judikatúry poukazujúc na citovanú
právnu úpravu vyplýva, že ústavné princípy sú nadriadené právnej úprave nižšej právnej sily a tieto
sa vzťahujú aj na konanie správne. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republikysp.zn. 2Sž-o-KS 144/2006. Vo vzťahu k uloženej pokute argumentoval, že oba správne orgány napriek
citácii ust. § 24 ods. 1, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj následnej konštatácie
zneužitia silnejšieho zmluvného postavenia, miery zavinenia atď., sa dôsledne nezaoberali závažnosťou

tohto protiprávneho konania z jeho strany, samotným statusom žalobcu, ktorému je pokuta ukladaná a
podobne. Nie je zrejmé prečo mu je uložená pokuta až vo výške 800,- €, keď samotné zákonné rozpätie
pre umožňujúce uloženie pokuty je od 0 € do 66 380,83 €. Z tohto uhla pohľadu, pokiaľ pre správny
orgán 800,- € je uloženie sankcie na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pre žalobcu je toto
rozhodnutie vo vzťahu k samotnej výške neúnosným zaťažením jeho rozpočtu práve v jeho súčasnej

hospodárskej situácii.

Namietal, že voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces,
v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku
každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená sankcia
spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžp 16/2011. Je toho názoru, že správne orgány sa mali jednoznačne
s otázkou výšky uloženej sankcie vysporiadať tak, aby bolo zrejmé, akými úvahami boli vedené, prečo
nimi stanovená výška sankcie nie je nižšia a pod. Uviedol napr. počet takýchto pochybení, ekonomický
dopad údajného protiprávneho konania na spotrebiteľa, ekonomický status žalobcu, jeho zisk atď.
Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. R 32/2012

s tým, že existencia pôsobnosti orgánu verejnej správy je primárnou otázkou, ktorú je tento orgán
povinný posúdiť pred tým, než začne vo veci konať. Je toho názoru, že v predmetnej veci nie je daná
pôsobnosť žalovaného. Citoval pritom § 20 ods. 1 a 13 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
dôvodil, že v predmetnej veci nedošlo zo strany žalobcu k poškodeniu spotrebiteľa klamaním na kvalite,
množstve alebo hmotnosti tovaru alebo druhu, akosti a množstve poskytovaných výkonov alebo k jeho

poškodzovaniu uvádzaním výrobkov, prác alebo služieb na trh, resp. k zatajovaniu ich podstatných vád.
Preto nie je podľa jeho názoru daná pôsobnosť resp. právomoc žalovaného k prejednaniu, objasneniu
a sankcionovaniu jeho údajného priestupku.

Považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné aj s poukazom na nedostatočné zdôvodnenie

potreby zmeny prvostupňového správneho rozhodnutia. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie
konanie.

Kžalobesavyjadrilžalovanýpísomnýmpodanímzodňa18.06.2014.Knámietkamžalobcuuvedenýchv

žalobe žalovaný uviedol, že považuje postih žalobcu za dôvodný. Je toho názoru, že tak ako je uvedené
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, pre určenie začiatku plynutia zmluvne dohodnutej lehoty
je potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a to predovšetkým § 2 ods.
1, § 45 ods. 1 a § 122 ods. 1, a teda za udalosť rozhodujúcu pre začiatok plynutia zmluvne dohodnutej
lehoty na úhradu nedoplatku je potrebné považovať doručenie vyúčtovania konkrétnemu vlastníkovi

bytu a nebytových priestorov, pričom lehota stanovená podľa dní v tomto prípade začína plynúť deň
nasledujúci po dni doručenia vyúčtovania nákladov spojených za užívanie bytu jeho vlastníkovi. Je toho
názoru, že pokiaľ vlastníkovi nie je doručené vyúčtovanie, nevie o existencii nedoplatku.

K námietke žalobcu, že v predmetne veci nie je daná pôsobnosť žalovaného poukázal na ust. §

1 ods. 2 písm. b/ zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého tento zákon sa nevzťahuje na
kontrolu potravín, vrátane výroby a prípravy pokrmov, pri poskytovaní stravovacích služieb, tabakových
výrobkov a kozmetických prostriedkov, s výnimkou kontroly všeobecných podmienok predaja výrobkov
a poskytovania služieb podľa osobitného predpisu. Takýmto predpisom pod čiarou je okrem iného aj

zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Žalovaný je toho názoru, že žalobca plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase
kontrolyažeprvostupňovýsprávnyorgánvpredmetnomrozhodnutínáležiteodôvodnilprávnezávery,ku
ktorým dospel pri posudzovaní prípadu a pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného prípadu,

ako aj dôvody zisteného porušenia zákona. Skutkový stav bol spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť
nepochybne preukázaná. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov

územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho

orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania v danom prípade podľa § 247 O.s.p. je nepochybne rozhodnutie žalovaného
zo dňa 23.07.2013, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,

nadobudlo právoplatnosť.

Žalovaný v spojení s prvostupňovým správnym orgánom v danom prípade rozhodovali podľa zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“).

Pôsobnosť správnych orgánov bola daná podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje

a) štátnu kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu,
b) pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii pri kontrole vnútorného trhu,
c) ochranné opatrenia a pokuty za porušenia zákona,
d) spoluprácu Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy a občianskymi

združeniami.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, tento zákon sa nevzťahuje na kontrolu

a) výrobkov v prvovýrobe,

b) potravín, vrátane výroby a prípravy pokrmov, pri poskytovaní stravovacích služieb, tabakových
výrobkov a kozmetických prostriedkov, s výnimkou kontroly všeobecných podmienok predaja výrobkov
a poskytovania služieb podľa osobitného predpisu,
c) bezpečnosti a zdravotnej neškodnosti výrobkov podľa osobitného predpisu.

V poznámke pod čiarou tento zákon upravuje osobitné predpisy, na ktoré sa vzťahuje kontrola
všeobecných podmienok predaja výrobkov a poskytovania služieb podľa tohto zákona, medzi ktorými
je upravený aj zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon
č.. 182/1993 Z.z.“). Z uvedeného vyplýva, že v pôsobnosti žalobcu bola v predmetnej veci aj kontrola
všeobecných podmienok poskytovania služieb žalobcom podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Námietka

žalobcu, že v danom prípade nie je daná pôsobnosť resp. právomoc žalobcu k prejednaniu, objasneniu
a sankcionovaniu tohto deliktu je preto neopodstatnená.

Prvostupňový správny orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím

č. P/XXXX/XX/XX zo dňa 17.12.2012 uložil žalobcovi pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. neukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu podľa § 4 ods. 2
písm. a/ tohto zákona, keď kontrolou bolo zistené, že žalobca ako správca domu uložil spotrebiteľovi
- vlastníkovi bytu a nebytových priestorov v J., X. 1. mája X vo vyúčtovaní nákladov spojených sužívanímbytuzaobdobieod01.01.2011do31.12.2011bezprávomuznanéhodôvodupovinnosťuhradiť
nedoplatky z vyúčtovania v lehote 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania pokutu vo výške 80,- € podľa
§ 24 ods. 1 zákona.

Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zmenil výrokovú časť napadntého rozhodnutia a to tým, že
špecifikoval bližšie porušenie povinností žalobcu tým, že sa žalobcovi ukladá pre porušnie zákazu
neukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu vyplývajúceho z § 4 ods. 2 písm. a/ zákona,
keď kontrolami uskutočnenými v dňoch 28.08.2012 a 05.09.2012 v prevádzkarni žalobcu na ulici

Volgogradská 88 bolo zistené, že žalobca ako správca domu uložil spotrebiteľovi - vlastníkovi bytu a
nebytových priestorov v Prešove, X. 1. mája X vo vyúčtovaní nákladov spojeých s užívaním bytu za
obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 bez právom uznaného dôvodu povinnosť uhradiť nedoplatok z
vyúčtovania v lehote do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania, čo je v rozpore s bodom 4.2.9. Dodatku
č. X/XXXX k Zmluve o výkone správy uzatvorenej medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov v dome na Námestí 1. mája č. 1, 2, 3, 4, X súp.č. XXXX, J..

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zmenu výrobkovej časti rozhodnutia odôvodnil tým,
že odstránil nedostatok týkajúci sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia a pristúpil k bližšej
špecifikácii skutku, ktorý je predmetom konania a to v mieste zistenia nedostatku, aj bližšej špecifikácii
samotného skutku.

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného v časti odôvodnenia je nepreskúmateľné, ak
žalovaný poukazuje pri zmene výrokovej časti rozhodnutia iba na potrebné odstránenia nedostatku
týkajúceho sa určitosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie
žalovaného za nezákonné.

Z ust. § 27 zákona č. 250/2007 Z.z. je nesporné, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní a týmto predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“).

Žalovaný v odvolacom konaní teda postupoval podľa § 59 Správneho poriadku, ktorý v odseku 1
upravuje, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné
doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa odseku 2, ak sú preto dôvody odvolací
orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je vybudované na tzv. apelačnom princípe, ktorý
umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť
vo veci samej. Apelácia smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti
právnym nedostatkom.

Náležitosti rozhodnutia sú upravené v ust. § 47 ods. 1, 2, 3 a 4 Správneho poriadku.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.

Výrok rozhodnutia je najdôležitejšou jeho časťou, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci samej, ktorá
musí byť jednoznačne špecifikovaná. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne
vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Pretože porušenie povinnosti na
ukladanie sankcií podľa zákona č. 250/2007 Z.z. je tzv. iným správnym deliktom, vo výroku rozhodnutia

musí správny orgán uviesť porušenie povinnosti účastníka konania tak, aby tento skutok bol jasný,
zrozumiteľný a nezameniteľný s iným skutkom.Ak teda žalovaný zmenil výrok prvostupňového správneho orgánu, v ktorom bližšie špecifikoval miesto
zistenia nedostatku, aj samotný skutok, postupoval v súlade so zákonom. Námietka v tomto smere zo
strany žalobcu je preto neopodstatnená.

Z výroku rozhodnutia správnych orgánov je nesporné, že žalobcovi bola uložená pokuta pre porušenie
povinnosti predávajúceho a to neukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu podľa § 4 ods.
2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosť
bez právneho dôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán v dňoch
28.08.2012 a 05.09.2012 vykonal u žalobcu kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č.
XXX/XXXX Z.z. a prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 685/2012, v ktorom spotrebiteľ - vlastník bytu

namietal, že v predloženom vyúčtovaní nákladov v spojení s užívaním bytu žalobca v spodnej časti
vyúčtovania informuje vlastníkov bytom, že nedoplatok z vyúčtovania je splatný v lehote do 15 dní od
doručenia vyúčtovania a zároveň uvádza 30 dňovú lehotu na podanie písomných námietok voči obsahu
vyúčtovania. Touto kontrolou bolo žalobcovi vytknuté, že informácie uvedené v predloženom vyúčtovaní
sú v rozpore s informáciami v predloženej zmluve o výkone správy, čím žalobca uložil spotrebiteľovi

povinnosť bez právneho dôvodu, pretože nebol dôvod na skrátenie termínu zaplatenia nedoplatkov, čím
došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. Dňa 22.10.2012 doručil prvostupňový správny
orgán žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že spotrebiteľka je
nepochybne vlastníčkou bytu a podielovou spoluvlastníčkou nebytového priestoru na ulici Námestie 1.
mája 3 v J., ktorej žalobca predložil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu s vyúčtovaním

nedoplatku k 30.04.2012. V tomto vyúčtovaní žalobca zároveň uvádza, že nedoplatok z vyúčtovania je
splatný v lehote do 15 dní od doručenia vyúčtovania a ak v lehote do 30 dní od doručenia vyúčtovania
neuplatní písomné námietky voči jeho obsahu, považuje z jej strany vyúčtovanie za odsúhlasené.

V spise sa nachádza aj Dodatok č X/XXXX k Zmluve o výkone správy uzavretý podľa § 31 ods. 2 zákona

č. 182/1993 Z.z. medzi žalobcom (predtým Spravbyt a.s. J.) a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v dome na X. 1. mája 1, 2, 3, 4, X súp.č. XXXX, Prešov. V čl. IV tohto dodatku sú upravené finančné
plnenia zmluvných strán a povinnosti s tým spojené. Podľa bodu 4.2.7. zúčtovacie obdobie pre plnenia
podľa čl. IV bod 4.2.2 je od 01.01. do 31.12. kalendárneho roka. Vyúčtovanie za vyúčtovacie obdobie je
správca povinný vykonať v lehote do 31.05. nasledujúceho roka.

Podľa bodu 4.2.8 vyúčtovaním v zmysle čl. IV bod 4.2.7 zistený preplatok je správca povinný uhradiť
vlastníkovi v lehote 30 dní odo dňa doručenia v súlade s bodom 3.1.f tejto zmluvy.

Podľa bodu 4.2.9 zistený nedoplatok v zmysle čl. IV bod 4.2.7 je vlastník povinný uhradiť správcovi do

30 dní.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba -
podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu.
Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiťvlastníkombytovanebytovýchpriestorovvdomesprávuosvojejčinnostizapredchádzajúcirok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je

povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia zúčtované na
jednotlivé byty a nebytové priestory v dome...

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov oddiel Sa, vložka č. 249/P má žalobca
v predmete činnosti správu bytového fondu a nebytových priestorov a základné služby spojené s

prenájmom z čoho vyplýva, že je oprávnený vykonávať činnosť správy a údržby bytového fondu podľa
zákona č. 182/1993 Z.z.Žalobca v žalobných námietkach spochybňoval jeho postavenie ako predávajúceho v predmetnom
konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákon č. 250/2007 Z.z., ktorý v § 2 písm. b/ predávajúceho
definuje ako podnikateľa, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. Podľa písm. i/

citovaného ustanovenia, službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi
odplatne alebo bezodplatne, s výnimkou činnosti podľa osobitného predpisu, nad ktorými vykonávajú
dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy ako sú uvedené v § 19.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca

alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome

a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke,

d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov v dome.

Z uvedeného vyplýva, že výkon správy a údržba bytového fondu definovaná zákonom č. 182/1993 Zb. je

nesporne službou podľa zákona č. 250/2007 Z.z. a žalobca má preto v predmetnom konaní postavenie
predávajúceho.

Súd sa v danom prípade stotožňuje s rozhodnutiami správnych orgánov, v ktorých bolo konštatované a
preukázanéporušeniepovinnostižalobcupodľa§4ods.2písm.a/zákonač.250/2007Z.z.,t.j.ukladanie

povinnosti bez právneho dôvodu a to tým, že žalobca sťažovateľke vo vyúčtovaní nákladov spojených
s užívaním bytu a nebytového priestoru uložil povinnosť uhradiť nedoplatok z vyúčtovania v lehote 1X
dní od doručenia vyúčtovania. Táto lehota nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ani v Dodatku č.
X/XXXX k Zmluve o výkone správy, ktorú uzavrel žalobca s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
na ulici X. 1. mája č. 1, 2, 3, 4, 5 v J.. Z bodu 4.2.9 Dodatku č. X/XXXX nesporne vyplýva, že lehota

na úhradu nedoplatku je stanovená 30 dní. V tomto článku však nie je stanovená právna skutočnosť od
kedy začína táto lehota plynúť.

Pretože začatie plynutia lehoty na uhradenie nedoplatku nie je upravené ani v špeciálnom právnom
predpise, a to zákone č. 182/1993 Z.z. je v danom prípade potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka, tak ako ich aplikoval aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo
z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.

V danom prípade teda lehota na uhradenie nedoplatku mohla začať plynúť až dňom nasledujúcim po
dni kedy bolo sťažovateľke doručené vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a nebytových
priestorov a jej nedoplatku.

Z ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., ani z iného právneho predpisu nemožno vyvodiť záver, ako to
urobil žalobca, že nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu vzniká zo zákona a preto
podľa čl. IV bod 4.2.9 Dodatku č. X/XXXX začína lehota na uhradenie nedoplatku plynúť 30 dní odo
dňa zistenia tohto nedoplatku zo strany správcu. Zákon č. 182/1993 Z.z. upravuje v § 8a iba povinnosti
správcu a lehoty na predloženie vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu vlastníkom bytov a

nebytových priestorov. Zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi ponecháva na zmluvné
dojednanie medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, čo vyplýva z ust. § 8a ods. 1
citovaného zákona.Podľa § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vlastníci bytom a nebytových priestorov v dome uzatvoria
so správcom písomnú zmluvu o výkone správy... Zmluva o výkone správy obsahuje najmä:

a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,
c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia

disponovať s nimi,
d) zásady platenia úhrad za plnenie a hospodárenie s nimi,
e) zásady určenia výšky platieb za správu,
f) rozsah a obsah správy a činnosti správcu podľa odseku 2.

V konaní bolo preukázané, že žalobca uložil spotrebiteľovi lehotu na uhradenie nedoplatku kratšiu ako

je upravené v zmluvných podmienkach uvedených v dodatku č. 1/2005 k Zmluve o výkone správy. Zo
strany žalobcu predmetným konaním došlo vo vzťahu k spotrebiteľovi k zneužitiu silnejšieho zmluvného
postavenia.

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, ktorú súd zistil z obsahu administratívneho spisu a to, že

spotrebiteľke bolo vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu doručené dňa 29.05.2012. Z
inšpekčného záznamu z kontroly zo dňa 05.09.2012 vyplýva, že sťažovateľke bol nedoplatok stiahnutý
z dôchodku cez SIPO a podľa výpisu z bežného účtu zo dňa 29.06.2012 bol nedoplatok sťažovateľky
uhradený dňa 12.06.2012, teda ešte skôr, než uplynula lehota 15 dní od doručenia vyúčtovania, tak ako
si ju stanovil žalobca.

Žalobca ďalej v žalobe namietal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k uloženej výške
pokuty.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo

právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi,
predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66 387,83 €.

Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona, sa pri určení výšky pokuty prihliada najmä na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia zákonného

zákazu.

V danom prípade sa žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu o výške pokuty, ktorá bola aj
odvolacou námietku v dostatočnom rozsahu vysporiadal a na tieto dôvody súd v celom rozsahu
poukazuje. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní o výške pokuty

bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, dĺžku trvania a následky
protiprávneho konania, ktorými sú porušenie práv spotrebiteľa pri ukladaní povinnosti bez právneho
dôvodu. Pri určovaní výšky postihu vzal správny orgán do úvahy to, že účel právnych predpisov
poskytujúcich spotrebiteľovi - vlastníkovi bytu a nebytového priestoru zvýšenú ochranu, nebol z
dôvodov porušenia predmetného zákazu splnený. Spotrebiteľ pritom v dobrej viere od predávajúceho

očakával, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi
so znalosťou podmienok poskytovania predmetných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu
v podnikaní. Predmetným konaním došlo vo vzťahu k spotrebiteľovi k zneužitiu jeho silnejšieho
zmluvného postavenia, pričom spotrebiteľ bol vystavený svojvôli žalobcu pri aplikácii konkrétnych
zmluvných podmienok. Ako podmienka ukladajúca povinnosť spotrebiteľovi bez právneho dôvodu bola

vyhodnotená podmienka týkajúca sa stanovenia lehoty na úhradu nedoplatku vo vyúčtovaní nákladov
spojených s užívaním bytu. Správny orgán pristúpil k určeniu výšky postihu po vyhodnotení skutočnosti,
že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa a to vzhľadom na podstatné skrátenie predmetnej
lehoty v porovnaní so zmluvne dohodnutou lehotou. Konaním bola vytvorená aj nerovnováha vo
vzájomných vzťahoch a to v uplatňovaní lehoty, v ktorej bolo požadované vrátenie nedoplatku zo strany

spotrebiteľa v lehote kratšej ako upravuje zmluvné dojednanie vyplývajúce z Dodatku č. X/XXXX k
Zmluveovýkonesprávy.Správnyorgánzároveňprihliadolktomu,žeúčelsledovanýzákonomoochrane
spotrebiteľa vyjadrený v ust. § 3 ods. 1 zákona, podľa ktorého má spotrebiteľ okrem iného právo naochranu ekonomických záujmov, právo na informácie vzhľadom na zistený nedostatok nebol v zákonom
požadovanej miere a úrovni dosiahnutý.

Súd považuje rozhodnutie správnych orgánov za vecne správne a zákonné. Rozhodnutia obsahujú
všetky predpísané náležitosti upravené v § 47 Správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutí je
zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli správne orgány vedené
pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu.

Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu
náhrada trov konania nepatrí. Žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania,
preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.