Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by JUDr. Edita Kušnírová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/415/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815212282
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815212282.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, Bratislava, práv. zast. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: D. A., F.. XX.XX.XXXX, T. S., Š. XX, o zaplatenie 440,53
Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zastavuje konanie do výšky sumy 56,73 Eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 383,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne z uvedenej dlžnej sumy za čas od 08.01.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 74 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
osobitným rozhodnutím.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 440,53 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej dlžnej sumy za čas od 08.01.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie pôžičky zo dňa 25.09.2011
žalobca po schválení žiadosti, evidovanej pod č. 5010352, poskytol žalovanému sumu pôžičky 399,96
Eur. Túto pôžičku mal žalovaný zaplatiť v 99 mesačných splátkach vo výške 4,04 Eur. Žalovaný
zaplatil len sumu 16,16 Eur ku dňu podania žaloby. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
poskytnutúpôžičkuriadneavčas,listomzodňa23.12.2012 žalobcavypovedaluvedenúzmluvuavyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovaného predstavoval ku
dňu podania žaloby sumu 440,53 Eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného, žalobca si uplatnil úrok z
omeškania z dlžnej sumy.
3. V priebehu konania pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., podal na
tunajší súd návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Namiesto pôvodného žalobcu,
mala na základe návrhu vstúpiť do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831
154, Karadžičova 8, Bratislava. Súčasne bol pripojený aj súhlas so vstupom do konania uvedenej
spoločnosti.
4. Tunajší súd uznesením č. k. 12C/415/2015-36 zo dňa 23.02.2017 pripustil zmenu účastníka na
strane žalobcu v zmysle návrhu pôvodného žalobcu, v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
19.09.2016.5. Dňa 19.04.2017 pred pojednávaním vo veci samej, zobral žalobca čiastočne žalobu späť v časti
týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 56,73 Eur s príslušenstvom. Naďalej žalobca trval na
zaplatení sumy 383,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej dlžnej sumy
za čas od 08.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
6. Súd v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby konanie vo veci zastavil v zmysle ust. § 144 a 145 ods.
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspiseazistilnasledovný
skutkový stav.
8. Žalobca po úprave žaloby trval naďalej na podanej žalobe, tzn. na zaplatení sumy 383,80 Eur,
čo predstavovalo dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu. Žalovaný sa
zaviazal zaplatiť úver vo výške 399,96 Eur, avšak na úver zaplatil len sumu 16,16 Eur. Na výzvy žalovaný
nereagoval, dlh v lehote splatnosti neuhradil, z toho dôvodu si uplatnil žalobca úrok z omeškania za čas
od 08.01.2013. Úver bol poskytnutý za účelom refinancovania pôžičky žalovaného voči spoločnosti R.,
a.s., z titulu nesplateného úveru vo výške 399,96 Eur, ktorý bol žalovanému poskytnutý formou čerpania
na kreditnej karte č. 0012911573. Za tým účelom žalobca predložil výpis z kreditnej karty Triangel, s
kreditnou operáciou zo dňa 21.10.2011.
9. Žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami, uznesením o procesných poučeniach a
uznesením na vyjadrenie k žalobe dňa 12.11.2016, k žalobe sa nevyjadril. Pri doručovaní predvolania
žalovanému na pojednávanie, bol použitý postup súdu v zmysle ust. § 106 ods. 1 písm.a.) a ust. § 111
ods. 3 Civilného sporového poriadku.
10. Žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky bola uzavretá dňa 25.09.2011. V zmysle uvedenej
žiadosti bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 399,96 Eur za účelom čiastočnej úhrady záväzku
voči veriteľovi VÚB, a.s., typ produktu: Pôžičková karta Triange, ev. č.: 0012911573. Poskytnutá pôžička
mala byť zaplatená v 99 mesačných splátkach po 4,04 Eur. Termín splatnosti bol 20.deň v mesiaci.
Úroková sadzba nebola dojednaná. Schválenie žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky č. 5010352
bolo oznámené listom zo dňa 21.10.2011 za nezmenených podmienok v zmysle žiadosti klienta. Dátum
účinnosti Zmluvy sa datoval odo dňa 21.10.2011 s tým, že prvá splátka bola splatná 20.11.2011.
Súčasťou schválenia bolo oznámenie čísla účtu a variabilného symbolu, na ktoré mali byť splátky
platené.
11. Listom zo dňa 23.12.2012 vypovedal právny predchodca žalobcu Zmluvu o poskytnutí účelovej
pôžičky č. 5010352. Ku dňu výpovede Zmluvy, bola dlžná suma 387,41 Eur.
12. Z prehľadu splátok a úhrad na meno žalovaného, evidenčné číslo/VS: 5010352 za obdobie od
21.10.2011 do 05.11.2015 vyplynulo, že žalovaný zaplatil na poskytnutý úver sumu 16,16 Eur, pričom
úhrady boli vykonané v mesiacoch január, február 2012. Od 20.03.2012 nebola zaznamenaná žiadna
splátka. Za dané obdobie bol vykázaný celkový dlh vo výške 399,96 Eur a zmluvná pokuta vo výške
56,98 Eur.
13. V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.17. Podľa ust. § § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.
18. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
19. Zmluvu o pôžičke je potrebné odlišovať od zmluvy o úvere. Zmluva o úvere sa spravuje
ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka za predpokladu, že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú.
V zmysle ust. 1 ods. 3 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, nie
je spotrebiteľským úverom a z toho dôvodu je predmetná zmluva, zmluvou o pôžičke a spravuje sa
Občianskym zákonníkom. Rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a úverovou zmluvou spočíva okrem iného i
v tom, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo je vyjadrené v zákone záväzkom dlžníka platiť úroky
za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere neexistuje. Zmluva o pôžičke nie je
obligatórne odplatnou zmluvou. Zmluva o pôžičke sa stáva odplatnou iba ak sa tak strany na odplate
dohodli. Pri zmluve o pôžičke je odplatou úrok.
20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá Zmluva o poskytnutí bezúročnej pôžičky č. 5010352 dňa 21.10.2011. Súd v zmysle
Zákona o spotrebiteľskom úvere skúmal, či uvedenú zmluvu možno posudzovať v zmysle Zákona
o spotrebiteľskom úvere. Dospel k záveru, že danú Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ale za Zmluvu o pôžičke upravenú vyššie citovanými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, pretože v Zmluve nebol dohodnutý žiaden úrok, ani poplatky. Poskytnutú
pôžičku mal zaplatiť žalovaný v 99 mesačných splátkach po 4,04 Eur. Žalovaný zaplatil na poskytnutú
pôžičku sumu 16,16 Eur, nezaplatená ostala suma pôžičky 383,80 Eur, bez uplatnenej zmluvnej pokuty
vo výške 56,73 Eur, ktorú zobral žalobca späť. Povinnosťou žalovaného je zaplatiť nesplatenú časť
úveru vo výške 383,80 Eur.
21. Od úrokov dohodnutých podľa § 658 ods. 1 treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods.
2. Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľ má na úroky z omeškania.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
23. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24. Žalovaný sa dostal do omeškania. V danom prípade si žalobca uplatnil úroky od 08.01.2013. K
uvedenému dňu výška úroku z omeškania bola priznaná podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.
z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku
dňu omeškania uplatneného žalobcom, predstavoval úrok z omeškania výšku 8,75 % (8 % + 0,75 %
základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska.
25. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
zaplatenia žalovanej sumy vo výške 383,80 Eur s priznaným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej
sumy.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
27. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 87 % a žalovaný vo výške 13 %, tzn., že konečný úspech v
konaní mal žalobca v rozsahu 74 %. V rozsahu úspechu, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, o
výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.