Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/329/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203935
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815203935.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX - advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: H.
Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvI.,Q.XXXX/XX,oudeleniepoverenianavykonanieexekúcieovymoženie

pohľadávky 85,00 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivan Nestor, so sídlom v
Bratislave, Haburská 49/A, Bratislava, pod sp. zn. EX 6690/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava, č. k.: 4Er/344/2015-22 zo dňa 20.10.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 12.12.2012 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350,00 Eur. Poskytnutý

úver, zvýšený o príslušný poplatok (vo výške 245,00 Eur), sa povinný zaviazal splatiť v 7 mesačných
splátkachpo85,00Eur,počnúcdňom21.01.2013.RiešeniesporovjeupravenévRozhodcovskejzmluve
uzavretej medzi oprávneným a povinným podľa § 3 a nasl. ZRK v tomto znení: "Všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.12.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu

o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I tohto článku
zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky? ustanovenie tejto vety sa
nepoužijevprípade,akpredpodanímžalobynavšeobecnomsúdebolapodanážalobanarozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho
rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu." Je nesporné, že Zmluva o

úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom
pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými
stranami sú na jednej strane spoločnosť Pohotovosť s.r.o. (dodávateľ), ktorej predmetom činnosti je aj

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu figuruje subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak mal,
vzhľadom na vyššie uvedené, za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej
Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo

označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka, teda nie je
žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa. Pri
posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam
zákona o spotrebiteľskom úvere tým, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných
prostriedkov (a nie aj tovarov alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani tým, že v zmluve o úvere

neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste, pri pochybnostiach
o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu

kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve
a v Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným
typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a
určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné

podmienky na ochranu "slabšej" zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ
ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského
práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom

alebo dodávateľom. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na
predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom (napr. negociačným vyjednávaním) zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru,ktorétvorianeoddeliteľnúsúčasťuzatvorenejspotrebiteľskejzmluvyoúvere,nemôževyjednávať,
jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku (en bloc). Základnou

zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať
ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie
nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia

alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne
neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje
Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu
obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,

pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne
konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ
túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky
zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca
považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé

podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Medzi absolútne neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. r) aj
ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva
je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli

alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. (ust. § 4 ods. 1 ZRK) Dôsledkom vyššie v tomto odôvodnení naznačenej úpravy riešenia
sporov vzniknutých z predmetnej Zmluvy o úvere je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosťbrániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza

(in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom
vedených (nielen) na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe
exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky. Súd prvej inštancie v danom
prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie čl. II rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením §
53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného

zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so
zákonom, preto v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O.s.p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,

teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,

že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských

súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľaoprávnenéhovkonkrétnomprípadeneúplnézistenieskutkovéhostavuvecisúdomprvejinštancie,
ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská

doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však

tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce vzmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie

udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

9. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej

zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

10.Súdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

z dôvodu, že strany neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

11. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí

za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli súčasne so zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX.Exekučnýsúdposúdilrozhodcovskúzmluvuakoneprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskej

zmluve, pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to

aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to

či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

20. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

21. Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať

rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno
odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

23. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi

oprávneného nezaoberal.

24. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).