Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/267/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115201102
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115201102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu A. N. a.s., so sídlom V.,
E. Y. XX, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 36 668
745, proti žalovanej G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M., M. X, o zaplatenie 278,03 € s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 12C 25/2015-54 z 26.1.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
25,58€súrokomzomeškaniavovýške 9%ročnezosumy15,12€od4.2.2012dozaplateniaazosumy
10,46 € od 4.3.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti
žalobuzamietol.Otrováchkonaniarozhodolsúdtak,žežiadenzúčastníkovnemánaichnáhraduprávo.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 278,03 € s spolu

s úrokom z omeškania ako aj náhrady trov konania.

3.Žalovanáistinapozostávaznezaplatenýchfaktúrzaposkytnutéslužby-faktúrač.7200591830splatná
3.2.2012 za hovorné na sumu 15,12 €, faktúra č. 7201777494 splatná 3.3.2012 na sumu za hovorné
10,46 € + poplatok za upomienku 3,50 €, spolu 13,96 € a faktúra č. 7303869633 splatná 3.5.2013 za
zmluvnú pokutu na sumu 248,95 €.

4. Dlh žalovanej mal vzniknúť na základe zmluvy o pripojení, ktorú uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu spoločnosťou F. Z., a.s., V. dňa 29.1.2011, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb program Podľa seba 1.

5. Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu,
vrátane pohľadávky proti žalovanej, uzavreli spoločnosť F. Z., a.s. ako postupca a žalobca ako postupník
dňa 9.6.2014.

6. Pri podpise zmluvy žalovaná písomne prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými obchodnými
podmienkami i cenníkom služieb a v prípade porušenia zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu
vo výške 248,95 €.7. Po právnom posúdení veci podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, b/, § 43 ods. 2 zákona č.
610/2003 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4 písm. k/, 5, § 54 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 545 ods.

2, § 517 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., dospel
súd k záveru, že medzi účastníkmi bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, a že žaloba je dôvodná v časti
týkajúcej sa neuhradených faktúr za poskytnuté služby, preto zaviazal žalovanú k úhrade sumy 25,58 €
spolu s úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr.

8. Súd nepriznal žalobcovi poplatky za upomienky za oneskorenie platby vo výške 3,50 € z dôvodu, že
ide vlastne o zmluvnú pokutu a nebola dodržaná jej písomná forma. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo
výške 248,95 € súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi zanikol pred
uplynutím 24 mesiacov od uzavretia zmluvy, nepreukázal, že vôbec zanikol zmluvný vzťah a ak zanikol,
kto ho ukončil a akým spôsobom. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Pri uplatnenom nároku 278,03 € a priznanej
sume 25,58 € mal žalobca v konaní len čiastočný úspech vo výške 9,20%. Jeho neúspech je vo výške
90,80%. Odrátaním úspechu od neúspechu súd uzavrel, že žalobca by mal nahradiť žalovanej trovy
konania. Táto však nežiadala priznať trovy konania. Preto o náhrade trov konania súd rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

10. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p., pretože v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2
písm. c/ a podľa § 221 ods. 1 písm., f/ O.s.p. Namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil
tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, keď ona poukazovala na závažné dôvody a poškodzovanie

veci podľa § 424, kde za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselne a úmyselným konaním
proti dobrým mravom. Súd neúplne zistil skutkový stav, pretože sa nedožadoval zo strany žalovanej
preukázania dôkazov, a to že cudzia tretia osoba má zadržané uvedené veci od roku 2011, čím ju
finančne poškodil voči žalobcovi. Nemôže byť zodpovedná za vec, keď k nej od roku 2011 až doposiaľ
nemala prístup a tretia osoba jej znemožňuje niečo využívať, čo znamená, že nepoužívala uvedené tak,

aby žalobca žiadal úhradu. Uviedla, že podáva žalobu voči tretej osobe, ktorá ju dostala do problému
so žalobcom a preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

11. Žalobca bol v odvolacom konaní nečinný.

12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, s tým, že miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 9.2.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a §
219 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

13. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15.Zvyššiecitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva,žeodvolacísúdposudzujeprípustnosťodvolania
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak
dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ust. § 470

ods. 1 CSP.

16.Podľa§387ods.2CSPaksaodvolacísúd vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoréz vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie podľa v tom čase účinných ust. § 133 až § 135 O. s. p.) alebo že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre ňu ako
žalovanú privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť
vecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)aprávneho
posúdenia veci.

19. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné

rozhodnutie o uplatnenom nároku.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa:

21. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, dáva odvolací súd do

pozornosti znenie ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
(§ 132 ods. 1, § 185 ods. 1 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§
132 O.s.p. - § 191 CSP).

22. Súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia predložiť
alebo musia označiť skôr, ako vyhlási rozhodnutie vo veci samej, pretože na dôkazy označené a

predložené neskôr súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p.).

23. V prejednávanom spore bola žalovaná (aj žalobca) riadne súdom prvej inštancie poučená podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (poučenie prevzala 27.7.2015). Dňa 7.8.2015, žalovaná podala odpor proti
platobnému rozkazu, kde síce namietala rôzne skutočnosti, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom

nepreukázala. V ten istý deň súhlasila s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

24. Súd preto rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z písomných dôkazov, predložených
žalobcom, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.- § 215 ods. 1, 2 CSP).

25. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou účastníkov
konania tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá účastníkom
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je

určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze
právnejnormymákaždázostránsporovéhokonaniasamostatnú(vlastnú)povinnosťtvrdeniaadôkaznú
povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.

26. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je

umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a dostal sa do situácie dôkaznej
núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkaznébremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nebolo preukázané (v tom zmysle,
že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré

súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech toho účastníka, v záujme ktorého bolo
podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

27. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaná tvrdí, že nevyužívala služby poskytované právnym
predchodcom žalobcu, bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie
ňou tvrdených skutočností, ktoré mohli privodiť pre ňu priaznivé rozhodnutie vo veci.

28. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno

pokiaľ ide o jej tvrdenie, že tretia osoba jej znemožnila užívanie služieb právneho predchodcu žalobcu.

29. Rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vykonanými
dôkazmi neboli preukázané, resp. nevyšli počas konania najavo, že by opomenul skutočnosť, ktorá z
vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla najavo alebo že by jeho skutkové zistenia boli založené na

chybnom hodnotení dôkazov, resp. v hodnotení dôkazov bol logický rozpor.

30. Súdu prvej inštancie tiež nemožno vytknúť, že by nepoužil správny právny predpis, resp. z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach
strán sporu.

31. Odvolacie dôvody uplatňované žalovanou nie sú dané, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

32. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, odvolací súd odmietol
odvolanie v tejto časti v súlade s ust. § 386 písm. b/ CSP, pretože podať odvolanie je oprávnená iba tá
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, pričom táto podmienka u odvolateľky v tejto časti
nie je splnená, pretože žaloba v tejto časti bola zamietnutá. Žalovaná preto nie je oprávnenou osobou

podať odvolanie proti tomuto výroku rozsudku.

33. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám sporu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1

CSP).

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.