Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/796/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218405
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614218405.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra
Tutka a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu O.. H. R., F.. XX.X.XXXX, T. R. H., D. Č..
XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Alexander Farkašovský & JUDr. Ladislav Zátorský so
sídlom v Košiciach, Nerudova 6, proti žalovanému RABBIT, Trhový Štěpánov, a.s. so sídlom Trhový
Štěpánov 302, Česká republika, o návrhu na povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniuOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa27.8.2015č.k.13C219/2014-65jednohlasnetakto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na obnovu konania, vedeného na

rovnakom súde pod sp.zn. 8C 114/2011. Žalobcu zároveň zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 1.533,95 eur do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal povolenia
obnovy konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 8C 114/2011 a následne
aby bolo vyhovené jeho pôvodnému nároku uplatnenému dňa 19.7.2011. V tejto pôvodnej žalobe sa

žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na A. Č.. XXX P..Ú.
T.. Táto žaloba bola zamietnutá s odôvodnením, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že táto je nedôvodná. Súčasne súd konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k účinnému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy a teda nedošlo zo zákona ani k jej zrušeniu, keďže žalovaný si splnil
všetky povinnosti vyplývajúce mu z kúpnej zmluvy zo dňa 6.6.2008 tým, že dohodnutú kúpnu cenu
uhradil v plnej výške riadne a včas. Súd uzavrel, že žalobca takto dohodnutú kúpnu cenu aj spôsob

jej úhrady akceptoval a skutočnosť, že tento sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od
clearingovej spoločnosti považoval za dôkaz o tom, že kúpna cena mu bola žalovaným riadne vyplatená
a tento nemôže niesť zodpovednosť za clearingovú spoločnosť, ktorá na základe zmluvy uzavretej
priamo so žalobcom mala právo disponovať s jeho účtom a s prostriedkami uloženými na jeho účte.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca odôvodnil podanie návrhu na obnovu konania novým

dôkazom, za ktorý považuje tvrdenie pracovníčky clearingovej spoločnosti t.j. osoby označenej na
obchodovanie s clearingovými poukážkami, ktorej tvrdenie pre účely tohto konania považoval za tzv.
novú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie, pričom tieto tvrdenia
nielenže poukazujú na uvedenie do omylu žalobcu v súvislosti s uzatváraním samotnej zmluvy, ale
poukazujú na samotnú nemožnosť plnenia vyplývajúcu z kúpnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že o tomto
novom dôkaze sa dozvedel v mesiaci september 2014, čo preukazoval úradným záznamom, spísaným

v advokátskej kancelárii. Okrem vyjadrenia uvedenej svedkyne poukazoval aj na znalecký posudok č.3/2014 znalca Ing. Jozefa Škultétyho, keď mal za to, že aj tento znalecký posudok považuje za nový
dôkaz.

4. Uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
návrh na povolenie obnovy konania nie je dôvodný. Uviedol, že žalobca žiadal obnovu konania z
dôvodov uvedených v § 228 ods.1 písm. a/ a písm. b/ O.s.p., pričom súd mal za to, že ani vypočutie
svedkyne S. Š.Z., ani znalecký posudok nespĺňajú podmienky pre povolenie obnovy konania, keďže
nejde o dôkazy, ktoré žalobca bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a taktiež nejde

o dôkazy, ktoré sa v pôvodnom konaní nemohli vykonať. Konštatoval, že už v pôvodnom konaní si
žalobca žiadal stanovisko MBS a podľa jeho názoru nič žalobcovi nebránilo v možnosti vyžiadať si okrem
stanoviska MBS aj znalecký posudok z odboru ekonómie a managmentu, keďže znalecké dokazovanie
v tomto odbore existovalo aj v čase pôvodného konania. Keďže podľa názoru žalobcu problematika
clearingových poukážok je problematikou ekonomickou, na ktorú sú potrebné odborné znalosti, mohol
tento dôkaz v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. označiť a žiadať vykonať. Taktiež výsluch svedkyne S. Š. mohol

žalobca riadne navrhnúť v pôvodnom konaní, keďže od začiatku namietal nemožnosť zobchodovania
clearingových poukážok, pričom žalobca v čase podávania žalobného návrhu (20.7.2011) vedel, že
svedkyňa už pre clearingovú spoločnosť nerobí, keďže to vyplynulo z jej výpovede, keď začiatkom roku
2011 ukončili so žalobcom spoluprácu. Svedkyňa ho o tejto skutočnosti aj informovala, preto neobstojí
ani jeho tvrdenie o tom, že svedkyňa nemohla byť vypočutá z dôvodu, aby neohrozila svoju existenciu

stratou zamestnania. Uviedol, že svedkyňa potvrdila, že o fungovaní clearingového obchodu a nie
zaobchodovateľnosti clearingových poukážok žalobcu upovedomila už na začiatku ich spolupráce a
svojou výpoveďou by tak podľa názoru súdu neuviedla žiadne nové skutočnosti. Navyše mal za to, že
výsluch svedkyne Š.R. nespĺňa podmienky obnovy konania, pretože nejde o dôkaz, ktorý by žalobca bez
svojej viny nemohol použiť, ani o dôkaz, ktorý sa nemohol vykonať, nakoľko podľa názoru súdu, žalobca

v čase pôvodného konania vedel o tejto svedkyni, poznal ju a vedel, že obchoduje s clearingovými
pohľadávkami. S poukazom na tieto dôvody návrh na obnovu konania zamietol.

5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a jeho
návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť, alternatívne toto zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c/,
d/ a f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne, svojvoľné a tým
nezákonné. Má za to, že vykonanie dokazovania navrhovanými dôkazmi a to vypočutím svedkyne, či
jej následným vyjadrením k svedeckej výpovedi sa podľa jeho názoru preukázalo, že sú tu skutočnosti,
alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Má za to, že z vyjadrenia S. Š. zo dňa 31.8.2015 kde sa prvykrát
vyjadrila ku skutočnostiam, ktoré patrili medzi interné záležitosti spoločnosti EUCC a ako obchodná
zástupkyňa firmy sa o týchto skutočnostiach nikdy so žiadnym klientom nerozprávala znamená, že o
týchto skutočnostiach nerozprávala ani s pánom R. v roku 2009 a ani následne pri ďalšom stretnutí
v roku 2014. Išlo o nové skutočnosti, o ktorých predtým žalobca nevedel a ani vedieť nemohol. Išlo

konkrétne o skutočnosti, že každý clearingový obchod sa realizuje tým spôsobom, že pred podpisom
clearingovej zmluvy obchodný zástupca firmy EUCC má pripravené komodity podľa požiadavky klienta
na zrealizovanie clearingového obchodu. Akonáhle je dohodnutá komodita naplnená, vtedy môže dôjsť
k podpisu clearingovej zmluvy. V prípade pána R. bola požiadavka stavebný materiál, avšak v deň
podpisu zmluvy nebola táto komodita naplnená a obchod vôbec nebol pripravený, čím bol pán Varga

uvedený do omylu. Ďalšia skutočnosť, ktorá bola prvykrát spomenutá až na pojednávaní pred okresným
súdom je fakt, že clearingový obchod ktorý sa mal zrealizovať u žalobcu bol zaplatený v pomere 70%
clearingových prostriedkov a 30% peňažnej hotovosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či tento
pomer platby bol bežnou praxou vo firme EUCC bolo uvedené, že svedkyňa sa s takýmto pomerom
platbynestretlaanazákladejejvedomostíbolapovolenáplatbavpomeremaximálne50%clearingových

prostriedkov a 50% peňažnej hotovosti, k čomu bola vedená zo strany vedenia spoločnosti. Ide o
skutočnosti,oktorýchžalobcapredtýmnevedeladozvedelsaichažnasúdnompojednávanízvýpovede
svedkyne Š.. Má teda za to, že ide o skutočnosti, dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Za mylný považuje záver
súdu o tom, že v čase doručenia žaloby vedel o tom, že svedkyňa už pre clearingovú spoločnosť

nepracuje a mal ju ako svedkyňu navrhnúť, nakoľko ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa
27.8.2015 svedkyňa na otázku právneho zástupcu žalobcu, či od roku 2011 až po náhodné stretnutie
v lete v roku 2014 ju mohol žalobca kedykoľvek kontaktovať uviedla, že žalobca mal jej staré číslo
a ona si svoje zmenila. Takisto svedkyňa uviedla, že sa presťahovala. Z toho vyplýva, že žalobcanemohol kontaktovať svedkyňu Š. a takto nedisponoval s informáciami, ktoré by mohli privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať
mu náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca vo vzťahu k navrhovanému výsluchu
svedkyne uviedol, že podľa jeho názoru až na pojednávaní konanom v tejto veci dňa 27.8.2015 mala
táto po prvykrát uviesť skutočnosti, ktoré neboli žalobcovi známe a ktoré podľa jeho názoru boli
spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnom konaní. Takéto tvrdenie nepovažuje žalovaný

za správne. Je toho názoru, že výpoveď svedkyne o jej subjektívnom vnímaní určitých skutočností
nepodloženom žiadnymi dôkazmi by nemala žiadny vplyv na rozhodnutie v pôvodnom konaní. Za
rozhodujúcu skutočnosť však považuje, že v danom prípade ide o nový dôkaz, ktorý mal žalobca
možnosť navrhnúť už v pôvodnom konaní. Rovnakú možnosť mal žalobca aj v prípade znaleckého
posudku. Skutočnosť, že žalobca si bol takejto možnosti vedomý a že ju aj zvažoval vyplýva z toho,
že znalecké dokazovanie žalobca v pôvodnom konaní aj skutočne navrhol, avšak až v odvolaní proti

prvostupňovému rozsudku. Tento sa teda snaží iba neprípustným spôsobom napraviť a obísť svoje
pochybenie v pôvodnom konaní.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (skr. C.s.p.).

8. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej

inštancie podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

10. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre aplikáciu procesného
inštitútu obnovy konania a správny je jeho záver v tom, že žalobca nepreukázal splnenie týchto

zákonných podmienok. Za vecne správne považuje odvolací súd aj dôvody uznesenia na ktoré
poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. a ku ktorým považuje vzhľadom na odvolacie námietky
žalobcu za potrebné dodať:

11. Tak ako to súd prvej inštancie správne konštatoval, obnova konania v zmysle úpravy § 228 O.s.p.

je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. Táto
mimoriadnosť spočíva v tom, že obnova konania je prípustná iba z taxatívne vymedzených dôvodov
v § 228 ods. 1 O.s.p.. Takýmto dôvodom je aj existencia skutočnosti, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré
bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní a to za predpokladu, že môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V prípade uvádzania novej skutočnosti musí byť táto spojená

vždy s novým dôkazom. Nemožnosť použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len
ako možnosť označiť dôkaz, ale aj ako nemožnosť predložiť ho súdu. Dôvodom obnovy konania môže
byť len taká skutočnosť, ktorá nastala do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Skutočnosti, ktoré nastali až
potom,nemôžubyťspôsobilýmdôvodomobnovykonania,nakoľkoknímnemoholsúdvčasevyhlásenia
rozhodnutia prihliadnuť (§154 O.s.p.). Žalobca ako dôvod obnovy konania označil tvrdenie pracovníčky

clearingovej spoločnosti t.j. osoby zúčastnenej na obchodovaní s clearingovými poukážkami, že také
veľké množstvo clearingových prostriedkov, aké dostal žalobca z titulu kúpnej ceny nebolo možné
zobchodovať z dôvodu, že clearingová spoločnosť nemala obsadenie daných komodít, ktoré by mohli
byť zobchodované v prospech žalobcu.

12. Takéto tvrdenie nemožno považovať za novú skutočnosť vo vzťahu k skutkovým podkladom, ktoré
tvorili základ pôvodného rozhodnutia vo veci. Z dokazovania vykonaného v pôvodnom konaní, ako aj zo
samotnej výpovede žalobcu je totiž zrejmé, že k zrealizovaniu samotného clearingového obchodu teda
k vzájomnému započítaniu tzv. bartrového obchodu nedôjde k samotnému momentu uzatvorenia kúpnej
zmluvy, ale vychádzal z predpokladu, že ním obdržanú clearingovú poukážku použije na realizáciu

bartrového obchodu v budúcnosti, ktorú sám žalobca vo svojej výpovedi označil horizontom 1-2 roky. Za
takejtosituácienemôžena rozhodnutísúduprvejinštancievovecisamejzmeniťničtvrdenieuvedenej
osoby, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa uvedené clearingové prostriedky nedali zobchodovať.Nejde teda o tvrdenú novú skutočnosť, ktorá by mohla pre žalobcu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie.

13. Ďalší dôvod obnovy konania označený žalobcom a to znalecký posudok znalca Ing. Jozefa
Škultétyho rovnako nemožno považovať ani za novú skutočnosť, ani za dôkaz, ktorý by žalobca nemohol
uplatniť v pôvodnom konaní. Znalecký posudok je riešením odbornej otázky, ktorú súd v pôvodnom
konaní riešil s určitým konkrétnym záverom, ktorý vyústil do konečného rozhodnutia vo veci samej.
Iný názor uvedený znalcom v tomto znaleckom posudku na riešenie konkrétnej odbornej otázky teda

nepredstavuje novú skutočnosť, ale iba polemizuje so správnosťou záveru súdu v pôvodnom konaní
s riešením tejto odbornej otázky, teda spochybňuje správnosť záveru súdu v tejto časti, čo však
nie je prípustné prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je obnova konania.
Prostredníctvom neho totiž nemožno naprávať právoplatné rozhodnutie vo veci ani za predpokladu, že
bolo nesprávne. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie v tom, že pokiaľ žalobcovi uvedená odborná
otázka nebola zrejmá, resp. pokiaľ nepovažoval závery súdu v tejto otázke za správne, nič mu nebránilo

v možnosti navrhnúť vykonanie takéhoto dôkazu v pôvodnom konaní, resp. sám si mohol zabezpečiť
takýto dôkaz obdobným postupom, ako si ho zabezpečil už po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.

14. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

15. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.