Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 27, 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Er/353/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4305207708
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Krátka
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4305207708.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. U. H. XX, XXX XX N., o vymoženie
836,49,-eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej, Exekútorský
úrad so sídlom v Dunajskej Strede, Nám. Á. Vámbéryho č. 5249/13B, nevyhnutné trovy exekúcie vo
výške 100,94 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe poverenia číslo 5402 029253* vydaného dňa 21.06.2005 pod č.k. 12Er/353/2005-11, EX
416/2005 tunajší súd poveril súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú vykonaním exekúcie podľa
vykonateľnej notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade so sídlom v Partizánskom, Generála

Svobodu č. 1069, notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, pod sp.zn. N 1116/2005, NZ 9700/2005 zo dňa
05.03.2005.

Exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 1116/2005, NZ 9700/2005 zo dňa 05.03.2005 spísaná
na Notárskom úrade so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069, notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa
príslušných predpisov procesného práva, t.j. sa skúma formálna a materiálna stránka vykonateľnosti.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. Exekučného poriadku.

Z citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že predpokladom materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice je označenie oprávnenej osoby, právny záväzok, právny dôvod,predmet a čas plnenia a prítomnosť a riadne označenie povinnej osoby, ktorá s vykonateľnosťou
výslovne súhlasí. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou, notárskej zápisnice je jej
najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z

notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako účelom a cieľom
každého občianskoprávneho súdneho konania je zavŕšiť vzniknutý spor právoplatným a vykonateľným
rozhodnutím súdu. Súhlas povinnej osoby, ako právny úkon, nemožno posudzovať podľa predpisov

hmotného práva, nakoľko to vylučuje jeho účel a cieľ. Povinný týmto prejavom vôle súhlasí s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako s kategóriou procesného práva. Uvedeným prejavom vôle
povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného
štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom
na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon
priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu /nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z 13.7.2000/. Preto nie je mysliteľné, aby sa prejav vôle
zameraný na vznik exekučného titulu posudzoval podľa hmotného práva, ale jeho posúdenie možno
urobiť iba podľa predpisov procesného práva (zák.č. 323/1992 Zb. ). Je to teda procesný úkon.

Exekúcia v predmetnej veci je vedená na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorej

skutkovým a právnym základom je Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 14.000 Sk
a povinný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 11.200 Sk, teda celkovo
zaplatiť sumu 25.200 Sk, v 10 mesačných splátkach po 2.520 Sk.

V predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného
v Zmluve o úvere číslo XXXXXXX zo dňa 26.10.2004 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska kancelára
Za Kasárňou 1, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na
podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.

K tejto skutočnosti súd uvádza, že takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu je
v rozpore s ustanovením § 22 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného
nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Potom takéto splnomocnenie je
pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho

úkonu,ktorýmjesplnomocnenienaspísanienotárskejzápisnice,ktorýmdošlojednakkuznaniuzáväzku
povinného ako aj k určeniu lehoty na plnenie je zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica
nemôžebyťexekučnýmtitulomoprávňujúcimviesťvočipovinnémunútenývýkonpovinnostivymedzenej
v exekučnom titule.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

S poukazom na to, že sa v predmetnej exekúcií vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovanie v jej
vykonávaní, súd rozhodol v súlade § 57 odsek 1 písmena g) Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zároveň ju z uvedeného dôvodu zastavil.

Ustanovenie § 200 ods. 1 EP uvádza, že trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Uznesením Okresného súdu Levice č.k. 12Er/353/2005-22 zo dňa 28.01.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.11.2010, súd vyhovel návrhu oprávneného a vykonávaním exekúcie vedenejpôvodne u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MSSR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej
do 30.4.2008) v znení nesk. predpisov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa odseku 2 cit. ustanovenia vyhl., základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64,-
eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa odseku 3 cit. ustanovenia vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je

3,32,- eura.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
d) doručenie exekučného príkazu
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní
g) každé zisťovanie bydliska povinného

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy
i) každé zisťovanie účtu povinného
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 100,94 eura (vrátane 20% DPH) pozostávajúce z
hodinovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 cit. vyhl. za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie

a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia (1 hodina), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie
(1 hodina), vypracovanie návrhu na ustanovenie opatrovníka povinnému (1 hodina), vyúčtovanie trov
exekúcie (1 hodina) - spolu 4 hodiny x 6,64 eura, z paušálnej náhrady podľa § 14 ods. 1 písm. b) a
ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. g) - 5x, h) - 4x, j) - 2x cit. vyhl. - spolu 11 x 3,32,-eura, z náhrady hotových
výdavkov podľa § 22 ods. 1-2 cit. vyhl. - poštovné vo výške 21,74,-eura, spolu trovy exekúcie vo výške

100,94,- eura (vrátane 20% DPH).

Skutočnosť, že exekúcia je vykonávaná na základe exekučného titulu, ktorý doposiaľ nenadobudol
vykonateľnosť, mala význam pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie. Súd má totiž za to, že oprávnený
podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu, zavinil, že

exekúcia musí byť zastavená. Z toho dôvodu súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.08.2005, zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie Mgr. Kataríne Baňarovej
vo výške 100,94 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 160 ods.1 O.s.p.

Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko exekútor

vo svojom podaní zo dňa 01.08.2011 uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 3-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.