Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Taťána Poláková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211636
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415211636.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: O. Š., D..

X.X.XXXX, N. F. XXX, zast.: JUDr. Peter Kocian, advokát, Miletičova 7, Bratislava, proti žalovanému: L..
M. U.G., D.. XX.XX.XXXX, N.: N. XXXX/X, N., o zaplatenie 5 000 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,05% denne zo sumy 5 000 eur od 1.5.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.09.2015 domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 5 000 eur

s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy od 1.5.2015 do zaplatenia ako aj náhrady
trov konania titulom nesplatenej pôžičky.

2. Platobným rozkazom č. k. 9C/466/2015-15 zo dňa 27.1.2016 súd žalobe vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom dôvodil tým, že od žalobcu neprijal žiadne
peňažné prostriedky v hotovosti. Je pravdou, že ako vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 1.4.2015

spísanou notárkou JUDr. Dalmou Nurbergerovou, notárkou v Šamoríne, žalobca mu poskytol sumu
15.000 eur. Nebol preto žiadny dôvod, aby na druhý deň mu poskytol tvrdenú sumu 5.000 eur.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že prevzatie pôžičky žalovaný potvrdil svojim podpisom na
zmluve o pôžičke. Následne na notárskom úrade dňa 09.09.2015 uznal opätovne svoj podpis za vlastný.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pôžičke zo dňa 2.4.2015, notárskou

zápisnicou zo dňa 1.4.2015, č. N155/2015, Nz11071/2015, NCRls11344/2015, uznesením OS BA III
zo dňa 31.08.2016, č. k. 53Er/528/2015, podaním žalobcu zo dňa 12.10.2016, výsluchom strán sporu,
svedkyne O. N. ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

6. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 02.04.2015 súd zistil, že žalobca v uvedený deň poskytol žalovanému
finančnú hotovosť v sume 5 000 eur, prevzatie peňazí žalovaný potvrdil svojím podpisom. Žalovaný sa
zaviazal požičanú sumu 5 000 eur žalobcovi vrátiť do 30.4.2015. V prípade nevrátenia požičanej sumy

sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania z
dlžnej sumy do zaplatenia.7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že je faktom, že žalovaného bližšie nepozná. Spoznal sa s ním
prostredníctvom pani N.. Žalovaný je zamestnaný na železnici na odbore verejného obstarávania. Bolo
mu povedané, že keď mu pomôže a peniaze mu požičia, na oplátku zas žalovaný môže pomôcť jemu

(napr. dostať sa k výhodnej zákazke a pod.). Vedel teda, kde žalovaný pracuje, na katastrálnom portáli
si zistil, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Dôveroval mu a nemal obavu mu predmetnú sumu požičať.
Predtým mu požičal už sumu 15 000 eur a keďže notárska zápisnica bola exekučným titulom, ani ho
nezaujímalo na aký účel žalovaný peniaze potrebuje. Povedal mu, že peniaze potrebuje a to mu stačilo.
V ten istý deň ako žalovanému požičal 15 000 eur, ho večer požiadal o dopožičanie sumy 5 000 eur.

Peniaze doma mal, a zas, nezaujímalo ho, na aký účel žalovaný peniaze potrebuje. Spísala sa zmluva
o pôžičke a peniaze, sumu 5.000 eur mu dal. Odovzdal mu ich v F., kde býva, pred jeho domom. Až
následne sa dozvedel, že žalovaný si peniaze požičiaval aj od ďalších osôb a zistil aj to, že žalovaný
si peniaze požičiava a nevracia ich. Za predpokladu, že by to bol býval vedel skôr, nepožičal by mu
ani 5 halierov.

8. Žalovaný vypovedal, že žiadnych 5 000 eur, ktoré sú predmetom tohto konania, od žalobcu neprevzal.
Poukazoval na zmluvu o pôžičke s dátumom 02.04.2015 a podpis si overil až 09.09.2015. Tých 5.000
eur sa zaviazal zaplatiť žalobcovi ako úroky za požičanie sumy 15.000 eur, o čom je v spise notárska
zápisnica. Žiadnych 5.000 eur mu žalobca
nedal, nepožičal a neodovzdal. Uviedol, že nárok žalobcu absolútne neuznáva.

Svedkyňa O. N. vypovedala, že so žalovaným sa pozná dlhšie, sú známi. Žalobcu pozná pomerne
krátko. Asi pred dvomi rokmi jej žalovaný povedal, že potrebuje požičať peniaze. Bývalý priateľ jej dcéry
jej povedal, že má vedomosť o tom, že žalobca požičiava peniaze a v prípade potreby sa naňho môže
obrátiťajžalovaný.Vie,žežalovanýsiodžalobcupožičalsumu15.000euramimonotárskejzápisnicesa

dohodli na tom, že žalovaný mu zaplatí úroky 5% zo sumy 15.000 eur mesačne. Bola prítomná situácie,
keď sa žalobca vyjadril, že v prípade, že mu žalovaný požičanú sumu 15.000 eur nebude schopný vrátiť
dá ho vyvetrať, čo znamená, že mu dá porozbíjať okná na dome. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj ona
požičala žalovanému sumu spolu cca 45.000 eur pred asi tromi rokmi. Z nej suma 40.000 eur bola čistá
pôžička a 5.000 eur boli dohodnuté úroky.

9. Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:

10. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 Obč. zák. vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma. Táto zmluva môže byť uzavretá písomne, ústne alebo konkludentným

spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 02.04.2015 Zmluvu o pôžičke, predmetom
ktorej bolo poskytnutie peňazí vo výške 5.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky
do 31.04.2015. Podľa čl. II. zmluvy sa žalovaný zaviazal, pre prípad nevrátenia požičanej sumy do

31.04.2015, dňom 31.04.2015 žalobcovi zaplatiť i úroky z omeškania vo výške 0,05% za každý deň
omeškania z dlžnej sumy do zaplatenia. Súd neuveril žalovanému, že predmetná suma 5.000 eur
mali byť úroky za požičanie sumy 15.000 eur (mimo notárskej zápisnice). Skutočnosť, že žalovaný
zmluvu o pôžičke dňa 2.4.2015 podpísal, svedčí o tom, že predmet pôžičky od žalobcu prevzal. Súd
akcentuje, že v zmluve o pôžičke je výslovne uvedené, že dlžník svojim podpisom na zmluve potvrdzuje

prevzatie finančnej hotovosti sumy 5.000 eur. Pokiaľ by predmet pôžičky od žalobcu neobdržal, bolo
by nelogické, aby podpísal zmluvu obsahujúcu jeho prehlásenie o prevzatí peňazí. Účastníci zmluvy
o pôžičke zmluvu uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, kedy im obsah textu zmluvy musel byť známy.
Zmluvu, ako prejav svojej pravej a slobodnej vôle následne podpísali. A, dňa 9.9.2015 žalovaný ešteaj na notárskom úrade uznal svoj podpis za vlastný. Za daného skutkového stavu veci odporuje
pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane žalovaného, že predmet pôžičky od žalobcu
neprevzal, resp. že zmluva o pôžičke opatrená podpismi a ešte aj overeným podpisom žalovaného

nie je dostatočným dôkazom pre preukázanie opaku. Účastníkom občianskoprávnych zmluvných
vzťahov by malo byť naopak umožnené, spoľahnúť sa na to, že úplne zrejmý obsah ich zmluvných
dojednaní nemôže byť vyvrátený len na základe iba popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť
následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (resp. nechce byť nositeľom povinností založených
zmluvným vzťahom). K výpovedi svedkyne O.. N. súd uvádza, že táto v kontexte žalobcom predložených

listinných dôkazov na súd pôsobila nepresvedčivo a v konečnom dôsledku nevieryhodne. Pre súd
relevantné skutočnosti v prospech žalovaného však ani táto svedkyňa nepotvrdila, keď uviedla, že
nebola prítomná pri dohodovaní poskytnutia predmetnej pôžičky, pri prevzatí hotovosti a podpise zmluvy
o pôžičke. Nakoľko žalovaný žalobcovi sumu 5.000 eur v dohodnutom termíne a ani doposiaľ nevrátil,
na vrátenie žalovanej sumy žalovaného s poukazom na citované ustanovenia zákona zaviazal súd.

14. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16.Nakoľkosaodporcadostalsplnenímpeňažnéhodlhudoomeškania,súdhovzmyslecit.ust.zákona
zaviazal aj na zaplatenie dohodnutých úrokov, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť na druhý deň
po splatnosti pôžičky, teda dňom 1.5.2015.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvej inštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %
účelne vynaložených trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v
Bratislave, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal n a súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania.

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.