Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/285/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614204822
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614204822.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o.,
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému Ľ. J., L., W. XX, o zaplatenie 1 015,53 € s prísl.,
za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov

OBRANA, Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom,
advokátom, Košice, Park Angelinum 2, IČO: 40 260 194, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
8C/179/2014-98 z 31.3.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že žalobca nie je povinný
nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi 93,23 €.
Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom, o. i., žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania
93,23 € vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2.Žalobca,vzmysle§201vspojenís§204ods.1O.s.p.vzneníneskoršíchpredpisov,podalvzákonnej
15 dňovej lehote odvolanie proti rozsudku v rozsahu priznaných trov právneho zast. vedľajšiemu
účastníkovi.

3. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka súd v odôvodnení rozsudku uviedol: Poukazuje na to, že v
tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, má oprávnenie vyplývajúce mu zo
zák. vystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Keďže
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť záver, že rovnako ako hlavný
účastník, má právo aj na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné ústavné právo podľa

čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR). Toto právo v rámci súdneho konania realizuje
aj možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným zástupcom advokátom a
vzniká mu zároveň právo na náhradu trov konania, kde podľa § 137 ods.1 O. s. p. patrí aj náhrada trov
právneho zast., ktorá môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov právneho zast. vznikne
tomu účastníkovi, na strane ktorého vystupoval. Účelnosť vynaložených trov je potrebné posudzovať
individuálne v každej veci podľa okolností za ktorých do konania vstúpil a či v konaní konkrétne

vykonal aj nejaké úkony. Vynaložené trovy účastníka, ale aj vedľajšieho účastníka konania musia byť v
príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako je to aj v tomto prípade, procesnú ochranu
proti takémuto nároku. V danom prípade vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení podal právny
rozbor veci, uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec a zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok,
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to uplatňovanie zmluvnej pokuty (ďalej len pokuta) 905,69

€. Takáto neprijateľná pokuta sa nedá ani moderovať do nároku na náhradu škody a nemožno ju ani
znížiť. Tiež vzniesol námietku premlčania. Uvedená argumentácia prispela k procesnému (aj keď nieúplnému) úspechu žalovaného v konaní a to v rozsahu 89,18 %. Preto v súvislosti s jeho náhradou trov
konania je toho názoru, že mu prináleží náhrada trov konania podľa § 142 ods.2,§ 146 ods.2 O. s. p.
a to podľa pomeru úspechu žalovaného v spore, teda účastník na strane ktorej vystupoval. Predmetom

konania bol nárok o zaplatenie 1 015,53 € s prísl., pričom vo výške 109,84 € bol tento nárok žalobcovi
aj priznaný, avšak vo výške 905,69 € bol žalovaný neúspešný, keďže zavinil zastavenie konania v tejto
časti.Vedľajšíúčastníkžiadalpriznaťtrovypozostávajúceztrovprávnehozast.118,98€vyčíslenépodľa
vyhl.č.655/04 Z. z. za 2 úkony a to prípravu a prevzatie zast. a podanie písomného vyjadrenia vo veci
(§ 14 ods.1 písm. a/,b/ AT) po 51,45 € + 2 x režijný paušál po 8,04 €. Priznal mu 78,36 % zo sumy

118,98 €, teda 93,23 €.
4. Žalobca v odvolaní ďalej (o. i.) uviedol: I. Odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu odôvodňuje v
zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. (jeho znenie citoval), keďže - podľa jeho názoru - súd priznal
náhradu trov právneho zast. vedľajšiemu účastníkovi, vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia
veci. II. Neúčelne vynaložené trovy právneho zast. vedľajšieho účastníka. Dovoľuje si poukázať na
neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zast. vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Citoval znenie § 142 ods.1 O. s. p. Jedným z predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov
konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa stotožňuje
s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako
napr. na zaplatenie súdnych poplatkov či hotových výdavkov. Má za to, že trovy právneho zast., ktoré
sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné

bránenie práva. V nadväznosti na uvedené si dovoľuje poukázať na Uznesenie Krajského súdu (ďalej
len KS) Banská Bystrica 17Co/91/2012 z 25.4.2012 (citoval z jeho odôvodnenia). Dovoľuje si poukázať
aj na Uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 (z jeho odôvodnenia citoval). Citoval, čo sa
uvádza v uznesení KS Bratislava 9Co/375/2013 z 25.6.2013. III. Vedľajší účastník a jeho odbornosť pri
poskytovaní ochrany spotrebiteľovi. Vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom

ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má
zák. priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam, už tým, že v konaní
nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu (§ 93 ods.2 O. s. p.). Uvedené procesné právo
zák.viažeibanaobčianskezdruženie,ktoréhohlavnoučinnosťoujeochranaprávspotrebiteľa,zdôvodu
ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a

súdnom konaní (§ 25 zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Výkonom ochrany spotrebiteľských
práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo
správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred
ostatnými,boloumožnenie,abymohlivzhľadomnaichodbornúpripravenosťbezpotrebyprávnehozast.
zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského

združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je
schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ak
by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, mohlo by poskytnúť predmetnú
ochranu aj iné občianske združenie zastúpené zástupcom rovnako ako spotrebiteľské združenie. Z §
93 ods.2 O. s. p., ako aj z § 25 zák.č.250/07 Z. z. je však zrejmé, že zák. uprednostňuje združenia na

ochranu spotrebiteľa práve pre ich odbornú pripravenosť po právnej aj personálnej stránke. Úmyslom
zákonodarcu bolo poskytnúť spotrebiteľom kvalifikovanú pomoc práve prostredníctvom združení na
ochranu spotrebiteľa. Ak bolo potrebné právne zast. spotrebiteľského združenia, nebol dôvod na
jeho pribratie do konania, nakoľko by nevedelo naplniť svoj hlavný predmet činnosti. Dovoľuje si
v tejto súvislosti poukázať na uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 (citoval, čo je v

ňom, o. i., aj uvedené). Nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc,
avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zast., ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky, a z toho dôvodu aj zák. privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu
do konania). IV. Účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Tým, že vedľajší účastník žiada
priznať trovy právneho zast., priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako

spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol žalovanému právnu pomoc
advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zast. Z uvedeného vznikajú
pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do
konania bol zastúpený advokátom, hoci ešte nevedel o akú právnu vec ide. Sám vedľajší účastník
neposkytoval ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania

zák. priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Taktiež poukazuje na skutočnosť,
že v súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni
vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez zástupcu a jednoducho by poukázal na súvisiace
rozhodnutia. Nie je potrebné právne zastupovanie a trovy, ktoré vznikli sú len účelové. Podľa jehonázoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do
súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené zástupcom bez toho, aby vopred
vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana

spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. V tejto súvislosti si dovoľuje poukázať
na uznesenie KS v Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013 (citoval ďalšiu časť z jeho odôvodnenia). V. Prínos
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Taktiež si dovoľuje poznamenať, že vedľajší účastník, odborne
spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ust. a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského

združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Na uvedenú skutočnosť poukázal Okresný
súd (ďalej len OS) Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí 13C/54/2012 z 26.6.2012 (citoval z neho).
Vedľajší účastník, teda do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých
iných konaniach žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania
nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu a nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú
povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. VI. Súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. V

zmysle § 93 ods.2 O. s. p. nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania,
ale zák. ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv
o ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú
§ 93 ods.1 a 2 O. s. p.) je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vystupovať. Potreba
súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Dovoľuje si v tejto súvislosti

poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 3Cdo188/212 z 5.2.2013 (citoval z jeho
odôvodnenia). Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní
môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má
právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník.
V zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť

o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí
mať súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí,
resp. či nevyjadril nesúhlas. Súd musí taktiež zák. zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný
nesúhlasný procesný úkon účastníka. Na uvedenú skutočnosť poukázal NS SR vo svojom rozhodnutí
3Cdo 188/212 z 5.2.2013. VII. Domnienka podľa § 101 ods.3 O. s. p. Citoval znenie § 101 ods.3 O. s.

p. Má za to, že uvedená výzva adresovaná účastníkom konania sa použije vtedy ak, súd bude vyzývať
účastníkov, aby sa vyjadrili o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania. V prípade,
ak by súd chcel použiť uvedené ust. na prípad vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, dovoľuje si uviesť, že použitie § 101 ods.3 O. s. p. neprichádza v tomto prípade do
úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu konania. Na vyriešenie otázky procesného

postavenia subjektov, „ktorý“ sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101
ods.3 O. s. p. Na uvedenú skutočnosť poukázal NS SR vo svojom rozhodnutí 3Cdo 188/212 z 5.2.2013.
VIII. Prostriedky poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa. Ďalej je potrebné uviesť, že
Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií
na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Napr. Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS

bola 29.2.2012 udelená dotácia MH SR vo výške 4 000 €, na základe zmluvy o poskytnutí dotácie na
realizáciu projektu: Zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi, zverejnenej na webovom sídle
Centrálneho registra zmlúv pod registračným č.126/2012-4220-4330. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že MH SR poskytnutými dotáciami jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení a zároveň
podporuje odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľov. Prijatím dotácie zo

štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola 2 x hradená účasť vedľajšieho účastníka
v konaní. Ako vyplýva z uvedeného, vedľajší účastník, ako subjekt zriadený za účelom pomoci a
odborného zastúpenia spotrebiteľov v súdnom konaní, teda spôsobilý na zastupovanie spotrebiteľov
si neúčelne uplatnil trovy vynaložené na jeho právne zast., v rozpore so zámerom zákonodarcu. V
predmetnom konaní vzniká pochybnosť či cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa alebo

profit z náhrady trov právneho zast. IX. Návrh rozhodnutia odvolacieho súdu. Citoval znenie § 220 O. s.
p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol v zmysle cit. § 220 O. s. p. rozsudok v napadnutej časti
zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania sa trovy konania nepriznávajú a vedľajší účastník sa
zaväzuje nahradiť mu trovy odvolacieho konania (v prílohe ich vyčíslil), všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

5. K odvolaniu žalobcu vedľajší účastník uviedol, o. i., nasledovné: S účinnosťou od 15.10.2008 O.
s. p. zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vstupovať ako vedľajší účastník v konaní. Pri tejto
skupine ide o iné posudzovanie kritérií na vedľajšie účastníctvo ako pri prvej skupine vedľajšieho
účastníctva. Pokiaľ pri prvej skupine musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledkukonania, v druhej skupine legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zák.,
v tomto prípade zák.č.250/07 Z. z. Podľa jeho názoru na jeho vstup do konania postačuje preukázať,
že je právnická osoba a jej predmet činnosti spočíva v ochrane zák. stanovených práv. Je právnickou

osobouzriadenouzaúčelomkolektívnejochranyspotrebiteľov,napodávaniežalôbpodľazák.oochrane
spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.250/07 Z .z.), na zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a
vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods.2 O. s. p./ viď stanovy
Združenia/. Z jeho elektronického podania zo 17.9.2014 vyplýva, že po oznámení vstupu do konania
a oboznámení sa s predmetom konania, vstupuje do konania z dôvodu žalobcom uplatnenej pokuty

vo výške 905,69 €, ktorú z dôvodov, ktoré uviedol v predmetnom podaní považuje na neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť. Zároveň v súvislosti s
praxou s podaniami žalobcu, ktorými tento žiada priznať pokutu alternatívne ako náhradu škody
predstavujúcu rozdiel medzi bežnou predajnou cenou koncových zariadení a akciovou cenou za, ktorú
boli žalovanému odpredané, resp. prenajaté právnym predchodcom žalobcu, uviedol, že moderácia
neprijateľnej zmluvnej podmienky je neplatná nakoľko absolútne neplatný právny úkon nie možné

moderovať a keďže na žalobcu ako postupníka bola postupcom pohľadávky postúpená pohľadávka
iba titulom pokuty, žalobca tak nie je vo veci aktívne procesne legitimovaný uplatniť nárok na náhradu
škody, ktorý na neho postúpený nebol a poukázal na faktúru, ktorou bola pokuta vyfakturovaná jeho
právnym predchodcom. Z dôvodu právnej istoty na základe uvedeného zároveň vzniesol aj námietku
premlčania.Čosatýkajehooprávneniavzniesťnámietkupremlčaniaakooprávnenejosoby,poukázalna

uznesenieKSvTrenčíne19Co/307/2012z12.2.2014,kdesúdkonštatujespoukázanímnarozsudkyNS
Českej republiky 25Cdo/539/2008 z 19.2.2009 a 21Cdo/2313/2004 zo 7.7.2005, že uplatnenie obrany
proti žalobe je procesným právom účastníka konania a rovnaké právo má v zmysle § 93 ods.3 O. s.
p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na strane žalovaného. Na tom, že ide o procesné
právo, nič nemení skutočnosť, že ako obrana proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z

hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), lebo procesné právo tieto námietky uplatniť
za konania nemožno zamieňať s tým, že majú pôvod v hmotnom alebo len procesnom práve. Následne
podaním zo 17.3.2016, zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie pokuty vo výške 905,69 €. Súd
konanie v tejto časti na základe dispozičného úkonu žalobcu zastavil v súlade s § 96 ods.1 O. s. p.
Citoval znenie § 146 ods.2 O. s. p. V prejednávanej veci jednoznačne nejde o prípad, kde by bola žaloba

v časti o zaplatenie pokuty vo výške 905,69 €, podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby v tejto časti by
došlo pre správanie žalovaného. Ďalej treba zdôrazniť, že súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
pokuty vo výške 905,69 € na základe dispozičného úkonu žalobcu, pred prvým pojednávaním, teda
odvolanie sa žalobcu na § 5b z.č.250/07 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014 v zmysle, ktorého súdy
ex offo posudzujú jednak premlčanie spotrebiteľských veciach tak oslabenie nároku predávajúceho pre

inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod (neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy - v danom
prípade pokuta), ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, je v
danom prípade absolútne irelevantné, nakoľko súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom
v časti pokuty, vôbec nepristúpil k preskúmaniu jeho nárokov vo vzťahu k § 5b z.č.250/07 Z. z., resp.
skúmaniu neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy a tak v časti o trovách konania súd správne

aplikoval § 146 ods.2 O. s. p. V zmysle uznesenia KS v Trenčíne 17Co/109/2013 z 29.5.2013, ktorým
odvolací súd rozhodol o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi po zastavení konania v dôsledku
späťvzatia žaloby žalobcom a to po doručení vyjadrenia vedľajšieho účastníka, ktorým vzniesol v konaní
námietku premlčania, súd konštatuje, že aplikovať vo veci § 150 ods.1 O. s. p., nie je dôvodné nakoľko
neboli splnené zákonné predpoklady pre postup súdu podľa tohto ust. a to existencia dôvodov hodných

osobitného zreteľa. V danej veci KS Trenčín ďalej odôvodňuje aplikáciu § 146 ods.2 O. s. p. tým, že
zavinenie za zastavenie konania sa posudzuje z hľadiska procesného práva a nie hmotného práva,
lebo potom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej, takže by po zastavení konania
súd ďalej skúmal dôvodnosť žaloby vo veci. Ak vzal žalobca žalobu späť, z procesného hľadiska
zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto zákonného ust., že procesne zavinil zastavenia

konania. Uvedená právna argumentácia KS Trenčín je - podľa jeho názoru - plne aplikovateľná aj v
prípade čiastočného zastavenia konania v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu, kde jednoznačne
nejde o prípad, kde by bola žaloba v časti o zaplatenie pokuty vo výške 905,69 €, podaná dôvodne.
V tejto súvislosti treba zároveň poukázať na aktuálnu judikatúru súdov SR, ktorými bola pokuta zo
zmlúv právneho predchodcu žalobcu určená ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, pričom

žalobca svojim postupom koná v rozpore s § 53a O. z., keďže „sa“ na základe uvedeného „sa“ mal
používania predmetnej zmluvnej podmienka „zdrať“. V zmysle § 93 ods.4 O. s. p. má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda aj v súlade s § 24 a § 25 ods.1 O. s. p. realizujúc
tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi. Poukazuje na uznesenie KS v Prešove 6Co/219/2012z 31.7.2013, v zmysle ktorého aj s poukazom na § 137 O. s. p. o druhoch trov konania, je služba
advokáta u právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv pochopiteľná a logická, pretože
úspech v konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj

schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Citujúc uvedené rozhodnutie tak, náklady s
týmspojenésúvzásadeúčelné,čosavplnejmierevzťahujeajnamožnosťvedľajšiehoúčastníkadaťsa
zastupovať v konaní advokátom. Čo sa týka právnej hodnoty jeho vstupu, tak poukazuje na skutočnosť,
že má vedomosť o viacerých sporoch kde súdy neprihliadali na neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách ex offo a svojimi rozhodnutiami zaviazali žalovaných plniť v celom rozsahu aj

napriek tomu, že časť, resp. celý žalobou uplatnený nárok sa opieral o neprijateľné zmluvné podmienky
zo spotrebiteľských zmlúv a priaznivejší výsledok v súdnom spore bol z pohľadu spotrebiteľa dosiahnutý
až procesnou intervenciou vedľajšieho účastníka na jeho strane. V zmysle uvedeného tak, naopak stúpa
význam a úloha vstupov vedľajšieho účastníka na ochranu žalovaného spotrebiteľa, ktorého činnosťou
a procesnou aktivitou dochádza k naplneniu zákonodarcom sledovaného cieľa právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľov, ako tomu bolo aj v konkrétnom prípade. Poukazuje na

prax žalobcu, ktorý dlhodobo a opakovane - tak ako aj uvádza súd v odôvodnení rozsudku - uplatňuje
voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv, resp. premlčané
pohľadávky, ktoré na neho boli postúpené Slovak Telekom-om a.s. a teda je logické, že voči takýmto
„nárok“ žalobcu viď konkrétny prípad, bude opakovane vystupovať na ochranu spotrebiteľov využívajúc
konkrétneprocesnépostupyvzávislostiodokolnostíkonkrétnehoprípadu.Jehoprocesnýpostupjeteda

priamo determinovaný konaním žalobcu. Konateľom BL Telecom collection s.r.o. je JUDr. Peter Štrpka.
Advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom zhodným so sídlom žalobcu, t.j. Šoltésovej
14, Bratislava) podáva formulárové hromadné žaloby na vymáhanie nárokov žalobcu z neprijateľných
zmluvných podmienok postúpených na neho Slovak Telekom-om a.s. /viď ďalej podania ako námietky
voči jeho vstupu do konania a následné odvolania voči uzneseniam o jeho pripustení do konania a

nakoniec aj príklad podaného odvolania vo veci voči jeho trovám konania všetko štruktúrované do
obsahovo identických bodov od bodu I až VII/. V tomto smere by bolo namieste aplikovať voči žalobcovi
§ 150 O. s. p., nakoľko v konaniach v ktorých vystupuje ako žalobca podáva formulárové žaloby a
vyjadrenia, čo z hľadiska právnej a časovej náročnosti úkonov právnej služby, ako aj skutočnosti, že
samotnýJUDr.P.Štrpkajekonateľomspoločnosti,ktorúzastupujea,ženadruhejstranestojíspotrebiteľ,

zakladá otázku účelnosti a oprávnenosti trov právneho zast. žalobcu, resp. ich nadbytočnosti a vytvára
takpriestorpresúdy,abymutietominimálnezčastinepriznávaliatoichprimeranýmkrátením.Vovzťahu
k námietke žalobcu je potrebné uviesť, že kompetencie vedľajšieho účastníka podľa zák.č.250/07 Z. z.
priamo predpokladajú, že združenie ako vedľajší účastník sa bude v nevyhnutnej miere oboznamovať
s osobnými údajmi a je povinné ich chrániť. Vedľajší účastník má podľa prvej vety § 93 ods.4 O. s.

p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, a teda má právo, o. i., aj nazerať do súdneho
spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu
vecných nákladov (§ 44 ods.1 O. s. p.), pričom táto činnosť priamo predpokladá možnosť oboznámenia
sa s osobnými údajmi účastníkov konania a príp. aj s predmetom telekomunikačného tajomstva, ak je
aj to obsahom súdneho spisu. Tým ale nie je dotknutá jeho povinnosť chrániť takto získané osobné

údaje (podľa zák.č.428/02 Z. z. o ochrane osobných údajov) a zachovávať telekomunikačné tajomstvo
(podľa § 63 ods.2 zák.č.351/11 Z. z. o elektronických komunikáciách) a vyvarovať sa zneužitia svojho
postavenia vedľajšieho účastníka v konaní. Na základe návrhu OS Brezno bolo iniciované konanie o
posúdenie súladu § 93 ods.2 O. s. p. s čl.19 ods.2 a 3 Ústavy SR, pričom výsledok tohto konania je
taký, že Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí pléna 29.1.2014 rozhodol o odmietnutí tohto návrhu.

Skutočnosť, že sa právnické osoby vstupujúce do konania z doručených rovnopisov žalôb oboznámia
s podstatnými okolnosťami prípadov vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je
stanovený v § 79 ods.1 O. s. p., nepredstavuje podľa Ústavného súdu SR, vychádzajúc z odôvodnenia
tohto jeho rozhodnutia, neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie podľa čl.19 ods.2
a 3 ústavy, zmyslu a účelu § 93 ods.2 O. s. p., ktoré možno interpretovať a aplikovať v spojitosti s

ďalšími procesnými ust. obsiahnutými v O. s. p. a tiež s prihliadnutím na limity spracúvania osobných
údajov dané aktuálnou právnou úpravou označené ust. O. s. p. nie je možné považovať za spôsobilé
zasiahnuť do základného práva garantovaného čl.19 ods.2 a 3 ústavy. Cituje uznesenie KS Banská
Bystrica 17Co/506/2014 zo 14.5.2014, v zmysle ktorého podľa § 93 ods.2 O. s. p. účinky vstupu
vedľajšiehoúčastníkadokonanianastávajúužokamihomdoručeniaoznámeniaovstupesúdu,výslovný

súhlas podporovaného účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane
nie je potrebný, dôvodom nepripustenia vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas
podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu. Následný súhlas podporovaného účastníka sa
vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykonáčo zodpovedá výkladu rozhodnutia NS SR 3Cdo 188/2012, na ktoré žalobca vo svojom podaní sám
poukázal, avšak účelovo nesprávne interpretoval a interpretuje. Poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu
prax odvolacích súdov, ktoré podali k rozporovanej otázke prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka

do konania do 31.12.2014 jednoznačné právne stanoviská a rozhodnutia viď uznesenie: KS Trnava
9Co/356/2013 z 12.8.2014 a 24Co/109/2015 z 15.4.2015, KS Banská Bystrica 14Co/643/2014 z
30.6.2014 a 15Co/942/2014 zo 16.7.2015, KS Nitra 8Co/696/2014 z 30.9.2014 a 8Co/1165/2014 z
20.2.2015, KS Žilina 9Co/42/2015 z 29.1.2015, KS Košice 6Co/682/2014 z 29.9.2014, 5Co/842/2014 z
27.1.2015, 6Co/705/2014 z 9.7.2015, 6Co/40/2015 z 29.5.2015 a 5Co/866/2014 z 27.3.2015. Oznámil

svoj vstup do konania na strane „žalovanej spotrebiteľky“ za účinnosti uvedenej právnej úpravy a
predložil súdu výpis z registra občianskych združení vedený MV SR, z ktorého jednoznačne vyplýva
predmet jeho činnosti. Do konania vstúpil v r.2014, pričom z právnej argumentácie žalobcu vyplýva,
že argumentuje v spojitosti s § 93 ods.3 O. s. p., účinného od 1.1.2015 v zmysle z.č.353/14 Z. z., a
teda retroaktívne. Zmena právneho režimu je výrazným zásahom do právnej istoty účastníkov konania.
Intertemporálne ust. O. s. p. neriešia otázku časovej pôsobnosti na právne vzťahy vzniknuté do zmeny

§ 93 ods.3,5 a 6 O. s. p. vykonané zák.č.353/14 Z. z., avšak na základe analógie možno dospieť k
záveru, že zámerom zákonodarcu bolo ponechať právne vzťahy vzniknuté do 31.12.2014 pod režimom
O. s. p., nevynímajúc § 93 ods.1,2,3,4 O. s. p. Citoval, čo sa uvádza v prechodných ust. O. s. p. v §
355 druhá veta. Všeobecne platná zásada je, že nie je možné vždy bezvýhradne uplatniť princíp, že
nové predpisy sa uplatnia ihneď, a to i na konania začaté pred ich účinnosťou. Bezvýhradné uplatnenie

ostatne uvedeného princípu by totiž viedlo k zásahu do už vzniknutých procesných práv účastníkov.
Zastáva názor, že v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov,
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou zák.č.353/14 Z. z., zostávajú zachované.
Z jeho strany tak, boli splnené všetky zákonné náležitosti v čase jeho vstupu do konania. Citujúc z
uznesenia KS Bratislava 11Co/61/2015 z 27.5.2015, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu

OS Pezinok 33C/27/2014 z 10.3.2015 o pripustení vedľajšieho účastníka OZ OBRANA do konania na
strane žalovaného spotrebiteľa, a to za procesnej situácie, že sa žalovaný na výzvu súdu k vstupu
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane k jeho vstupu nevyjadril (čim nevyjadril výslovný
nesúhlas), KS Bratislava uvádza, že § 93 O. s. p. v spojení s § 355 O. s. p. má charakter procesnoprávny
čo znamená, že reguluje právne vzťahy dopredu, nie spätne „a a“ teda akceptuje požiadavku právnej

istoty a dôvery subjektov práva v právo samotné tým, že stanovuje pravidlo o zachovaní právnych
účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou z.č.353/14, t.j. pred 1.1.2015. Za podstatnú súd
posúdil skutočnosť, že v danom čase by mohol byť dôvodom nepripustenia vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka konania. Opäť citujúc z uznesenia
tentokrát KS Nitra 5Co/640/2015 z 30.6.2015, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu OS

Komárno 8C/224/2012 z 11.12.2014 o pripustení vedľajšieho účastníka OZ OBRANA do konania na
strane žalovaného spotrebiteľa, a to za opäť identickej procesnej situácie, že sa žalovaný na výzvu súdu
k vstupu vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane k jeho vstupu nevyjadril, odvolací súd KS
Nitra uvádza, že tá skutočnosť, že sa žalovaný k výzve nevyjadril ešte neznamená, že by s takýmto
vstupom nesúhlasil, práve naopak, s poukazom na § 101 ods.3 O. s. p. uvedená nečinnosť žalovaného

znamená, že voči takémuto vstupu vedľajšieho účastníka na jeho strane nemá žiadne pripomienky.
Záverom poukazuje a cituje uznesenie KS Nitra 8Co/302/2015 z 29.5.2015, ktorým zrušil uznesenie
OS Komárno 8C/124/2014 z 11.9.2014, ktorým prvostupňový súd nepripustil do konania vedľajšieho
účastníka OZ OBRANA a to na základe - ako odvolací súd uvádza - nezákonnej výzvy prvostupňového
súdu, ktorou založil nezákonnú fikciu nesúhlasu žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka do konania

v prípade jej nevyjadrenia sa k oznámeniu vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v danej veci uzatvára,
že výzva súdu adresovaná účastníkom konania, aby sa vyjadrili k vstupu vedľajšieho účastníka do
konania sa netýka postupu a vedenia konania, a z tohto dôvodu sa ani nemôže uplatniť domnienka v
zmysle § 101 ods.3 O. s. p. (uznesenie NS SR 3Cdo/188/2012 z 5.2.2013). Zároveň opäť poukazuje
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Beian vs. Rumunsko (č.1) zo 6.12.2007 v

ktorom súd rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie
Dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne čl.6 ods.1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl.14 Dohovoru
v spojení s čl.1 Protokolu č.1. Čo sa týka trov spojených s vyhotovením kópií podaní pre neho uvádza,
že ako združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľov je v zmysle § 4 ods.2 z.č.71/92 Zb. o súdnych
poplatkoch oslobodený od všetkých súdnych poplatkov, nakoľko sa v danom prípade jedná o osobné

oslobodenie od poplatkov na rozdiel od § 4 ods.1 z.č.71/92 Zb. kde sa jedná o vecné oslobodenie
od poplatkov vzťahujúce sa iba na súdny poplatok za žalobu. Vo vzťahu k bodu VIII odvolania -
Prostriedky poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa uvádza, že mu nebola Ministerstvom
hospodárstva SR poskytnutá žiadna dotácia na jeho činnosť. Svojou činnosťou napĺňa ciele politikyEurópskej únie (ďalej len EÚ) v oblasti ochrany práv spotrebiteľov [čl.169 Lisabonskej zmluvy,čl.38
Charty základných práv EÚ, „príslušnosť“ smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora (ďalej len SD) EÚ,
ako aj vnútroštátnu právnu úpravu o ochrane spotrebiteľov]. V zmysle rozsudku SD EÚ vo veci C-

279/09, združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta, ako aj na náhradu trov konania.
Ako príklad rozhodovania odvolacích súdov aktuálne poukazuje na rozhodnutie vo veci samej za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a to uznesenie KS Banská Bystrica 16Co/1562/2014 z
13.2.2015, ktorým odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil tak rozsudok OS Lučenec
13C/102/2014z25.9.2014,ktorýmprvostupňovýzamietolžalobužalobcuvčastinímuplatnenejpokutya

zaviazal žalobcu k náhrade trov vedľajšieho účastníka konania. V rámci odvolacieho konania bol žalobca
zároveň zaviazaný k náhrade trov odvolacieho konania, pričom odvolací súd aj v tomto prípade podal
na námietky žalobcu k vstupu vedľajšieho účastníka do konania bez vyjadreného súhlasu žalovaného
ucelený výklad, ktorý je žalobcovi dobre známy, pričom tento aj napriek uvedenému podáva hromadné
formulárové identické podania, ktorými zahlcuje súdy. Aktuálne poukazuje na rozhodnutia 2 senátov
KS Trnava vo veci samej k otázke účelnosti trov vedľajšieho účastníka a to konkrétne uznesenie

11Co/735/2014 zo 14.8.2015 a 26Co/266/2015 z 31.7.2015. Prvým z rozhodnutí KS Trnava ako odvolací
súd o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, zmenil uznesenie prvostupňového súdu OS
Skalica 5C/317/2013 z 19.8.2014, ktorým prvostupňový súd v danej veci konanie zastavil a vedľajšiemu
účastníkovi, ktorý vo veci vzniesol námietku premlčania nepriznal trovy konania z dôvodu neúčelnosti.
KS Trnava uznesením 11 Co/735/2014 zo 14.8.2015 vyhovel odvolaniu vedľajšieho účastníka a zmenil

tak uznesenie prvostupňového súdu a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
akoajtrovodvolaciehokonania.Citujúctotouznesenie,odvolacísúduvádza,žeaksamôžedaťúčastník
konania vrátane vedľajšieho účastníka zastúpiť advokátom nejde v žiadnom prípade o navyšovanie trov
konania, ale o vznik trov v dôsledku ústavného práva na zastupovanie a iný záver by bol neprijateľný a v
rozpore s Ústavou SR ako aj O. s. p. Aj v skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci

je akceptovateľné aplikujúc čl.47 ods.2 Ústavy SR, aby bol účastník zastúpený advokátom. Takéto trovy
konania sú účelne vynaložené už aj s poukazom na to, že v Združení na ochranu spotrebiteľov OBRANA
sú angažovaní laici z oblasti práva a preto už aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť a jej špecifické
postavenie v súdnom spore mala právo na zastúpenie advokátom. Odvolací súd ďalej uzatvára, že vo
vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka nie je možné aplikovať ani § 150 O. s. p., nakoľko vo veci neboli

zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali (tak ako tomu bolo aj v konaní, ktorého sa týka toto
dovolanie) aplikáciu tohto zákonného ust. Iným výkladom by došlo k zvýrazneniu nerovnosti zbraní a
diskriminácii medzi účastníkmi konania obzvlášť v spotrebiteľských veciach, z ktorej akoby vyplývalo, že
žalobca môže byť v konaní zastúpený, ale žalovaný by nemal byť, resp. nie dostatočne kvalifikovane,
pretože tak žalobcovi v prípade neúspechu zbytočne narastajú trovy, čo je ako konštatuje odvolací

súd v uvedenom uznesení KS Trnava 11Co/735/2014 zo 14.8.2015, neprijateľný záver v rozpore s
Ústavou SR a O. s. p. Druhý senát KS v Trnave, na ktorý taktiež poukazuje, uznesením 26Co/266/2015
z 31.7.2015 dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom v otázke účelnosti trov vedľajšieho
účastníkavyslovenýmvužcit.uzneseníKSTrnava11Co/735/2014zo14.8.2015,keďpotvrdiluznesenie
prvostupňového súdu OS v Skalici 7C/171/2014 z 26.2.2015 a žalobcu zároveň zaviazal k náhrade trov

odvolacieho konania. Okrem poukázania na čl.47 ods.2 Ústavy SR a § 137 ods.1 O. s. p. poukázal v
danom prípade odvolací súd aj na uznesenie NS SR 7Cdo 83/2012 z 19.7.2012, ktorým tento judikoval,
že porušenie § 25 ods.1 O. s. p., teda práva účastníka zvoliť si ako zástupcu advokáta, je v rozpore
s ústavným princípom rovnosti účastníkov súdneho konania. Na podporu svojich tvrdení poukazuje aj
na právny názor, ktorý vyslovil KS v Košiciach v uznesení 2Co/15/2014 z 5.6.2014, keď v odôvodnení

tohto rozhodnutia uviedol, že účelnosť trov konania treba interpretovať v súlade s čl.47 ods.2 Ústavy
SR a § 3 ods.4 zák.č.250/07 Z. z., teda že do obsahu základného práva na právnu pomoc v konaní
pred súdmi nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania advokátom. Súd ďalej dodáva, že zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť združenia, aby vo veciach, v ktorých je účastníkom
alebo vedľajším účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva

na právnu pomoc, ktoré patrí každému, vrátane právneho zast. advokátom. Súčasťou právnej ochrany
spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods.1 O. s. p., ktorý akceptuje, že združenie
spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania,
ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada - ako súd uzatvára - by
mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúce v zastúpení

advokátombolizbytočné,resp.neúčelnépričomsúdvyhodnotilvznesenúnámietkupremlčaniazostrany
vedľajšieho účastníka jednoznačne za dôvodnú, čo viedlo k zamietnutiu žaloby, čím postup vedľajšieho
účastníka splnil funkciu a sledovaný cieľ, t.j. ochranu spotrebiteľa. Uvedenú právnu argumentáciu
vo vzťahu k otázke účelnosti trov konania vedľajšieho účastníka potvrdzuje aktuálna rozhodovaciaprax odvolacích súdov v rámci celej SR, kde predmetné súdy jednoznačne konštatovali ich účelnosť
(viď): Uznesenie KS Prešov 18Co/242/2014 z 27.11.2014, Uznesenie KS Košice 5Co/143/2015 zo
14.4.2015 a 2Co/356/2015 zo 16.7.2015, Uznesenie KS Banská Bystrica 17Co/139/2014 z 10.2.2015,

17Co/1362/2014z28.4.2015a17Co/218/2014z19.2.2015.Nadväzujúcnauvedenépovažujerozsudok
súdu v časti napádaného výroku o jeho trovách konania za rozhodnutie, ktoré vychádza zo správneho
skutkového a právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhuje napadnutý
rozsudok v časti, ktorej sa týka odvolanie žalobcu, t.j. o jeho trovách konania potvrdiť a zároveň zaviazať
žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania 17,38 € v zmysle ich písomného vyčíslenia, na účet jeho

zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V prípade, že odvolací súd sa nestotožní s uvedenou
právnou argumentáciou, žiada - v súlade s § 150 ods.1 O. s. p. - žalobcovi trovy odvolacieho konania
nepriznať a to so zreteľom na dôvody osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku,
ako aj dôvodov neúčelnosti trov právneho zast. žalobcu, ktorý v zastúpení advokátom podáva hromadné
identickéformulárovéžaloby,vyjadreniaakoajodvolania,kdemenílenč.konania,označenieúčastníkov
konania a predmet konania (viď uznesenie NS SR 6MCdo 9/2013, ktoré paradoxne žalobca sám cituje

vo svojom odvolaní).
6. Podľa 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Rozsudok, okrem výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi, nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v
odvolacom preskúmavaný.
9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že, čo sa
týka výroku rozsudku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi, nie sú splnené podmienky na
potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobca nie je
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 93,23 €.
10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod je daný.

11. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

13. Súd prvej inštancie, pokiaľ vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, použil správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
žalobcu a vedľajšieho účastníka.
14. V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast.,

nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno
považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom
na svoj cieľ - bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší
účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri
účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva

samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj
právnickej osobe, ak vystupuje v spore a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo naúhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastúpením v rámci zák. upravených možností,
t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta, avšak tým, že sa mu

neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené,
lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS 78/03
z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce
medzi trovy konania zahŕňalo i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá bola oprávnená zastupovať

v konaní podľa osobitného predpisu, avšak šlo o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny
vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania,
vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej
činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených
záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako

profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie
advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi
konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy
za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, že
aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého

konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastupovanie splnomocňujú advokáta,
čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalobcovi nebola náhrada trov konania priznaná podľa § 257 CSP, so zreteľom na dôvody hodné
osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe a okolnostiach sporu.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.