Uznesenie – Vyhlásenie za mŕtveho ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 27, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7P/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213789
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414213789.4

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 27.12.2016, samosudcom JUDr. Petrom
Lukáčom, v právnej veci nezvestného G. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. Š. Č.. I.. XXX/III.,
v konaní zast. opatrovníkom G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Š., S.. Y. Č.. XX, zast. JUDr.
Rudolfom Fajbíkom, so sídlom AK Banská Štiavnica, Dobšinského č. 14, za účasti Okresnej prokuratúry
Žiar nad Hronom, o návrhu na vyhlásenia za mŕtveho, takto

r o z h o d o l :

I. Súd G. L., nar. XX.XX.XXXX,naposledy pobytom Y. Š., Č.. I..XXX/III., syna rodičov G. L.Č., bytom
Ž. a D. L., rod. M., bytom Ž., zapísaného v Knihe narodení Matričného obvodu v H. X. vo zväzku M.., na
strane XXX, pod radovým číslom XX, ročník XXXX v H. X. v y h l a s u j eza mŕtveho.

II. Za deň smrti G. L., nar. XX.XX.XXXX p l a t í deň XX.XX.XXXX.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.11.2014 sa navrhovateľ a zároveň opatrovník
nezvestného G. L., narodeného v roku XXXX G. L., narodeného v roku XXXX domáhal aby súd vyhlásil
G. L. narodeného v roku XXXX za mŕtveho. Navrhovateľ uviedol, že sa jedná o otca navrhovateľa,
ktorý bol účastníkom národného boja za oslobodenie. Podľa prijatých dokladov bol v zajateckom tábore

v Nemecku (Kleidenbach - Stalag IX.C.) kde podľa potvrdenia Ministerstva národnej obrany, resp.
VojenskéhohistorickéhoústavusnajväčšoupravdepodobnosťoudňaXX.XX.XXXXzomrel.Navrhovateľ
naliehavý právny záujem na vyhlásení nezvestného za mŕtveho odôvodnil nutnosťou prejednania
dedičského konania ohľadom dedičstva po nezvestnom. Dňa 05.12.2014 v zmysle § 35 ods. 2 písm.
d) O. s. p. (platný predpis platný v čase podania návrhu) ohlásil vstup do konania okresný prokurátor
v Žiari nad Hronom.

2. Súd uznesením č. k. 7P 37/2014 zo dňa 03.08.2015 s právoplatnosťou ku dňu 25.08.2015 ustanovil
podľa § 195 ods. 2 O. s. p. nezvestnému opatrovníka pre zastupovanie v konaní. Dňa 23.10.2015 pod
č. k. 7P 37/2014 v zmysle § 196 ods. 1, ods. 2 O. s. p. vydal Okresný súd v Žiari nad Hronom vyhlášku,
ktorou vyzval nezvestného na prihlásenie, resp. každého kto o ňom vie, na podanie správy v lehote 1
roka. Vyhláška bola vyvesená na miestnej tabuli Okresného súdu Žiar nad Hronom, resp. na Mestskom

úrade v Obci rodiska nezvestného. Vyhláška bola dňa 23.10.2016 zvesená. Na vyhlášku nezvestný,
resp. žiadna fyzická osoba nereagovala.

3. Opatrovník nezvestného prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu na pojednávaní
konanom dňa 27.12.2016 žiadal vyhovieť návrhu. Stanovisko zdôvodnil naliehavým právnym záujmom
na prejednanie dedičstva po nezvestnom, ako i okolnosťou, že dva od seba nezávislé orgány sa zhodli

na tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou nezvestný umrel počas internácie v leteckom tábore dňa
02.04.1945, ktorý deň žiadal navrhovateľ taktiež určiť za deň úmrtia nezvestného.4. Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom navrhla, aby súd vyhlásil nezvestného G.
L., nar. XX.XX.XXXX za mŕtveho vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a pripojenému písomnému

dôkaznému materiálu.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného právneho zástupcu opatrovníka nezvestného,
prokurátorky, oboznámil sa s návrhom a listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu.

6. Z prevedeného dokazovania a rodného listu nezvestného mal súd za dokázané, že G. L. sa
narodil XX.XX.XXXX v Obci Ž., pričom posledné známe trvalé bydlisko bolo Y.Á. Š., Č.. I.. XXX/III..
Z pripojeného písomného dôkazného materiálu, a to Ministerstva národnej obrany pod č. 51739/1970
mal súd preukázané, že nezvestný G. L. bol účastníkom národného boja za oslobodenie, pričom za
obdobie od 30.10.1944 do 02.04.1945 bol internovaný v zajateckom tábore v Nemecku (Kleidenbach
- Stalag IX.C.). Z toho istého dôkazného materiálu vyplynula pre súd okolnosť, že dňa XX.XX.XXXX

s najväčšou pravdepodobnosťou v zajateckom tábore nezvestný zahynul. Z ďalšieho pripojeného
dôkazného materiálu, a to potvrdenia Vojenského historického ústavu, Vojenského historického archívu
Bratislava zo dňa 30.07.2013, okrem genézy života nezvestného, vyplynula pre súd okolnosť, že s
najväčšou pravdepodobnosťou po internácii
7P 37/2014

- 3 -

v zajateckom tábore nezvestný v tomto umrel, a to s najväčšou pravdepodobnosťou dňa XX.XX.XXXX.

7. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká

narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

8. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za
mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že

už nežije.

9. Podľa § 195 ods. 1, ods. 2 O. s. p., návrh môže podať, kto má na veci právny záujem. Ak súd uzná, že
podľa údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie nezvestného za mŕtveho, ustanoví nezvestnému
opatrovníka.

10. Podľa § 200 O. s. p., ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným
spôsobom, súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.

11. Z prevedeného dokazovania mal súd s najväčšou pravdepodobnosťou preukázané, že po tom
čo bol nezvestný G. L. internovaný v zajateckom tábore, s najväčšou pravdepodobnosťou umrel dňa
XX.XX.XXXX. Na tomto sa zhodli nezávisle dva štátne orgány. Úmrtiu nezvestného nasvedčuje taktiež
dátum jeho narodenia kde sa zdá značne nepravdepodobné, že by vzhľadom na dátum rozhodnutia o
vyhlásení za mŕtveho sa nezvestný dožil fyzického veku 100 rokov. Vzhľadom na takto zistený skutkový

a právny stav súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

12. Nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a súd nezistil žiadne okolnosti alebo
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania,
súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

7P 37/2014
- 4 -

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).