Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116218895
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116218895.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí

s.r.o., Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, právne zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Bratislava,Michalská14,IČO:47255706,protižalovanej:J.Z.,E..XX.XX.XXXX,I.D.XXX,ozaplatenie
105,93 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 66,33 Eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 40,09 Eur od 10.09.2013 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 15,78 Eur od 10.10.2013 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 10,46 Eur od 10.11.2013 do zaplatenia,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.09.2016 domáhal zaplatenia sumy 105,93 Eur s úrokmi z omeškania
odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 40,09 Eur
od 09.09.2013 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 35,58 Eur od 09.10.2013 do zaplatenia, vo
výške 5 % zo sumy 30,26 Eur od 09.11.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr

za poskytnuté služby na základe zmluvy o pripojení medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom
a.s. a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou Zmluvu
o pripojení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej vymedzené služby a žalovaná
sa zaviazala uhrádzať odplatu za poskytované služby. Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré
pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnila, v dôsledku

čoho sa dostala do omeškania, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 6.12.2016, avšak táto sa k nej nijako
nevyjadrila.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“).

5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konaniazačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

7. Podľa § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Predmetom sporu bola otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur. Súd preto vec prejednal v súlade s
ust. § 297 písm. b/ C.s.p. bez nariadenia pojednávania.

9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 1.8.2013, Dodatkom k
tejto Zmluve zo dňa 1.8.2013, Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 11.9.2014,
Pokusom o zmier zo dňa 26.11.2013, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúrami
č. 7308984223, 7310101010, 7311327571, ako aj ďalším spisovným materiálom a zistil tento skutkový
stav:

10. Dňa 1.8.2013 bola uzatvorená Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb a zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb Happy XS. Zmluva
obsahuje aj ustanovenie, že táto zmluva sa riadi Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej
telefónnej služby, ktoré sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto

zmluvy. Medzi účastníkmi zmluvy bol uzatvorený aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Žalovaná svojím podpisom zároveň potvrdila prevzatie Všeobecných podmienok.

11. Žalovanej boli fakturované za služby, ktoré jej poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej
zmluvy, nasledovné sumy:

- suma 40,09 Eur faktúrou č. 7308984223 splatnou 09.09.2013,
- suma 35,58 Eur faktúrou č. 7310101010 splatnou 09.10.2013, ktorá obsahovala poplatok za
obmedzenie služby- neplatenie vo výške 19,80 Eur s DPH,
- suma 30,26 Eur faktúrou č. 7311327571 splatnou 09.11.2013, ktorá obsahovala poplatok za prerušenie

služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur s DPH.

12. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 27.8.2015 Rámcovú zmluvu o postúpení
pohľadávok.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

14. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

16. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako

písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa § 44 ods. 2 zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade

s osobitnými predpismi,39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa §
59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

18. Podľa § 43 ods. 1 zákona podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s
vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí

primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať

údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

19. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaná zaviazala k finančnému plneniu za služby, ktoré
jej poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby jej boli riadne fakturované a žalovaná
ich riadne neuhradila. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich

s poskytovaním konkrétnych telekomunikačných služieb vo výške 66,33 Eur vyhovieť. Jednalo sa o
faktúru č. 7308984223 na sumu 40,09 Eur, č. 7310101010 na sumu 15,78 Eur, č. 7311327571 na sumu
10,46 Eur.

20. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od

1.2.2013,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných
faktúr s poukazom na § 517 ods. 1,2 OZ.

25. Pokiaľ ide o sumu 39,60 Eur, ktorá pozostávala z poplatku za obmedzenie služby - neplatenie vo
výške 19,80 Eur s DPH v zmysle faktúry č. 7310101010 a poplatku za prerušenie služby - neplatenie vo
výške 19,80 Eur s DPH v zmysle faktúry č. 7311327571, ktorú súd nepriznal a v tejto časti považoval
žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

26. Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.28. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi takéto druhy poplatkov v uvedenej výške. Pokiaľ ide o vyššie
spomínaný poplatok, súd poukazuje na to, že tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový
prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady
na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za

prerušenie služby - neplatenie a poplatku za obmedzenie služby - neplatenie (vo výške 16,50 Eur
bez DPH, resp. 19,80 Eur s DPH) bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do
definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a
nedostatočnej transparentnosti).

33. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

34. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho

pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

35. Sporné poplatky za upomienku oneskorenej platby, obmedzenie služby či prerušenie služby v
dôsledku neplatenia majú vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v

zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedeným poplatkom dodávateľ obchádza
ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.

36. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória
skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za

neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa
(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.
apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle
ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,

ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

37. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za

prerušenie služby - neplatenie so žalovanou výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie
o tom, že všeobecné podmienky a platný cenník, súd neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu
však žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.38. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo
k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42.Žalobcabolvkonaníprevažneúspešný.Súdmutedapriznalpomernúnáhradutrovkonania.Žalobca
si uplatňoval sumu 105,93 Eur a súd mu priznal sumu 66,33 Eur. Vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu potom súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 24 % (62 % - 38 %).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.