Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/594/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207802
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207802.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v exekučnej veci oprávneného: H. B.
J..S..Z.., R. XXX/A, T., IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: U. P. nar. XX.XX.XXXX bytom T. Č..
X, o vymoženie 1.237,65 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou,

Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod EX 4250/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 25.4.2016 č.k. 10Er/396/2015-14 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že o exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu vo
veci rovnakých účastníkov konania už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, preto ďalšiemu konaniu a
rozhodovaniu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania res eudicatae.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo
aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený
namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní a § 243d ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 2, § 232 Exekučného poriadku uviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto
exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu a je ním viazaný.
Zdôraznil, že exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne

závery)rozsudkurozhodcovskéhosúdu,aninedisponujeprávomocourušiťčimeniťrozhodnutie,ktoréje
exekučným titulom. Poukázal na Zákona o bankách, z ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že
povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Exekučný súd nesprávne
aplikoval ustanovenie § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom
konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení

exekúcie aplikovať zásadu „res iudicata“. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných
súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky auviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci
rovnako ako rozsudok všeobecného súdu a exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu,
či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať

neprijateľnosť zmluvných podmienok. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
23/2013-8, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými
zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu

jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci,
nezohráva fakt, že povinný bol v základnom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne
významnú úlohu. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a
ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Poukázal na ustanovenie § 73 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súdna exekútorka ani povinný za k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379, §
380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie

ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

8. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu sp. zn 15Er/214/2014 zistil, že v predmetnej veci už bolo
právoplatne rozhodnuté pod sp. zn.15Er/214/2014. Súd prvej inštancie v tejto veci rozhodol 10.2.2015
uznesením č.k. 15Er/214/2014-31 tak, že zastavil exekučné konanie. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 13.3.2015.

9. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Z uvedeného dôvodu bol súd prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku

rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 161 ods. 2 C.s.p..

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

12. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.

13. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie ako exekučný súd (§ 45 Exekučného poriadku) exekučné
konanie zastavil, pre neodstrániteľnú prekážku už rozhodnutej veci „res iudicatae“, keď zistil, že
v inom konaní sa oprávnený o tej istej veci už domáhal vymoženia rovnakej povinnosti uloženej

rovnakým exekučným titulom a medzi tými istými účastníkmi konania v rovnakom procesnom postavení.
V tomto inom konaní bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú
rozhodcovskú doložku, preto o tej istej rozhodcovskej doložke a exekučnom titule vydanom na jej
základe, už súd nemôže opätovne konať v tomto konaní.15. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené procesné podmienky konania, predmetné konanie
vykazuje neodstrániteľný nedostatok - „res iudicatae“ a dôvodne preto súd prvej inštancie zastavil

exekučné konanie.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

18.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).