Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Ľuboš Kunay
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/426/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210164
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113210164.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX,
zastúpenej HODOR advokátska kancelária, s.r.o., Košice, Vrátna 40, IČO: 47 240 849, proti žalovanej
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom
Gulbišom, advokátom, Košice, B. Němcovej 22, o zaplatenie 997,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 38C/100/2013-64 z 12.12.2014 Okresného súdu Košice I
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 997,98 eur spolu s 8,75%
ročnými úrokmi z omeškania od 21.6.2012 do zaplatenia ako aj nahradiť jej trovy právneho zastúpenia
na účet jej zástupcu vo výške 356,02 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanú tiež
zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 59,50 eur.
2.Vychádzalzožaloby,ktorousažalobkyňavočižalovanejdomáhalazaplateniasumy997,98eursprísl.
ako odkupnej hodnoty poistenia (odbytného) z poistnej zmluvy. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá
namietala nedostatok právomoci všeobecného súdu konať o návrhu z dôvodu existencie dojednanej
rozhodcovskej doložky, bola tiež toho názoru, že žalobkyni nárok na vyplatenie odkupnej hodnoty
nevznikol a môže si uplatňovať iba nárok na zaplatenie nespotrebovaného poistného. Z potvrdenia
žalovanej o poistení zo dňa 26.7.2002 mu vyplynulo, že účastníci sa dohodli na uzavretí poistnej zmluvy
na dôchodkové poistenie so začiatkom poistenia od 20.7.2002 a koncom poistenia k 20.7.2040, pričom
výška prípadnej odkupnej hodnoty sa odvíjala od čl. 11 Všeobecných poistných podmienok pre životné
poistenie a mala byť rozpočítaná podľa jednotlivých rokov trvania poistenia. Podrobne rozpísal obsah
listiny označenej ako žiadosť o zníženie poistného k poistnej zmluve, ktorú listinu žalobkyňa podpísala
18.6.2007 a ďalej zistil, že žalobkyňa žalovanej listom zo 6.6.2012 oznámila výpoveď poistnej zmluvy
a súčasne žiadala o vyplatenie finančných prostriedkov. Podrobne tiež reprodukoval obsah vyjadrení
zástupcov účastníkov a po citovaní § 106 O.s.p. ako aj § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.
dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, keďže táto
nemohla vzniknúť v dôsledku žiadosti o zníženie poistného zo dňa 18.6.2007. Rozhodcovská doložka
totiž nebola účastníkmi osobitne vyjednaná a tvorila iba súčasť vopred pripraveného formulára s názvom
„Žiadosť o zníženie poistného“, keď rozhodujúce časti textu boli napísané drobným písmom a bežným
okom nečitateľné, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ s obsahom nových poistných podmienok nebola
dostatočne oboznámená. Zakomponovanie rozhodcovskej doložky a zmeny Všeobecných poistných
podmienokdotextužiadostiozníženiepoistnéhozostranyžalovanejpovažovalzaobchádzaniezákona,predovšetkým ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, čl. 6 bodu 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS ako aj § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 788 ods. 2,
3, § 792a ods. 2 a § 804 Občianskeho zákonníka mal za to, že v dôsledku žiadosti o zníženie poistného
zo dňa 18.6.2007 nedošlo platne ani k zmene Všeobecných poistných podmienok platných pri vzniku
poistného vzťahu zo dňa 1.6.1995, a keďže žalobkyňa plnila svoje povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu riadne a včas, vzniklo jej po zániku poistenia právo na výplatu odkupnej hodnoty poistenia za
dobu jeho trvania v sume 997,98 eur. Vzhľadom na uvedené žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na
zaplatenie istiny s vyčísleným príslušenstvom ako aj trov konania.
3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktoré doplnila podaním z 25.3.2015, ktorým
navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nesprávne
rozhodnutie vo veci vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu, čo bolo následkom
nevykonaniapredloženéholistinnéhodôkazu.Trvalanatom,žerozhodcovskádoložkamedziúčastníkmi
bola dojednaná platne s tým, že žalobkyňa sama dobrovoľne podpísala žiadosť o zníženie poistného.
Svojim podpisom na listine súhlasila aj s ostatnými podmienkami uvedenými v žiadosti a nie je právne
významné, že text písma týkajúci sa zmeny Všeobecných poistných podmienok a prijatia rozhodcovskej
doložky je menší. Nemala tak inú možnosť, ako podpísanú žiadosť zo strany žalobkyne akceptovať
a takýto postup jej nemôže byť na ťarchu. Trvala na tom, že rozhodcovská doložka bola výsledkom
individuálneho dojednania a že žalobkyňa podpisom iba potvrdila záujem na tom, aby prípadný spor
zo zmluvy bol prejednaný rozhodcovským súdom. Aj keď žalobkyni neboli osobitne zasielané nové
Všeobecné poistné podmienky ako osobitný dokument, zo žiadosti o zníženie poistného bolo jasné, že
ichjemožnénájsťnazverejnenejinternetovejstránke.Ktýmtonovýmpodmienkamžalobkyňapodpisom
pristúpila, čo znamenalo, že Všeobecné poistné podmienky pôvodne dojednané s pôvodnou zmluvou
už pre ňu viac neplatili a vylúčilo sa tak právo u nej na úhradu odkupnej hodnoty pri zrušení poistnej
zmluvy. Vytkla tiež súdu prvého stupňa, že v rámci vedenia konania si nesplnil svoju procesnú povinnosť
uloženú v § 118 ods. 2 O.s.p., čím porušil zásadu kontradiktórnosti, keď až zo samotného rozhodnutia
sa dozvedela o dôvodoch, pre ktoré súd rozhodcovskú doložku pokladal za neplatnú.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla toto odmietnuť a pre prípad jeho meritórneho
prejednania napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
5. Žalovaná podávala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)
6. Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP
(vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vo výroku vecne
správny.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná podané odvolanie odôvodnila o.i. tým, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktorý dôvod zodpovedá dôvodu
upravenémuv§365ods.1písm.f/CSP(účinnéhood1.7.2016)žesúdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.f/CSP(§205ods.2písm.d/O.s.p.účinnéhodo30.6.2016)
je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli
účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad,
keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O
nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov,
t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil
tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193
a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený tento odvolací dôvod,
keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas
konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
12. Pokiaľ žalovaná napáda nevykonanie listinného dôkazu - oboznámenie žiadosti o zníženie
poistného, v dôsledku ktorej malo dôjsť k prijatiu rozhodcovskej doložky, ani táto námietka nie je
dôvodná. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal i tým, či rozhodcovská doložka vznikla platne, a
dospel k správnemu záveru, že tomu tak nebolo.
13. Správne súd prvej inštancie na základe dôkazov vykonaných pred ním dospel k tomu skutkovému
záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k zmene pôvodne dojednaných poistných podmienok
(len) ohľadom zníženia poistného. K žiadnej inej platne uzavretej dohode, ktorá by bola písomne
dojednaná účastníkmi a zachytávala ich vôľu a týkala sa relevantnej zmeny pôvodne dojednaných
poistných podmienok medzi účastníkmi konania nedošlo. Možno len súhlasiť so záverom súdu prvej
inštancie, že dojednávanie rozhodcovskej doložky a odsúhlasovanie nových Všeobecných poistných
podmienok znamenajúcich v konečnom dôsledku zhoršenie postavenia žalobkyne, skryté v žiadostiach
o zníženie poistného (str. 30 spisu), koncipovaných žalovanou, predstavuje nekalú obchodnú praktiku,
ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Je nepochybné, že žalobkyňa v dôsledku iniciatívy žalovanej a
ňou zaslaných dokladov pripravených na podpis mala záujem len o proklamované zníženie poistného
a jej vôľou nebolo uzatvárať rozhodcovskú doložku, či pristupovať k novým Všeobecným poistným
podmienkam. Je zrejmé, že nové Všeobecné poistné podmienky žalovanej by zhoršili postavenie
žalobkyne oproti pôvodne dojednaným Všeobecným poistným podmienkam platným v čase uzavretia
zmlúv a tak vôľa žalobkyne meniť podmienky poistných zmlúv (okrem ponúkaného zníženia poistného)
zrejme absentovala.
14. Neobstojí ani výhrada žalovanej poukazujúcej na nedodržanie § 118 ods. 2 O.s.p.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia samo o sebe
nespôsobuje existenciu vady znamenajúcej odňatie možnosti konať pred súdom. Ak totiž súd toto
zákonnéustanovenienedodrží,nemátožiadenpriamydosahnamožnosťvylúčeniaúčastníkakonaniaz
jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia
teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania
zhrnúť svoje návrhy a podobne, čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc zpojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával dokazovanie prednesmi účastníkov, ku
ktorým sa účastníci mali právo priebežne vyjadrovať, rozhodoval o návrhu na ďalšie dokazovanie a
v závere pojednávania 12.12.2014 účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. Konanie pred súdom
prvého stupňa tak nebolo postihnuté vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Oprávnené záujmy žalovanej v konaní boli plne rešpektované a chránené, táto sa priebežne mala
možnosť zúčastňovať nariadených pojednávaní a reagovať na priebeh a výsledky dokazovania.
16. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny. Vzhľadom na zistený skutkový stav, vyplývajúci z dokazovania už vykonaného, sa
nejavilo potrebným vypočuť žalobkyňu, s ktorým postupom sa stotožňuje aj odvolací súd. Pokiaľ
žalovaná poukazovala na nepreskúmateľnosť záverov napadnutého rozsudku, ani táto výhrada nie je
opodstatnená.
17. Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov
tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia
podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v
danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené
otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil,
ktoréskutočnostivprejednávanejvecipovažovalzarozhodujúce,kakým záveromnaichzákladedospel
aprečonebolomožnévyhovieťnámietkamžalovanej. Zaodňatiemožnostikonaťpredsúdomvžiadnom
prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek
žalovanej. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani
taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní mala úspech, preto má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.
19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv zakonanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( §
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.