Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/415/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214222907
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:1214222907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: W. A. N. V..Z.., P.F. X,
N., právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej kancelárie ECKER-KÁN
& partners, Námestie Martina Benku 9-C1, P.O.Box 75, Bratislava, proti žalovanému: L.. A. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. X, Z. D. S., o zaplatenie 51,60 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11. mája 2015, č. k. 8C/1/2015-40

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 51,60 Eur a náhrady
trov konania na tom skutkovom základe, že 9. apríla 2014 žalovaný cestoval dopravným prostriedkom
žalobcuanavýzvukontrolnéhoorgánusanepreukázalplatnýmcestovnýmlístkom.Žalobcapretožiadal,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť cestovné 1,60 Eur a úhradu 50,00 Eur.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz z 9. januára 2015, sp. zn. 8C/1/2015-19, ktorým súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu odpor,
v ktorom uviedol, že 9. apríla 2014 linkou O. č. XXXX necestoval. Niekto sa preukázal jeho strateným
občianskym preukazom, ktorého stratu ohlásil na polícii 10. júna 2010. Výzva žalobcu na zaplatenie
žalovanému nebola doručená, pretože žalobca ju zaslal na adresu uvedenú v stratenom občianskom

preukaze, na ktorej už viac ako 5 rokov nebýva.

4. Súd z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že v Hlásení o porušení tarifných a prepravných
podmienok,podanomrevízoromžalobcu9.apríla2014podvariabilnýmsymbolom1410892,jeuvedené,
že 9. apríla 2014 o 8,37 hod. cestoval na linke O. č. XXXX v N., na úseku zastávok Z. - H. O. cestujúci L..
A. J., nar. XX.X.XXXX, číslo OP Z. XXX XXX, trvalé bydlisko Z. XXXX/XX, N., bez platného cestovného
lístka. Cestujúci odmietol zaplatiť cestovné 0,50 Eur a postih 50,00 Eur za porušenie MPP a Tarify MHD.

Dňa 10. júna 2010 žalovaný urobil na Okresnom riaditeľstve PZ v N. L.. oznámenie o strate občianskeho
preukazu, ktorý stratil v období od 4. júna 2010 do dňa 8. júna 2010 v N. na presne nezistenom
mieste. Stratu občianskeho preukazu žalovaný zistil 8. júna 2010 na ulici G. v N.. O podaní uvedeného
oznámenia žalovaným svedčí potvrdenie vydané príslušným oddelením PZ z 10. júna 2010, sp. zn.W.: XXXX/XXXX. Z výpovede žalovaného ako účastníka konania súd zistil, že po strate občianskeho
preukazu č. Z. XXX XXX mu bol 23. augusta 2010 vydaný nový občiansky preukaz č. I. XXX XXX, ktorý
bol platný až do 4. marca 2011. Z dôvodu zmeny adresy trvalého bydliska bol žalovanému 4. marca 2011

vydaný v Z. D. S. nový občiansky preukaz č. I. XXX XXX, ktorý je platný doteraz. Poprel, že by cestoval
linkou MHD v N., pretože už 6 rokov na prepravu využíva výlučne motorové vozidlo. Doklady o strate
občianskeho preukazu už predkladal na Okresnom súde Bratislava II, ktorý rozhodoval vo veci č. 50/
C159/2012 tak, že žalobu zamietol. Faktom je, že keď nahlasoval stratu občianskeho preukazu, nevedel
jeho číslo, pretože si pamätá rodné číslo, ale nie číslo občianskeho preukazu. Uplatnil si trovy vo výške

16,50 Eur. Súd poukázal na ust. § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z.
o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, ako aj čl. 6 ods. 2, 3 prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v N. a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v N., ďalej na ust. § 10 ods. 1 písm.
b) zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru,
že žalobe nie je možné vyhovieť. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vydaného
9. apríla 2014 mal súd preukázané, že pri kontrole cestovných lístkov si revízor žalobcu overil totožnosť

osoby, cestujúcej bez platného cestovného lístka, na základe občianskeho preukazu č. Z. XXXXXX.
Žalovaný tento občiansky preukaz stratil, pričom túto skutočnosť oznámil 10. júna 2010 oddeleniu PZ
N. L.., ktoré o nahlásení straty občianskeho preukazu vydalo žalovanému potvrdenie. V zmysle vyššie
uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný v rozhodnom čase 9. apríla 2014 nemal svoj pôvodný
občiansky preukaz č. Z. XXXXXX vo svojej faktickej moci, a teda ním nemohol preukazovať svoju

totožnosť. Žalovaný v rozhodnej dobe vlastnil občiansky preukaz č. I. XXX XXX, ktorý mu bol vydaný 4.
marca 2011, pretože od 4. marca 2011 má trvalé bydlisko v Z. D. S., ul. G. X. Keďže dôkazné bremeno
v tomto súdnom konaní je na žalobcovi, a tento žiadnym spôsobom nepreukázal, že osoba, ktorá sa
revízorovi legitimovala občianskym preukazom žalovaného č. Z. XXXXXX, bola skutočne žalovaným,
súd dospel k záveru, že došlo k zneužitiu osobných údajov a osobných dokladov žalovaného neznámou

osobou a žalovaný nie je tou osobou, ktorá pri kontrole cestovných lístkov revízorom žalobcu 9. apríla
2014 porušil MPP a Tarifu MHD, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“) a ich náhradu priznal plne

úspešnému žalovanému, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v sume 16,50 Eur .

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, uplatniac odvolacie dôvody podľa ust. § 205
ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú zo

zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 29,99 Eur (1 úkon
právnej služby 16,60 Eur + DPH za podanie odvolania + režijný paušál 8,39 Eur). Na zdôvodnenie
svojho odvolania žalobca s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. o
cestnej doprave v znení neskorších predpisov uviedol, že postup pri vykonávaní kontroly tarifného
vybavenia cestujúcich revízormi je upravený internými predpismi žalobcu striktne a má právny základ

najmä vo vyššie citovanom ustanovení. Žalovaný sa 9. apríla 2014 na výzvu revízora pri cestovaní
linkou č. XXXX Mestskej hromadnej dopravy v N. nepreukázal platným cestovným dokladom, v
dôsledku čoho mu následne v zmysle článku 6 Prepravného poriadku MHD v N. bola uložená
povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške 100-násobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav. Zároveň odvolateľ dáva do pozornosti súdu, že žalovanému bol súčasne s uvedeným

odovzdaný aj tzv. informačný leták, v ktorom žalobca upozorňuje žalovaného, že ak dlžnú sumu
nezaplatí ani do 30. dňa odo dňa cestovania bez platného cestovného dokladu, pristúpi k vymáhaniu
dlžnej sumy prostredníctvom advokátskej kancelárie. Žalobca touto cestou spochybňuje relevantnosť
a dôveryhodnosť žalovaným predloženého potvrdenia o odcudzení občianskeho preukazu z 10. júna
2010 z dôvodu, že aj keď síce potvrdenie o odcudzení občianskeho preukazu malo byť žalovanému

vydané Obvodným oddelením PZ N. D. O. - S. v N. L., má za to, že výlučne na základe predloženia
predmetného potvrdenia nie je možné konštatovať, že žalovaný dostatočne a hodnoverne preukázal,
že už v čase kontroly tarifného vybavenia cestujúcich, t.j. 9. apríla 2014 občiansky preukaz reálne mal
odcudzený, nakoľko v predmetnom potvrdení nie je uvedené číslo občianskeho preukazu a taktiež ani
séria občianskeho preukazu, o ktorý sa jedná, preto žalobca poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. c),

e) zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch, ako aj § 2 ods. 1 citovaného zákona a § 134
O.s.p. s tým, že majiteľ neplatného občianskeho preukazu je predovšetkým povinný odovzdať neplatný
občiansky preukaz, ohlásiť neodkladne stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu a zároveň
požiadať príslušný orgán o vydanie nového občianskeho preukazu. V zmysle tvrdení žalovaného je taknepochybné, že v prípade, ak by občiansky preukaz žalovaného aj skutočne bol neplatný, žalovaný
svojím konaním (nenahlásenie straty občianskeho preukazu, neodovzdanie neplatného občianskeho
preukazu) porušil ustanovenia zákona o občianskych preukazoch. Ani z tohto dôvodu však nie je podľa

platného právneho poriadku SR možné nárok žalobcu zamietnuť, keďže žalovaný žiadnym relevantným
spôsobom nerozporuje nárok žalobcu. Navyše, občiansky preukaz je verejnou listinou v zmysle ust. § 2
ods. 1 zákona o občianskych preukazoch. Ustanovenie § 134 O.s.p. pritom jednoznačne upravuje, že
verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje, resp. potvrdzuje, kým sa nepreukáže
opak. V zmysle uvedeného je podľa názoru žalobcu nepochybné, že v prípade, ak by občiansky

preukaz žalovaného aj skutočne bol neplatný, žalovaný svojím konaním porušil ustanovenia zákona o
občianskych preukazoch. Preto podľa názoru žalobcu je v danom prípade zodpovedným jednoznačne
žalovaný, ktorý sa na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným dokladom. Žalobca teda dôkazné
bremeno uniesol a svoj nárok, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu preukázal. Žalobca zastáva
názor, že súd prvej inštancie bol na účely posúdenia relevantnosti tvrdenia o odcudzení občianskeho
preukazu žalovanému z 10. júna 2010 povinný prihliadať aj na vyššie uvedené. Zároveň žalobca napáda

aj výrok o trovách konania. Dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4M Cdo 21/2009 a 4M Cdo 2/2008 z 25. februára 2009. Žalobca je presvedčený o tom, že
v predmetnom konaní je namieste postup v súlade s § 150 O.s.p. pri rozhodovaní súdu o náhrade
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, opodstatňujúce nepriznanie náhrady
trov konania úspešnému žalovanému, a to tak dôvody týkajúce sa okolností, ktoré viedli k súdnemu

uplatneniu nároku žalobcu a tiež postoja účastníkov v konaní. Súd zjavne neúplne a nedostatočne zistil
skutkový stav veci a nesprávne právne vec posúdil.

7. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety

CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 15. marca 2017 o
12,05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

11. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., t.j.
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h), t.j. že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Vyššie uvedené odvolacie dôvody žalobcu nepovažuje odvolací súd za opodstatnené.

13. Žalobca v odvolaní namieta, že ak by občiansky preukaz žalovaného aj skutočne bol neplatný,
žalovaný svojím konaním (nenahlásenie straty občianskeho preukazu, neodovzdanie neplatného
občianskeho preukazu) porušil ustanovenia zákona o občianskych preukazoch. Ani z tohto dôvodu však

podľa názoru odvolateľa nie je možné nárok žalobcu zamietnuť, keďže žalovaný žiadnym relevantným
spôsobom nerozporuje nárok žalobcu. Navyše, občiansky preukaz je verejnou listinou v zmysle ust. § 2
ods. 1 zákona o občianskych preukazoch. Ustanovenie § 134 O.s.p. pritom jednoznačne upravuje, ževerejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje, resp. potvrdzuje, kým sa nepreukáže
opak.

14. Zo spisového materiálu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že 10. júna 2010
žalovaný urobil na Okresnom riaditeľstve PZ v N. L.. oznámenie o strate občianskeho preukazu, ktorý
stratil v období od 4. júna 2010 do 8. júna 2010 v N. na presne nezistenom mieste. Stratu občianskeho
preukazu žalovaný zistil 8. júna 2010, pričom o podaní uvedeného oznámenia žalovaným svedčí
potvrdenie vydané príslušným oddelením PZ z 10. júna 2010, sp. zn. W.: XXXX/XXXX. Ďalej súd prvej

inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že po strate občianskeho preukazu č. Z. XXX XXX bol
žalobcovi z dôvodu zmeny adresy trvalého bydliska vydaný nový občiansky preukaz č. I. XXX XXX dňa
23. augusta 2010, ktorý bol platný až do 4. marca 2011.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný v rozhodnom čase, t.j. 9. apríla
2014, nemal svoj pôvodný občiansky preukaz č. Z. XXXXXX vo svojej faktickej moci, a teda ním nemohol

preukazovať svoju totožnosť. Žalovaný v rozhodnej dobe vlastnil občiansky preukaz č. I. XXX XXX, ktorý
mu bol vydaný 4. marca 2011, pretože od 4. marca 2011 má trvalé bydlisko v Z. D. S., ul. G. X.

16. Uplatnená odvolacia námietka žalobcu preto nie je opodstatnená.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a s poukázaním na právne závery odvolací súd v súlade s
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá preto nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací
súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).