Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213080
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412213080.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej

veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné Námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči

žalovanému nárok na zaplatenie sumy 125,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 330,00 € z titulu
nemajetkovej ujmy. Žalobca ako oprávnený subjekt navrhol v zmysle exekučného poriadku zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. 6730179 dlžníkom F. Z., Z.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX2965/2009. V exekučnom konaní je
založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie povolenia na
vykonanieexekúciedopätnástichdníoddoručeniatakejtožiadosti,akjeexekučnýmtitulomvykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti ani si nevyžadovala takú spoluprácu účastníkmi konania, ktorá by
mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie až dňa 12.10.2009 a to rozhodnutím o jej
povolení. K rozhodnutiu o povolení tak došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 6 mesiacov). Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,

že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup exekučného súdu žalobca
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručenie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému že
mu 70,00 €, na správu informačného systému sumu 40,00 €, na administratívne spracovanie textu
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné vydaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €, t.j. celkovo sumu 125,00 €. Zároveň sižalobca uplatnil náhradu nemajetkovej v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenie práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.

2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je
podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym

uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správny postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu v s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k insolvencii povinného. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeraný satisfakcie za

porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy sumu 330,00 € za 6 celých mesiacov, t.j. 55 € za mesiac. Žalobca sa tiež domáhal
náhrady trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.09.2014 namietol zmätočnosť podania, nakoľko sa v žalobnom

návrhu vyskytujú viaceré nedostatky (napr. zmätočne označený povinný, absencia spisovej značky
príslušného exekučného konania). Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorým by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody alebo
nemajetkovej ujmy, čím žalobca prenášať celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sa sám. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul

nároku na náhradu škody. Jednak sa žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa
týka uvádzaných prieťahov v konaní žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany
žalovaného, či využil možnosť podať sťažnosť na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi

Okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti. Z judikatúry Ústavného súdu SR
vyplýva, že ako sťažovateľ mal predovšetkým postupoval v zmysle zásady vigilantibus iura (každý,
nech si stráži svoje právo). To, že žalobca tak nekonal je možné pripísať iba jemu. Žalovaný má za
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie jeho oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc mal iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej Žalovaný poukázal na to, že

si žalobca uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných ustanovení zák. č. 514/2003
Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo
dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca neposkytol
žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto odporca nepovažuje
jeho nárok za predbežne prerokovaný. Žalovaný ďalej uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota

na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Poukázal na
judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov

podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných je kompetentný preskúmať len Ústavný súd SR. S
poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR,

ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak
preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaný ďalej uviedol,
že žalobca nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy
a ani to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a preto by sa mala
poskytovaťjejnáhradavpeniazoch.Čosa týkavýškymateriálnejškodyžalobcapoukázalnaskutočnosť

že žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácia reálny vecných nákladov. Požadovať
paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a u účelové. Skutočnú
škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom
prípade by mohlo dochádzať k ľuboľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu.Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR, v zmysle
ktorých poskytovanie finančného zadosťučinenia nie automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo
strany Ústavného súdu SR. Okrem toho je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy ujmy

u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
spôsobenú prípadnými prieťahy v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickej osoby nejakým spôsobom zúčasťňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Napokon žalovaný
poukázal na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovaného je žalobca vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si

žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej
a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje žalobca jeho postup za konanie, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a uplatnenom majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia

základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., považoval žalovaný žalobu za právne neopodstanenú a žiadal, aby ju súd v celom
rozsahu zamietol.

3. Súd vo veci nariadil na deň 20.04.2017 pojednávanie, na ktoré sa sporové strany a ich zástupcovia

nedostavili. Žalovaný ani právny zástupca žalobcu svoju neúčasť neospravedlnili. Z uvedeného dôvodu
súd prejednal vec v neprítomnosti strán.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov konania a spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. zn. 6Er/499/2009 a zistil nasledovný

skutkový stav veci:

5. Dňa 27.05.2009 žalobca podal na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
návrh na vykonanie exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.10.2008, spisová značka SR 09104/08, voči

povinnému Miloš Novák 3, 9 66 77 Ostrý Grúň, IČO: 41413016. Exekučné konanie bolo u súdneho
exekútora vedené pod spisovou značkou EX 2965/09 a na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
spisovou značkou 6Er/499/2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená dňa 08.06.2009. Dňa 15.06.2009 Okresný
súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613024104. Dňa 09.10.2009 bola

Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená žiadosť súdneho exekútora o opravu poverenia na
vykonanie exekúcie v časti trov konania. Dňa 12.10.2009 Okresný súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu
exekútorovi poverenie č. 5613026986.

6. Z prehľadu nápadu vecí do registra Er v roku 2009 súd zistil, že v období podania žiadosti súdneho

exekútora na vydanie poverenia (jún 2009) bolo na súd podaných celkom 499 exekučných vecí.

7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení rozhodnom pre
posúdenie veci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobnej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)

Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“ s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody po prvé alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradnýmpostupom,jepredbežnéprerokovanienazákladepísomnejžiadostipoškodenéhospríslušným

orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto otázkou. Z podania žalovaného súd
zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie jeho nároku u odporcu dňa 23.04.2012, návrh
na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal žalobu na súd skôr ako uplynula
lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodyMinisterstvom spravodlivosti SR, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby. Súčasne je však z podania samotného žalovaného zrejmé, že Ministerstvo spravodlivosti SR
nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr,

než súd vo veci rozhodol, preto súd námietku žalovaného o nesplnení podmienky predbežného
prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým
žalobca odôvodňoval nesprávnosť úradného postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej
lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal

predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné
prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného spisu sp. zn. 6Er/499/209 súd konštatuje,
že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp. zn. 6Er/499/209 došlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená dňa 08.06.2009. Dňa 15.06.2009 Okresný
súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5613024104. Dňa 09.10.2009 bola

Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručená žiadosť súdneho exekútora o opravu poverenia na
vykonanie exekúcie v časti trov konania. Dňa 12.10.2009 Okresný súd Žiar nad Hronom vydal súdnemu
exekútorovi poverenie č. 5613026986. Na základe uvedeného má súd za to, že súd vo veci konal
priebežne. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote.
Dovtedajšia aplikačná prax ukázala, že bolo problematickým v 15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty

exekúcie, ktorá mala prebiehať na podklade rozhodcovského rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu
k tomu, že s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2
Exekučného poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Exekučný súd je povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými
stranami bola uzavretá platne. Až na podklade úplného zhodnotenia všetkých okolností prípadu mohol

potom exekučný súd rozhodnúť o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o zamietnutí návrhu.
Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v období podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo na
exekučný súd podaných veľmi vysoké množstvo návrhov na vykonanie exekúcie (jún 2009 bolo na
tunajší súd podaných celkom 499 exekučných vecí), pričom väčšina z nich bola podaná z podnetu
samotného žalobcu. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody a

náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie
je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy priznal a odôvodňoval by ich výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci

(t. j. nesprávny úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo
potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej
ujmy. Keďže nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho základu, nakoľko súd nezistil
nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v
celom rozsahu.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov
konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).