Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/369/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203685
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813203685.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting

s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi E. X., narodenému XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX E., o zaplatenie pohľadávky 1
677,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.677,00 Eur spolu so 6 %
ročným úrokom od 25.09.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy,
teda 5,89 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal návrh na uplatnenie pohľadávky, v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 1 677,00 Eur s prísl. a
náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca dňa 12. februára 2009 na zmenkovú sumu 1.767,00 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29. júla 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou,
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol
poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s denným úrokom vo výške 0,25 % od 29. júla 2009. Za miesto splatenia bolo určené

sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ
zaplatil 90,00 Eur na zmenkovú sumu. Zmenková listina bola opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. K návrhu pripojil zmenku
(fotokópia založená v spise, originál uložený na tunajšom súde). Uviedol, že nežiada ústne nariadenie
pojednávania.

Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky, odporca je fyzickou osobou,

ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky, z toho dôvodu súd skúmal právomoc tunajšieho súdu
konať v danej veci. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné
miesto. Právomoc súdu na rozhodovanie v tejto veci je daná ustanovením čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady
ES č. 44/2001, o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vzmysle ktorého, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu,
sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo, žalujú na súdoch tohto členského štátu. Odporca má bydlisko
v obvode Okresného súdu Rožňava.

Po doručení návrhu na uvedený súd, tunajší súd postúpil vec z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému
súdu Košice I., v zmysle ust. § 104a ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 10 ods. 2 písm. h) zákona č.
371/2004 Z.z., ktorý vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.
k. 2Ncb/272/2013-18 zo dňa 01. júla 2013 vyslovil dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Košice I. s

postúpením veci, s poukazom na to, že uplatnený nárok bude prednostne posudzovaný podľa predpisov
na ochranu spotrebiteľa, a to aj za predpokladu, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, keďže sa
jedná o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa čl. 2 odsek 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“),
toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez

ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,00 Eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu

pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 5 odsek 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa odseku 2 uvedeného článku, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.

Podľa odseku 3 uvedeného článku, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 odsek 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

V súlade s čl. 5 ods. 2 Nariadenia bolo doručované vzorové tlačivo „C“ odporcovi na odpoveď, ktorý

sa k veci nevyjadril.

Súd predmetný nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 191/1950 Sb., v znení neskorších predpisov a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., zákon zmenkový a šekový (ďalej len Zmenkový zákon“),
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj,
platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený
deň iný.Podľa ust. § 10 ods. 1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú

doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia
(cesie).

Podľa ust. § 12 ods. 1 Zmenkového zákona, indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek
podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa ust. § 13 ods. 1 Zmenkového zákona, indosament treba napísať na zmenku alebo a list s ňou
spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v indosamente nemusí byť udaný indosatár (na koho sa
zmenka rubopisom prevádza); indosament môže pozostávať aj len z podpisu indosanta (nevyplnený
indosament, blankoindosament). V poslednom prípade musí byť indosament, aby bol platný, napísaný

na rub zmenky alebo na prívesok.

Podľa ust. § 14 ods. 1 Zmenkového zákona, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
Podľa odseku 2 písm. b) uvedeného ustanovenia, ak ide o blankoindosament, môže majiteľ indosovať
zmenku ďalej blankoindosamentom alebo na určitú osobu.

Podľa ust. § 17 Zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ust. § 48 ods. 1 Zmenkového zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ust. § 75 Zmenkového zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zmenkového zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v
predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.
(2) O vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

(3) Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň
miestom vystaviteľovho bydliska.
(4) Ak nie je vo vlastnej zmenke udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom
pri mene vystaviteľa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zmenkového zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§
38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch
(§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu
dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa ust. § 2 odsek 1 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis
v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľaosobitnýchzákonov,najmäoprávneniepožadovaťurčitémajetkovéplneniealebovykonávaťurčitépráva
voči zákonom určeným osobám.

Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť
až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní
zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka
je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom,
že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase, keď dlžník

vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti,
avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je
zákonnýmcennýmpapieromnarad,zčohovyplýva,žejumožnoprevádzaťrubopisom(indosamentom).
Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou
„nie na rad“. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu,
že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a

tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.

Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta),
na rube zmenky, alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis
obsahuje tri zákonom požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant

vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis
indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho
majiteľa.

V čase vystavenia zmenky, dňa 12. februára 2009, bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu

vystavením zmenky, čo v súčasnosti, v zmysle platných predpisov, už možné nie je. Za daných okolností
súdmusírešpektovaťpostaveniesubjektovzmenkovéhovzťahuvsúladespredpismi,ktoréboliúčinnév
čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom zákone. Z úradnej
moci môže súd skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s ust. § 75 uvedeného
zákona. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú

z náležitostí obsiahnutú v Zmenkovom zákone, nie je zmenkou.

Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo miesto I., dátum vystavenia
- 12. február 2009 na sumu 1.767,00 Eur. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného
znenia: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova

25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro,
Vložka číslo: 23636/B, sumu jedentisícsedemstošesťdesiatsedem Eur (zmenková suma slovom)
a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29. júla 2009 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom),
splatné: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje odporcu, vyplnené ručne, jeho podpis

a označenie čísla zmluvy, ku ktorej sa zmenka vzťahovala: XXXXXXX. Na druhej strane zmenky sa
nachádzal text: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a
podpis konateľa. Z obsahu zmenky je zrejmé, že zmenka obsahovala všetky zákonom predpokladané
náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 Zmenkového zákona, okrem údaja o splatnosti a takto spoločnosť

Pohotovosťs.r.o.,akopôvodnýveriteľpreviedlazmenkuindosamentom/rubopisom/,očombolnadruhej
strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ.

Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej
zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z ust. § 17

Zmenkového zákona určitá právna situácia, ktorá by umožňovala odporcovi, žalovanému zo zmenky,
robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (odporcu), vzniesť relatívnu námietku
voči novému majiteľovi zmenky (navrhovateľovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník preukáže,
že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva
dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na odporcovi. Nebolo preukázané, že by odporca

od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov súd teda
posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle Zmenkového zákona.Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, vo vyššie citovanom
ustanovení § 4 ods. 6, vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré
súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva okrem iného aj to, že veriteľ

zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ
zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu z ust.
§ 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takúto zmenku indosamentom na
ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo
spotrebiteľa odporcu, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. Súd zdôrazňuje, že pri

uplatňovaní práv zo zmenky mal výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky, týkajúce sa
prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, prípadne aj iné námietky, súvisiace so zmenkou.
Odporca nevzniesol žiadne námietky a teda podľa názoru súdu za predpokladu, že zmenková suma
nebola doteraz úplne uhradená, nárok navrhovateľa, z titulu plnenia zmenkovej sumy, súd považoval za
dôvodný a opodstatnený vrátane 6 % zákonného ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti,
avšak okrem údaja splatnosti, obsahuje všetky náležitosti pre vlastnú zmenku predpísané v čl. I. § 75
Zmenkového zákona, preto nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. § 76 ods. 2 Zmenkového zákona o
vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie.

Zmenkanavideniejesplatnápripredložení,naplateniemusíbyťpredloženádojednéhorokuoddátumu
vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení
s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona).

V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu štyroch rokov
odo dňa vystavenia.

Zo žaloby vyplýva, že remitent predložil odporcovi zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá
je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla

dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na odporcu (čl. I. § 46 ods. 1 a 2 v spojení
s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona).

Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ, v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového
zákona, ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy.

Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne.

Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vistazmenke, neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej
doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od
splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6 % úrok.

V prípade, ak Zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov,
t. j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke nazmenke je potrebné vychádzať z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, skúmať, či pre neprimeranú
výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.

Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine
alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli
úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie

ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje a preto súd úrokovú doložku na zmenke považoval
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1, v spojení s ust. § 77 ods. 1 Zmenkového zákona o tom, kto má zmenku
v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj
vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom.

Navrhovateľ zmenku nadobudol indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto
môže v zmysle čl. I. § 48 ods. 1, v spojení s ust. § 77 ods. 1 Zmenkového zákona postihom žiadať od
odporcu zaplatenie 6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy.

Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke, v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka súd
prihliadalexoffo,ajbeznávrhu,pretožalobuohľadom0,25%dennéhozmenkovéhoúrokuzozmenkovej
sumy zamietol a odporcu zaviazal len na zaplatenie 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa
zročnosti zmenky t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi z dôvodu,
že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou, preto súd

navrhovateľovi 6 % ročný úrok z omeškania priznal tak, ako je to vyššie uvedené od 25.09.2013, dňom
nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi, a nie ako si to navrhovateľ uplatnil v návrhu a rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia,

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny vo výške 1 677,00 Eur
a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu, preto súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na vyššie citované
ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd

v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.