Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/275/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244531
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244531.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky:
C. I., I. X. X, XXX XX I., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša
1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

I zo dňa 27. januára 2014č.k. 4C 188/2011-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov
konania potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že o začatie prejudiciálneho konania pred súdnym
dvorom podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nepožiada, návrh navrhovateľky, ktorým sa
od odporcu domáhala zaplatenia 2.717,71 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom odporcu podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Vychádzalzozistenia,žeÚradprefinančnýtrhrozhodnutímzodňa21.3.2002schválilDružstvuProspekt
investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.04.2003
o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil o
splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona
č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo
dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože

hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu
žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť
údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad
nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č.

566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Mal preukázané, že dňa 2.6.2008
uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa
obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v
súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a
vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta,

uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných
analýz. Obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klientavo výške 8% ročne. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, NBS na základe kontroly
vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000 Sk za porušenie
v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky

Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7.5.2008, č.
GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím
zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu,
a to vo výške 300.000 Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, §73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1,
ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č.

OPK-2744-5/2007-PLP, zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a
povolila, okrem iného, poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1
písm. a), b), a c) zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie
investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods.
1 zákona č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s cennými

papiermi zo zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010, Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.4.2010
Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o výkon dohľadu
na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa Družstvo dostalo do zložitej situácie, pretože obchodník
s cennými papiermi zabezpečoval pre Družstvo odbyt výrobkov, Družstvo muselo pozastaviť prijímanie
novýchčlenskýchvkladovodexistujúcichalebonovýchčlenov,akoajpozastaviťvyplácanievyrovnacích

podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a
ostatnýchpeňažnýchsúmprijatýchodsvojichčlenov.Družstvopoukázalonarozsiahlumajetkovúškodu,
ktorúzdásaobchodníkscennýmipapiermispôsobilDružstvupriplnenízmluvyaktorápodľapredbežnej
kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa 23.4.2010 žiadalo Družstvo
Národnú banku Slovenska o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi, pretože

tento si neplnil svoje základné povinnosti voči Družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS,
spočívajúce v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. Národná
banka Slovenska listom zo dňa 30.4.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu
predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o predloženie špecifikovanej písomnej informácie a
dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa

10.5.2010otom,žeročnáfinančnásprávaDružstvazarok2009bolauverejnenánainternetovejstránke,
Národná banka Slovenska upozornila Družstvo listom zo dňa 14.5.2010, že ročná finančná správa
za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o jej doplnenie a súčasné
upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola overená audítorom a bude
vzmyslerozhodnutiapredstavenstvaDružstvaprepracovaná.Podľasprávyaudítoraprepredstavenstvo

Družstva zo dňa 30.7.2010 pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za
rok 2009 nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku
dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných informácií by mala
byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor
modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote.

Konštatoval, že Národná banka Slovenska vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení,
č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov,
ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä

Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s cennými papiermi.
Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010,NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č.
566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b),
§ 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní

o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-274/2011.
NBS oznámila na svojej webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. Národná banka
Slovenska rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, zastavila konanie začaté na žiadosť
Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej
lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť

rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 7.12.2010, č.
GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie
nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k
Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.5.2010, č.k. OPK-5664/1-2/2010, NBS prerušilakonanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade. Rozhodnutím zo dňa 30.5.2011,
č.ODT-10890-4/2010,NBSzakázalaDružstvuakovyhlasovateľoviverejnejponukymajetkovýchhodnôt
predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia

ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a §125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte
investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také
zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a
k tomu, aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej

webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. NBS
po zistení niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok,
ktorýbymoholnaplniťznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,podaladňa27.7.2010trestnéoznámenie
na Prezídium Policajného zboru, odbor boja proti korupcii Bratislava. Listom zo dňa 26.4.2007 požiadala
Národná banka Slovensko v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade v spojení s §
126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie o investičnej

stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k 31.12.2005 a
31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné
aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva
nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006s informáciou,
akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť reagovalo Družstvo listom zo dňa

9.5.2007,pričomspoluslistomzodňa20.8.2007predložiloaudítorskúsprávuakonsolidovanúúčtovanú
závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 2.6.200.9.2008 vo vzťahu k polročnej finančnej správe
za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo dňa 24.8.2007 NBS
z predložených údajov o majetkovej štruktúre Družstva zistila, že majetok vložený do investičných
nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom

zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej stratégie
v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na
celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky, a podiel emitenta CI HOLDING, a.s. na celkových
aktívach predstavovala 91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto
považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov,

ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika.
Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu
investície najneskôr do 31.12.2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe
riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie splnomocnený zástupca Družstva A.. P. G. v
liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu

investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj
tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania
Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING,
a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody.
Následne Družstvo listom zo dňa 29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do

portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky
jednéhoemitenta,ktoréopatreniezabezpečísúladvrozloženíinvestičnéhorizikasoschválenýmznením
Prospektu investície.

Z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že Družstvo vo vyjadrení zo dňa 19.3.2010

upozorňovaloobchodníkascennýmipapierminazávažnýnesúladskutočnejfinančnejkondícieportfólia,
ktoré na základe zmluvy obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa
vyúčtovaniazodňa8.1.2010.Listomzodňa12.4.2010Družstvovyzvaloobchodníkascennýmipapiermi
na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v
súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 Družstvo oznámilo obchodníkovi

s cennými papiermi predbežnú stratu v sume 24 764 991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň
považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi
predpismi a súčasne obchodníka s cennými papiermi vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia
listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa 17.5.2010 Družstvo
vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa

zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených
zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom zo dňa 18.5.2010 Družstvo vyzvalo
obchodníka s cennými papiermi na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954,-
Eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, nakoľkoportfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej strate.
Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011 (právoplatné dňa 5.5.2011), sp. zn. 3K
95/2010 bol vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený

A.. A. P., ktorý podal dňa 24.8.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej,
okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že
nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali,
že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo
svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám

žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého
svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o
pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov
a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel
určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích
podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené

nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné
popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade
sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva
naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. V správe o stave konkurzu
vedeného pod sp. zn. 3K 95/2010 zo dňa 20.09.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme

úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov
z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
a.s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči advokátskej kancelárii Futej

& Partners, s.r.o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie a ktorej
bolo vyplatených cca 210.000,- Eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú
vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených
spoločností úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej NBS, kde je vedené súdne konanie
19C 56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre

prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči Garančnému fondu investícií, je uplatnený aj
nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie sú právoplatne
skončené a preto o prípadnej miere uspokojenia je predčasné podľa súdu prvého stupňa špekulovať.
NavrhovateľpožiadalNBSopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,ktoráskutočnosťnebola
medzi účastníkmi sporná.

Vychádzal aj zo zistenia, že navrhovateľka prihlásila svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu
prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K 95/2010, vo výške žalovanej sumy, uvedená
pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľka podala
incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej podstaty; konanie je vedené pod sp. zn. 1Cbi 251/2011.

Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 3 ods.1 a 2, § 9 ods. 1 veta prvá a
druhá pred bodkočiarkou, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z.") a po vyhodnotení vykonaných
dôkazov dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Zvykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,ženavrhovateľkasastalačlenomdružstvaPODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE na základe rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa
29.6.2001 a žiadosťou zo dňa 5.4.2011 požiadala o zrušenie členského podielu v Družstve, zároveň jej
bolo vydané zo strany Družstva potvrdenie o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyrovnací

podiel vo výške 2.717,71 Eur. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4.2011,
sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol
ustanovený A.. A. P. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa
vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľka si prihlásila voči Družstvu pohľadávku vo výške žalovanej sumy,
ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. V súčasnosti je na tunajšom súde

vedené incidenčné konanie pod sp. zn. 1Cbi 251/2011 a doposiaľ nie je právoplatne skončené.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala vznik škody. Vychádzal
pritom z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz110/84), v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania

bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Mal preto za to,
že ak má navrhovateľka pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento
prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,
nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona
č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, konštatoval, že navrhovateľka sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým
bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu,musídomáhaťzaplateniasvojejpohľadávkyvočiDružstvu,nakoľkoDružstvojevovzťahuknejv
pozícii dlžníka, resp. osoby, ktorá je povinná vydať jej získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu.
Navrhovateľka si uplatnila pohľadávku voči Družstvu v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva,

avšak v čase rozhodovania súdu nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu,
a to jednak z dôvodu, že oprávnenosť jej nároku uplatneného v konkurznom konaní voči Družstvu
je predmetom konania tunajšieho súdu (incidenčné konanie 1Cbi 251/2011) a tiež z dôvodu obsahu
vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 24.8.2011 ako aj zo dňa 20.9.2013. Je
teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu-Družstva, s ktorým bola navrhovateľka

v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v
prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol
súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľke škoda, ktoré okolnosti sú
rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Ak teda
neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľky na jej náhradu, nárok

bol uplatnený predčasne.

Skonštatoval tiež, že pokiaľ sa navrhovateľka odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu
vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné konanie nie je

doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody. Uviedol, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľkou, jej návrhu
by nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu.
Pri posudzovaní tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu sa súd stotožnil s tvrdeniami a

argumentáciou odporcu v danom smere.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej
ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K

takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa
§ 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť
dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania
novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do
Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo

tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Uviedol, že povinnosť aktualizácie Prospektu investície
sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu
investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a
o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka
Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom

uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán
Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte
investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície
nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúvzabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a) bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná
banka Slovenska totiž nemala podľa neho právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou

Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými
papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky
v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do
6.5.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniťhodnoteniemajetkovýchhodnôt,snásledkomneaktuálnostiProspektuinvestície,nievšakjeho

neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu
investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa §
123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie
žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010,
č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto
však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj

dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému
predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie
ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č.
ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS

konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd prvého stupňa v jej postupe nezistil
namietaný nesprávny úradný postup.

Čo sa týka nesprávneho úradného postup spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, uviedol,

že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s cennými papiermi;
preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľke.
Navrhovateľkatotižnebolavžiadnomzáväzkovom,aniinomvzťahusobchodníkomscennýmipapiermi.
Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto
z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako súd uviedol

vyššie dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie
a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu,
v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením
jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia

a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre
majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu
investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu
sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť

je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob
stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na
stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu
tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.8.2007), preto nemohla pristúpiť k
uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie

Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri

činnosti voči Družstvu, mal súd prvého stupňa za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s
argumentáciou navrhovateľky, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou
škodou na jej strane. Zároveň poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí
NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo
výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že Národná banka

Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať
Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č.747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že
dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako
neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia nanápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac
bol toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom
založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné

informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad
nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno podľa neho zanedbať ani povinnosti
samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a
ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich
majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa posúdil nárok navrhovateľky ako
nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, keď v konaní nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný
postup, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a postupom, teda základné predpoklady
vyvodenia zodpovednosti odporcu za škodu ako aj podmienok pre priznanie náhrady škody.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi,
ktoré založila do súdneho spisu navrhovateľka, súd prvého stupňa sa s nimi oboznámil, avšak bližšie
ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi. Zároveň zamietol návrhy navrhovateľky na vykonanie
dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov X..

Z. L., U.. A. Š., U.. O. D. W. U.. S. L., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné,
nakoľko predloženie účtovníctva Družstva a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení
navrhovateľky, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi.

Pri posúdení návrhu navrhovateľky na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej

únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vychádzal z ust. §109 ods. 1 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"), podľa ktorého Súdny
dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú a) výkladu zmlúv;
b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie; Ak sa takáto otázka
položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej

je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej
rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na

Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom
členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Konštatoval, že z článku 267 ZFEÚ vyplýva, že otázka, či vnútroštátny súd alebo sudca predložia
prejudiciálnu otázku, alebo nie, sa rieši na základe jeho úsudku a subjektívneho presvedčenia

opierajúceho sa o skutkové a právne okolnosti prípadu, ktorý tento súd prejednáva a rozhoduje,
samozrejme okrem prípadov, kedy ma povinnosť tak urobiť. Podľa toho sa rozlišuje fakultatívne a
obligatórne konanie o predbežnej otázke. Aby si vnútroštátny súd mohol zvážiť otázku možnosti obrátiť
sa na Súdny dvor Európskej únie so žiadosťou o prejudiciálne konanie, nesmie ísť o súd posledného
stupňa inštančného postupu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok a nesmie

ísť o otázku platnosti úniového práva, ale výlučne o otázku výkladu práva Únie. V právnom poriadku
SR sa zohľadňujú aj mimoriadne opravné prostriedky, hoci v podstate obmedzené len na dovolanie
podľa § 236 a nasl. O.s.p., pretože z povahy veci sa neprihliada na obnovu konania. To znamená,
že v prípade, ak je proti rozhodnutiu súdneho orgánu, ktorý rozhoduje vec vo veci samej prípustné
dovolanie, taký súdny orgán nemá povinnosť obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdučlenskejkrajiny,alezabezpečiťjednotnývýkladkomunitárnehopráva.Rozhodnutieootázkehraníc

aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný
súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke
právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosahna prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

Vyslovil názor, že v prejednávanej veci mu neprináleží povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku vyvolanú
navrhovateľkou Súdnemu dvoru, nakoľko sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni, proti
rozhodnutiuktoréhoniejeprípustnýopravnýprostriedokanejdetuanioposúdenieplatnostiustanovenia
práva Únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, resp. jeho porušenia. V danom prípade
tak nebolo potrebné skúmať naplnenie niektorej z výnimiek zbavujúcich súdny orgán povinnosti položiť

prejudiciálnu otázku. Nakoľko súdu ostala fakultatívna možnosť rozhodnúť o položení /nepoložení
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, skúmal potrebnosť a odôvodnenosť jej položenia/ nepoloženia.

Pokiaľ ide o samotné prejudiciálne konanie, predmetom konania o prejudiciálnej otázke pred Súdnym
dvorom Európskej únie môžu byť len dva typy prejudiciálnych otázok. Otázky týkajúce sa výkladu
úniových právnych aktov alebo otázky týkajúce sa platnosti úniových právnych aktov. Súdny dvor

nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným súdom, ani o výklade alebo
aplikácii vnútroštátneho práva.

Konštatoval, že v tomto konkrétnom prípade sa navrhovateľka domáhala položenia týchto
prejudiciálnych otázok:

1. Je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o
prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa

štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú Národnou
bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi
prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej
únie nevzťahuje?

2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, je porušením článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie v spojení s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04.11.2003 o prospekte,
ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene
a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21
ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za

škodu štátu spôsobenú Národnou bankou Slovenska spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným
výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku majetkových hodnôt, že Národná
banka Slovenska nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice 2003/71/ES
dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne vykonávanej verejnej
ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy povinnosť

vykonávať dohľad na finančnom trhu?

Po posúdení návrhu navrhovateľky na predloženie ňou navrhovaných prejudiciálnych otázok dospel
súd prvého stupňa k záveru, že tento je nedôvodný, nakoľko odpoveď na vyššie uvedené otázky
nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním, v tom zmysle, že by ho determinovala po

právnej stránke. Predmetom tohto konania je náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľke spôsobná
údajným nesprávnym úradným postupom odporcu, keď tento údajne nevykonal riadne a odborne dohľad
nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a Obchodníkom s cennými
papiermi ani neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil škode navrhovateľke na majetku. Súd sa nestotožnil
s názorom navrhovateľa, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt je zjavne totožný s inštitútom

verejnej ponuky cenných papierov, vzhľadom na to, že tieto inštitúty sú upravené rôznymi predpismi
Európskej únie, (konkrétne verejná ponuka majetkových hodnôt je regulovaná Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene
a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 a
inštitút verejnej ponuky cenných papierov je regulovaný Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č.

2003/71/ES zo 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo
ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s
povinnosťami uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f) Smernice 2003/71/ES ), a sú upravené a
zadefinované v rôznych zákonných ustanoveniach právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v §126 (do 21.07.2013, inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt) a v § 120 (inštitút verejnej ponuky
cenných papierov) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úprava verejnej ponuky majetkových

hodnôt bola zavedená do právneho poriadku SR preto, aby upravila podmienky činnosti už existujúcich
podnikateľských subjektov, na ktoré sa verejná ponuka cenných papierov nevzťahovala a ani nevzťahuje
z dôvodu ich rozdielneho zadefinovania, ktoré zohľadňuje i rozdielne investičné stratégie a metódy
podnikania pri verejnej ponuke majetkových hodnôt v porovnaní s podnikaním pri verejnej ponuke
cenných papierov na základe zverejneného prospektu cenných papierov.

V zmysle vyššie uvedeného súd prvého stupňa nevyhovel žiadosti navrhovateľky o podanie
prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie a jej návrh zo dňa 15.10.2013 zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca si

náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka v časti týkajúcej sa zamietnutia
návrhu vo veci samej a žiadala ho v tejto časti zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a
priznať jej aj náhradu trov konania, resp, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní nezohľadnil, že
odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty;
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi,
t.j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala aj na predvídateľnosť

toho, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie odporcu ako
orgánu dohľadu podľa zákona, ktorý ho poveril dohľadom nad subjektmi, ktoré mali nakladať s jeho
investíciou. Uviedla, že sa spoliehala na riadny výkon tohto dohľadu zo strany odporcu, pretože nemohla
predpokladať, že dohľad napr. nad prospektom investície je podľa odporcu len formálny, resp. že takýto
je jeho obsah podľa výkladu odporcu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad

prospektom investícií nedefinoval. Poukazovala na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 341/07, sp.
zn. I. ÚS 243/07, sp.zn. PL ÚS 21/96. Argument odporcu, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad
nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1
zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, považovala za irelevantný,
ak nemohla o takto záväznom dohľade orgánu dohľadu vedieť majúc za to, že zákon č. 566/2001 Z.z.

v ustanovení nepoužíva rozlíšenie medzi „ činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu
a takéto rozlíšenie neobsahuje ani ust,. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď odporca schválil
Prospekt investície a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt. za podstatné označila to, že vychádzajúc zo zákonných ubezpečení, že nad
Družstvom (a aj obchodníkom s cennými papiermi) bude vykonávaný kvalifikovaný zákonný dohľad,

do investícií Družstva investovala. Nestotožnila sa s názorom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
jej škodou a porušením zákonných povinností odporcom spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu,
ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Uviedla, že tým, že súd prvého stupňa zamietol jej návrh aj
z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany odporcu
nedošlo, odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu a

svojim výkladom tak umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako
vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci
subjektov dohliadaných odporcom. Podľa nej povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných
papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa
týkajú dohliadaných subjektov a ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch,

ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,
ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2
zákona o cenných papieroch mal odporca podľa nej zisťovať, čo neurobil, všetky informácie a podklady
o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo
v prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne

pravidelnedodatkovanýzostranyNBS.Malazato,žepodľauvedenéhoustanoveniajepovinnýzákonný
dohľad zo strany NBS koncipovaný dokonca tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj
o iných rizikách, ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli
byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík,ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade
jej samotnej. Poukázala na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C
206/2011 bolo z výpovede svedka U.. Y. O., T.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva

zistila,žedružstvomázhľadiskarizikovostiportfólianedostatočnerozloženéportfólio,ktorébolotvorené
zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil
obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V tomto konaní sa tiež zistilo, že
NBS sa po tomto vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu,

že toto bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej, do troch zmeniek,
a to vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production, a.s. a vo
všetkých troch spoločnostiach bol opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a navyše vo
všetkých bol či už členom, predstavenstva alebo konateľom U.. P. Č., vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka, čo znamená, že NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a
investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s. a obchodníkom. Mala za to, že NBS ani po

vydaní rozhodnutia v roku 2008 neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa
zákona o cenných papieroch ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení už od roku 2007, pričom mala a stále má napr. predbežne alebo
celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi
alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka a týmto

podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do
nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do družstva. Uviedla, že družstvo svojim konaním porušovalo
ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm.b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s
ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne
zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia zo dňa 30.5.2011 č. ODI-10890-4/2010 o zákaze

činnosti konečne zakázala činnosť. Poukázala na rozsudok NS ČR sp.zn. 20Cdo 4968/2009 zo dňa
11.4.2012, v zmysle ktorého existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať
veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí
to žalobu predčasnou, pretože súd má v konaní o náhrade škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného
konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno,

v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty
o stave daného konkurzu. Zákon č. 514/2003Z.z. podľa nej ani neustanovuje, nevyžaduje a dokonca
ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa
regresnú náhradu. Poukázala tiež na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu

zo dňa 20.8.2013, z ktorého vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky a že aktuálny
stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje jej možnosť ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp.zn.
3K 95/2010. Namietala, že pokiaľ v zápisniciach o pojednávaní nie je uvedené, že boli prečítané určité,
presne označené listiny alebo ich presne označené časti, ani z nich nevyplýva, že sudca oznámil ich
obsah, tak skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných dôkazov

nemôžu byť preto pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že súd prvého stupňa v konaní postupoval maximálne

zodpovedne, vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci. Podľa neho navrhovateľka doposiaľ nevyužila
všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodala žiadnu žalobu proti
členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE. K jej tvrdeniu, že údajne nepostupoval v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého

súčasťou je aj princíp právnej istoty, uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad
dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR
a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (§ 2 ods. 2 Ústavy SR). Uviedol, že až od
účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1.6.2010

boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Až odvtedy mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený
prospekt investície, teda či si plní povinnosť uloženú zákonom. Taktiež povinnosť aktualizovať prospektinvestície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch bola stanovená
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. §
127 ods. 4. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu

PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík. Konštatoval, že za
činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo družstva ako
štatutárny a výkonný orgán družstva, pokiaľ nie je zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze
vyhradené inému orgánu družstva. taktiež na dodržiavanie prospektu investície družstva PDSI bolo aj
voči členom družstva vždy zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán PDSI. Nevykonával

dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, nebol a nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných
ukazovateľov družstva PDSI. K poukazu navrhovateľky na rozsudok NS ČR sp.zn. 29Cdo 4968//2009 zo
dňa 11.4.2012 uviedol, že uvedený rozsudok, ktorý sa zaoberal otázkou náhrady škody navrhovateľmi
proti obchodnej spoločnosti a nie proti štátu, primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov
ako štátu a iba sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci,
pričom výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní a a zároveň konštatoval, že aj z rozsudku
25Cdo 2601/2010 sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku
škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného
rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení

konkurzu. Uviedol, že skutočná existencia pohľadávky navrhovateľky jej výška voči družstvu PDSI sa
bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní a ak jej pohľadávka nebude uspokojená v rámci
konkurzu, až vtedy jej môže vzniknúť škoda, ktorá nevzniká v okamihu jej splatnosti ani v okamihu
omeškania dlžníka Navrhovateľka mala vedomosť o tom, že družstvo PDSI podalo žalobu o náhradu
údajnej škody spôsobenej údajným nesprávnym úradným postupom NBS vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 19C 56/2011 a napriek tomu podala svoju žalobu. Považoval zodpovednosť
štátu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu za zodpovednosť subsidiárnu vo vzťahu k
zodpovednosti osoby, v danom prípade PDSI ako dlžníkovi, ktorý prijal finančné prostriedky od
navrhovateľov a iba družstvo PDSI má povinnosť im ich vrátiť. Mal tiež za to, že škoda musí existovať v
čase rozhodnutia súdu, pretože rozhodujúci je v zmysle § 154 O.s.p., v čase rozhodovania. K námietke

navrhovateľky ohľadom vykonania dokazovania listinnými dôkazmi, uviedol, že súd oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov
presne špecifikoval, o aké jednotlivé dôkazy išlo a aký je ich obsah. Navyše právnemu zástupcovi
navrhovateľa, ako aj jemu bol obsah všetkých listinných dôkazov dobre známy z inej súdnej činnosti
prvostupňového súdu a podľa NS SR sp.zn. 1Obo 283/2006 a ust. § 121 O.s.p. netreba dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, keď navrhovateľ vedie stovky sporov
na rovnakom skutkovom a právnom základe.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného
nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. §157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s jeho odôvodnením

rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd
nezistil v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia nestotožnil sa s názorom s námietkou
navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisníc o pojednávaní
nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa 6.11.2013
je uvedené, že súd prvého stupňa oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov, k

oboznámeniu s ktorými nemali účastníci, resp. ich zástupcovia pripomienky a je tiež zaprotokolované,
že k ďalšiemu oboznamovaniu s listinnými dokladmi právna zástupkyňa navrhovateľa a splnomocnený
zástupca odporcu uviedli, že „ich obsah im je známy, nakoľko ich majú k dispozícii, nie je potrebné ich
detailne oboznamovať“.Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto

ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo

primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších

podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú

jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom

uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie.

V právnej teórii sa príčinným vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci
ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť,
s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatnýmprvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v
logickom slede teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;

príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže
byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha
(test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý
následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa

teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej
povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však
musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti
zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.
Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako
následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre

posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Vychádzajúc z ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že škoda ako
kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím
majetkovéhoplnenia,tedaposkytnutímpredovšetkýmpeňazí.Skutočnouškodousarozumieujma,ktorá
musí spočívať v zmenšení majetkového stavu. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom
konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Navrhovateľka si uplatňovala svoj nárok z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci odôvodňujúc ho tým, že ako člen družstva vložila finančné prostriedky do družstva
PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré na základe verejnej ponuky majetkových
hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska zhromažďovalo peňažné

prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách, a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s., s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, ktorá
bola menená a doplňovaná. Konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou
pre Družstvo mu vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a

nevrátených finančných prostriedkov.

Svoj návrh odôvodnila tým, že ako člen družstva vložila peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktoré zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a
zabezpečovaloichzhodnocovanievzmyslezákonač.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičných

službách, na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt na základe prospektu investície schváleného
Národnou bankou Slovenska, pričom na uvedenú činnosť používalo výhradne spoločnosť CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. ("obchodník s cennými papiermi"), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom
Zmluva o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená a doplnená. Miera zhodnotenia
peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom

investície 8% (garantovaná výška zhodnotenia). Obchodník s cennými papiermi skončil svoju činnosť
ku dňu 30.04.2010, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné
prostriedky, a preto Družstvo nemalo prostriedky na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov,
vrátane ich zhodnotenia. Preto konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou
pre Družstvo jej vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a

nevrátených finančných prostriedkov. Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom NBS, ktorá 1/ neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu
zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela alebo musela vedieť, že
zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených
záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, 2/ vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné

opatrenianazabránenievznikuškodynamajetku,ktorýzveriloObchodníkoviscennýmipapiermi,najmä
však neupozornila včas Družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s cennými papiermi, 3/
nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s cennými papiermi a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila,
že Obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretíchosôb vrátane navrhovateľa až do 01.03.2011, keď NBS odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi
povolenie na poskytovanie investičných služieb, 4/ NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.06.2010,
ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými

papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok
na náhradu za nedostupný klientský majetok zverený navrhovateľom Obchodníkovi s cennými papiermi
u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následné nároky svojich členov, 5/ NBS inými zbytočnými
prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala voči Obchodníkovi s cennými papiermi
vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že by nemohol nakladať so svojim majetkom

inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, resp. tretích osôb, aj keď vedela a musela
vedieť, že Obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. Nesprávny úradný
postup videla v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do prospektu investície, a
tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorené zakázanie činnosti Družstva, 2/ prijatí
nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a
3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení

obchodníka pri činnosti voči družstvu.

Podľa navrhovateľky za vznik tejto škody zodpovedal odporca v dôsledku nesprávneho úradného
postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstvo
podľa zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými

papiermiNBSneurobilariadneavčasúkonypotrebnénanápravunedostatkov,aninaichzamedzeniedo
budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka
s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov. Za nesprávny považovala
navrhovateľka aj ten úradný postup odporcu, pri ktorom nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie
vzniku škody. Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov, neupozornil Družstvo

na možné riziká spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi, zbytočnými prieťahmi, resp. svojou
nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi neprijal vhodné
opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom
uspokojenia jeho pohľadávky a odporca nereagoval na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým podľa
§ 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za

neschopného plniť záväzky voči klientom.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad nad

činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný
rozsah tohto dohľadu. Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom
uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investícií až od účinnosti novelizovaného ust. § 129
ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.),
teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené. Teda

až od 1.6.2010 mohla Národná banka Slovenska dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt
investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle ust. §125c ods. 1 v spojení s §
127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená
až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č.558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky

majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák.
č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie.

Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Národná
banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva
navrhovateľka. Podľa platnej právnej úpravy mohla totiž kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné
povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti treba poukázať i na
to, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko, a že doterajší

alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001
Z.z. v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené
novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si toho navrhovateľka
nebola vedomá, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorejneznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu
Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemala vedomosť. Nebolo možné sa stotožniť s
námietkou navrhovateľky o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia

Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Národnej banke Slovenska
z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak

na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej
(škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky
Slovenska.ŠtátbysanemoholzbaviťzodpovednostizapostupNárodnejbankySlovenskaibavprípade,
akbysajehopostupukázalmylným,zasahujúcimdozákladnýchprávnavrhovateľky, ktorývšaknemôže
vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že
nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej

konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej
podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,

že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup,
či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient
obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií

nie je zaručená, a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio,
musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo
je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým,
že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým
odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným

rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával
obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť
Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným
majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného

finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka
s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke.

Navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu,
ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú

hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v
obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup
považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo
strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených
záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. Navrhovateľka nebola v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s

obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení
portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len
jeho účastníkom. Dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto
informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137
ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného

subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so
zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov
o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania
Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť

Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala.Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka nepreukázala vznik škody
a ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento
prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi,

nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č.
514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Bolo tiež preukázané, že navrhovateľka prihlásila
svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K
95/2010, vo výške žalovanej sumy a oprávnenosť jej nároku uplatneného v konkurznom konaní formou
prihlášky voči Družstvu je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I 1Cbi 251/2011 (konanie o

incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu).

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci
postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní
žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských

slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup podľa zák. č. 514/2003
Z. z.. Postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre
vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy),

hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky Slovenska
navrhovateľka očakávala a namietala ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporcovi. V daných
prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri
tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z
hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom

navrhovateľka v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkala len nesprávny úradný
postup Národnej banky Slovenska a pochybenia, či nedostatky spočívajúce v tom, že Národná banka
Slovenska pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie,
je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli
vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že

navrhovateľka tvrdený nesprávny úradný postup odporcu v konaní nepreukázala.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď
nepreukázala doručenie žiadosti o zrušenie jej členského podielu Družstvu, ani existenciu rozhodnutia
príslušného orgánu Družstva o zániku jej členstva, a teda ani zánik jeho členstva v Družstve.

Nepreukázala potom ani vznik nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý by mal predstavovať jej
vočiodporcoviuplatnenúškodu.Správnyjeajjejzáver,žeikebynavrhovateľkahodnovernýmspôsobom
zánik jeho členstva v Družstve preukázala, nepreukázala by vznik škody, pretože nepreukázala
bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, teda Družstvu, s ktorým bola v právnom
vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka povinného vydať jej získaný prospech v podobe

vyrovnacieho podielu. Kým teda nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči
dlžníkovi, nie je daný predpoklad existencie škody, a tým ani základný predpoklad zodpovednosti štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo 199/2005 zo dňa
31.05.2006, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 4Cz 110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, je stále použiteľné). Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľky,
rozporujúce záver súdu prvého stupňa o predčasnosti podanej žaloby, ako nedôvodný.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky v podanom odvolaní, týkajúcou sa údajného
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, že tento na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými

dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým
súdom vyplýva, že súd prvého stupňa účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov
na pojednávaní, oboznámil obsah do spisu založených listinných dokladov, listinné doklady doložené
účastníkmi v priebehu daného pojednávania, ako aj listinné dôkazy na CD nosiči predložené súdu
v konaní Navrhovateľkou vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré malo spočívať v

riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, spôsobom
uvedeným v ust. § 129 ods.1 O.s.p., teda nebolo odvolacím súdom zistené.Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si tento ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.