Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/687/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714207217
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714207217.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., IČO:
XX XXX XXX, so sídlom v T., H. XX, zastúpený spoločnosťou I. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v T.,
H. XX proti povinnej: E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, okres E., o vymoženie 487,83 eura s prísl.
a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. S. P., W. XX, T., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.3.2016, č.k. 15Er/310/2014-26, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 31.3.2016, č.k.

15Er/310/2014-26 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa P., H.. pod sp. zn. EX XXXXX/XX a uviedol, že o trovách exekúcie bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie

na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom dňa 31.1.2013, sp. zn. SR XXXXX/XX. Dňa 21.1.2016 doručil oprávnený
na exekútorský úrad doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti
odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia. Skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinnou sa už stali známe exekútorovi, ktorý navrhol vykonanie exekúcie a

stali sa známe rovnako tak súdu, ktorému podal exekútor žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli
dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nespochybnila ani sama povinná podaním žaloby
podľa § 40 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd s poukazom na

uvedené v zmysle § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a
dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Citoval
§ 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950
Sb. zákona zmenkového a šekového a uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 28.7.2011 a

rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej blankozmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovú sumu
587,83 eura. V zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v prípade akveriteľ prijal zmenku od dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia
smela byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške max. 30 % istiny. V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 200 eur, ktorú mal

splatiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej istiny.
Uvedené súd považoval za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd neprihliadal.
Celkový dlh povinnej tak predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú
zákonom a zároveň navýšenú o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Ďalej súd uviedol, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené
všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo

prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a
zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal posúdenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinnou
uzavrel dňa 28.7.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý

úver na účel povolania. Povinná nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal
z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania a trval na tom, že povinná nijako
nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. V
prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu

s povinnou vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na
ochranu spotrebiteľa. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmluve o úvere a Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru povinná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy
(vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa
ju dodržiavať. Z uvedeného oprávnenému vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. K uvedeným tvrdeniam priložil oprávnený
dôkaz, a to uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5.2.2016, sp. zn. 10Er/422/2014,
ktorý v obdobnej veci rozhodol tak, že v exekúcii sa pokračuje. V prípade, ak by aj súd napriek
tomu považoval vzťah medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom
konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in

personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na
neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o
zmenkovom nároku (ako je to od 1.1.2016), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových
nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou
retroaktivitou), pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom.

Uviedol, že doterajšia zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na
neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť
jej nevykonateľnosť. Iba zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na
náhradu škody voči veriteľovi, ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto
námietky zmenečníka súd nemohol na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať

iba na neplatnosť zmluvy o úvere. Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam
súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv

buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej
doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie
sporov. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie
využitia rozhodcovského konania. Mal za to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné,a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie
zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade
rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

5. Súdny exekútor a povinná zostali v odvolacom konaní nečinní.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p.
posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že o
trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací

súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis
upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením§470ods.1C.s.p.odvolacísúdjepovinnýaplikovaťjehoustanoveniaajnakonaniezačaté
pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 28.7.2011 zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 200 eur, ktorý
sa povinná zaviazala vrátiť v 12 mesačných splátkach po 33 eur zvýšený o poplatok vo výške 196
eur, t.j. celkovú sumu 396 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto konaní je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. zo

dňa 31.1.2013, č. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.2.2013 a vykonateľnosť dňa
21.2.2013. Oprávnený a povinná zabezpečili zmluvu o úvere neúplnou zmenkou vystavenou dňa
28.7.2011, kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorejjeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie

v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd

prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.14. Ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vyhodnotil súd prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu, na ktorú
pritom nebolo prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo
a nebol by vydaný exekučný titul) a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný

titul (rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom.
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy, ktorú
účastníci uzavreli dňa 28.7.2011.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej
zmluve ako neprijateľnej podmienky. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve
v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladanízmluvnýchpodmienok(ideozmluvuoúverearozhodcovskúzmluvu,obepodpísanévjeden
deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či

by oprávnený poskytol povinnej úver aj bez podpísania rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinná osobitne
vymienila jej dojednanie. Naopak, rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinná nemohla
nijako ovplyvniť, mohla ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať.

16. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide alternatívnu
rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola/je právne prípustná, pretože ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva

nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

17.Oprávnenývpodanomodvolanínamietalposúdenieprávnehovzťahumedzioprávnenýmapovinnou
ako spotrebiteľského.

18. V súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak,
že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Veriteľjetýmúčastníkomkonania,

ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol povinnej úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní
nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnej - povolanie
(uvedením krížika v príslušnej kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnej poskytnutý
na účely povolania. Tým viac, keď zo zmluvy nevyplývajú ďalšie údaje, ktoré by zamestnanie povinnej
bližšie identifikovali.

19. K výhradám oprávneného, že dodatočná povinnosť súdu prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku,
je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej

zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, odvolací súd uvádza, že procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie,
keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná
zákonom č. 438/2015 Z.z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015pretovzťahujeajnakonaniazačaténasúdepredúčinnosťounovelyzákonač.438/2015Z.z.

20. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených
v hypotéze ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

24.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).