Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/2609/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211173
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1012211173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnyPeťovskej,PhD.ačleniek

senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová
1, 831 01 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102,
811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/052/2012 zo dňa 28.8.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. RL/052/2012 zo dňa 28.8.2012, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobca porušil
povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisií tým, že
dňa 6.1.2012 o cca 20:00 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby N. program D., v ktorom
nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť neoddelením názorov a hodnotiacich komentárov, ktoré boli
označené ako príspevok Q. D. šampiónov? Y.!!! D. babrákov!!! od informácií spravodajského charakteru,
za čo mu žalovaná uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona.

F. má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodov podľa § 250j ods. X písm. a), c), d),
e) O.s.p., a síce že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia,
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní žalovanej bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
F. poukazuje na skutočnosť, že trestnoprávne princípy "sa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú
a že trestanie za správne delikty (...) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné

činy." (napr.: XSž/XX/XXXX, str. XX), t.j. na žalobcovu vec je potrebné aplikovať tiež absorpčnú zásadu.

Z rozhodovacej činnosti žalovanej vyplýva, že na svojich zasadnutiach z XX.XX., XX.XX., XX.XX. a
XX.X.XXXX začala nasledovné správne konania vo veci porušenia ustanovenia § 16 ods. X písm. b)
zákona o vysielaní a retransmisii (pozn.: zabezpečenie objektívnosti a nestrannosti):
· XXX-PLO/O-XXXX/XXXX (konanie vo veci napadnutého rozhodnutia)
· XXX-PLO/O-XXXX/XXXX

· XXX-PLO/O-XXXX/XXXX
· XXX-PLO/O-XXXX/XXXX.Napriek skutočnosti, že vyššie uvedené konania podľa oznámenia žalovanej o začatí správneho
konania predstavovali rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu, čiastkové útoky toho istého
páchateľa spojené objektívnou súvislosťou, jednotiaci zámer páchateľa, tieto žalovaná posudzovala

každé samostatne a v každom z nich vydala samostatné rozhodnutia, v ktorých uložila samostatnú
sankciu.

F. má za to, že žalovaná sa v správnom konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu
pri zisťovaní, objasnení, konaní a sankcionovaní konania žalobcu neriadila ustanoveniami G.

poriadkuaprincípmi trestnéhopráva tým, ževyššieuvedené konania nespojila do jedného konaniao
pokračujúcom správnom delikte a neudelila jednu samostatnú sankciu za prípadné porušenie zákona
o vysielaní a retransmisií čiastkovými útokmi, čím správne konanie žalovanej, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia trpí takou vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť a zároveň
predstavuje nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovanej a zásah do práva žalobcu na
inú právnu ochranu podľa ustanovenia čl. XX A. SR a spravodlivé súdne konanie podľa ustanovenia

čl. X S..

Y. žalovanej trpí takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
táto vec nesprávne právne posúdila, keď pri dokazovaní použila nezákonne získaný dôkaz. F. má za
to, že záznam z vysielania, ktorý tvoril jediný relevantný dôkaz v správnom konaní, bol zo strany M.

získaný v rozpore so zákonom proti vôli účastníka konania. F. nebol povinný žalovanej predložiť
záznam z vysielania, a to ani na vyžiadanie M., nakoľko takáto povinnosť neoprávnene zasahuje do
jeho garantovaných práv. M. tak zvolila nezákonnú cestu získania dôkazu formou vyhotovenia
nelegálneho záznamu z vysielania žalobcu bez akéhokoľvek povolenia žalobcu alebo zákonného
oprávnenia na vlastnom neznámom nahrávacom zariadení. G., akým došlo k získaniu dôkazu

- záznamu z vysielania programu jednoznačne porušuje právo vysielateľa na inú právnu ochranu
(čl. XX A. SR) a právo na spravodlivé súdne konanie (čl. X S.), a to v intenciách imperatívu kladeného
na orgán verejnej moci pri jej výkone postupovať len "na základe zákona a v jeho medziach".

F. vo svojom vyjadrení namietal, že predložený záznam z vysielania neobsahuje minutáž ani označenie

dátumom, čoho nie je možné dostatočne presne určiť čas údajného spáchania správneho deliktu.
F. z vysielania je vo veľmi zlej kvalite, čím len umocňuje námietku žalobcu, že bol vyhotovený na
neautorizovanom zariadení M..
F. tiež poukazuje na dvojstupňový test posúdenia, či konanie vnútroštátnych súdov spĺňalo požiadavky
kladené čl. X S., t.j.

a) či bolo rešpektované právo na obhajobu účastníka, najmä či mal účastník príležitosť
namietať autenticitu a zákonnosť dôkazov a zároveň namietať zákonnosť ich použitia v konaní;
b) aká je kvalita dôkazov, vrátane toho či okolnosti, za ktorých boli získané, vrhajú pochybnosť
na ich spoľahlivosť a presnosť.

F. uvádza, že počas celého konania pred žalovanou ako aj v konaní pred súdom, má príležitosť
namietať zákonnosť a použitie záznamu z programu, pričom túto možnosť v oboch konaniach využíva .

K druhej otázke potom tvrdí, že záznamy z programu M. nedodal, pričom táto v správnom konaní
použila záznamy z programu, ktoré bez akéhokoľvek rozhodnutia, povolenia, príkazu nezávislého

orgánu súdnej moci, vyhotovila na vlastnom nahrávacom zariadení, pričom o jeho vyhotovení žalobcu
neinformovala. F. z vysielania programu bol vyhotovený na vlastnom nahrávacom zariadení žalovanej,
ktorého parametre, spôsob zaznamenávania, autenticita, kalibrácia, rozsah zaznamenávania, kvalita
zaznamenávania, možnosti zásahu do zaznamenávania, nastavenia zariadenia, možnosti úpravy
záznamu nie sú žalobcovi známe a neboli mu ani preukázané. F. ako vysielateľ pri úkone

zaznamenávania nebol prítomný, nebol k nemu prizvaný a ani na vyhotovenie záznamu nebol
upozornený; nie je mu známe nastavenie software-u, zaznamenávajúceho vysielanie zo záznamu z
vysielania, nie je možné určiť čas a dátum vysielania na základe typického parametra, ktorým
je opatrený každý záznam z vysielania poskytnutý žalobcom, ktorým je časomiera zobrazujúca
dátum a čas vysielania.

U. ďalej, že musí byť upozornený na vyhotovenie záznamu z vysielania programu a pokiaľ sa tento
vykonáva na zariadení žalovanej, má právo byť prítomný pri takomto úkone, z dôvodu overenia
autenticity. Zo skutkového stavu nie je známe ani zrejmé, kto záznam vyhotovil, kto bolpri vyhotovení záznamu prítomný, či boli pri vyhotovení záznamu zamestnanci alebo členovia
žalovanej, či boli pri vyhotovení záznamu nezávislí svedkovia, akým spôsobom sa záznam uschoval,
kto mal možnosť sa so záznamom oboznámiť, kto si záznam prezeral, kto mal možnosť so záznamom

manipulovať, či bolo možné do záznamu zasahovať, či nebolo do záznamu zasiahnuté, či bol
záznam voľne prístupný k nahliadnutiu, prípadne či došlo k použitiu záznamu inými osobami ako
zamestnancami žalovanej, či išlo o záznam z reálneho času a z reálneho vysielania a pod.

Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že v žiadnom prípade nie je možné eliminovať pochybnosť

spoľahlivosti a presnosti záznamov z vysielania programu. B., za ktorých bol tento dôkaz získaný,
nie sú schopné eliminovať všetky pochybnosti o spoľahlivosti, relevancii a presnosti tohto dôkazu a
tým pádom do značnej miery spochybňujú kvalitu predmetného dôkazu. F. má potom za to, že spôsob,
akým bol dôkaz získaný a použitý v konaní proti nemu, mal jednoznačný vplyv na konanie ako celok
a zapríčinil porušenie práva na spravodlivý súdny proces, súdnu a inú právnu ochranu, čím konanie,
ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia trpí vadou, ktorá mala vplyv na jeho zákonnosť.

C. v tejto súvislosti na skutočnosť, že autorský zákon, ani G. poriadok, ani zákon o vysielaní a
retransmisii, ani iný právny predpis vzťahujúci sa na konanie M. neustanovuje a ani neposkytuje M.
úradnú licenciu na zásah do práv žalobcu ako vysielateľa. Na základe uvedenej skutočnosti nie je
možné dôkazy získané v rozpore so zákonom a právami účastníka považovať za zákonné a použiteľné
v správnom alebo súdnom konaní.

F. ďalej uvádza, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí uznala žalobcu za vinného a zároveň mu
uložila sankciu za to, že odvysielaný príspevok obsahoval názory a hodnotiace komentáre, ktoré
neboli oddelené od informácií spravodajského charakteru. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru
J., najmä na rozhodnutie vo veci T. D. K. & X. proti M. (M. č. XXXXX/XXXX), v zmysle ktorého čl. XX

S. nechráni len podstatu myšlienok a informácií, ale aj formu, akou sú tieto podávané, pričom nie je
úlohou súdu ani vnútroštátnych orgánov, aby svojimi názormi nahradili názory žurnalistu (vysielateľa),
pokiaľ ide o techniku spravodajstva, akú majú žurnalisti (vysielatelia) používať. N. J., ale aj A. súdu SR
jednoznačne rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, hodnotiacimi úsudkami a výrokmi polemického
charakteru, pričom všetky spadajú pod ochranu článku XX S.. U. spôsob spracovania a

použitia výrazových prostriedkov komentármi a hodnotiacimi úsudkami jednoznačne spadá pod
ochranu práva na slobodu prejavu žalobcu, do ktorého M. napadnutým rozhodnutím neoprávnene
a neodôvodnene zasiahla. F. uvádza, že celý príspevok predstavoval komentár a hodnotiace
úsudky redaktora, a tak tvoril jeden samostatný a oddelený celok od ostatných častí odvysielaného
programu.

F. o vysielaní a retransmisii napriek tomu, že neustanovuje podrobnejšie podmienky, nevylučuje, aby
celá informácia bola spracovaná ako komentár alebo hodnotiaci úsudok, čo je aj prípad
odvysielaného príspevku. U. bol riadne a pre bežného recipienta absolútne rozoznateľne graficky,
slovne ako aj tematicky oddelený od ostatných informácií uvedených v odvysielanom programe, čím

nemohlo dôjsť k porušeniu namietanej povinnosti.

F. má za to, že predmetný odvysielaný príspevok je slobodným prejavom a šírením informácií, ktorý
spadá pod A. SR a S. garantovanú ochranu slobody prejavu. U. chránenú slobodu prejavu a šírenie
informácií je možné zo strany žalovanej ako správneho orgánu obmedziť len zákonom a na jeho

základe a zároveň za splnenia podmienky, že takýto obmedzujúci zásah zo strany správneho orgánu
je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu,
verejného poriadku alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti.

F. má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj správne konanie, ktoré predchádzalo

vydaniu napadnutého rozhodnutia je zásahom do žalobcovho A. SR a S. chráneného práva
na slobodu prejavu. F. bola povinná právne posúdiť vec ako zásah do práva žalobcu na slobodu
prejavu a na takýto zásah aplikovať test legality, legitimity sledovaného cieľa a proporcionality
zásahu. F. bola povinná preukázať a riadne odôvodniť, že jej zásah do slobody prejavu zodpovedá
vyššie uvedeným kritériám. F. má za to, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec tým, že nesprávne

aplikovala a nerešpektovala A. SR a S. garantované práva žalobcu na slobodu prejavu a nesprávne
a nedostatočne právne posúdila legalitu, legitimitu a proporcionalitu zásahu do práva žalobcu. F.
má za to, že ustanovenia zákona o vysielaní nie je možné vykladať izolovane, ale len v súlade s A.
SR, S. a rozhodnutiami J. súdu pre ľudské práva, pričom pri každom zásahu do práva žalobcu naslobodu prejavu je tento zásah žalovaná povinná skúmať ad hoc od prípadu k prípadu a nie paušálne
uplatňovať ustanovenia zákona.

F. uvádza, že žalovaná môže v zmysle konštantnej judikatúry obmedziť právo na slobodu prejavu
žalobcu len v prípade, že takýto zásah je v súlade so zákonom. J., vo veci Z. proti D., (M. č. XXXXX/XX),
vsúvislostislegalitou(zákonnosťou)zásahudoslobodyprejavuuviedol,žeslová"vsúladesozákonom"
znamenajú nielen, že inkriminované opatrenie musí mať podklad vo vnútroštátnom práve, ale týkajú
sa tiež požiadavky kvality príslušného zákona: ten musí byť dostupný dotyčnej osobe a predvídateľný.

Podľa ustálenej judikatúry G. je určitá norma "predvídateľná" vtedy, ak je formulovaná dostatočne
presnenato, abyumožnilakaždejosobe-vprípadepotrebyzapomociodbornýchporadcov-prispôsobiť
chovanie." F. tvrdí, že povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť odvysielaného programu síce
vyplýva zo zákonného ustanovenia § XX ods. X písm. b) Zákona o vysielaní a retransmisií,
avšak predvídateľnosť tohto ustanovenia je absolútne nedostatočná. U. je formulované príliš všeobecne
a nepresne, pričom nezodpovedá na otázku, čo sa rozumie pod pojmami objektívnosť a nestrannosť,

aakýmspôsobomjemožnéprispôsobiťchovanietak,abybola"objektívnosťanestrannosť" dosiahnutá.
F. uvádza, že presná formulácia je požiadavkou zákona, a z tohto dôvodu nie je možné odkazovať
na neurčité a legálne nedefinované pojmy.

F. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že požiadavka legality a legitimity bola nepochybne

splnená, pričom sa obmedzila len na odkázanie na zákonné ustanovenie, z čoho dôvodila splnenie
podmienky. F. uvádza, že namietaným konaním žalobcu nedošlo k zásahu a ani k ohrozeniu práva
verejnosti na informácie. F. konanie nespočívalo v reštrikcii alebo v odmietnutí poskytnúť určité
informácie, ale práve naopak žalobca právu verejnosti na príjem informácií učinil zadosť, nakoľko
informácie verejného záujmu verejnosti poskytol a rozšíril. F. zásahom do slobody prejavu zjavne

sledovala iný špecifický cieľ, a to domnelú ochranu práva verejnosti na objektívne a nestranné
informácie. F. má však za to, že tento cieľ nie je možné považovať za legitímny, nakoľko právo na
objektívne a nestranné informácie nie je právom, ktoré by verejnosti prináležalo, resp. nie je právom,
ku ktorého napĺňaniu by mal byť zaviazaný žalobca. F. právom každého občana je právo na informácie.
C. na informácie sa v zmysle konštantnej judikatúry súdov vykladá ako právo informácie prijímať,

zhromažďovať a rozširovať. A. SR ani S. však nepriznávajú právo na určitú kvalitatívnu stránku
informácií, tzn. že právo na informácie nie je možné vykladať spôsobom, že pôjde o informácie
pravdivé, nepravdivé, presné, nepresné, ironické, skreslené, neskreslené, nestranné, tendenčné, atď.
C. na informácie je potrebné vykladať ako právo na akékoľvek informácie, a to bez ohľadu na ich
kvalitatívnu stránku. F. poukazuje na T. A. súdu SR, (sp.zn.: PL. ÚS/XX/XXXX, z XX.XX.XXXX,

uverejnený v F. nálezov a uznesení ÚS SR XXXX, s.XX), v ktorom ústavný súd uviedol: "I. médiá na
G., rovnako ako všade vo svete, vyhľadávajú a rozširujú informácie, ktoré sú úplne pravdivé, čiastočne
pravdivé alebo celkom nepravdivé. Y. pre určenie pravdivosti informácie sú neraz subjektívne. Preto štát
nemôže zaručovať právo jednotlivca na informácie vytvorením štátneho orgánu s právomocou
rozhodovať o pravdivosti informácie, ktorá sa môže prijať, vyhľadať alebo rozšíriť. A. v čl. XX ods. X

zaručuje právo prijať akúkoľvek informáciu, pravdivú i nepravdivú, a ponecháva na oprávnenej osobe,
aby si sama vyhodnotila prijatú informáciu. V záujme zvyšovania pravdepodobnosti, že
oprávnená osoba dostane pravdivú informáciu, sa od štátu vyžaduje ochrana pred tvorbou monopolu
na informácie. Preto elektronické médiá, ktoré sa v modernej spoločnosti pokladajú za najúčinnejšie
prostriedky rozširovania informácií, sa organizujú v duálnom systéme. Q. elektronických médií

ovláda štát, ďalšia časť je vo vlastníctve súkromných osôb." F. sa v zmysle vyššie uvedených
skutočností nestotožňuje s právnym názorom žalovanej uvedenom v napadnutom rozhodnutí, na
základektoréhoprávo nainformácie vsebezahŕňaprávodivákovazároveňpovinnosťžalobcuprijímať,
resp. poskytovať "objektívne a nestranné informácie".

F. má za to, že právo na informácie v sebe nezahŕňa právne vynútiteľnú povinnosť žalobcu poskytovať
informácie, ktoré budú "objektívne a nestranné". C. skutočnosti, či určitá informácia je objektívna
alebonestranná spadá pod subjektívne vyhodnotenie každéhorecipienta. Naobmedzovanie slobody
prejavu vytvorením požiadavky objektívnosti a nestrannosti neexistuje legitímny cieľ a v prípade, ak
by aj existoval, zavedenie tejto povinnosti nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

F. vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia uvádza, že rovnako neexistuje legitímny cieľ na
tom, aby žalovaná pod hrozbou sankcie vynucovala povinnosť oddeľovania komentárov a hodnotiacich
úsudkov od informácií spravodajského charakteru, ktoré žalobca pri zostavovaní programu použil nasprostredkovanie informácie. F. má za to, že žalovaná na základe vyššie uvedených skutočností
vec nesprávne právne posúdila, čím zasiahla do práva žalobcu na inú právnu ochranu, spravodlivé
súdne konanie a práva na slobodu prejavu. M. ako orgán verejnej moci štátu je povinná pri svojej

činnosti aplikovať všetky práva účastníka konania zaručené zákonom, A. SR, ako aj S.. J. k otázke
nevyhnutnosti zásahu do práv a povinností uvádza, že "sloboda prejavu je jedným zo základov
demokratickej spoločnosti. F. obmedzenie slobody prejavu, či už v kontexte náboženského vyznania
alebo inom, nemôže byt zlučiteľné s čl. XX, pokiaľ nie je v súlade s ustanoveniami ods. X tohto článku. C.
skúmaní či obmedzenie práv a slobôd zaručených S. možno považovať za " nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti", Súd konštatoval, že G. S. požívajú určitú, nie však neobmedzenú mieru uváženia. V
tomto ohľade existuje malý priestor pre obmedzenie politických prejavov alebo debatu o
otázkach verejného záujmu podľa čl. XX ods. X S.." (M. č. XXXXX/XX vo veci I. proti Y.). F. má za to,
že v demokratickej spoločnosti musí byť objektivita a nestrannosť určitej informácie ponechaná na
úvahu samotnému recipientovi.

F. má na základe vyššie uvedeného za to, že napadnutým rozhodnutím žalovanej došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci tým, že neoprávnený zásah do slobody prejavu spočívajúci v ukladaní
spôsobu, resp. formy alebo sankcionovaním za nedodržanie určitej formy spracovania príspevku
ako aj v sankcionovaní za neoddelenie komentárov a hodnotiacich úsudkov od informácií
spravodajského charakteru, boli vyhodnotené ako súladné so zákonom, a teda ako nevyhnutné v

demokratickejspoločnosti.F.tiežpoukazujenato, ženevyhnutnosťzásahudoprávanasloboduprejavu
v demokratickej spoločnosti nie je daná tam, kde legitímny cieľ je možné dosiahnuť iným spôsobom. V
tejto súvislosti žalobca uvádza, že zákon o vysielaní a retransmisii upravuje inštitúty práva na opravu
alebo práva na odpoveď, ktorých jednoznačným účelom je v prípadoch, kedy dotknutá strana
považuje určité tvrdenia za nepravdivé alebo skreslené, zjednať nápravu takýchto tvrdení. F. má za

to, že samotný právny poriadok umožňuje korekciu odvysielaných informácií, a ani z tohto dôvodu
zásah žalovanej ako orgánu štátu nemôže spĺňať požiadavku nevyhnutnosti v demokratickej
spoločnosti.

Vzhľadomnauvedenéargumentypotomžalobcanavrhujenapadnutérozhodnutieakonezákonnézrušiť

a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaná uvádza, že hoci NS SR pri
svojom rozhodovaní viackrát použil analógiu iuris a uplatnil niektoré trestnoprávne princípy v
správnom trestaní, jasné a všeobecne použiteľné podmienky pre analógiu trestného práva v

správnom trestaní stanovené neboli. C. zohľadnení judikatúry NS SR, v ktorej sa vyjadril k analógii
trestného práva pri posudzovaní správnych deliktov z časového hľadiska, je tiež treba zdôrazniť, že
posudzovaný skutkový stav nie je možné označiť za čiastkový útok, ale za samostatné dokonané
konanie, čomu zodpovedá aj jeho posúdenie žalovanou. V prípadoch uvedených vyššie
M. skutočne prišla k záveru, že odvysielaním predmetných príspevkov konanie žalobcu

naplnilo skutkovú podstatu rovnakého správneho deliktu. Z. však vyplýva z rozsudku NS SR
vo veci sp. zn. XSž/XX/XXXX (str. X), skutočnosť, že páchateľ porušil tú istú povinnosť nestačí na
vyhodnotenie jeho konania ako pokračovacieho správneho deliktu. Z uvedeného rozsudku NS
SR vyplýva, že ak k porušeniu povinnosti môže dôjsť rôznymi spôsobmi, tak "posúdenie určitého
konania, či napĺňa znaky správneho deliktu ... uskutočňuje odporca správnou úvahou, preto musí

posúdiť všetky okolnosti daného prípadu, teda každý prípad posudzovať individuálne" . F. zastáva názor,
že v prípadoch uvedených žalobcom nebola naplnená podmienka objektívnej súvislosti v spôsobe
spáchania protiprávneho konania a ani objektívna súvislosť v čase a predmete útoku jednotlivých
konaní a nie je naplnená ani podmienka subjektívnej súvislosti, najmä jednotiaceho zámeru páchateľa
páchať rovnaký správny delikt na základe jeho predchádzajúceho uváženia. V prípade, ktorý bol

predmetom napadnutého rozhodnutia, dospela M. k záveru, že k porušeniu § XX ods. X písm. b)
zákona č. XXX/XXXX Z.z. došlo tým, že v rámci programu D. neboli názory a hodnotiace
komentáre, tvoriace príspevok Q. D. šampiónov? Y.!!!! D. babrákov!!!, oddelené od informácií
spravodajského charakteru. V prípade správneho konania č. XXX- X./XXXX došlo k porušeniu zákona
tým, že žalobca v programe T. odvysielal príspevok s názvom R. angličtiny sa zvrhla, v ktorom nebol

poskytnutý priestor na vyjadrenie dotknutej strane. V správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX
bola žalobcovi uložená sankcia za to, že v rámci programu Y. odvysielal príspevok s názvom C. žena sa
bojí o život, v ktorom nebol poskytnutý relevantný priestor na vyjadrenie dotknutej strane. Z uvedeného
vyplýva, že v prípadoch týkajúcich sa týchto protiprávnych konaní nie je možné nájsť prepojenie zhľadiskaspôsobu ichspáchania,keďžeakajdošlokspáchaniusprávnehodeliktuobdobnýmspôsobom,
skutkový stav bol v každom z posudzovaných prípadov odlišný, neobjektívne informácie sa vždy viazali
k inej osobe a spôsob spracovania informácií, ktoré neboli objektívne a nestranné, bol tiež odlišný.

C. programy boli odvysielané v rôznych dňoch, kým správne konanie č. XXX-PLX/X- XXXX/
XXXX, ktorého sa prejednávaná vec týka, sa viaže na program D. odvysielaný dňa XX.XX.XXXX,
v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX bol žalobca sankcionovaný za program T. zo dňa
XX.XX.XXXX, v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX za program Y. zo dňa XX.XX.XXXX
a v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX za program Y. zo dňa XX.XX.XXXX. Je teda zrejmé,

že medzi odvysielaniami jednotlivých programov chýba akékoľvek časové prepojenie.

C. útoku sú v prípade programu, ktorý bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím boli
organizátori športového podujatia, v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX bola predmetom
útoku učiteľka angličtiny, v správnom konaní č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX sa útok týkal zosnulej obete
násilného činu a v prípade správneho konania č. XXX-PLO/O-XXXX/XXXX sa stal predmetom útoku

muž, ktorý údajne prenasleduje svoju bývalú kamarátku a ktorého konanie môže byť trestným
činom. Z uvedeného vyplýva, že ani v predmete útoku nie je možné nájsť žiadnu spojitosť. C. útoku
boli osoby vykonávajúce rôzne činnosti, medzi ktorými nie je žiadne prepojenie či už z hľadiska
ich postavenia, zamestnania, spoločenského statusu, atď. C. uplatnení citovaného rozsudku na
posudzovaný skutkový stav je zrejmé, že vzhľadom na skutočnosť, že spôsob spáchania

správnych deliktov bol zakaždým odlišný, nebolo možné tieto konania posudzovať ako jeden
skutok. T. nebola daná ani objektívna súvislosť v čase a predmete útoku. F. tiež usudzuje, že
pri posudzovaní jednotlivých programov nie je možné identifikovať ani subjektívnu stránku (najmä
jednotiaci zámer páchateľa spáchať jeden skutok), nakoľko nič nenasvedčuje tomu, že by žalobca
mohol mať akýkoľvek záujem na tom, aby odvysielanie jednotlivých programov smerovalo k spáchaniu

jedného deliktu (odvysielané programy spolu nijak nesúviseli). F. sa podľa žalovanej obmedzil na
konštatovanie, že kritériá pre vyhodnotenie jednotlivých skutkov ako pokračovacieho správneho
deliktu boli naplnené, bez uvedenia argumentov, z čoho tak usudzuje, a jednotlivým čiastkovým
kritériám sa nevenoval vôbec. N. kritériá však podľa žalovanej ani naplnené neboli a každý program
predstavoval samostatný skutok.

Čo sa týka záznamu vysielania ako nezákonne získaného dôkazu, žalovaná poukazuje na rozhodnutie
T. súdu SR sp. zn. XSž/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom T. súd o.i. uvádza, že ,,C. vysielania je
licencovanou činnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky a predloženie záznamu z vysielania
na požiadanie M. je súčasťou licencie na vysielanie a má evidenčný a archivačný charakter". ako aj na

uznesenie A. súdu G. republiky sp. zn. V. ÚS XXX/XXXX-XX z XX. novembra XXXX, ktorým bola
odmietnutá sťažnosť žalobcu proti rozsudkom T. súdu G. republiky sp. zn. XSž/XX/XXXX a XSž/XX/
XXXX zo dňa X.X.XXXX a X Sž/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, pričom A. súd uviedol, že "...
M. má zákonom priznané oprávnenie požadovať od vysielateľa záznam vysielania § 16 ods. X písm.
l) zákona o vysielaní a retransmisii, a dokonca v prípade nevyhovenia tejto požiadavke je oprávnená

vysielateľa sankcionovať pokutou § 67 ods. X písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii". F. uvádza, že
nahrávanie vysielania vybraných vysielateľov spadajúcich pod pôsobnosť zákona č. XXX/XXXX Z. z.
sa uskutočňuje automatickým systémom, ktorý následne v obmedzenom časovom trvaní (cca XX
dní) umožňuje vyhotoviť konkrétny záznam vysielania. Y. záznam vysielania sa vždy vyhotovuje iba
na základe odôvodnenej potreby a vždy iba v súvislosti so skúmaním možného porušenia zákona č.

XXX/XXXX Z.z. v rámci správneho konania alebo v rámci konania prechádzajúcemu správnemu
konaniu, ktoré je upravené osobitnými ustanoveniami zákona č. XXX/XXXX Z.z. F. sa vyhotovuje z
vysielania, ktoré je vysielateľom určené na príjem širokou verejnosťou a zaznamenáva sa to, čo má
možnosť sledovať bežný recipient vysielania. V zmysle základných zásad správneho konania je M.
povinná pri ukladaní sankcií vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. M. je oprávnená

vyžiadať od vysielateľov v XX dňovej zákonnej lehote záznamy vysielania. Pre efektívne plnenie
zákonných kompetencií M. je však nevyhnutné, aby mala M. k dispozícii záložný systém pre
prípad, že vysielateľ M. požadovaný záznam nedoručí. C. vyhotoviť záznam vysielania pre potreby
správneho konania vyplýva M. ako správnemu orgánu z ustanovenia § 32 ods. l zákona č. XX/
XXXX Zb. T. záznamu vysielania programu, ktorý M. v rámci svojej úradnej činnosti preskúmava,

je teda v rámci spoľahlivého zistenia skutkového stavu nevyhnutným predpokladom pre vykonávanie
zákonnej právomoci M.. T. každý úkon správneho orgánu je však možné a nutné aj výslovne
legislatívne vyjadriť. V súvislosti s existenciou tzv. implicitných právomocí poukazuje žalovaná na
rozsudok T. správního soudu Q. republiky č. X Z. XXX/XXXX-XX ako aj rozsudok T. súdu SR sp. zn.XSž/XX/XXXX. F. sa obdobným spôsobom dovolával aplikácie testu J. aj v rámci svojej sťažnosti na
ÚS SR smerujúcej o. i. proti citovanému rozsudku NS SR vo veci XSž/XX/XXXX. ÚS SR uznesením
č. IV ÚS XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX danú sťažnosť odmietol, pričom napadnutý rozsudok

NS SR potvrdil. F. tiež poukazuje na špekulatívny a účelový charakter tvrdení žalobcu týkajúcich sa
možnej neautenticity záznamu vyhotoveného žalovanou ako aj tvrdenie žalobcu o porušení práva byť
prítomný pri vyhotovovaní záznamu, keď žalovaná pripomína, že vyhotovenie záznamu používa ako
subsidiárny spôsob získania podkladov pre rozhodnutie, a to iba v prípade, ak vysielateľ neposkytuje
súčinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. F. a nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu, že záznam vysielania

vyhotovený M. nebol opatrený údajmi o čase a dátume vysielania. C. ide o námietku nedostatočnej
dôkaznej situácie, žalovaná zdôrazňuje, že záznam z vysielania je podkladom pre rozhodnutie, ktorého
hodnota spočíva v tom, že v zásade vždy presne a úplne zachytáva skutkový stav relevantný pre dané
konanie. F. tiež poukazuje na skutočnosť, že NS SR sa v rámci rozhodnutia XSž/XX/XXXX vysporiadal
aj s námietkou žalobcu týkajúcu sa absencie zákonnej licencie na reprodukciu diela. F. poukazuje
na skutočnosť, že zabezpečiť oddelenie spravodajských informácií od vyjadrení majúcich charakter

hodnotiacich komentárov je len jedným zo spôsobov, ako možno zabezpečiť vyvážené informovanie
diváka a objektívne uvádzanie faktov. D. môže zvoliť inú formu, resp. techniku, ako zabezpečí
plnenie zákonných povinností, pričom povinnosťou žalovanej je upozorniť vysielateľa na nedostatky a
poskytnúť mu návod, ako môže v budúcnosti postupovať. O. zodpovedá aj druh sankcie - upozornenie
na porušenie zákona, ktorý v prevažnej väčšine svojich rozhodnutí za porušenie predmetného

ustanovenia žalovaná vysielateľom ukladá. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné prijať záver
žalobcu o porušení práva vysielateľa na slobodu prejavu. F. sledovala uloženou sankciou ochranu
legitímneho cieľa, pričom samotná sankcia nemá represívnu zložku a má takmer výlučne výchovný
charakter. Z. sa uvádza v napadnutom rozhodnutí žalovanej, uvedený komentár bol odvysielaný
vo forme príspevku v rámci spravodajského programu , D., t.j. komentár bol odvysielaný na úplnom

začiatku programu, bezprostredne pred informáciami spravodajského charakteru. Na jeho začiatku
ani konci nebol odvysielaný žiadny oddeľovací prvok, či informácia nasvedčujúca tomu, že sa
jedná o komentár. Je nesporné, že požiadavka oddelenia subjektívnych komentárov a hodnotení
od informácií spravodajského charakteru bude naplnená v okamihu, keď bude pre recipienta zrejmé, že
informácie, ktoré budú nasledovať resp. ktoré práve odzneli, sú subjektívnym hodnotením udalostí, o

ktorýchbolrecipientpredtýmnezaujatoaobjektívneinformovaný.Vprípade,ktorýsatýkaprejednávanej
veci, však pre diváka nemohlo byť zrejmé, že informácie, ktoré budú nasledovať, resp. ktoré
práve odzneli sú subjektívnym hodnotením, resp. komentárom k udalostiam, ktoré sa reálne
odohrali. R. komentár tak celkom zrejme nebol oddelený od informácií spravodajského charakteru.

F. nesúhlasí s tvrdením, že pochybila pri posudzovaní naplnenia kritérií podľa čl. XX ods. X A. SR.
T. ÚS SR sp. zn. PL. ÚS/XX/XXXX, na ktorý sa odvoláva žalobca sa v relevantnej časti týkal
obmedzenia práva verejnosti na informácie, nie obmedzenia slobody prejavu. D. nemá obmedzovať
právo verejnosti na informácie tým, že si uzurpuje právo povoliť poskytovanie len tých informácií,
ktoré vyhodnotí ako pravdivé.

O. § XX ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. sa zabezpečuje právo verejnosti na informácie
prostredníctvom stanovenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských
programov. F. zákonodarcu vyjadrený v predmetnom ustanovení, a to zamedziť krajne nežiaducemu
jednostrannému a neobjektívnemu informovaniu je opodstatnený vplyvom audiovizuálnych médií, a

najmä spravodajských programov v nich obsiahnutých, na formovanie verejnej mienky. Z citovaného
ustanovenia vyplýva, že sloboda prejavu vysielateľa je pri spravodajských programoch limitovanejšia
akopriinýchtypochprogramov,keďžecitovanýmustanovenímsúkladenénárokynakvalitatívnustránku
spravodajského programu (objektívnosť a nestrannosť) a stanovené obmedzenia spôsobu spracovania
spravodajských programov (povinnosť oddeliť názory a hodnotiace komentáre od informácií

spravodajského charakteru). U. obmedzenie má opodstatnenie v účele spravodajských programov
(presne a objektívne informovať verejnosť o skutočnostiach významných pre určité spoločenstvo) a
v dosahu, ktorý majú na tvorbu verejnej mienky. Preto je nevyhnutné, aby v spravodajských
programoch boli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si budú môcť
sami a slobodne vytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor. Ak účastník konania, resp. vysielateľ v

spravodajskom programe nerešpektuje zákonom stanovené požiadavky na vysielanie spravodajských
a politickopublicistických programov, tak v demokratickej spoločnosti vznikne naliehavá
spoločenská potreba na zásah do slobody prejavu, majúca svoj základ v potrebe presných a
vyvážených informácií.V tejto súvislosti žalovaná poukazuje aj na rozsudok Y. súdu v H. vo veci sp. zn. XS/XX/XXXX, v ktorom
súd poukázal na skutočnosť, že ani sloboda prejavu, na ktorú poukazuje žalobca, nie je absolútna, ale

má aj v demokratickej spoločnosti svoje limity. F. obmedzením v danom prípade je § 16 ods. X písm.
b/ zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť pri šírení informácií v spravodajskom
programe zabezpečiť ich objektívnosť a nestrannosť. C. stanovená v § 16 ods. X písm. b/ zák. č. XXX/
XXXX Z.z. je odôvodnená práve ochranou práv a slobôd iných osôb - verejnosti na príjem pluralitných
informácií. X. je teda práve ochrana diváka, ktorý má právo na objektívne a nestranné informácie a nie

ochrana druhého politika tak, ako sa to snažil navodiť žalobca. C. verejnosti na pluralitné informácie
v médiách vyplýva aj z judikatúry J. súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor, že občanom ako
pasívnym recipientom informácií musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie, aby si spomedzi
nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita myšlienok a
informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (X. OF X. Z. B. v. U., Z. nos. XXXXX/
XX and XXXXX/XX, bod č. XX). Z uvedeného rozsudku vyplýva, že právo verejnosti na

informácie je legitímnym cieľom na obmedzenie slobody prejavu a jedným zo spôsobov
jeho zabezpečenia je stanovenie povinnosti dodržiavať určitú kvalitatívnu úroveň informovania
verejnosti prostredníctvom spravodajských a politicko-publicistických programov. F. poukazuje na
skutočnosť, že ustanovenie§ 16 ods. X písm. b) bolo do zákona č. XXX/XXXX Z.z. vložené v rámci
implementácie J. dohovoru o cezhraničnej televízii. C., aby názory odvysielané v spravodajských

programoch boli objektívne a nestranné, vyplýva konkrétne z článku X ods. X predmetného S., podľa
ktorého prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali
fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov." J. dohovor o cezhraničnej televízii obsahuje
povinnosť vysielateľa uvádzať v spravodajských programoch objektívne uvádzanie faktov, a teda
predstavuje obmedzenie slobody prejavu. U. obmedzenie je však plne v súlade s ustanoveniami

čl. XX ods. X S. a čl. XX ods. X A. SR, ktoré takéto obmedzenie predpokladajú. Je zrejmé, že ak v
príspevku zaznejú neúplné a jednostranné informácie, ktoré sú prezentované ako fakt, môže celkové
vyznenie programu pôsobiť na diváka mätúco a zavádzajúco. C. takomto spôsobe sprostredkovania
informácií nemožno hovoriť o slobodnom utváraní názorov. F. sa ďalej odvoláva na M. XXX ( XXXX)
C. zhromaždenia M. J., časť A. D. a nezávislosť tlače a ostatných masmédií v bode X v súvislosti

s uplatňovaním slobody prejavu.

F. tiež uvádza, že pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť
i na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nie je vzhľadom na sledovaný ciel' (v tomto prípade
zabezpečenie objektívnych a nestranných spravodajských informácií) neprimerane prísna, pričom

v tomto smere žalovaná je toho názoru, že zásah do slobody prejavu v danom prípade nie je
neprimeraný. U. forma sankcie nekladie dôraz na represívnu, ale na výchovnú zložku. F. je preto toho
názoru, že zákonný zásah do slobody prejavu žalobcu bol úplne minimálny a vzhľadom na chránený
záujem nevyhnutný.

C. ďalej na skutočnosť, že objektivitu a nestrannosť odvysielaných informácií hodnotí vždy recipient,
keďže žalovaná neovplyvňuje to, čo bude odvysielané. Či už žalovaná rozhodne o porušení § 16 ods.
X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. alebo nie, v konečnom dôsledku si o odvysielaných informáciách
robí úsudok recipient. I. súhlasiť s názorom žalobcu, že úlohou štátu je vytvárať podmienky pre
objektívne a nestranné informácie (v spravodajských programoch). F. je však toho názoru, že

nástrojom, ktorým sa táto úloha napĺňa, je aj rozhodovacia činnosť M., ktorej dôsledkom je
poukázanie na jednu z možností, ako vysielateľ môže zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť.

Vzhľadom na uvedené potom žalovaná navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Y. súd v H. ako súd vecne a miestne príslušný ( § X46 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovanej v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. C. preskúmavaní zákonnosti súd skúma,
či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu.A. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej
časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,
teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. F. rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. X O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaná na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX
prijala uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi ako vysielateľovi vo veci možného
porušenia § 16 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým, že

dňa XX.XX.XXXX o cca. XX.XX hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby N. program D., v
ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti neoddelením názorov a hodnotiacich
komentárov, ktoré boli označené ako príspevok Q. víkend šampiónov? Y.!!! D. babrákov!!! od informácií
spravodajského charakteru. C. uvedeného príspevku je nasledovný: I.: “ B. sa raz potvrdilo, že na G. sme
majstri sveta v táraní do vetra. Z. ak ide do tuhého, potom, ako hovoria bratia Q., skutek utek“. M.: „U., a

máme to, pani I., povedal by D. po škandalóznom zrušení víkendového turnaja šampiónov. B. z agentúry
O. G. G. minimálne v Q. zosmiešnili celé G. na úroveň banánovej republiky. Ak by si takéto niečo dovolili
doma, v T., tak by im nedali už organizovať ani školské kolo v kreslení na chodník. Čo tak asi očakávali?
Žetobudenovoročnýzrazdôchodcov?Y.sizavinšujú,zaspievajúkoledyarozdajúsalónky?T.halastála
aj XXX miliónov eur, je taká či onaká, oni sa mali na všetko pripraviť na X XXX% a nie sa na to iba hrať.

U. je totiž hanba, trapas a škandál, ktorý si musia páni z O. G. G., ľudovo povedané vyžrať aj s úrokmi. T.
policajti, mesto či fanúšikovia. B. sú tí, ktorí zo G. urobili neschopných babrákov. H. zaujímavé sledovať,
ako sa vyrovnajú s podlžnosťami, ktoré svojím amatérizmom a alibizmom spôsobili fanúšikom, klubom,
hoteliérom,sponzoromatelevíznymspoločnostiam.Ajkeďjeunásmožnévšetko,tútoblamážnemožno
iba tak hodiť za hlavu a tváriť sa - ja nič, ja muzikant“. Na základe oznámenia o začatí správneho

konania žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil M. vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania, v
ktorom o.i. požiadal M. o zaslanie záznamu vysielania programu D. odvysielaného dňa X.XXXX o cca
XX.XX hod. F. vysielania bol žalobcovi doručený dňa XX.X.XXXX, pričom bol opätovne požiadaný o
zaslanie svojho stanoviska do X dní odo dňa doručenia tejto výzvy. S. XX.XX.XXXX doručil žalobca M.
vyjadrenie, v ktorom M. požiadal o zaslanie záznamu vysielania predmetného programu v inom formáte,

dňa XX.XX.XXXX bolo žalovanej doručené S. vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania. M.
č. RL/XXX/XXXX, XXX-PLO/O-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná rozhodla, že žalobca porušil
povinnosť ustanovenú v § 16 ods. X písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii tým, že dňa XX.XX.XXXX
occaXX.XXhod.odvysielalvrámcitelevíznejprogramovejslužbyN.programD.,vktorom nezabezpečil
objektívnosť a nestrannosť neoddelením názorov a hodnotiacich komentárov, ktoré boli označené ako

príspevok Q. víkend šampiónov? Y.!!! D. babrákov!!! od informácií spravodajského charakteru, za čo mu
žalovaná uložila sankciu upozornenie na porušenie zákona. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaná
uviedla, že vzhľadom na to, že posudzovaný program je spravodajským programom, je prirodzené,
že recipient v takomto programe očakáva informácie spravodajského charakteru, ktoré majú určitú
výpovednú faktickú hodnotu. Od komunikátov - príspevkov v spravodajskom programe divák primárne

očakáva, že naplnia svoju informačnú funkciu. Z. bola táto funkcia naplnená, komunikát mal obsahovať
základné prvky informatívnosti a teda divákovi poskytnúť ucelený obraz o tom, že sa konkrétna udalosť
týkajúca sa konkrétnych subjektov na určitom mieste a v určitom čase odohrala. Z tohto pohľadu
vyznieval uvedený komunikát zmätočne. Z. v ňom podstatné informácie a skutočnosti nenapĺňal
ani základné črty informatívnosti, pričom mal charakter emotívneho komentára, ktorý bol odvysielaný

na úplnom začiatku programu, bezprostredne pred informáciami spravodajského charakteru. Na jeho
začiatku ani konci nebol odvysielaný žiadny oddeľovací prvok či informácia nasvedčujúca tomu, že
sa jedná o komentár. R. komentár tak celkom zrejme nebol oddelený od informácii spravodajského
charakteru.

Podľa ust. § 4 ods. X a X zákona o vysielaní a retransmisii
(1) C. rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a
práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania,
retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.(2) M. dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na
základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. S. na dodržiavanie právnych predpisov

upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie
a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych
služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. X písm. g) a h) zákona o vysielaní a retransmisii do pôsobnosti rady v oblasti

výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa
osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom
audiovizuálnejmediálnejslužbynapožiadanie,akoajtým,ktorívysielajúaleboprevádzkujúretransmisiu
bez oprávnenia.

Podľa§16ods.Xpísm.b)zákonaovysielaníaretransmisiivysielateľjepovinnýzabezpečiťobjektívnosť

a nestrannosť spravodajských programov a politicko- publicistických programov; názory a hodnotiace
komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

Podľa ust. § 64 ods. X zákona o vysielaní a retransmisií za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:

a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa čl. X ods. X J. dohovoru o cezhraničnej televízii prevádzkovateľ vysielania je povinný zabezpečiť,
aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné utváranie názorov.

Podľaust.§250jods.XO.s.p.aksúdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahu

a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a
postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba
zamieta.

Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovanej,

dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup M. pre vysielanie a retransmisiu v
medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

C. ide o žalobnú námietku nespojenia na konanie o pokračovacom správnom delikte, tunajší súd
aplikujúc trestnoprávne zásady poukazuje na to, že zo samotnej skutočnosti, že žalobca bol v rôznych

správnych konaniach postihnutý za porušenie totožného zákonného ustanovenia ešte nevyplýva, že ide
o pokračovací správny delikt. Podľa § 122 ods. XX U. zákona trestnosť všetkých čiastkových útokov
sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna
súvislosťvčase,spôsobeichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiaci
zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. O. náležitosti je potom následne potrebné aplikovať

aj na správny delikt, kedy pre to, aby mohol byť skutok považovaný za pokračujúci správny delikt je
potrebné, aby bola naplnená podmienka objektívnej ako aj subjektívnej súvislosti všetkých čiastkových
útokov žalobcu. Z. potom vyplýva z uznesenia T. súdu SR sp. zn. XTz XX/XXXX, rozhodujúcim znakom
pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného
činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom páchateľa v tom význame, že už

od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky a že po objektívnej stránke sa jednotlivé
útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. C. v trestnom čine pritom vyžaduje aj
blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne ohraničiť, spravidla
pôjde o niekoľko dní, týždňov či mesiacov. F. tvrdí, že v konaniach boli naplnené všetky znaky konaní
o pokračovacom správnom delikte, nijakým spôsobom však neuvádza, čo konkrétne malo jednotlivé

skutky spájať. V prípade, ktorý bol predmetom napadnutého rozhodnutia, dospela M. k záveru, že k
porušeniu § XX ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. došlo tým, že v rámci programu
D. neboli názory a hodnotiace komentáre, tvoriace príspevok Q. D. šampiónov? Y.!!!! D. babrákov!!!,
oddelené od informácií spravodajského charakteru. V prípade správneho konania č. XXX- C došlok porušeniu zákona tým, že žalobca v programe T. odvysielal príspevok s názvom R. angličtiny sa
zvrhla, v ktorom nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie dotknutej strane. V správnom konaní č.
XXX-PLO/O-XXXX/XXXX bola žalobcovi uložená sankcia za to, že v rámci programu Y. odvysielal

príspevok s názvom C. žena sa bojí o život, v ktorom nebol poskytnutý relevantný priestor na vyjadrenie
dotknutejstrane.U.vymedzenéjednotlivéútokysavžiadnomprípadenejaviaakopostupnérealizovanie
jedinéhozámeru,alenaopak,rôznymspôsobomvrôznomčasevykonanépoprisebeexistujúceútokyna
totožný zákonom chránený objekt, ktorým má byť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov
a politicko- publicistických programov. U. súd má teda za to, že konaním žalobcu nedošlo k naplneniu

náležitostí pokračujúceho deliktu.

K otázke vyhotovenia záznamu z vysielania žalobcu M. tunajší súd považuje za potrebné zdôrazniť
skutočnosť, že ak zákon zveril správnemu orgánu úlohy, ktoré má plniť, musí byť zároveň nadaný
právomocami na ich napĺňanie. C. v tejto otázke sa tunajší súd stotožňuje s názorom T. správního
soudu Q. republiky (ďalej len T. ČR) tvrdiac, že pri vymedzení právomoci správnych orgánov je nutné

trvať na ústavnej požiadavke, aby tieto boli dostatočne určené a stanovené zákonom, keď výnimky
z tohto pravidla platia len pre tzv. implicitné právomoci, teda také, ktoré síce týmto spôsobom nie
sú zakotvené, ale sú nevyhnutné k riadnemu uplatňovaniu iných - ústavne predpísaným spôsobom
zakotvených právomocí, bez existencie ktorých by tieto iné právomoci nemohli byť riadne uplatňované.
C. implicitné právomoci sú obsahovo vymedzené tak, že sa striktne držia ústavne legitímneho účelu k

realizácií ktorého sú uplatňované (viď rozsudok T. ČR č.k. X Z. XXX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX).
Z. bolo naplnené poslanie žalovanej, ktorým je podľa zákona o vysielaní a retransmisií aj dohľad nad
dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, musí mať na jeho napĺňanie k dispozícií
účinné nástroje. F. v § X ods. X písm. g/ a h/ ani v ďalších ustanoveniach výslovne neupravuje spôsoby
realizácie tohto dohľadu. Z. uviedol aj T. súd SR v rozsudku sp. zn. X Sž/XX/XXXX z XX. marca

XXXX, z uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že ide o výkon dohľadu ex offo, ktorý musí zabezpečiť
samotná M. permanentne, i bez vonkajšieho podnetu (napr. sťažnosti diváka) a vlastnými prostriedkami.
Zo špecifík predmetu dohľadu a jeho rozsahu vyplýva, že pre splnenie daného účelu musí mať
žalovaná možnosť zabezpečiť sledovanie televízneho vysielania (monitoring) aj pomocou technických
prostriedkov. Z dôvodovej správy k zákonu č. XXX/XXXX Z.z. (jej všeobecnej časti kapitoly o nárokoch

na štátny rozpočet) je zrejmé, že zákon s touto činnosťou M. počíta (zvýšenie počtu pracovníkov v oblasti
monitoringu + zakúpenie videotechniky pre monitorovanie). U. súd teda uzatvára, že monitorovanie
programov vysielateľov ako aj vyhotovovanie záznamov z týchto programov je oprávnením žalovanej,
vyplývajúcimzjejpôsobnostiakoorgánudohľadunaddodržiavanímpovinnostípodľazákonaovysielaní
a retransmisii.

Čo sa potom týka žalobcovej námietky, podľa ktorej autorský zákon M. neoprávňuje na zásah do práv
vysielateľa, tunajší súd poukazuje na skutočnosť, že autorský zákon je zákonom súkromnoprávnej
povahy a aplikuje sa na súkromnoprávne vzťahy ochrany autorských práv, resp. práv súvisiacich s
autorským právom pred neoprávneným zásahom do ich tak majetkovej ako aj osobnostnej zložky, avšak

netýka sa výkonu verejnoprávnych právomocí žalovanej.

Kotázkemožnéhopozmeneniazáznamutunajšísúdpoukazujenaskutočnosť,ženahrávanievysielania
vysielateľov, teda aj žalobcu M. sa uskutočňuje automatickým systémom, akýkoľvek manuálny zásah
do záznamu z tohto vysielania je potom v zásade vylúčený. A. zásah niektorým z pracovníkov M.

žalobca nepreukázal, pričom napriek tomu, že bol autorom vysielania, vyjadril iba všeobecnú obavu z
možnosti zásahu do zaznamenávania, pričom však netvrdil žiadnu konkrétnu zmenu oproti ním skutočne
vysielanému komunikátu.

Čo sa týka práva na slobodu prejavu, poukazuje súd na to, že napriek tomu, že ide o ústavné právo, toto

nie je právo absolútne a môže byť obmedzené o.i. ochranou práv a slobôd iných, a to právom verejnosti
na informácie. C. objektívnosti a nestrannosti spravodajských programov vyplývajúca z §16 ods. X
zákona o vysielaní a retransmisii, avšak aj čl. X ods. X J. dohovoru o cezhraničnej televízii, bola do
právneho poriadku SR prijatá práve za účelom ochrany práva verejnosti na informácie. F. neobmedzuje
právo žalobcu na informácie, ako sa to snaží navodiť žalobca, keďže napadnutým rozhodnutím

nezasahuje do obsahu odvysielaného komunikátu, ale chráni právo verejnosti na informácie, tým, že
upozorní žalobcu na porušenie zákonnej povinnosti oddeliť komentáre obsahujúce subjektívne názory
žalobcu od informácií spravodajského charakteru a naplniť tak požiadavku J. dohovoru o cezhraničnej
televízii, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty, nie subjektívne názory vysielateľov.Na základe uvedeného dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie medziach žaloby je v
súlade so zákonom a žalobu preto ako nedôvodnú zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§25XkO.s.p.tak,žežalobcovinepriznalnáhradutrovkonania
z dôvodu jeho neúspechu v merite veci.

U. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.