Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sp/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200573
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6016200573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci navrhovateľa - odvolateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi - správnemu
orgánu Okresnému úradu, katastrálny odbor, Brezenská ul. 14, 977 01 Brezno, za účasti ďalšieho
účastníka U. Y., nar.X.X.XXXX, C. ul. č. XXX/XX, XXX XX S. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu Okresného úradu, Brezno, katastrálny odbor číslo: V - 2585/2015 zo dňa 7. marca
2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného úradu Brezno, katastrálny odbor číslo: V - 2585/2015 zo dňa 7. marca 2016
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet tunajšieho súdu vo výške 35.-Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím V - 2585/2015 zo dňa 7. marca 2015 odporca podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení
(ďalej len katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že v prejednávanom prípade záložcovi predloženú dohodu o splnomocnení, ktorá je vyhotovená vo
forme predtlače s vopred vyznačeným splnomocnencom, vopred vyznačeným obsahom a predmetom

plnomocenstva, v zmysle ktorého je vopred uvedené zastupovanie záložcu - splnomocniteľa v súvislosti
so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOSŤ, s.r.o., podpísanú záložcom v ten istý
deň ako zmluvu o úvere, je možné posúdiť podľa obsahu ako návrhu na uzatvorenie dohody. Podľa §45
Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej dôjde. Ďalej,
že vzhľadom na to, že záložcovi boli navrhovateľom naraz poskytnuté všetky zmluvy na podpis tak, že
spolu so zmluvou o úvere mu bola daná aj dohoda o splnomocnení s vopred vyznačeným obsahom,
nemal záložca možnosť slobodne si vybrať splnomocnenca. Keďže dohoda o splnomocnení mu bola

predložená spolu so zmluvou o úvere bez možnosti výberu splnomocnenca, možno predpokladať aj
vzťah medzi záložným veriteľom a splnomocencom. Žalovaný mal teda dôvodné pochybnosti o tom, či
záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Ďalej poukázal na znenie § 5 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z. z. s tým, že právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na
uzatvorenie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene
spotrebiteľa, je neplatný. Na základe uvedeného musel návrh zamietnuť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu opravný prostriedok. Navrhol, aby súd
napadnutéhorozhodnutiezrušilprejehonezákonnosť.Namietal,žeodporcanezistilspoľahlivostavveci,
riadne sa neoboznámil s návrhom a jeho prílohami, následne nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne
právne posúdil plnomocenstvo. Podľa navrhovateľky dohoda o splnomocnení bola uzatvorená riadne,v súlade s občianskym zákonníkom. Tvrdenie odporcu o tom, že navrhovateľka vopred určila zástupcu
pre dlžníka je len ničím nepodloženým predpokladom a nevychádza z objektívne zisteného skutkového
stavu, čo je v rozpore s § 3 ods. 5 a § 46 správneho poriadku. Naopak, odporca vychádzal len z

predpokladov, čo vyplýva aj z odôvodnenia. Veriteľ sa nepodieľal na uzatváraní dvojstranného právneho
úkonu medzi dlžníkom a jeho zástupcom. Ak odporca z toho, že dohoda o plnej moci bola uzatvorená
na predtlačenom formulári, kde bol uvedený zástupca vyvodil to, že dlžníkovi zástupcu určil záložný
veriteľ ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah spisu. Naopak medzi dlžníkom a
jeho zástupcom neexistuje reálny rozpor a plnomocenstvo je platné. Okrem toho nestačí pochybnosť

o objektivite zastupovania, ale medzi zástupcom a zastúpeným musí rozpor reálne existovať. Preto
je námietka o rozpore medzi záujmami zástupcu a zastúpeného nesprávnym právnym posúdením
vychádzajúcim z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Ďalej uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o
splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože dohoda o splnomocnení

nie je spotrebiteľskou zmluvou. Tiež namietal záver o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej
pohľadávky a hodnotou nehnuteľností a rozpor s dobrými mravmi.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 7.7.2016 v súlade s § 250q ods. 1 občianskeho súdneho poriadku
sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámil s obsahom správneho spisu a

vykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa
s listinami návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.10.2015 doručený odporcovi
25.11.2015, zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 19.10.2015 podpísaná za
záložnéhodlžníkaDSSNestor,o.z.,Zázrivá(predtýmpodnázvomProHelpzdruženieobčiansko-právnej
pomoci, Povraznícka 18, Bratislava), dohodou o splnomocnení podpísanou záložkyňou pred Mestom

Brezno 21.1.2014 ako splnomocniteľkou a datovanou a podpísanou v Bratislave 21.1.2014 ProHelp
združením občiansko-právnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom.

Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ spolu s návrhom na vklad pripojil zmluvu o
zriadení záložného práva č. 302/2015, ktorú za záložkyňu U. Capkovú podpísalo DSS Nestor, o.z.,

Zázrivá (predtým pod názvom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci), ako jej zástupca na
základe k návrhu priloženej dohody o splnomocnení. V bode 3 dohody o splnomocnení sa uvádza,
že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §-u
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú

bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzkuzozmluvyoúvereuzatvorenejsospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,č.zmluvyXXXXXXXXX.
Pod bodom 4 sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa. Ide o formulárovú
zmluvu, kde názov zástupcu bol už predtlačený a ručne dopisované sú údaje o splnomocniteľovi,
zástupcovi splnomocnenca a špecifikácia nehnuteľností v bode 4. Táto dohoda bola podpísaná

splnomocniteľkou pred Mestom Brezno dňa 21.1.2014 a splnomocnený zástupca datoval podpísanie
zmluvy 21.1.2014 v Bratislave. Dátum podpisu dohody o plnomocenstve dlžníčkou je zhodný s dátumom
podpisu úverovej zmluvy, ako vyplýva z bodu II záložnej zmluvy ako aj z listiny zmluva o úvere, ktorú vo
fotokópii predložil na výzvu odporcu navrhovateľ do správneho spisu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.Podľa § 43a) Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je urobený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzatvorenie zmluvy (ďalej len návrh), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43a) ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde.

Podľa § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na

skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky
na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (4) Právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v

mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z. z. ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
plnej moci. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.
Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o

plnej moci uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky. Prejav vôle je právnym
úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností.
Návrhom na uzatvorenie zmluvy je len taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane.
Podľa § 45 Občianskeho zákona prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe až od okamihu, keď jej
dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobený v neprítomnosti druhej strany, nestačí

písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane
adresoval. To znamená odoslal, resp. urobil úkony, ktoré sú nevyhnutne nutné k tomu, aby mohla byť
táto prejavená vôľa odoslaná a doručená či už poverením inej osoby, alebo podaním na poštu, alebo
osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom.

Z predloženej dohody o splnomocnení je nepochybné, a odvolateľ to ani nenamieta, že dlžník podpísal
túto dohodu v neprítomnosti splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Ďalej z
tejto listiny nevyplýva, že dlžníčka dostala a teda aj disponovala vyhotovením predmetnej listiny. Z
uvedeného teda nie je nepochybné, že samotná dlžníčka odoslala návrh dohody o plnomocenstve
druhej zmluvnej strane - občianskemu združeniu, alebo že by tým poveril navrhovateľa, resp. inú tretiu

osobu. Navrhovateľ nepredložil dôkazy o tom, že zástupca prijal návrh dohody o splnomocnení včas, ani
to, že prijatie nadobudlo účinnosť v zmysle § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka. To znamená dôkazy o
tom, že dlžníčke zástupca doručil prijatie návrhu dohody o zastúpení a že dlžníčka bola v čase prijatia
návrhu druhou zmluvnou stranou - ProHelp združením občiansko-právnej pomoci ešte svojím návrhom
(za podmienky, že by išlo o právny úkon) v zmysle § 43a ods. 2 a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka

viazaná.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní nebolo preukázané, že medzi dlžníkom a jeho zástupcom
vznikol zmluvný vzťah a to dohoda o zastúpení. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením odvolateľa, že
právny úkon - dohoda o plnomocenstve bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Proti

takémuto záveru svedčí skutočnosť, že dohoda o splnomocnení bola vypracovaná ako predtlač na
štandardnom zmluvnom formulári, na ktorom bolo uvedené meno splnomocnenca - ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci Bratislava, ktorá odkazuje na úverovú zmluvu uzatvorenú s navrhovateľom,
a ktorú predkladal zástupca navrhovateľa dlžníkovi súčasne s uzatváraním úverovej zmluvy. Tátoskutočnosť nebola síce v správnom konaní osobitne zisťovaná, ale je zjavná a to nielen z totožnosti
dátumu kedy boli obe zmluvy dlžníkom podpísané. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe,
že tak bola nahradená predchádzajúca prax navrhovateľa, keď plnomocenstvo pre konkrétneho ním

vybraného advokáta zakomponoval priamo do tlačiva zmluvy o úvere. Potom, ako bol v mnohých
správnych konaniach a následných súdnych sporoch neúspešný, zmenil túto prax tak, ako je tomu
v tomto prípade, t. j. že dlžníci podpisujú v súvislosti s uzatvorenou úverovou zmluvou aj dohodu o
splnomocnení pre zástupcu ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na bezplatné zastupovanie
pri uzatvorení záložnej zmluvy na zabezpečenie navrhovateľovej pohľadávky. Tieto skutočnosti naopak

svedčia tomu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a teda
dlžníkovi bolo odňaté právo slobodne sa rozhodnúť, kto ho bude zastupovať v jeho záležitostiach.
Keďžeboladohodaosplnomocnenípredkladanázástupcomnavrhovateľadlžníkovisúčasnesúverovou
zmluvou, nie je možné takýto právny úkon považovať za úplne nezávislý od veriteľa. Zo samotných
podmienok uvedených v dohode o splnomocnení vyplýva, že účelom takejto dohody je zabezpečenie
návratnosti poskytnutého úveru. To znamená, že zástupca koná najmä v záujme navrhovateľa a to

neumožňuje, aby jeho konanie zároveň bolo v záujme zastúpeného.

Po účinnosti novely zákona č. 250/2007 Z. z., ktorou bol tento doplnený o citovan§ 5a ods. 4 v znení
citovaného prechodného ustanovenia platí, že dňom 1.5.2014 aj keby došlo k uzatvoreniu dohody o
splnomocnení v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, táto dohoda o splnomocnení by stratila platnosť.

Zástupca uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva až 19.10.2015, to znamená v čase, keď aj keby
bol uzatvoril s dlžníčkou zmluvu o zastúpení, už nemohol takúto zmluvu uzatvoriť platne.

Okresný úrad Brezno preto postupoval správne, keď posúdil predložené listiny ako také, ktoré
neumožňujú vykonať požadovaný vklad do katastra nehnuteľností záložného práva.

Ostatné dôvody odvolania nekorešpondovali s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Zvyššieuvedenéhovyplýva,žezdôvodovuvedenýchvnávrhu-odvolaníniejemožnédospieťkzáveru,
že napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu nie sú v súlade so zákonom. Preto nebolo možné

odvolaniu vyhovieť. Naopak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
dôvodov uvedených v návrhu - odvolaní dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu
v medziach podaného opravného prostriedku sú v súlade so zákonom tak, ako to vyplýva z vyššie
uvedených dôvodov, a preto rozhodnutie Okresného úradu Brezno potvrdil.

Súd v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. neúspešnému navrhovateľovi - odvolateľovi,
nepriznal náhradu trov konania.

Súd zároveň rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. vo výške
stanovenej Sadzobníkom súdnych poplatkov položky 10 písm. b) navrhovateľovi - odvolateľovi, ktorý sa

stal poplatníkom podľa § 2 ods. 4 uvedeného zákona.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.