Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/206/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617208286
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7617208286.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Q.. N. Z. - C., Y.. XX.X.XXXX,
K. XXX, Q.: XXXXXXXX proti žalovaným: X. I. N. - C., Y.. XX.XX.XXXX, K. XXX, Q.: XXXXXXXX, X.
E., C..B..W.., K. XX, Q.: XXXXXXXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/4/2017-15 z 28.4.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol o návrhu
žalobcu, ktorý žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p.,

ktorým by nariadil žalovaným v 1. a 2. rade a ich zamestnancom a nimi povereným osobám zdržať sa
vstupu a to pešo, motorovým vozidlom alebo poľnohospodárskym strojom, ako aj zdržať sa užívania
a obhospodarovania nehnuteľností - poľnohospodárskych pozemkov v kat. území K. s uvedením
parcelných čísel jednotlivých pozemkov a to až do rozhodnutia vo veci samej s tým, že žalobcovi sa
ukladá povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej o vypratanie
pozemkov a náhradu škody. Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako samostatne hospodáriaci roľník

uzavrel zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy,
zmluvy obsahujú náležitosti určené zákonom a doba začiatku nájmu bola dohodnutá na X.X.XXXX.
Na preukázanie pravdivosti týchto tvrdení predložil ako dôkaz kópiu katastrálnej mapy s grafickým
vyznačením pozemkov, ktoré sú predmetom návrhu, nájomné zmluvy s vlastníkmi nehnuteľností, listy
vlastníctva. Poukázal na to, že tieto pozemky doteraz najneskôr od XX.XX.XXXX užívali žalovaní v 1. a
v 2. rade bez právneho titulu, lebo platné zmluvy medzi vlastníkmi pozemkov a žalovanými neexistujú.

V katastrálnom území K. prebehli pozemkové úpravy, tieto nadobudli právoplatnosť 14.11.2012, keďže
týmto dňom zanikli všetky pôvodné listy vlastníctva, parcely, zmenili sa parcelné čísla, výmery, týmto
dňom došlo k zániku predmetu nájmu, došlo k zániku aj všetkých zmlúv, ktoré boli uzavreté pred týmto
dátumom, resp. aj po tomto dátume, avšak už na zaniknuté listy vlastníctva a parcely. Zdôraznil, že
vlastníci poľnohospodárskych pozemkov vyzvali žalovaných na vrátenie a odovzdanie pozemkov v
termíne do 31.12.2016 výzvami vyhotovenými písomne, doručovanými v priebehu mesiacov november

a december 2016. Uviedol, že 31.3.2017 vykonal prostredníctvom geodetickej kancelárie fyzické
zameranie hraníc pozemkov v teréne, ale v nedeľu večer boli všetky hraničné body vytýčené kovovými
stĺpikmi odstránené, čím mu boli znemožnené práce na týchto parcelách a bola mu spôsobená škoda.
Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia videl v tom, že je začiatok poľnohospodárskej sezóny, na
pozemkoch chce začať s jarnými prácami, chce pozemky, ktoré má v nájme dať v teréne zamerať a
obsiať ich plodinami, má však obavy, že žalovaní, resp. ich zamestnanci alebo nimi poverené osoby

budú tiež vykonávať na týchto pozemkoch poľnohospodárske práce, resp. zmaria zameranie v teréne.Bol toho názoru, že vydaním neodkladného opatrenia žalovaní nebudú žiadnym spôsobom poškodení,
nakoľko nedisponujú žiadnou platnou zmluvou.

2. Súd právne posúdil vec podľa § 324 ods. 1, 2, 3 C.s.p., § 325 ods. 1, 2 písm. d/ C.s.p., § 326 ods.
1 C.s.p., § 328 ods. 1 C.s.p., § 329 ods. 1, 2 C.s.p., § 330 ods. 1, 2 C.s.p., § 331 ods. 1 C.s.p., § 332
ods. 1 C.s.p. a § 336 ods. 1, 2 C.s.p.

3. Dospel k záveru, že nie sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325

ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobca svojim návrhom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca sa domáhal, aby súd do skončenia konania
vo veci samej uložil žalovaným povinnosť zdržať sa vstupu, užívania a obhospodarovania pozemkov.
Listinnými dôkazmi predloženými mal preukázané jeho tvrdenia, teda že na základe nájomných zmlúv
má pozemky v nájme, že žalovaní boli vyzvaní na odovzdanie pozemkov, avšak žiadnym spôsobom
nemal preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade nejakým spôsobom porušujú, resp. zasahujú do práv

žalobcu, že tento zásah ohrozuje práva žalobcu natoľko, že je potrebná ochrana týchto práv. Uzavrel,
že samotné subjektívne tvrdenie žalobcu o tom, že sa obáva konania žalovaných bez toho, aby tieto
svoje obavy osvedčil relevantnými dôkazmi, nepostačujú na nariadenie neodkladného opatrenia. Z
uvedených dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Keďže návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred začatím konania v celom rozsahu zamietol, neuložil žalobcovi povinnosť

podať návrh vo veci samej, pretože túto povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. môže uložiť len v prípade,
ak neodkladné opatrenie nariadi.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a § 262 ods. 1, 2 C.s.p.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/
C.s.p. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu vyhovieť.

6. V odvolaní uviedol, akého vydania neodkladného opatrenia sa domáhal, čím ho odôvodnil. Poukázal

na to, že napriek riadne preukázaným dôkazom súd nesprávne posúdil právny a skutkový stav, jeho
návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, i keď mal preukázané, že má pozemky v riadnom
nájme, avšak považoval za nepreukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade nejakým spôsobom zasahujú
do jeho práv ako nájomcu, resp. že je potrebná ochrana týchto práv. Jeho tvrdenie považoval za
subjektívne a nazdáva sa, že nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Uviedol, že v posledných dňoch

žalovanív1.a2.radevykonávajúpoľnohospodárskepráceajnaostatnýchnímprenajatýchpozemkoch,
od X.X.XXXX žalovaný v 2. rade spása dobytkom pozemky v jeho nájme, čím dáva najavo, kto je
v katastrálnom území K. „pánom“. Nevydaním nevyhnutného (správne neodkladného) opatrenia súd
vytvoril optimálne podmienky pre žalovaných a skomplikoval mu možnosť užívať pozemky zákonným
spôsobom, ako aj domôcť sa tohto práva súdom. Poukazujúc na zákonom stanovené predpoklady

nariadenia neodkladného opatrenia zdôraznil, že, ako uviedol aj vo svojom návrhu, má obavu, že
žalovaní v 1. a 2. rade tieto pozemky obsejú a tým znemožnia mu ich užívanie a budú pokračovať
v poškodzovaní a odstraňovaní hraničných kolíkov, čím mu budú spôsobovať nielen škodu, ale aj
znemožňovať ich užívanie. Bol toho názoru, že vydaním neodkladného opatrenia by bol splnený účel
bez toho, aby boli žalovaní v 1. a 2. rade obmedzení čo i len na minimálnu možnú mieru.

7. S poukazom na ust. § 331 ods. 1 C.s.p. odvolanie žalobcu nebolo doručené žalovaným v 1. a 2. rade,
keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016,

ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené
všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil potrebu
neodkladnej úpravy pomerov.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

14. Podľa § 326 ods. 1,2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

15. Povinnosť navrhovateľa označiť dôkazy vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a 3 C.s.p.. Listinné dôkazné
prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam,

keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a výsluchu
strán.

16. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva,
že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a
následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia
právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

17. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po

nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336
ods. 1 C.s.p. môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia
uložiťžalobcovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Akjepredpoklad,ženeodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

18. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania.

19. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je osvedčenie dôvodnosti a
trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy.

20. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať
ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných
opatrení nariaďovaných počas konania vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky

skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho
nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením
neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný

(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany
sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či
ide o zásah primeraný.21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

22. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobca neosvedčil skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude právo žalobcu ohrozené,
prípadne, že hrozí škoda na jeho právach.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobca
nepreukázal, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a ani obavu z
ohrozenia exekúcie. Až osvedčenie odôvodnenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov (prípadne
osvedčenie odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená) pritom umožňovala súdu pred začatím
konania vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie. Táto potreba (alebo obava) však musela byť

konkrétna a musela byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami
tak, aby bolo možné označiť ju za odôvodnenú. V danom prípade žalobca listinnými dôkazmi
osvedčil, že uzavrel nájomné zmluvy s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy na dobu neurčitú počnúc
X.X.XXXX, teda osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Bolo však nutné, aby osvedčil aj skutočnosť,

že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie tak
uvedený pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatreniaajbezvýsluchuavyjadreniastránabeznariadeniapojednávania,

čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel a navyše uvedený postup by oddialil
možnosť jeho nariadenia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil
reálne a bezprostredné konanie žalovaných, ktoré by smerovalo k zabráneniu užívania pozemkov
žalobcovi, že pomery medzi účastníkmi vyžadujú neodkladný zásah súdu nariadením navrhovaného

opatrenia. V tomto smere len subjektívne presvedčenie žalobcu bez ďalšieho nemožno považovať za
dostatočne preukazujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

24. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 C.s.p.), preto nové skutočnosti, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, že žalovaní v posledných dňoch

vykonávajú poľnohospodárske práce aj na ním prenajatých pozemkoch a že žalovaný v 2. rade spása
dobytkom pozemky v jeho prenájme sú bez právneho významu pre rozhodnutie o odvolaní, pretože ide
o stav, ktorý neexistoval v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, navyše žalobcom uvádzané
skutočnosti zostali iba v rovine tvrdení, neboli ničím osvedčené.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý za vecne správne, preto ho v zmysle
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

§ 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho
konania mu neprináležia. Žalovaným v 1. a 2. rade žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).