Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Pc/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200095
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117200095.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľky - matky: X.

P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, I., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: T. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, K., a maloletému dieťaťu: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v
konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Y. práce, sociálnych vecí a rodiny K., J. B. X, K., o zapretie
otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že T. F., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, n i e j e otcom
maloletej M. P., narodenej XX.XX.XXXX v K., rodné číslo XXXXXX/XXXX, z matky X. P., narodenej
XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, ktoré narodenie je zapísané v knihe narodení matričného

úradu K. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX.

II. I. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka maloletej, sa návrhom zo dňa 03.01.2017, doručeným súdu dňa 03.01.2017,
domáhala zapretia otcovstva k maloletej, a to proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ako aj
proti maloletej.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá sa narodila zo vzťahu s bývalým priateľom, s ktorým sa

zoznámila v G., kde pracovala. Bývalý priateľ mal vedomosť, že s ním zostala tehotná. Keď bola vo
štvrtom mesiaci tehotenstva, vrátila sa na Q.. Taktiež mal vedomosť, že porodila, avšak nikdy neprejavil
žiadny záujem o dcéru. V roku XXXX sa matka zoznámila s odporcom, následne začali spolu žiť v
spoločnej domácnosti, zasnúbili sa a plánovali svadbu. V auguste sa rozhodli, že odporca na matričnom
úrade v K. uzná otcovstvo k maloletej, i keď si bol vedomý, že jej biologickým otcom je iný muž. V
januári XXXX však medzi nimi začalo dochádzať k nezhodám, ktoré vyvrcholili tým, že opustila spoločnú
domácnosť spolu s dcérou. Odporca sa snaží s maloletou kontaktovať sporadicky, asi raz za mesiac,

avšak matka s tým nesúhlasí, pretože nie je biologickým otcom. Odporca v danej veci urobil aj trestné
oznámenie na matku na polícii.

3. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa na pojednávaní,
kde uviedol, že s návrhom nesúhlasí, bol by za to, keby sa dalo s navrhovateľkou dohodnúť, aby sa
mohol s maloletou aspoň niekedy vidieť, o čom pochybuje, nakoľko doteraz mu maloletú nechcela dať.
S navrhovateľkou sa zoznámil v auguste XXXX, k uznaniu otcovstva došlo v júni XXXX, robili to viac

menej vtedy kvôli škôlke, vtedy spolu chodili a bývali spolu, jemu to bolo jedno.4. Procesný opatrovník sa k návrhu vyjadril v tom zmysle, že zapretie otcovstva nie je v záujme maloletej,
lebo maloletá musí mať na rodnom liste uvedeného otca. Ak by však matka označila biologického otca,
nemali by k tomuto námietky.

5. Matka ako biologického otca označila K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. republika. Ďalej sa
vyjadrila, že v prípade, že by došlo k zapretiu otcovstva, by zabezpečila, aby v rodnom liste maloletej
bol zapísaný uvedený biologický otec, a to či už dobrovoľne alebo podaním žaloby.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ďalej listinami,
a to rodným listom maloletej, Zápisnicou o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov zo dňa
XX.XX.XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z rodného listu maloletej vyplýva, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX v K., pričom ako jej
otec je evidovaný muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, a ako matka je evidovaná navrhovateľka.

Zo Zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov vyplýva, že otcovstvo k maloletej bolo
určené dňa XX.XX.XXXX. Návrh na zapretie otcovstva matka podala na súd dňa XX.XX.XXXX.

8. Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa
zoznámila v auguste XXXX. Biologický otec maloletej sa volá K. A., tento neuznal otcovstvo preto, že

sa pohádali a bol presvedčený, že maloletá nie je jeho. Matka sa potom odsťahovala z G. na Q.. V
januári 2016 sa rozišli s mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté. K. návrh podala z dôvodu, že stále
za nimi chodil, maloletú vyberal zo škôlky, stále sa hádal, aj sa vyhrážal. Maloletá je teraz kľudnejšia,
už sa nepocikáva, čo môže dosvedčiť matkina mama, aj v škôlke. Netvrdí, že maloletá muža, ktorého
otcovstvo má byť zapreté, nemá rada alebo on ju, ale chce to už dať na poriadok. Naposledy sa stretli

spolu pred týždňom. Výživné na maloletú neplatí. Poukazovala na to, že muž, ktorého otcovstvo má byť
zapreté, má mylnú predstavu, v čom spočíva starostlivosť o maloletú. Kupuje jej lego, nezaujíma ho,
či maloletá má iný záujem. Matka ďalej uviedla, že to chce už uzavrieť, po zapretí otcovstva chce dať
zapísať biologického otca do rodného listu maloletej, aby maloletá vedela, kto jej je skutočný biologický
otec. S tým, že čo má súčasného priateľa, toho maloletá berie ako matkinho priateľa a jej kamaráta.

Nehovorí mu tatino, má to utriedené. Matka maloletej ešte pred T. F. vysvetľovala, že má otca v G.,
maloletá ide už teraz do školy, matka chce, aby to bolo s uznaním otcovstva na poriadku.

9. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, na pojednávaní uviedol, že s matkou maloletej sa zoznámili
XX. - XX. T. XXXX. Bývali spolu, vyzeralo to, že budú mať spoločnú budúcnosť. Potrebovali malú

prehlásiť do škôlky, mali sa s maloletou navzájom radi. Takto bývali v spoločnej domácnosti od XX. L.
XXXX L. XXXX, kedy sa odsťahovala navrhovateľka s maloletou. S návrhom nesúhlasí hlavne z dôvodu,
že matkin terajší priateľ je proti tomu, aby sa on s maloletou stretával, dovtedy mu ju navrhovateľka
dávala aj na prespanie, kým nezačala žiť navrhovateľka s terajším priateľom, dávala mu ju normálne.
Písal navrhovateľke SMS-ky, kedy sa môže stretnúť s maloletou. Nezostávala mu iná možnosť, ako si

ju ísť vyzdvihnúť do škôlky. Má pripravených pre maloletú veľa darčekov. Bol by rád, ak by sa mohol s
maloletou aspoň raz za týždeň alebo za mesiac stretnúť, aj keby nebol zapísaný v rodnom liste. Chcel
by sa s navrhovateľkou dohodnúť, že ak by bolo otcovstvo zapreté, že by sa chcel s maloletou stretávať.
Ďalejuviedol,žemaloletávieotom,žebiologickéhootcamávG..Stačilobymusasmaloletoustretávať,
nemá problém s výživným.

10. Podľa § 105 písm. c) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú: konanie o zapretie otcovstva.

11. Podľa § 106 CMP, na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého

obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd
toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

12. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.

13. Podľa § 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého
otcovstvo má byť zapreté.14. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), otcovstvo sa určuje na základe
domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím
súdu.

15. Podľa § 90 ZR, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho
určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

16. Podľa § 91 ods. 1 a 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným

vyhlásením rodičov. (1) Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo
pred súdom. (2)

17. Podľa § 93 ods. 1 až 3 ZR, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov,
môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by
mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. (1) Aj

matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. (2) Ustanovenia § 86 ods. 2 a § 88 ods. 1 sa použijú primerane. (3)

18. Podľa § 88 ods. 1 a 2 ZR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja
nažive,aaknežijejedenznich,vočidruhému.Aknežijeanidieťa,animatka,totoprávomanželnemá.(1)

Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia
o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. (2)

19.PodľaČl.4CMP,súdaplikujeainterpretujeprávorovnakovovzťahukuvšetkýmúčastníkomkonania.
Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje

dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základe s ostatnými účastníkmi konania.

20. Podľa Článku 7 bod 1. a 2. Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení

zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať
svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. (1.) Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru,
zabezpečujú uplatňovanie týchto práv v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných
medzinárodných právnych dokumentov v tejto oblasti, zvlášť v prípade, ak by dieťa inak štátnu
príslušnosť nemalo. (2.)

21. Ustanovenie § 90 ZR vymedzuje postavenie druhej domnienky určenia otcovstva tak, že sa môže
uplatniť len v prípade, ak otcovstvo nie je určené podľa prvej domnienky svedčiacej manželovi matky.
Použitie druhej domnienky sa uplatní v prípade, že sa nezosobášení biologickí rodičia dieťaťa o určení
otcovstva dohodnú. Nie je však vylúčené, aby svoje otcovstvo týmto spôsobom uznal aj muž, ktorý nie je

biologickým otcom dieťaťa. Tomu sa prakticky nedá zabrániť, pretože ani súd, ani matrika nevykonávajú
dokazovanie o otcovstve, ale len zaznamenajú, že došlo k právnemu úkonu - uznaniu otcovstva rodičmi.
Podľa druhej domnienky sa za otca dieťaťa potom považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.

22. V prípade ustanovenia § 93 ZR ide o špeciálnu úpravu zapieracieho práva v prípade, keď
otcovstvo k dieťaťu bolo určené na základe druhej domnienky. Lehota začína plynúť odo dňa určenia
otcovstva súhlasným vyhlásením. Cieľom ustanovenia lehoty na zapretie otcovstva je požiadavka
včasnej stabilizácie právnych pomerov dieťaťa. Ide o prekluzívnu a hmotnoprávnu lehotu, v rámci
ktorej musí byť právo uplatnené na súde. Aktívne legitimovaný na zapretie otcovstva určeného druhou

domnienkou je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhláseným rodičov, matka dieťaťa,
dieťa, resp. opatrovník, ak je maloleté, opatrovník otca, ak otec stratil spôsobilosť na právne úkony pred
uplynutím lehoty na zapretie otcovstva. Hmotnoprávnou podmienkou pre úspešné zapretie otcovstva
určeného druhou domnienkou je, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo
uznal. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by malo byť vylúčené , že nie je otcom dieťaťa. Do úvahy

prichádzajú viaceré dôvody, a to buď že s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie
dieťaťa alebo preto, že hoci v tej dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby bol sploditeľom dieťaťa napr.
pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Pre úspešnosť zapretia treba teda preukázať kvalifikovanú
okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúcu otcovstvo.23. Z dátumu podania návrhu na súd (. a dátumu spísania zápisnice o určení otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov na matrike (.) mal súd za preukázané, že návrh na zapretie otcovstva bol matkou

podaný v prekluzívnej trojročnej lehote upravenej v § 93 ZR. S poukazom na jednoznačný a zhodný
prednes matky maloletého a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, že sa zoznámili v roku XXXX,
kým maloletá sa narodila v roku XXXX, súd mal za preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť
zapreté, nemôže byť biologickým otcom maloletej. V konaní tak bola preukázaná kvalifikovaná okolnosť,
t.j. okolnosť vylučujúca, aby bol otcom maloletej muž, ktorý svoje otcovstvo k nej uznal.

24. V konaní muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, uviedol, že k uznaniu otcovstva došlo najmä z
dôvodu, že to bolo potrebné kvôli škôlke, vtedy spolu s matkou chodili a bývali spolu, jemu to bolo jedno.
Zároveň uviedol, že by sa chcel s maloletou aspoň stretávať, ak by aj došlo k zapretiu otcovstva. Na
pojednávaní tiež nepoprel tvrdenie matky, že na maloletú výživné neplatí. Hoci matka uznala, že medzi
maloletou a mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa vyvinul istý vzťah, v konaní nebolo tvrdené

ani preukázané, že by tento vzťah nadobudol kvalitu vzťahu ako medzi rodičom a dieťaťom. Aj podľa
muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, maloletá vie, že on nie je jej biologickým otcom. Z uvedeného
mal súd za to, že hoci muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, si na maloletú počas spolužitia s matkou
zvykol a obľúbil si ju, a prejavuje preto záujem o stretávanie sa s maloletou, jeho vzťah k nej nedosahuje
intenzituvzťahurodičovskéhosovšetkýmijehoatribútmi,akojepocitrodičovskejzodpovednosti,záujem

o zabezpečenie výživy maloletej, starosť o jej budúcnosť, a podobne. Ak sa medzi mužom, ktorý je
zapísaný v rodnom liste maloletej, a maloletou nevytvorila väzba a vzťah otca k dcére a naopak, za
týchto okolností je nepochybne dané právo dieťaťa, aby v rodnom liste bol zmenený zápis o otcovstve
k nej, pretože maloleté dieťa má právo poznať svojho biologického otca a má právo mať ho zapísaného
v rodnom liste.

25. Záujem maloletej na zapretí otcovstva teda vyplýva z jej práva na poznanie jej biologických rodičov
zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa, pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení
biologického a právneho otcovstva. Matka na pojednávaní označila muža, ktorý je biologickým otcom
maloletej, pričom má záujem zabezpečiť, aby bol zapísaný do rodného listu maloletej, či už na základe

dobrovoľného uznania otcovstva alebo na základe návrhu podaného na súde. Ak dôjde k právoplatnému
zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža buď súhlasným
vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou tretej domnienky. Z vykonaného dokazovania
tedavyplývakonkrétnaosobamajúcabyťskutočnýmotcommaloletéhodieťaťa,pretozapretieotcovstva
je v záujme maloletého dieťaťa, keďže pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych

rodičov význam. Podľa judikatúry ESĽP má principiálne jednotlivec veľmi vážny záujem na určení svojich
predkov, a teda aj svojej identity (P. proti V., rozhodnutie z 13.07.2006, sťažnosť č. 58757/ 00), pričom
najsilnejšíjetentozáujemnapoznanísvojichpredkov,predovšetkýmrodičov.Zároveňniejetátopotreba
dieťaťa vylúčená ani pre prípad atypických situácií ako úraz, choroba, kedy je nevyhnutné darcovstvo
od geneticky príbuzných osôb.

26. Vzhľadom na uvedené, za situácie, že medzi maloletou a mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté,
nevznikol rodičovský vzťah so všetkým čo k nemu patrí, maloletá s ním nežije v stabilizovanom rodinnom
prostredí, nepovažuje ho za svojho otca, matrikový muž maloletú nevyživuje, je potrebné uprednostniť
prioritu prirodzenej rodiny a poznanie biologického otca, pretože biologické rodičovstvo je základom pre

rodinné vzťahy a má mu byť poskytovaná prioritná podpora a ochrana. Súd potom dospel k záveru, že
je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo zapísaného v rodnom liste svojho biologického otca, a preto
je v záujme maloletého dieťaťa aj zapretie otcovstva, ktoré uvedené umožní.

27. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletej muž, ktorý svoje

otcovstvo k nej uznal, a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletej, nakoľko sa tým vytvorí priestor
pre zápis biologického otca do rodného listu maloletej, súd návrhu vo výroku I. rozsudku vyhovel.

28. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

29. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.30. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

31. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie výnimky upravenej
v ustanovení § 53 CMP, a síce, že by bolo priznanie náhrady trov konania úspešnej navrhovateľke

spravodlivé, keď zároveň si náhradu trov konania ani neuplatnila.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.