Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413010655
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413010655.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, v trestnej veci proti
obžalovanému K. V. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona číslo
300/2005 Z. z. (ďalej aj len Trestného zákona) spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 28.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : K. V., narodený XX.XX.XXXX Y. X. B., trvale bytom R. C. XXX,okres L. Š., živnostník,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

niekedy v dobe od 26.09.2012 do 27.09.2012, v presnejšie nezistenom čase, spoločne s H. Z.,
narodeným XX.XX.XXXX, zobrali z neuzatvoreného dreveného prístrešku rodinného domu na ulici F. X

Y. L. Š. narezané foršne a dosky o celkovom objeme 5 m3 tým spôsobom, že ich naložili do skriňovej
dodávky značky Mercedes Vario evidenčné číslo L. XXX C. a následne ich H. Z. odviezol do blízkosti
jazera Malá Richňava, čím spôsobili poškodenému E. Z., narodenému XX.XX.XXXX, škodu vo výške
1.800 €,

t e d a

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

t ý m s p á c h a l

- prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 odsek 1 Trestného zákona číslo 300/2005,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 56
odsek 1 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 160 € (jedenstošesťdesiat eur).

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, súd ustanovuje obžalovanému pre prípad, že by výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch)
mesiacov.

Naproti tomu sa

obžalovaní :

K. V., narodený XX.XX.XXXX v X. B., trvale bytom R. C. XXX, okres L. Š., živnostník,Y. D., narodený XX.XX.XXXX v L. Š., trvale bytom v L.

Š., L. X, prechodne bytom Y. L. Š., L. XXXX/XX,živnostník,

sapodľa§258písmenoc)TrestnéhoporiadkuspodobžalobyokresnéhoprokurátoravŽiarinadHronom
zo dňa 16.04.2014 sp. zn. 1 Pv 128/13/6613, ktorou im bolo kladené za vinu, že

dňa 01.01.2012 v čase okolo 4.00 h v podniku Kelt Pub, na ulici G. X Y. L. Š., obžalovaný K. V.
napadol poškodeného E. H., narodeného XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho vo vnútri zábavného
podniku strčil oboma rukami, následne ho udrel päsťou do oblasti tváre, kde vzápätí k nim prišiel
aj obžalovaný Y. D., ktorý ho taktiež udieral, po čom E. H. vyšiel zo zábavného podniku na ulicu
Dolnú, kde ho opätovne napadol obžalovaný K. V. a obžalovaný Y. D. tým spôsobom, že ho udierali

do oblasti hlavy spoločne s ďalšími nezistenými osobami, čím mu spôsobili zranenia - ľahký otras
mozgu, viacpočetné pomliaždeniny hlavy a tváre, tržnú ranu tváre vrátane chirurgickej revízie a satury,
postkomočnú - posttraumatickú stresovú poruchu psychiky, pričom tieto zranenia si vyžiadali dobu
liečenia a práceneschopnosti v trvaní troch týždňov,

t e d a

obžalovaný K. V.

- mal spoločným konaním inému úmyselne ublížiť na zdraví,

- mal sa spoločným konaním dopustiť fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,

obžalovaný Y. D.

- mal spoločným konaním inému úmyselne ublížiť na zdraví,
- mal sa spoločným konaním dopustiť fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol
iného,

t ý m m a l i s p á c h a ť

obžalovaný K. V.

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20

Trestného zákona,

obžalovaný Y. D.

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona,

o s l o b o d z u j ú.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného E. H., narodeného XX.XX.XXXX Y. L.
Š., trvale bytom R. C. XXX, okres L. Š., zastúpeného splnomocnencom JUDr. Petrom Krchnákom,
Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Štiavnici, Robotnícka 3 odkazuje na občiansko - súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :O d ô v o d n e n i e

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného K. V., narodeného XX.XX.XXXX Y. X. B.,

bývajúcehovR.C.XXX,okresL.Š.aobžalovanéhoY.D.,narodenéhoXX.XX.XXXXY.L.Š.,bývajúceho
v L. Š., L. X, prechodne L. XXXX/XX bola obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom
podaná na tunajší súd dňa 16.04.2014 pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 156 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k
§ 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §

212 odsek 1 Trestného zákona.

Obžalovaný K. V. aj obžalovaný Y. D. vo vzťahu ku skutkom, ktoré sú im v obžalobe kladené za vinu na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.04.2015 vyhlásili, že sú nevinní.

V nadväznosti na vyššie uvedené vyhlásenia obžalovaných súd na hlavnom pojednávaní vykonal

rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného K. V., výsluchom obžalovaného Y. D., výsluchom
svedka - poškodeného E. H., výsluchom svedka E. Z. mladšieho, výsluchom svedka J. Š., výsluchom
svedka H. F., výsluchom svedka J. R., výsluchom svedka Z. Š.a, výsluchom svedkyne H. S., výsluchom
svedka E. H., výsluchom svedka E. Z. staršieho, výsluchom svedka H. Č., výsluchom svedka Š. J.,
výsluchom svedka H. K., výsluchom svedka H. Z., ďalej prečítaním listinných dôkazov, prečítaním

znaleckého posudku znalkyne H.. G. Y., prečítaním zápisníc o rekognícii podľa fotografií, oboznámením
obrazových záznamov (fotografií) a oboznámením zvukového záznamu nachádzajúceho sa v spise a
dospel k nasledujúci skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný K. V. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v bode 1/

obžalobyvplnomrozsahupoprel.Pripustil,ževinkriminovanúnoczodňa31.12.2011nadeň01.01.2012
bolvpohostinstvevBanskejŠtiavnici.Jehonázovnevedelpresneuviesť,podotkollen,žesanachádzalo
neďaleko podniku zvaného „6/4“. V tú noc bol vonku spolu s kamarátmi, svedkami J. Š. a H. F., z ktorých
jeden si chcel kúpiť cigarety, preto spolu šli do zmieneného podniku. Ako prichádzali do pohostinstva
postrehol, že obďaleč, asi 15 m od nich sa na ulici naťahujú a strkajú nejakí chlapci. Nevedel ich

identifikovať, nakoľko bola tma a na hlavách mali kapucne. Incident zhodnotil ako naťahovačku. V
podniku si kúpili cigarety a drinky. Sedeli v dolnom bare. V priestoroch toaliet v ten večer nebol. Podotkol,
že toaleta je od dolného baru vzdialená 10 až 20 metrov. V podniku zotrvali asi 10 minút a potom odtiaľ
odišli. Dodal, že poškodeného E. H. pozná len z videnia, nakoľko pochádzajú z rovnakej dediny, ale
v inkriminovaný večer ho nestretol. Uviedol, že s poškodeným nikdy nemali žiadnu roztržku a ani v

inkriminovanú noc medzi nimi nedošlo k žiadnej konfrontácii. Uzavrel, že poškodený zrejme nemal koho
označiť za útočníka, tak označil jeho. Vyslovil tiež názor, že poškodený ho označil aj preto, lebo ho
poznal. Pripustil, že s poškodeným sa nikdy nemali nejako v láske. Záverom svojej výpovede uviedol,
že keď s kamarátmi vychádzali von z podniku, všimol si poškodeného ako sedí na schodoch a drží si
hlavu medzi kolenami. Na poškodenom si ale nevšimol žiadne známky fyzického násilia prípadne, že

by tento bol krvavý.

Rozporyvovýpovedizprípravnéhokonaniaazhlavnéhopojednávaniaodstránilobžalovanývyjadrením,
že je pravdou, že v inkriminovaný večer videl ako sa na ulici niekto strká a následne v danú noc videl
aj poškodeného. Fakt, že sa o tom nezmienil na hlavnom pojednávaní vysvetlil uvedením, že „chcel byť

zrejme stručný“. Zdôraznil, že strkanicu v inkriminovaný večer naozaj videl.

Kuskutkupopísanémuvbode2)obžalobyuviedol,ženiekedyvdobepopísanejvobžalobechystalspolu
so svedkom H. Z. drevo pri kôlni v Banskej Štiavnici. Svedok H. Z. vtedy zbadal, že v priestore kôlne,
respektíve skladu je poukladané nejaké rezivo a poprosil ho o pomoc s jeho naložením do auta. Kôlňa

bola otvorená. Svedok mu vtedy zároveň povedal, že uložené dosky zbadal v kôlni náhodou a keďže asi
nikomu nepatria, on si ich vezme. K uvedenému obžalovaný dodal, že v tom čase nevedel, či má svedok
H. Z. dosky kúpené alebo sa s niekým dohodol, že si ich vezme. Keďže robievali spolu, požiadavke na
pomoc s doskami vyhovel bez toho, že by sa na ich odvoze so svedkom H. Z. vopred nejako dohodovali.
Z konania menovaného svedka usudzoval, že ide o náhodné rozhodnutie. Po naložení dreva do auta ho

svedok H. Z. odviezol domov. Nevedel uviesť, kde menovaný svedok následne dosky zaviezol zároveň
dodajúc, že za pomoc s doskami nedostal žiadne peniaze. Záverom uviedol, že pracuje ako živnostník
a svedkovi H. Z. občasne vypomáha. Robili takto spolu asi mesiace.Obžalovaný Y. D. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku popísaného v bode 1) obžaloby v plnom
rozsahu poprel. Uviedol, že v inkriminovaný večer z 31.12.2011 na 01.01.2012 pracoval ako „dídžej“ a
prevádzkar v podniku Kelt Pub v Banskej Štiavnici, kde v čase od 20.00 h dňa 31.12.2011 do 04.00 h dňa

01.01.2012 robil diskotéku a púšťal hudbu. V bare sa zabávali ľudia, nevedel ale uviesť koľko ich tam
mohlo byť. Nepostrehol tiež, že by v daný večer došlo v bare k nejakej potýčke a nemal vedomosť ani
o žiadnom konflikte. Dodal, že v tú noc bola v bare navyše prítomná aj súkromná bezpečnostná služba
zo Zvolena, ktorá by riešila, keby k niečomu došlo. Niekedy po polnoci dňa 01.01.2012 sa v dolnej časti
baru pri schodoch stretol aj s obžalovaným K. V.. Podali si ruky k novému roku. Bola to len chvíľka, keď

si odbehol od počítača kúpiť cigarety. Potom sa vrátil späť k počítaču, pri ktorom musel stáť, keď púšťal
hudbu. V ten večer bol v podstate v práci. Pripustil, že v inkriminovaný večer bol aj na toalete. Z miesta,
kde sa s obžalovaným K. V. stretli ale na toaletu nebolo vidieť. Uviedol, že v ten večer pil v podniku
každý, pričom on pil víno s kolou. Záverom uviedol, že poškodeného E. H. videl prvýkrát na výsluchu
na polícii, nepoznal ho. Neevidoval ho ani v inkriminovaný večer. Zároveň poprel, že by poškodeného
napadol. Nemal tiež vedomosť o tom, že by poškodeného v inkriminovaný večer napadol niekto iný a že

by tento bol zranený. Uviedol, že po skončení diskotéky šiel taxíkom spolu s priateľkou domov. Žiaden
konflikt nepostrehol ani vonku pred barom. Svedkov J. Š. a H. F. pozná, nevedel ale uviesť, či sa v
inkriminovaný večer nachádzali v podniku Kelt Pub.

Svedok - poškodený E. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný večer zo dňa 31.12.2011

na deň 01.01.2012 sa bol s priateľkou, svedkyňou H. S. a so svedkom H. Y. zabávať v Banskej Štiavnici
a oslavovať nový rok. Striedali podniky a kluby, pričom do Kelt Pubu sa vrátili viackrát. Nestretol tam ale
žiadneho známeho. V podniku boli samí mladí ľudia, on už bol oproti nim odrastený. Počas poslednej
návštevy Kelt Pubu sa v čase niekedy o 4.00 h nad rámom stal prejednávaný incident. Popísal ho tak,
že v okamihu, keď šiel nad ránom na toaletu a vychádzal von otvárajúc si dvere, objavili sa pred ním

vo dverách obžalovaní K. V. a obžalovaný Y. D.. Obžalovaný V. ho oslovil slovami „no čo Jožo“, a v tom
naňho zaútočil zovretou päsťou priamo na tvár. Po tom, čo ho on odstrčil, zaútočil naňho aj obžalovaný
Gazda. Uviedol, že spolu s obžalovanými tam boli ešte ďalší štyria jemu neznámi ľudia. Obžalovaného
V. poznal ešte zo Základnej školy, obžalovaného D. poznal z diskoték, „bol strašne vtieravý a chcel
robiť „dídžeja“. K osobám obžalovaných uviedol, že s nimi nikdy nemal žiaden problém, ani sa mu nikdy

nevyhrážali. Akurát po žalovanom skutku sa mu vyhrážal obžalovaný V. s tým, že „či to dal na súd“ a keď
mu povedal, že áno, odvetil mu na to „že to nemal robiť“. K incidentu v bare Kelt Pub ďalej doplnil, že trval
iba krátko a v priestoroch toalety, kde k nemu došlo, bolo málo miesta na to, aby to videl niekto z diaľky. V
čase incidentu bola svedkyňa H. S. a svedok H. K. pri bare, odkiaľ sa priestor pred toaletou dal vidieť. Po
útoku sa snažil utiecť preč z podniku a v tom ho bez nejakého dôvodu vyviedol von vyhadzovač zrejme

si mysliac, že príčinou roztržky bol on. K uvedenému dodal, že incident v podniku videl aj vyhadzovač,
nevedel ale uviesť jeho meno. Keď vybehol pred podnik Kelt Pub, ihneď za ním prišli aj obžalovaní V.
a obžalovaný D.. Pri sklenárstve sa mu potom obidvaja začali vyhrážať a útočili na neho, pričom on
si iba kryl tvár. Uviedol, že mu dali pár faciek, pričom nešlo o taký brutálny útok ako v prvom prípade
v priestoroch toalety. Vonku stál aj svedok J. Š., ktorý sa všetkému iba prizeral. Po útoku mal rozbitú

tvár a keď išli okolo policajti, prvýkrát im povedal, že sa nič nestalo. Útočníci medzičasom odišli do
vnútra podniku, avšak po chvíli sa vrátili a celá situácia sa zopakovala. Bili ho druhýkrát a kryl si tvár.
Keď útočníci odišli, prišiel na miesto samé jeden mestský policajt a neskôr aj sanitka. Potom už útok
nepokračoval. Mestský policajt sa ho vtedy pýtal čo sa stalo, pomáhal mu nastúpiť do policajného auta a
odviezol ho do sanitky, ktorá zastala 50 m ďalej. Sanitka ho potom odviezla do nemocnice do Žiaru nad

Hronom. Svedkyňa H. S. potom s mestským policajtom odišla na policajnú stanicu nahlásiť čo sa stalo.
Policajtovi nepovedal, že útočníci išli späť do podniku, nakoľko mal za to, že policajti majú svoje postupy.
V ten večer pil šampanské a nejaký iný alkohol, buď slivku alebo hrušku. Presne si však pamätal, čo sa
v ten večer odohralo. Trestné oznámenie podal na polícii oficiálne až po 17 dňoch od incidentu, avšak
na políciu šiel prvýkrát už pár dní po prepustení z nemocnice. Na polícii mu vtedy povedali, že si má

najprv vybaviť všetky lekárske správy a formuláre. Žiaden zápis nespisovali a on nevedel aké sú postupy
polície. Vypovedal tiež, že medzi 01.01.2012 a podaním trestného oznámenia sa mu žiaden incident
nestal. Záverom vypovedal, že netuší, prečo ho obžalovaný V. a obžalovaný D. napadli. Dodal, že v
Banskej Štiavnici nemali dobré meno a on je jeden z mála, ktorý „to dal až na súd“.

Na odstránenie rozporov oproti prvotnej výpovedi z prípravného konania, kedy poškodený uviedol, že
nevidel ako ho obžalovaný D. udrel, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vnímal ako majú obidvaja
obžalovaní napriahnuté päste pravej ruky vo výške pleca, pričom ich smerovali rovno naňho. Videl ibaruky pohybujúce sa smerom k nemu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo v prípravnom konaní vypovedal,
že útok zo strany obžalovaného D. nevidel.

Svedok E. Z. starší na hlavnom pojednávaní uviedol, že kedysi bol lesníkom a na inkriminovanom mieste
zvanom Krížka - Hájenka v Banskej Štiavnici mal uskladnené drevené foršne. Mali o tom vedomosť aj
v Lesnom závode v Leviciach, konkrétne o tom vedel vtedajší lesník, jeho nástupca. Predmetné rezivo
bolo uložené pod prístreškom, aby nemoklo. Bolo dobre vyschnuté. Uviedol, že k prístrešku oficiálne
nebol povolený prístup, dokonca tam bol zákaz vjazdu motorovými vozidlami, preto tam nemal kto čo

robiť. Na druhej strane pripustil, že priestor k drevu bol inak prístupný, nebolo to uzamknuté na zámok a
nebol tam žiaden plot. Dodal, že v podstate tam mohol prísť hocikto. K uvedenému zároveň doplnil, že
kto na dané miesto prišiel, tomu muselo byť zrejmé, že drevené foršne niekomu patria. Nevedel uviesť,
kto predmetné drevo zobral. Na mieste samom nevidel ani svedka H. Z. ani obžalovaného K. V.. Niekto
mu ale povedal, že práve svedok H. Z. bol videný ako nakladá drevené foršne do auta. K uvedenému
dodal, že svedkovi H. Z. musel vtedy niekto pomáhať, nakoľko drevené foršne mali dĺžku 4 až 4,5 metra,

boli vysoké 3,5 cm a ich šírka bola od 20 cm do 45 cm. Ďalej uviedol, že neskôr mu chcel svedok H. Z. za
dosky aj zaplatiť, aby ich nemusel prevážať späť z Počúvadla do Žemberoviec. Menovaný svedok mu
napokon aj priniesol sumu 600 €, avšak viac mu už nezaplatil, preto zvyšný dlh vymáha cestou súdneho
exekútora. Dodal, že medzi ním a svedkom H. Z. nebola žiadna dohoda o tom, že si drevené foršne
môže nechať. Záverom uviedol, že súdneho konania, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o vine a

treste svedka H. Z. v súvislosti s predmetným skutkom, sa nezúčastnil.

Svedok J. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným K. V. sa pozná, nakoľko sú z Banskej
Štiavnice. Sú kamaráti. Uviedol, že na prelome rokov, zo dňa 31.12.2011 na deň 01.01.2012 oslavovali
s obžalovaným V. Silvestra v bare La Flaca. Boli tam s nimi aj svedkovia H. F., Z. Š. C. H. Š.. Obžalovaný

Y. D. s nimi v inkriminovaný večer nebol. Keďže im došli cigarety, a tieto v bare La Flaca nepredávali, išli
si ich všetci spolu kúpiť do podniku Kelt Pub, ktorý bol vzdialený 100 m cez cestu. Do Kelt Pubu prišli
okolo 00.30 h, pričom sa v ňom nezdržali dlho, možno 30 až 45 minút. V podniku prebiehala diskotéka a
zabávali sa tam ľudia. Diskotéku robil obžalovaný D., ktorý tam bol zamestnaný. Pripustil, že v podniku
niečo vypili, možno liter vína. Sedeli pri bare a rozprávali sa. Opití ale neboli. Potom sa celá patria, t. j.

on, obžalovaný K. V. a svedkovia H. F., Z. Š. C. H. Š. opäť presunuli do podniku La Flaca. Keď šli prvýkrát
do Keltu Pubu z podniku La Flaca, všimol si, ako sa dvaja muži dohadovali s poškodeným, nevedel ale
uviesť či ho fackali, nakoľko tomu nevenoval veľkú pozornosť, keďže poškodeného nepoznal. Všimol
si len, že boli oblečení v tmavom oblečení a boli to zrejme muži. Boli od nich na vzdialenosť asi 15
metrov na druhej strane cesty. Miesto osvetľovali pouličné lampy. Keď sa všetci vracali z Kelt Pubu do

podniku La Flaca, žiaden incident nepostrehol. Záverom uviedol, že poškodeného pozná iba z videnia
a v inkriminovanú noc by nevedel povedať ako sa poškodený volá. Poprel, že by niekto z ich partie
poškodeného napadol. Ani on sám s ním nemal žiaden konflikt.

Svedok H. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný K. V. je jeho kamarát. Uviedol, že v

inkriminovanú noc, zo dňa 31.12.2011 na deň 01.01.2012 bol s kamarátmi, svedkami H. Š., Z. Š., J.
Š.Á. a s obžalovanými K. V. a Y. D. v podniku La Flaca v Banskej Štiavnici. Keď im v ten večer došli
cigarety, rozhodli sa, že si ich pôjdu kúpiť do podniku Kelt Pub, kde sa následne aj všetci presunuli.
V podniku La Flaca cigarety nepredávali. V Kelt Pube si kúpili cigarety a dali si tam aj nejaké drinky.
Pamätal si, že všetci popíjali víno pri bare, pričom on vypil asi jeden dvojdecový pohár. Zdržali sa tam

možno 10 až 15 minút. V Kelt Pube prebiehala diskotéka, nevedel uviesť kto hral hudbu. Inak sa tam z
jeho pohľadu nedialo nič zaujímavé. Keď sa niekedy po polnoci dňa 01.01.2012 vracali z Kelt Pubu späť
do podniku La Flaca nepostrehol žiadnu strkanicu. Nikto z ich partie sa do žiadnej potýčky ani nezapojil.
V podniku La Flaca následne zostali až dovtedy, kým neodišli domov. Záverom uviedol, že poškodeného
v pojednávacej miestnosti videl prvýkrát, teda nepoznal ho ani v inkriminovaný večer.

Na odstránenie rozporov oproti výpovedi z prípravného konania, kedy nespomenul, že v podniku La
Flaca a neskôr v podniku Kelt Pub bol súčasťou ich partie aj obžalovaný Vladimír Gazda, svedok
uviedol, že si s isotou nepamätá, či bol s nimi v inkriminovaný večer aj svedok Vladimír Gazda. Napokon
spontánne upresnil, že partiu, ktorá sa presúvala z baru La Flaca do podniku Kelt Pub a naspäť tvorili

svedkovia H. Š., Z. Š., J. Š., obžalovaný K. V. a on. S obžalovaným Y. D. sa v ten večer iba stretli.

Svedok J. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného K. V. a obžalovaného Y. D. pozná.
Vychádza s nimi dobre, občas sa aj stretnú, hoci on momentálne nežije na Slovensku a pracuje vzahraničí. Poškodeného ani svedkyňu H. S. nepozná. Svedka H. K. pozná, ale v ten večer sa nestretli.
Uviedol,ževinkriminovanývečerbolnadiskotékevKeltPubesbratrancom,aležiadnubitkusinevšimol.
Pripustil, že v ten večer požíval alkohol, nevedel ale uviesť koľko vypil. Z diskotéky šiel potom domov.

Svedok Z. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovanú noc zo dňa 31.12.2011 na deň
01.01.2012 bol s kamarátmi, svedkami H. Š., H. F., J. Š. a s obžalovaným K. V. v podniku La Flaca
v Banskej Štiavnici. Uviedol, že pozná obidvoch obžalovaných, avšak obžalovaný Y. D. s nimi v
inkriminovanú noc nebol. Poškodeného nepozná. Ďalej vypovedal, že keď im v tú noc došli cigarety,

išli si ich všetci spolu kúpiť do podniku Kelt Pub, kde sa následne zdržali asi 30 až 40 minút. Pri bare
si kúpili cigarety a potom si tam objednali červené víno s kolou. Všetci pili víno v podstate celý večer.
Všimol si, že v podniku robil „dídžeja“ obžalovaný Y. D.. Nespomínal si ale na to, či sa spolu v ten večer
aj rozprávali. Následne sa z baru Kelt Pub všetci presunuli späť do podniku La Flaca. Nespomínal si,
že by s nimi odišiel aj obžalovaný Y. D.. Počas prvého presunu z Kelt Pubu do baru La Flaca postrehol,
že po pravej strane od Kelt Pubu sa naťahujú nejakí ľudia. Nevedel ale uviesť ich počet. V Kelt Pube

žiaden konflikt nevidel a z ich partie sa v podniku Kelt Pub ani počas presunu z neho nikto do žiadneho
konfliktu nezapojil. Záverom uviedol, že poškodeného v inkriminovaný večer nevidel.

Svedkyňa H. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na prelome rokov 2011 a 2012 sa bola s bratom,
svedkom H. K. a s priateľom, poškodeným E. H. zabávať v podniku Kelt Pub v Banskej Štiavnici. Nikto

iný s nimi v ten večer nebol. Oslavovali nový rok a v podniku boli aj po polnoci. Predtým bola s bratom
aj v inej krčme, v Pražovni. Keď išiel poškodený na toaletu, ona s bratom šli za ním a čakali ho na
sedačke hneď vedľa toalety, odkiaľ všetko videli. Všimla si, že na toalete bol aj obžalovaný V., ktorý
začal do poškodeného strkať hovoriac mu „čo ty Jožo“ a potom ho udrel päsťou do pravej časti tváre, do
oka. Poškodený od neho dostal ešte pred záchodom a potom obžalovaný V. poškodeného zo záchoda

vytlačil von. V priestoroch toalety sa nachádzal aj obžalovaný D., plus tam boli aj nejakí ďalší chlapi.
Mohlo ich byť asi šesť. Poškodený si po utŕženom údere chytil hlavu a utekal preč. Každý mu potom
dával po hlave. Vyhadzovač im tiež hovoril, „utekajte, lebo to nedopadne dobre dneska“. Všetci útočníci
následne utekali za poškodeným a nadávali mu. Keď vyšla von z podniku Kelt Pubu za poškodeným,
tento tam sedel na múriku a chytil si hlavu. Bolo to na druhej strane cesty. Obžalovaný V. následne

prišiel za poškodeným a dal mu päsťou za ucho. Poškodený ju potom požiadal, aby zavolala policajtov a
ako telefonovala, všimla si, že poškodeného opäť bili. Bolo ich veľa a striedali sa. Dodala, že všetci boli
riadne opití a nadávali, ešte aj pri bare v podniku Kelt Pub si všimla, že všetci pili. Na ňu nikto fyzicky ani
slovne neútočil, iba jeden chlapec sa za ňou len rozbehol, že nech sa s poškodeným nezaoberá, a že či
vie prečo dostal. Záverom výpovede okolnosti vnímaného incidentu zhrnula tak, že vo vnútri podniku Kelt

Pub videla, ako obžalovaný V. a obžalovaný D. udreli poškodeného. Vonku dal poškodenému „kopačku“
nejaký maskovaný chlap, následkom čoho poškodeného zaliala krv. Nevedela ho identifikovať, nakoľko
mal na hlave kapucňu. Obžalovaný D. bol pri incidente, ktorý sa odohrával vonku prítomný iba jedenkrát,
potom šiel do podniku. K uvedenému dodala, že obžalovaný D. vonku poškodeného neudrel. Incident
sa skončil tak, že mestský policajt, ktorý prišiel na miesto činu ich autom zaviezol na policajnú stanicu

do Banskej Štiavnice. Policajta opísala ako staršieho pána štíhlejšej postavy, vysokého asi 168 cm.
Nevedela uviesť jeho meno. Vzápätí spontánne uviedla, že policajt bol tučnejšej postavy. Uviedla, že
následne na miesto prišla aj sanitka, ktorá poškodeného vzala do nemocnice. Vypovedala tiež, že na
policajnej stanici s nimi policajti nič nespisovali, dali im iba papier s tým, že sa majú ešte vrátiť s lekárskou
správou. Poškodený jej konflikt nevedel vysvetliť. V podstate nevedel, prečo k nemu došlo.

Svedok E. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o žalovanom skutku sa dozvedel len z počutia.
Pripustil, že na Mestskej polícii v Banskej Štiavnici na prelome rokov 2011 až 2012 pracoval, ale na
Silvestra roku 2011 službu nemal. Bol vtedy doma. K uvedenému zároveň dodal, že v inkriminovaný
večer mali službu dvaja policajti, svedok H. Č. a svedok Š. J., teda dvojčlenná hliadka. Žiaden iný

mestský policajt v tú noc neslúžil. Záverom uviedol, že v inkriminovaný večer nebol svedkom žiadneho
incidentu.

Svedok E. Z. mladší na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal vedomosť o tom, že v období, kedy sa
jeho otec, svedok E. Z. starší sťahoval do Žemberoviec, konkrétne niekedy dva dní pred tým, mal tento z

Banskej Štiavnice do Žemberoviec sťahovať aj drevené foršne. Tieto však z miesta, kde boli uskladnené
zmizli. Vedel o tom, že s lesným závodom bolo dohodnuté, že otec si odtiaľ drevo vezme a odvezie si ho.
Uviedol, že predmetné drevené rezivo, tzv. stolárske drevo sám videl, toto bolo uložené pri šope vedľa
hospodárskej budovy na Krížnej ulici pri jazere Počúvadlo. Pripustil, že miesto, kde bolo rezivo uložené,nebolo až tak chránené, ale foršne boli viac menej skryté a zároveň zakryté a málokto o nich vedel.
Z počutia sa dozvedel, že svedok H. Z. predmetné foršne odviezol čiernym sťahovacím autom značky
Mercedes. Išlo o dosky rôznej veľkosti, niektoré boli hrubé 2,5 cm a dlhé 3,5 až 4 respektíve 4,5 metrov.

Podotkol, že jedna osoba by nebola schopná tieto dosky odviezť, pripustil, že dve osoby už zrejme áno,
ak by boli mocné. O krádeži dreva mu povedal otec, svedok E. Z. starší. Dozvedel sa tiež, že po čase
policajti drevo našli na H. K.. Drevo bolo riadne označené, išlo o smreky a jelše. Záverom uviedol, že
nevedel, ako sa krádež dreva vyriešila a či bol jeho otec, svedok E. Z. starší aj nejako odškodnený.

Svedok H. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je príslušníkom Mestskej polície v Banskej Štiavnici.
Uviedol, že v inkriminovaný večer zo dňa 31.12.2011 na deň 01.01.2012 mal službu spoločne so
svedkom Š. J.. K uvedenému dodal, že Mestská polícia v Banskej Štiavnici má malý počet policajtov,
preto v noci slúži iba jedna hliadka. Pripustil, že občasne sa stane, že službu má iba jeden policajt,
ale v inkriminovanú noc tomu tak nebolo. Ďalej vypovedal, že v inkriminovaný večer so svedkom Š. J.
kontrolovali verejný poriadok v meste Banská Štiavnica, hliadkovali na Námestí Svätej Trojice, kde bol

ohňostroj, opakovane sa presúvali popri zábavnom podniku Kelt Pub a hliadkovali aj v mestskej časti
Šobov. K uvedenému dodal, že okolo podniku Kelt Pub prešli maximálne tri až štyrikrát. Žiadne hlásenia
o bitke v tú noc ale nemali. Hoci pred podnikom Kelt Pub videli zhluk mladých ľudí, žiadne narušenie
verejného poriadku alebo nejaký konflikt nezaregistrovali. Rovnako nevideli žiadnu napadnutú osobu
ani zásah sanitky, nikomu v daný večer nepomáhali, žiadnu osobu neviezli na mestskú ani štátnu políciu

a nikoho nenakladali do sanitky. Pri narušení verejného poriadku a dôjdení na miesto činu postupujú
tak, že vypočujú oznamovateľa, vyzvú narušiteľov na upustenie od protiprávneho konania a spíšu o
tom úradný záznam. Záverom doplnil, že obžalovaného K. V. nepozná, obžalovaného Y. D. pozná zo
sídliska, kde sa v minulosti stretli, keď vykonával kontrolu verejného poriadku. Nevedel ale uviesť, či
obžalovaného Y. D. videl aj v inkriminovaný večer. Uviedol, že osoba poškodeného mu je povedomá,

ale nepamätal si, či menovaného v inkriminovaný večer videl.

Svedok Š. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na Mestskej polícii v Banskej Štiavnici pracoval ako
inšpektor do decembra roku 2012. Uviedol, že na prelome rokov 2011 a 2012 mal službu spoločne so
svedkom H. Č., s ktorým dohliadali na verejný poriadok. V inkriminovaný večer nemali žiadnu informáciu

o zásahu, hliadkovali sami. Nevedel ani o zásahu záchranky a na policajnú stanicu v inkriminovanú noc
neviezli nikoho. K uvedenému doplnil, že na prelome rokov okrem neho a svedka H. Č. iná policajná
hliadka službu nemala. Záverom uviedol, že obžalovaného Y. D. pozná.

Svedok H. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na udalosti z inkriminovaného dňa 01.01.2012 si

nespomína. Pamätal si len toľko, že pri záchodoch v podniku Kelt Pub sa strhol konflikt, ktorý pokračoval
až vonku. V tom čase sedel pri bare a objednával si. Videl, ako poškodený E. H. vychádza zo záchodov
a v tom sa strhla bitka. Pamätal si, že konflikt spočíval v tom, že obžalovaný V. napadol poškodeného
päsťami do hornej časti tela. Po opakovaných otázkach prokurátora svedok uviedol, že na ďalšie detaily
si nespomína. Potom uviedol, že poškodeného napádali dvaja útočníci a bola to bitka „dvaja na jedného“.

Následne poškodený vybehol vonku z podniku Kelt Pub. On stál stále pri bare a potom išiel tiež vonku,
keď videl ako poškodený odchádza preč. Vonku potom prišiel tretí neznámy človek a začal napádať
poškodeného. Nespomínal si, koľko osôb bolo vonku a kto napádal poškodeného. Lepšie si pamätal na
okolnosti z vnútra podniku. Uviedol len, že vonku poškodeného udierali päsťami do hornej časti tela a
kopali ho. Poškodený stál aj sedel. Pamätal si, že vonku poškodeného párkrát udrel obžalovaný V.. Ten

tretí, čo tam bol, ten poškodeného kopal najviac. Roztržku videla aj ochranka a svedkyňa H. S.. Konflikt
napokon skončil tak, že prišla sanitka a ešte jeden mestský policajt na aute, ktorý poškodeného odviezol
napolicajnústanicu.ZáchrankupoškodenémuzavolalasvedkyňaH.S..Spolicajtomsapojehopríchode
aj rozprávali. Nevedel uviesť jeho meno, ale keby ho teraz videl, opoznal by ho. Nevedel uviesť, či tento
policajt aj v súčasnosti pracuje na policajnej stanici. Mal vedomosť o tom, že poškodenému na policajnej

stanici povedali, nech príde spísať zápisnicu, že teraz s ním nemajú čo robiť. Pripustil, že v ten večer
požíval alkoholické nápoje, druh a množstvo ale nevedel uviesť. Pred konfliktom obžalovaných poznal
iba z videnia, tretieho útočníka, ktorý kopal do poškodeného nepoznal. Záverom dodal, že v podniku
Kelt Pub bola v inkriminovanú noc dobrá viditeľnosť, vonku svietilo pouličné osvetlenie.

K prečítanej výpovedi z prípravného konania svedok H. K. uviedol, že na nej v celom rozsahu trvá.
Uviedol tiež, že pokiaľ v prípravnom konaní okolnosti žalovaného skutku detailne popísal a na hlavnom
pojednávaní si na ne nespomínal, je to z dôvodu, že skutok sa stal už dávno.Svedok H. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o krádež dreva, všetko už uviedol na
polícii. Dodal, že za krádež už bol odsúdený súdom a uložený trest riadne vykonal. Stručne skonštatoval,
že „dosky ukradol a to je celé“. Ku skutku uviedol, že popri predmetných doskách chodil dlho a mal

vedomosť o tom, kde sú uložené. Nevedel ale, komu patria. Dosky sa rozhodol vziať preto, lebo sklad
v lese, kde boli umiestnené, bol v dezolátnom stave a mohol sa na predmetné dosky celý zrútiť. Nemal
vtedy ani len tušenie, čo nastane, keď dosky vezme. Dodal, že inak by to s obžalovaným nikdy nerobili a
obžalovaného by o pomoc ani nežiadal. Pred samotnou krádežou si dosky ešte prezrel a potom požiadal
obžalovaného K. V., či by mu s nimi išiel pomôcť. Následne šli s obžalovaným V. na aute Mercedes Vario,

ktoré šoféroval na miesto, kde boli dosky uložené. Cestovali zo Svätého Antona na Počúvadlo, pričom
obžalovaného cestou vyzdvihol uňho doma. Uviedol tiež, že s obžalovaným V. sú kamaráti, pochádzajú z
jednej dediny. Poznajú sa roky, obžalovaný je živnostník a keď mal čas, zvykol mu pomáhať. Obžalovaný
V. v inkriminovanom období neriešil, na čo sú mu predmetné dosky, nevŕtal sa v tom. Dodal, že „keď
máte kamaráta, neriešite niečo za niečo“. Keď prišli na miesto samé, autom cúvol k doskám a spolu s
obžalovaným ich pomaly naložili do auta. Dodal, že dosky mohli byť dlhé asi 5 m a sám by ich nenaložil.

Niektoré mu dokonca aj trčali z auta. Práve keby neboli také veľké, obžalovaného V. by o pomoc nežiadal
a zvládol by to sám. Zdôraznil, že všetko to bolo z jeho hlavy a obžalovaný V. s tým nemal nič spoločné.
Keďhopožiadalopomoc,obžalovanýnevedel,žedoskyideukradnúť.Obžalovanýmupomoholvdobrej
viere ako kamarát. Po naložení dosiek do auta odviezol obžalovaného domov. Dosky následne vyložil v
podstate u seba doma v Svätom Antone a nejaké z dosiek dal aj kamarátovi. Hoci vtedy býval v Banskej

Štiavnici, dosky zložil v Svätom Antone, kde mal prenajatý areál na vozík, ktorý používal. Dosky vykladal
sám až na druhý alebo na tretí deň. Dodal, že dosiek nebolo tak extrémne veľa, aby nevedel, čo s nimi
robiť. Nebola to žiadna kvalita a väčšina z nich bola navyše aj rozbitá. Spontánne doplnil, že keby ich
nechal tam, mohli aj zhniť. Záverom uviedol, že obžalovaný V. si pre seba žiadne dosky nevzal.

Z konfrontácie vykonanej medzi obžalovaným K. V. a svedkyňou H. S. dňa 13.06.2013 vyplynulo, že
menovaní sa poznajú z videnia. Z vyjadrenia svedkyne H. S. vyplynulo, že v inkriminovanú noc zo dňa
31.12.2011 na deň 01.01.2012, kedy bola spoločne s poškodeným a so svedkom H. K. v podniku Kelt
Pub v Banskej Štiavnici videla, ako v priestoroch toalety obžalovaný K. V. udrel poškodeného, ktorý mu
stál tvárou v tvár, päsťou pravej ruky do oblasti ľavej časti tváre, a to buď do oka alebo do nosa, na čo si

poškodený kryl hlavu a utekal smerom von z Kelt Pubu. Z vyjadrenia svedkyne H. S. tiež vyplynulo, že
videla, ako obžalovaný V. uteká spoločne s ďalšími šiestimi osobami, z ktorých okrem obžalovaného V.
a obžalovaného D. nikoho nepoznala, von za poškodeným, kde ho títo útočníci následne „počas celej
doby ako išiel von“ udierali päsťami zozadu do hlavy, plus počas toho, ako poškodený utekal okolo
zabávajúcich sa, tak ešte aj tieto osoby poškodeného udierali do brucha. Keď vyšla vonku, poškodený

sedel pri náprotivnej budove, zakryl si hlavu a padol na zem. Následne videla, ako obžalovaný V. a
ešte ďalší neznámy chlap v čiernej mikine udierali poškodeného päsťami do hlavy, ktorému útoku sa
poškodený nebránil. K uvedenému doplnila, že obžalovaný V. poškodeného nekopal, iba ho udieral.
Ďalej svedkyňa uviedla, že vonku bol prítomný aj obžalovaný Gazda, ale ten iba vykrikoval. Obžalovaný
V. v reakcii na vyjadrenie svedkyne opakovane uviedol, že je to iba výmysel. Následne svedkyňa uviedla,

že stojac asi tri metre od miesta incidentu, pri podniku s názvom „6/4“ zatelefonovala na linku číslo
158. Vtedy zazrela, ako okolo prechádzalo policajné auto mestskej polície Banská Štiavnica a vnútri
sedel jeden policajt. Útočníci sa potom vrátili do Kelt Pubu. Z výpovede svedkyne H. S. tiež vyplynulo,
že s poškodeným a so svedkom H. K. ostali sedieť na ulici, pričom asi po troch minútach sa útočníci
z Kelt Pubu opäť vrátili vonku a neznámy muž v čiernej mikine s kapucňou na hlave sa rozbehol

k poškodenému a kopol ho do hlavy. Videla, ako sa poškodenému z úst pustila krv. Následne už k
žiadnemu útoku nedošlo a útočníci sa vrátili späť do Kelt Pubu. Doplnila, že následne na miesto činu
prišiel policajt mestskej polície Banská Štiavnica na služobnom aute, menom asi pán H. a zastavil
pri nich. Poškodenému potom pomohla nastúpiť do policajného auta, nakoľko sám by nebol schopný.
Mestský policajt ju s poškodeným a so svedkom H. K. následne odviezol mimo centra mesta, kde spolu

počkali na záchranku, ktorá po príchode poškodeného odviezla na ošetrenie. Policajt mestskej polície
potom ju aj svedka H. K. odviezol na Obvodné oddelenie Policajného Zboru do Banskej Štiavnice,
kde skutok oznámili. Dodala, že žiadna zápisnica s nimi spísaná nebola. Obžalovaný V. v priebehu
konfrontácie uviedol, že v čase, keď prechádzal z Kelt Pubu do pubu La Flaca nevidel na ulici žiadnu
hliadku mestskej polície. Pripustil, že zbadal poškodeného sediac na schodoch oproti Kelt Pubu.

Z konfrontácie vykonanej medzi obžalovaným Y. D. a svedkyňou H. S. dňa 13.06.2013 vyplynulo, že
menovaní sa navzájom poznajú. V priebehu konfrontácie svedkyňa H. S. uviedla, že na vlastné oči
nevidela, že by obžalovaný D. fyzicky napadol poškodeného. Zároveň dodala, že obžalovaný D. bol vskupine alebo pri skupine osôb, ktoré poškodeného napadli. V skupine útočníkov vedela identifikovať
jedine obžalovaného V.. Uviedla tiež, že s obžalovaným D. sa po incidente niekedy v mesiaci máj roku
2013 stretla, pričom obžalovaný D. jej tvrdil, že poškodeného nebil a pýtal sa jej, prečo ho do celej

záležitosti s bitkou zatiahla. Obžalovaný D. jej vtedy zároveň povedal, že má dobrú prácu, ktorú si váži
a nepotrebuje žiadne problémy. Obžalovaný Gazda v rámci konfrontácie uviedol, že v inkriminovaný
večer zo dňa 31.12.2011 na deň 01.01.2012 počas Silvestrovskej zábavy v Kelt Pube stále púšťal
reprodukovanú hudbu.

V priebehu rekongnície vykonanej dňa 25.05.2012 v čase od 13.00 h do 13.40 h svedkyňa H. S.
po prehliadnutí fotoalbumu číslo 1.a s ôsmimi fotografiami asi po jednej minúte uviedla, že osoba,
ktorú dňa 01.01.2012 okolo 04.00 h videla, ako napadla poškodeného E. H. je osoba obžalovaného
Y. D. znázornená na fotografii číslo 6. Následne svedkyňa po prehliadnutí fotoalbumu číslo 1.b s
ôsmimi fotografiami asi po jednej minúte uviedla, že osoba, ktorú dňa 01.01.2012 okolo 04.00 h videla,
ako napadla poškodeného E. H. je osoba obžalovaného Y. D. na fotografii číslo 4. Po prehliadnutí

fotoalbumu číslo 3.a s ôsmimi fotografiami asi po jednej minúte svedkyňa uviedla, že osoba, ktorú
dňa 01.01.2012 okolo 04.00 h videla, ako napadla poškodeného E. H. je zobrazená na fotografii číslo
6. Rovnakú osobu označila aj po prehliadnutí fotoalbumu číslo 3.b s ôsmimi fotografiami, pričom v
obidvoch prípadoch svedkyňa H. S. označila osobu R. L., narodeného XX.XX.XXXX. Po prehliadnutí
fotoalbumu číslo 5.a s ôsmimi fotografiami asi po jednej minúte svedkyňa uviedla, že osoba, ktorú dňa

01.01.2012 okolo 04.00 h videla, ako napadla poškodeného E. H. je zobrazená na fotografii číslo 2 a
číslo 5. Rovnaké osoby označila aj po prehliadnutí fotoalbumu číslo 5.b s ôsmimi fotografiami, pričom
v obidvoch prípadoch svedkyňa H. S. označila osobu obžalovaného K. V. a osobu R. L., narodeného
XX.XX.XXXX. Prehliadnutím fotoalbumov číslo 2.a, 2.b a číslo 4.a, 4.b svedkyňa konštatovala, že
fotografia osoby, ktorá dňa 01.01.2012 okolo 4.00 h napadla poškodeného sa v týchto fotoalbumoch

nenachádza. Uvedené vyplynulo z jednotlivých zápisníc o rekognícii osoby spísaných dňa 25.05.2012
v čase po každom jednotlivom vykonaní úkonu rekognície.

V priebehu rekongnície vykonanej dňa 25.05.2012 v čase od 14.00 h do 14.40 h poškodený E. H.
po prehliadnutí fotoalbumu číslo 1.a s ôsmimi fotografiami asi po jednej minúte uviedol, že osoba,

ktorá ho dňa 01.01.2012 okolo 04.00 h napadla pri podniku Kelt Pub je osoba obžalovaného Y. D. na
fotografii číslo 6. Následne poškodený po prehliadnutí fotoalbumu číslo 1.b s ôsmimi fotografiami označil
totožnú osobu tvrdeného útočníka pod fotografiou číslo 4. Po prehliadnutí fotoalbumu číslo 4.a s ôsmimi
fotografiami asi po jednej minúte poškodený uviedol, že osoba, ktorá ho dňa 01.01.2012 okolo 04.00
h napadla pri podniku Kelt Pub je osoba H. Š., narodeného dňa 09.02.1988 pod fotografiou číslo 2.

Následne poškodený po prehliadnutí fotoalbumu číslo 4.b s ôsmimi fotografiami označil totožnú osobu
tvrdeného útočníka pod fotografiou číslom 6. Po prehliadnutí fotoalbumu číslo 5.a a číslo 5.b s ôsmimi
fotografiami asi po jednej minúte poškodený uviedol, že osoba, ktorá ho dňa 01.01.2012 okolo 04.00 h
napadla pri podniku Kelt Pub je osoba obžalovaného K. V. na fotografii číslo 2 vo fotoalbume číslo 5.a
a na fotografii číslo 5 vo fotoalbume číslo 5.b. Prehliadnutím fotoalbumov číslo 2.a, 2.b a číslo 3.a, 3.b

poškodený konštatoval, že fotografia osoby, ktorá ho dňa 01.01.2012 okolo 4.00 h napadla pri podniku
Kelt Pub sa v týchto fotoalbumoch nenachádza. Uvedené vyplynulo z jednotlivých zápisníc o rekognícii
osoby spísaných dňa 25.05.2012 v čase po každom jednotlivom vykonaní úkonu rekognície.

V priebehu rekongnície vykonanej dňa 30.01.2014 v čase od 11.10 h do 12.15 h svedok H. K. po

prehliadnutí fotoalbumu číslo 1.a s ôsmimi fotografiami asi po jednej minúte uviedol, že osoba, ktorú dňa
01.01.2012okolo04.00hvidel,akonapadlapoškodenéhoE.H.jeosobaobžalovanéhoY.D.nafotografii
číslo 6. Následne svedok po prehliadnutí fotoalbumu číslo 1.b s ôsmimi fotografiami asi po jednej minúte
uviedol, že osoba, ktorú dňa 01.01.2012 okolo 04.00 h videl, ako napadla poškodeného E. H. je vo
fotoalbume na fotografii číslo 4, pričom ide o obžalovaného Y. D.. Po prehliadnutí fotoalbumu číslo 5.a

a číslo 5.b s ôsmimi fotografiami asi po jednej minúte svedok uviedol, že osoba, ktorú dňa 01.01.2012
okolo 04.00 h videl, ako napadla poškodeného E. H. je osoba zobrazená na fotografii číslo 2 vo
fotoalbume číslo 5.a a osoba číslo 5 vo fotoalbume číslo 5.b, pričom v obidvoch prípadoch ako videného
útočníka označil obžalovaného K. V.. Prehliadnutím fotoalbumov číslo 2.a, 2.b, číslo 3.a, 3.b a číslo 4.a,
4.b svedok konštatoval, že fotografia osoby, ktorá dňa 01.01.2012 okolo 4.00 h napadla poškodeného

sa v týchto fotoalbumoch nenachádza. Uvedené vyplynulo z jednotlivých zápisníc o rekognícii osoby
spísaných dňa 25.05.2012 v čase po každom jednotlivom vykonaní úkonu rekognície.Fotografie osôb opoznávaných v priebehu rekognície sú v spise zadokumentované vo fotoalbumoch
číslo 1.a až 5.b, kde osoba obžalovaného Y. D. je znázornená na fotografii číslo 6 vo fotoalbume číslo
1.a a na fotografii číslo 4 vo fotoalbume číslo 1.b a osoba obžalovaného K. V. je znázornená na fotografii

číslo 2 vo fotoalbume číslo 5.a a na fotografii číslo 5 vo fotoalbume číslo 5.b.

Z lekárskej správy lekára - psychiatra MUDr. Y. P., Psychiatrická ambulancia Hont Medik s.r.o., so sídlom
29. augusta 611/6, Krupina zo dňa 17.01.2012 vyplynulo, že poškodený na vyšetrení uvádzal, že dňa
01.01.2012, keď bol na diskotéke, ho po tom, ako vychádzal z toalety, napadli šiesti alebo siedmi mladší

útočníci vo veku od 20 do 22 rokov, pričom utrpel otras mozgu, pre ktorý bol aj v nemocnici a mal
tiež mal tržno - zmliaždené poranenie dolnej pery. V nemocnici mu robili CT vyšetrenie. Pripustil, že v
inkriminovaný deň mal v sebe nejaký alkohol a všetko začalo dnu. Vyhadzovač ho vyniesol z diskotéky
von a útočníci následne pokračovali vonku, kde ho dvakrát dobili, pričom odvtedy má ťažkosti, záchvaty,
chvenie tela, bolesti hlavy, potí sa a cíti sa slabý, netoleruje stres ani bežnú záťaž a stále je dočasne
práceneschopný. Uviedol, že všeobecná lekárka mu nasadila G., ktorý už dobral. Sťažoval sa na to, že

sa cíti zle, v noci nespáva, často sa budí, máva nočné mory, keď aj do dňa vyšetrenia sa mu snívalo,
že sa mu prišli vyhrážať a reálne sa mu aj vyhrážali. O inkriminovanej udalosti sa mu vracajú nutkavé
myšlienky, má obavy, obzerá sa, keď ide po ulici a uťahuje sa do samoty. Verbalizoval aj problémy vo
vzťahu s najbližšími, plus uviedol, že býva podráždený. Práceneschopnosť narušila aj jeho príjem. Bojí
sa, či sa mu niečo nedeje v mozgu, nakoľko máva bolesti. Z obsahu lekárskej správy vyplynulo, že

poškodenému bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha a organická porucha osobnosti
po mozgovej komócii. Bola mu predpísaná liečba a odporučené kontrolné neurologické vyšetrenie a
klinicko - psychologické vyšetrenie.

Z prepúšťacej správy Nemocnice a polikliniky, n.o. Bratislava, Všeobecná nemocnica, so sídlom

Sládkovičova 11, Žiar nad Hronom, lekára - chirurga MUDr. L. F. zo dňa 03.01.2012 vyplynulo, že
poškodený bol v čase od 01.01.2012 do 03.01.2012 hospitalizovaný v nemocnici po zistení diagnózy
otras mozgu. Na hospitalizáciu bol prijatý dňa 01.01.2012 v čase o 05:18 h lekárom MUDr. G. J. z
dôvodu otrasu mozgu. Z nemocnice bol prepustený do domácej starostlivosti dňa 03.01.2012 v čase o
09.47 h lekárom MUDr. L. F.. Z obsahu správy vyplynulo, že poškodený pri neurologickom vyšetrení dňa

01.01.2012 o 16.35 h uviedol, že bol viackrát zbitý asi šiestimi útočníkmi na zábave, kedy bol udieraný
do hlavy. Uviedol, že v bezvedomí nebol a na okolnosti incidentu si pamätá. Pri vyšetrení udával bolesti
v mieste úderov, predovšetkým v sánke a v záhlaví. V lekárskej správe bolo konštatované, že v prípade
poškodeného išlo o stav po jednoduchom poranení hlavy charakteru viacpočetných kontúzií.

Z lekárskej správy lekárky - klinickej psychologičky PhDr. U. D., Psychoprofit s.r.o., so sídlom
Novomeského 6, Zvolen zo dňa 01.02.2012 vyplynulo, že poškodený na vyšetrení uviedol, že na
Silvestra roku 2011 bol prepadnutý, pričom jeden z útočníkov, bratov kamarát, bol z ich dediny a nikdy
s ním nemal žiadne konflikty. Ostatných útočníkov poznal iba podľa mena. Dodal, že všetci boli opití
a brutálne agresívni. Tiež uviedol, že keď vychádzal z toalety, jeden z útočníkov ho udrel a búšili do

neho aj ostatní. Keď ho vyhadzovač z diskotéky vyhodil, mysliac si zrejme, že bitku začal on, vonku
ho začali znova tĺcť, preto si kľakol ku stene a rukami si chránil hlavu, tvár aj chrbát. Keď priateľke
povedal, aby zavolala políciu a sanitku, útočníci sa vrátili znovu a opäť ho bili a kričali, že je hajzel a
sviňa. Z počutia vedel, že útočníci mali takéto správanie už aj v minulosti. Poškodený zároveň uviedol,
že od predmetného incidentu zle spáva, jedáva iba raz za deň, pociťuje vnútorný strach, má triašku,

bojí sa aj vlastného tieňa a bolí ho žalúdok. Od incidentu má konflikty s priateľkou a býva agresívny.
Ku svojej osobe poškodený uviedol, že má ukončenú Strednú priemyselnú školu dopravnú vo Zvolene,
mal živnosť ako pilčík a robil lesné práce. Baví ho práca v lese, vyhovuje mu samostatnosť a fyzický
pohyb. Zmienil sa tiež o tom, že alkohol pije len príležitostne, fajčí 20 cigariet denne a marihuanou
„prešiel“. Lekárka konštatovala zvýšenú paranoitu a agresívne napätie, ktoré môžu byť dôsledkom

traumatického zážitku po napätí, bez vylúčenia, že ide o trvalú súčasť osobnosti poškodeného, plus
toho času vyhrotenú po traume. Záverom konštatovala adaptačnú poruchu po traumatizujúcom zážitku
u premorbidne akcentovanej osobnosti.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zariadenia Hont Medik s.r.o.,

Psychiatrická ambulancia, so sídlom Ul. 29. augusta 611/6, Krupina, lekára - psychiatra MUDr. Y. P. zo
dňa 12.04.2012 súd zistil, že posttraumatickú stresovú poruchu vzniknutú u poškodeného pôsobením
otrasných zážitkov a nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivej situácie ohodnotil lekár na 300
bodov.ZoznaleckéhoposudkuMUDr.G.Y.,znalkynezodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgiačíslo
15/2016 zo dňa 04.09.2016 vyplynulo, že k zraneniu poškodeného s najväčšou pravdepodobnosťou

došlo tak, ako to udával poškodený, teda opakovanými údermi do hlavy a do tváre a zároveň konaním
viacerých osôb. Znalkyňa konštatovala, že vzhľadom na otras mozgu, tržnozmliaždenú ranu na dolnej
pere a tiež neurológom MUDr. F. konštatované viacpočetné kontúzie hlavy a dva týždne pretrvávajúce
bolesti v tvárovej časti skeletu, tieto poranenia s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli pôsobením
tupého násilia na oblasť hlavy a tváre stredne silnej intenzity. Poškodený dva týždne po incidente

trpel psychickými ťažkosťami, prenasledovali ho zlé sny, bál sa vlastného tieňa, mal vnútorný tras a
triašku, nechuť do jedla, čiže bola narušená jeho psychika a bol nútený vyhľadať pomoc psychiatra a
psychológa. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že pri utrpených poraneniach - otrase mozgu a
kontúziách hlavy je primeraná doba liečenia a práceneschopnosti 21 dní. V uvedenej dobe je zahrnutá
aj tržná rana dolnej pery, pri ktorom poranení je samostatná doba liečby a práceneschopnosti v trvaní 10
dní. Vzhľadom na posttraumatické psychické ťažkosti bol poškodený obmedzený v bežných denných

činnostiachavbežnomspôsobeživotapodobu21dní.Konaním,ktorépoškodenémuspôsobilizranenia
nemohlo dôjsť k poškodeniu životne dôležitých orgánov a jediným trvalým následkom po utrpených
zraneniach je jazva dolnej pery. Záverom podaného znaleckého posudku znalkyňa bodovo ohodnotila
utrpené zranenia, a to ľahký otras mozgu na 30 bodov, viacpočetné kontúzie hlavy na 15 bodov, tržnú
ranu dolnej pery na 10 bodov a postkomočnú posttraumatickú poruchu psychiky na 65 bodov, spolu

120 bodov.

Zo zvukového záznamu zachyteného na CD nosiči je zistiteľný telefonický hovor poškodeného E.
H. a svedkyne H. S. na národnej linke tiesňového volania číslo 158 dňa 01.01.2012 v čase od
04.03 h. K zvukovému záznamu je pripojený prepis vo forme „print screen“ počítačového programu

zaznamenávajúcehoprichádzajúcehovorysidentifikácioupredmetnéhohovoru.Zobsahutelefonického
hovoru je zistiteľné, že prvé dva hovory realizoval poškodený (predstavil sa menom E. H.), kedy pri
druhom telefonáte prijímateľ hovoru na čísle 158 poškodenému oznámil, že hliadka bola pred podnik
s názvom „6/4“ vyslaná. Posledný tretí hovor realizovala svedkyňa H. S., ktorá s plačom oznámila, že
bijú jej priateľa E. H. a žiada, aby pred Kelt Pub prišli policajti. Prijímateľ hovoru na čísle 158 svedkyni

oznámil, že pred chvíľou boli pred klubom „6/4“ policajti, na čo svedkyňa uviedla, že poškodeného bijú
znova.

Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 16.11.2012 súd zistil, že dňa 16.11.2012 o 14.40 h v Banskej Štiavnici
boli svedkovi H. Z., narodenému XX.XX.XXXX Y. L. Š., trvale bytom Y. L. Š., Z.. R. X zaistené veci -

rezivo v počte 35 kusov o dĺžke 5 metrov a o hrúbke 8 cm pri položkách označených číslom 1 až 12 a
o hrúbke 5 cm pri položkách označených číslom 13 až 35. Veci boli dňa 16.11.2012 o 15.00 h vrátené
svedkovi E. Z., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom v Ž., Č. C. XXX/XX.

Obhliadkou miesta činu - Krížna 59/1, Banská Štiavnica vykonanou dňa 30.09.2012 v čase od 16.00 h do

16.20 h bolo zistené, že ide o miesto nachádzajúce sa pred mestskou časťou v Banskej Štiavnici zvanou
Počúvadlianske jazero, a to na Krížnej ulici. Cesta na miesto činu vedie od mesta Banská Štiavnica na
mestoLevice,pričomzaobcouŠtiavnickéBanesaodbočídoľavanaPočúvadlianskejazero.Poprejdení
cestyasi1.500mjeviditeľnýdomčíslo59/1naKrížnejulici.Cestousmeromvľavoodpozemkunapoľnej
ceste o vzdialenosti 60 m, sa po pravej strane nachádza budova a za ňou drevená šopa o rozmere 8 x

6m,ktorájejednoustenousúčasťoubudovy.Včaseobhliadkybolašopavoľneprístupná,neuzamknutá,
bez vchodových dverí a taktiež sa nenachádzala na oplotenom pozemku. Po vstupe do šopy sa na jej
pravej strane na zemi nachádzali popílené polená slúžiace ako podklad na ukladanie dosiek, pričom
tieto sa tam v čase obhliadky nenachádzali. V priestoroch celej šopy boli po zemi pohádzané drevené
doštičky a zem bola pokrytá trieskami. Uvedené je znázornené aj na náčrtku a fotodokumentácii, ktoré

boli vyhotovené pri obhliadke miesta činu. Súčasťou fotodokumentácie je celkový záber na budovu,
ktorej súčasťou je drevená šopa, polodetailný záber na drevenú šopu a zábery na vnútorné priestory
drevenej šopy - miesto pôvodného uloženia dosiek.

Obhliadkou miesta nálezu vykonanou dňa 16.11.2012 o 14.30 h bolo zistené, že ihličnaté rezivo v počte

35 kusov o dĺžke 5 metrov a o hrúbke 8 cm pri položke označenej číslom 1 až 12 a o hrúbke 5 cm
pri položke označenej číslom 13 až 35 bolo nájdené pod terasou rekreačného objektu vo výstavbe, pri
jazere Malá Richňava. Cesta k miestu nálezu vedie odbočením vľavo z cesty vedúcej po telese hrádze
jazera Richňava, smerom k súboru rekreačných chát a drevodomov, kedy po prejdení objektu je viditeľnýdrevodom nachádzajúci sa vo vzdialenosti 3 m od brehu jazera Malá Richňava. Poukladané rezivo sa
nachádzalo pod vyvýšenou terasou uvedeného domu. Súčasťou záznamu o obhliadke miesta nálezu je
fotodokumentácia pozostávajúca z 5 fotografií, na ktorej je znázornené uskladnené rezivo.

Z obsahu písomnej dohody medzi svedkom E. Z. starším a svedkom H. Z. zo dňa 19.11.2012 vyplynulo,
že rezivo nájdené pod terasou rekreačného objektu vo výstavbe, pri jazere Malá Richňava je svedok H.
Z. oprávnený odkúpiť za celkovú sumu 1.800 € v troch splátkach po 600 € splatných dňa 23.11.2012,
21.12.2012 a 30.01.2013.

Hodnotudrevnejhmotyvpočte26kusovdrevenýchforšnízosmrekovcaopadavéhooobjeme2.418m3,
31 kusov drevených dosiek zo smrekovca opadavého o objeme 1.115 m3, 12 kusov drevených foršní
z jelše o objeme 1.232 m3 a 17 kusov drevených dosiek z jelše o objeme 0,426 m3 podľa detailného
rozpisu na č. l. 184 spoločnosť DREVOREZ - SPOL, s.r.o., so sídlom Štiavnické Bane 415, IČO: 44 562
438 vyčíslila na sumu 1.800 €.

Z Operačného denníka Krajského riaditeľstva Policajného Zboru v Banskej Bystrici vedeného v období
od 12.10.2011 do 31.12.2011 vyplynulo, že dňa 01.01.2012 v čase o 04.04 h poškodený E. H.
telefonujúc z čísla XXXX XXX XXX oznámil, že pred podnikom „6/4“ v Banskej Štiavnici bol fyzicky
napadnutý. V čase o 04.05 h bola na označené miesto činu vypravená hliadka Obvodného oddelenia

PZ Banská Štiavnica.

Z denníka Obvodného oddelenia PZ Banská Štiavnica bolo zistené, že dňa 01.01.2012 v čase o 04.00 h
bolo oznámené, že na linku číslo 158 telefonoval poškodený E. H. a uviedol, že mal byť pred podnikom
„6/4“ v Banskej Štiavnici fyzicky napadnutý. Na miesto bola v čase o 04.01 h vyslaná hliadka Mestskej

polície Banská Štiavnica, ktorá následne zistila, že poškodeného odviezla rýchla zdravotná pomoc na
ošetrenie do Žiaru nad Hronom.

Z prehľadu služieb Mestskej polície Banská Štiavnica na deň 31.12.2011 až 01.01.2012 bolo zistené,
že v čase od 17.00 h dňa 31.12.2011 h do 05.00 h dňa 01.01.2012 bola vo výkone služby hliadka

pozostávajúca zo svedka Š. J. a zo svedka H. Č..

Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1 Pv 128/13/6613 zo dňa
15.04.2014 bolo trestné stíhanie voči H. Š.F., narodenému XX.XX.XXXX Y. L. L., trvale bytom v L. Š.,
G. XX s poukazom na § 215 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zastavené.

Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac všetky vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti, tak ako to predpokladá ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku, mal súd priebeh skutku
uvedeného v bode 2) obžaloby za preukázaný tak, ako je uvedený v skutkovej vete prvej časti tohto

rozsudku.

Obžalovaný K. V. je zo žalovaného skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka H. Z., ktorý
na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločne s obžalovaným drevené dosky z miesta, kde tieto boli
uskladnené odviezli autom do Svätého Antona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný

V., ako aj svedok H. Z. miesto, kde boli drevené dosky uložené (šopa na F. N. X Y. L. Š.), dobre
poznali. Samotný svedok H. Z. potvrdil, že popri uvedenom mieste niekoľkokrát prešiel a dosky si vopred
prezrel. Inkriminované miesto poznal aj obžalovaný V., keď na hlavnom pojednávaní vypovedal, že práve
neďaleko predmetnej šopy v rozhodnom období so svedkom H. Z. chystali drevo. V podstate nijako
nepopieral, že dosky svedkovi H. Z. pomáhal nakladať do dodávky, mieru svojej účasti na žalovanom

skutku však bagatelizoval poukazujúc na to, že svedkovi len pomáhal ako dobrému kamarátovi a
žiadna predchádzajúca dohoda o odvezení dosiek medzi nimi uzavretá nebola. O spoločnom konaní
obžalovaného V. a svedka H. Z. svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaný so svedkom H. Z. spolupracovali
už dlhšiu dobu, poznali sa, preto je málo pravdepodobné, že by sa svedok obžalovanému nezveril
o svojom úmysle vziať si drevené rezivo a išlo by len o „náhodné rozhodnutie“. Obžalovaný V.t

majúc vedomosť o tom, že drevené rezivo svedkovi H. Z. ani jemu samotnému nepatrí, vyhovením
žiadosti svedka o pomoc pri odvezení dreva pojal úmysel toto drevo si prisvojiť. Svedok H. Z. mu
navyše nepotvrdil, že drevené dosky kúpil alebo k nim získal akékoľvek iné vlastnícke oprávnenia.
Z výpovede svedka E. Z. staršieho navyše vyplynulo, že drevené rezivo bolo v priestoroch drevenejšopy umiestnené dlhšiu dobu (po dohode s lesným podnikom), preto pokiaľ popri uvedenom mieste
obžalovaný V. prechádzal, respektíve v uvedených priestoroch so svedkom H. Z. vykonával nejaké
práce, musel s istotou vedieť, že drevené rezivo svedkovi H. Z. nepatrí. Z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplynulo, že drevené dosky boli uskladnené v drevenej šope na Krížnej ulici 1 v Banskej
Štiavnici, pričom z fotodokumentácie vyplynulo, že išlo o odľahlejší objekt. Hoci k uvedenému objektu
bol možný prístup, ako to vyplynulo aj zo svedectva svedka E. Z. staršieho, nakoľko pozemok nebol
oplotený a šopa nebola uzamknutá, s ohľadom na charakter uskladnenia reziva a jeho umiestnenie
pod drevený prístrešok priľahlej budovy nebolo podľa názoru súdu možné usudzovať, že v prípade tam

uloženého dreva ide o vec, ktorá nikomu nepatrí. Trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok napokon
obžalovaného nezbavuje ani tá skutočnosť, že on sám si žiadne dosky nevzal a za odvoz dreva nedostal
žiadne peniaze. Skutočnosť, že drevené rezivo bolo odvezené až do blízkosti jazera Malá Richňava
vyplynula z obhliadky miesta nálezu vykonanej dňa 16.11.2012.

Na základe vyššie uvedených úvah mal súd za to, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v prvej časti

rozsudku.

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd po právnej stránke konanie obžalovaného K. V. posúdil
ako prečin krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1 Trestného zákona, keď obžalovaný si prisvojil cudziu

vec (drevené rezivo) tým, že sa jej zmocnil. Objektívnu stránku uvedeného trestného činu obžalovaný
naplnil tým, že vec - drevené rezivo spoločným konaním so svedkom H. Z. odviezol z miesta, kde bolo
toto umiestnené (pod dreveným prístreškom domu na Krížnej ulici v Banskej Štiavnici), pričom uvedené
rezivo odviezol najprv do Svätého Antona a neskôr do blízkosti jazera Malá Richňava, kde bolo rezivo
napokon nájdené. Takýmto konaním obžalovaný v podstate odňal vec z dispozície jej faktického držiteľa,

svedka E. Z. staršieho a vytvoril si pre seba možnosť s ním voľne nakladať. Obžalovaný pritom konal
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, t. j. spoločným konaním so svedkom H. Z., sledujúc
spoločný úmysel drevo si prisvojiť jeho svojvoľným zmocnením sa.

V konaní nikto nespochybňoval, že drevené rezivo v počte 35 kusov patrí svedkovi E. Z. staršiemu. Ani

súd o oprávnenej držbe dreveného reziva menovaným svedkom nemal žiadne dôvodné pochybnosti. Za
cudziuvecpritomtrebapovažovaťvec,ktorápáchateľovivlastníckyvôbecnepatrí,respektívemunepatrí
výlučne, za predpokladu, že s touto vecou nakladá ako s vlastnou alebo s ňou nakladá spôsobom,
ktorý je vyhradený výlučnému vlastníkovi, respektíve oprávnenému (faktickému) držiteľovi. Obžalovaný
svojim konaním spôsobil poškodenému škodu vo výške 1.800 €, čím naplnil aj kvalifikačný znak malej

škody (t. j. škody v rozsahu minimálne 266 €).

Obžalovaný pritom konal v priamom úmysle podľa § 15 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým chráneným
záujmom bola v prejednávanom prípade oprávnená držba dreva svedkom E. Z. starším.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných
dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal preukázané, že obžalovaný Radomil Trzpit doposiaľ nebol
súdne trestaný. Priestupkovo bol postihovaný dvakrát za porušenie pravidiel cestnej premávky dňa
08.10.2012 a dňa 28.11.2012, za čo mu bola uložená poriadková pokuta vo výške 20 € a 40 €.

Obžalovaný nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok a z miesta trvalého bydliska - obce Svätý
Anton mu nie je nič vytýkané.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd v intenciách § 34 Trestného zákona v spojení s § 38 Trestného zákona
vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na

spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred
spáchaním trestného činu (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona). Nepriťažovalo mu nič. Pri ukladaní
trestu súd zároveň vychádzal z premisy, že trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu

spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov a má
vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa. Súd po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností a
tiež vychádzajúc zo zásady spravodlivosti trestu a jeho úmernosti k spáchanému trestnému činu dospel
k záveru, že represívny aj preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie
zabezpečí v prípade obžalovaného alternatívny trest, a to trest peňažný. Podľa § 56 odsek 1 Trestného

zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 € do 331 930 € páchateľovi úmyselného trestného činu,
ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Od spáchania skutku uplynula doba viac ako
štyri roky a v osobe obžalovaného nejde o osobu, ktorá by sa už v minulosti bola dostala do rozporu
so zákonom (s výnimkou menej závažných priestupkov na úseku dopravy) a ani odo dňa spáchania
skutku do dňa rozhodnutia súdu v prejednávanej veci nemá obžalovaný v registri trestov žiaden záznam,
teda ide o bezúhonného človeka. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti súd potom považoval za

primeranéuložiťobžalovanémupeňažnýtrestvsamejspodnejvýmere,t.j.vovýške160€.Taktouložený
trest je podľa presvedčenia súdu plne konformný na dosiahnutie jeho účelu u obžalovaného.

Súd zároveň podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dvoch) mesiacov, pre prípad, že by obžalovaný výkon peňažného trestu úmyselne zmaril.

Adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody s predmetným skutkom spojené nebolo, keďže
poškodený si nárok na náhradu škodu neuplatnil. Preto ani výroková časť tohto rozsudku výrok o
náhrade škody neobsahuje.

Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 1) obžaloby, v prípravnom konaní boli zadovážené a na
hlavnom pojednávaní následne vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporovali. Jednu
skupinu reprezentovala výpoveď poškodeného Jozefa Miertuša, ktorý obžalovaných Radomila Trzpita
a Vladimíra Gazdu usvedčoval zo spáchania žalovaného skutku, Oproti tejto výpovedi stála výpoveď
obžalovaného Radomila Trzpita a obžalovaného Vladimíra Gazdu, ktorí spáchanie skutku v celom

rozsahu popierali tvrdiac, že poškodený si všetko vymyslel.

Na hlavnom pojednávaní bolo ohľadom skutkových okolností vypočutých množstvo svedkov, jednak
svedkovia obžaloby a jednak svedkovia, ktorých navrhla obhajoba. Priamymi svedkami incidentu,
ktorý sa mal v inkriminovaný deň 01.01.2012 nad ránom odohrať medzi poškodeným a obžalovanými

Radomilom Trzpitom a Vladimírom Gazdom boli svedkyňa Michaela Ondrejková a svedok Marián
Rapčan. Práve menovaní svedkovia potvrdzovali, že videli útok obžalovaných na poškodeného. Napriek
pomerne detailným výpovediam, predovšetkým v prípade svedkyne Michaely Ondrejkovej, uvedené
svedectvá vykazovali značné rozpory, vzájomne si odporovali, boli nepresvedčivé a pokiaľ ide o
popis podstatných okolností žalovaného skutku, tieto navyše ani nekorelovali so samotnou výpoveďou

poškodeného.Vtejtosúvislostisúdpovažovalzapotrebnéuviesť,ženapreukázanievinyobžalovaných,
súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaných, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek
iného záveru. Výrok o vine teda môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú

pochybnosť o tom, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Obzvlášť to platí vtedy, keď
v prejednávanej veci existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, a súd svoje rozhodnutie
musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny.

Z výpovede poškodeného Jozefa Miertuša a z podporných dôkazov v podobe svedectiev svedkyne

Michaely Ondrejkovej a Mariána Rapčana v podstate vyplynulo, že žalovaný skutok mal prebiehať v
dvoch fázach. V prvej fáze malo dôjsť k incidentu v priestoroch toalety v podniku Kelt Pub a jeho
druhá fáza mala pozostávať z incidentu na ulici pred uvedeným podnikom. Poškodený na hlavnom
pojednávaní produkoval takú verziu skutku, že v jeho prvej fáze mal byť v priestoroch toaliet napadnutý
obžalovaným Trzpitom a obžalovaným Gazdom, pričom útok od obžalovaného Trzpita popísal ako útok

zovretou päsťou do tváre. Obžalovaní naňho mali útočiť aj pred podnikom Kelt Pub, pričom oproti
prvej fáze útoku, ktorú označil ako „brutálnejšiu“, v jeho druhej fáze utŕžil len niekoľko faciek. Zároveň
vypovedal, že obžalovaný Trzpit a obžalovaný Gazda ho pred podnikom bili dvakrát (t. j. s prestávkou,
kedy sa na chvíľu vrátili do vnútra podniku). Popísanú verziu žalovaného skutku ale podľa názoru súdunepotvrdila výpoveď svedkyne Michaely Ondrejkovej, ktorá na hlavnom pojednávaní pomerne podrobne
uvádzala, že v prvej fáze skutku videla, ako poškodeného v priestoroch toalety bije obžalovaný Trzpit
(päsťamidotváre),obžalovanýGazdaaleajďalšíneznámiútočníciúdermidohlavy.Vdruhejfázeskutku

v rozpore s výpoveďou poškodeného ako hlavného útočníka označila neznámu „tretiu osobu“, ktorá
poškodenému dala „kopačku“ do hlavy, následkom čoho poškodenému začala tiecť krv. Vypovedala
tiež, že poškodeného pred podnikom Kelt Pub päsťou za ucho udrel aj obžalovaný Trzpit a spontánne
doplnila, že poškodeného bili aj ďalší útočníci (bez bližšej konkretizácie), ktorí sa striedali. O neznámom
útočníkovi, ktorý na poškodeného útočil kopaním v druhej fáze skutku, pred podnikom Kelt Pub,

vypovedal aj svedok Marián Rapčan. Menovaní svedkovia však odlišne vypovedali v prípravnom konaní,
pričom rozpory, ktoré vyvstali po ich výpovedi na hlavnom pojednávaní nevedeli presvedčivo vysvetliť,
respektíve odstrániť. Svedok Marián Rapčan v prípravnom konaní žalovaný skutok popisoval pomerne
podrobne, pričom o útoku neznámeho muža v priestoroch pred podnikom Kelt Pub sa nijako nezmienil.
V prípravnom konaní ako útočníkov označoval obžalovaného Trzpita a obžalovaného Gazdu, pričom
menovaných opoznal aj v priebehu rekognície dňa 25.05.2012. Poukázajúc na rozporné vyjadrenia

sa svedok iba odvolával na svoju prvotnú výpoveď s tým, že aktuálne si už na okolnosti žalovaného
skutku nespomína. Obidvaja svedkovia obžaloby ako útočníka v prvej fáze skutku zhodne označovali
obžalovaného Gazdu, pričom samotný poškodený na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní
uviedol, že s istotou nevidel, ako ho obžalovaný Gazda udrel. Videl v podstate iba jeho napriahnutú
ruku zovretú v päsť smerujúcu voči nemu. Skutočným útokom z jeho strany si nebol istý. Svedkyňa

MichaelaOndrejkovánahlavnompojednávaníakovidenéhoútočníkaoznačovalaobžalovanéhoGazdu,
avšak v rozpore s uvedeným v priebehu konfrontácie medzi ňou a obžalovaným Gazdom uvádzala, že
„na vlastné oči nevidela, že by obžalovaný Gazda napadol poškodeného“. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že poškodený ako aj svedkovia Michaela Ondrejková a Marián Rapčan boli v rozhodných
okamihoch žalovaného skutku v rovnakom čase na rovnakom mieste. Nelogickým sa potom súdu javila

aj skutočnosť, že poškodený v priebehu rekognície dňa 25.05.2012 ako útočníka okrem obžalovaných
označil svedka Matúša Škriniara a svedkyňa Michaela Ondrejková označila osobu Silvestra Barcíka.
Svedectvá svedkyne Michaely Ondrejkovej a svedka Mariána Rapčana tak podľa názoru súdu do
významnej miery spochybnili tvrdenia poškodeného o tom, kto a v ktorej fáze skutku ho skutočne udrel
a ktorý úder bol v príčinnej súvislosti so vzniknutými zraneniami. Nebolo sporným, že poškodený v

inkriminovaný deň 01.01.2012 utrpel zranenia, a to otras mozgu, viacpočetné pomliaždeniny hlavy a
tváreatržnúranu.Uvedenépreukazovalilekárskesprávy,predovšetkýmprepúšťaciasprávaNemocnice
a polikliniky, n.o., Všeobecnej nemocnice, so sídlom Žiar nad Hronom. Z obsahu uvedenej správy
vyplynulo, že poškodený bol v nemocnici hospitalizovaný dňa 01.01.2012 v čase o 05.18 h s otrasom
mozgu.

K nevieryhodnosti výpovede poškodeného prispela aj verzia o tom, že bezprostredne po skutku mal na
miesto činu prísť policajt Mestskej polície Banská Štiavnica, ktorý mal poškodenému pomôcť nastúpiť do
privolanej sanitky a svedkyňu Michaelu Ondrejkovú so svedkom Mariánom Rapčanom mal odviezť na
policajnú stanicu. Pravdivosť tejto výpovede vyvrátili viaceré dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní,

predovšetkým výpovede svedkov Mareka Černáka a Štefana Psotného, ktorí uviedli, že v inkriminovanú
noc slúžili na Mestskej polícii v Banskej Štiavnici ako dvojčlenná hliadka, pričom o žiadnom zásahu
nemali vedomosť. Aj svedok Jozef Mego vypovedal, že v inkriminovaný večer službu nemal, bol doma
a o žiadnom incidente nevie. Z výpovede svedka Mareka Černáka tiež vyplynulo, že Mestská polícia v
BanskejŠtiavnicifungujenaprincípedvojčlennýchhliadok,pričomvýjazdjednéhopolicajtajevýnimočná

situácia, ktorá v inkriminovaný večer nenastala. Uvedené výpovede verifikoval aj listinný dôkaz - prehľad
služieb Mestskej polície Banská Štiavnica, z ktorého mal súd preukázané, že v čase od 17.00 h dňa
31.12.2011 do 05.00 h dňa 01.01.2012 v meste Banská Štiavnica slúžili vyššie zmienení svedkovia.
Poškodený, ktorého verziu potvrdzovali aj svedkovia Michaela Ondrejková a svedok Marián Rapčan,
tak nemohli hovoriť pravdu. Svedkyňa Michaela Ondrejková si navyše odporovala aj pokiaľ ide o popis

policajta, ktorý mal prísť na miesto činu, keď tohto spočiatku opisovala ako staršieho pána štíhlejšej
postavy, vysokého 168 cm a následne spontánne uvádzala, že išlo o muža tučnejšej postavy. Hoci z
dokazovania oboznámením zvukového záznamu na CD nosiči vyplynulo, že dňa 01.01.2012 v čase
okolo 04.03 h poškodený volajúc na číslo 158 žiadal o vyslanie hliadky polície a následne hovor na
totožné číslo realizovala aj svedkyňa Michaela Ondrejková, z obsahu tohto záznamu nebolo zistiteľné,

kto a akým spôsobom mal v inkriminovanú noc zaútočiť na poškodeného a spôsobiť mu zranenia, ktoré s
poukazom na závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. Dagmar Valachovej majú charakter ublíženia
na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona.Verziu skutku tak ako ju popisoval poškodený, na hlavnom pojednávaní vyvracali obžalovaní Radomil
Trzpit a obžalovaný Vladimír Gazda. Ich obranu spočívajúcu v tom, že so žalovaným skutkom nemajú
nič spoločné, potvrdili aj svedecké výpovede Pava Štepánka, Michala Klembaru a Lukáša Škorníka.

Obžalovaný Trzpit, ako aj menovaní svedkovia na hlavnom pojednávaní v zhode so svojimi prvotnými
výpoveďami z prípravného konania potvrdili, že v inkriminovanú noc sa boli zabávať v podniku La Flaca,
pričom, keď im došli cigarety, išli si tieto kúpiť do podniku Kelt Pub, kde sa všetci spolu presunuli.
Zhodne vypovedali, že nikto z nich (a teda ani obžalovaný Trzpit) sa v priebehu večera nezapojil
do žiadneho verbálneho konfliktu, respektíve fyzickej potýčky. Navyše v podniku Kelt Pub sa zdržali

maximálne 45 minút a potom sa všetci spolu vrátili do podniku La Flaca. Všetci svedkovia obhajoby
pritom potvrdili, že v inkriminovanú noc s nimi obžalovaný Gazda ani nebol. Obžalovaný Gazda sa v
priebehu celého trestného konania bránil tým, že bol v práci, keď v podniku Kelt Pub robil „dídžeja“
a hral hudbu. Uvedené vyplynulo aj zo svedeckej výpovede Pavla Štepánka a Lukáša Škorníka, ktorí
potvrdili, že v inkriminovaný večer v bare Kelt Pub púšťal hudbu práve obžalovaný Gazda. Svedok Pavol
Štepánek, svedok Lukáš Škorník a aj obžalovaný Trzpit na hlavnom pojednávaní zároveň uviedli, že

cestou z podniku La Flaca do podniku Kelt Pub videli, ako sa na ulici naťahujú nejakí muži v tmavom
oblečení. Svedok Pavol Štepánek v tejto skupine zahliadol poškodeného, poznajúc tohto z videnia. Keď
sa obžalovaný Trzpit spolu s vyššie menovanými svedkami po nejakom čase premiestňovali späť do
podniku La Flaca, videl, ako pred podnikom na schodoch sedí poškodený Jozef Miertuš a drží si hlavu.
Nezávisle od svedectiev obhajoby, aj svedok Peter Struhár, ktorý sa bol v inkriminovanú noc zabávať

v podniku Kelt Pub uviedol, že v daný večer nepostrehol v bare žiadnu potýčku. Súd nemal dôvod
uvedeným svedeckým výpovediam neveriť, nakoľko tieto boli kompaktné, neodporovali si a s ohľadom
na ostatné vykonané dôkazy nevykazovali žiadne známky naučenosti. Súd ich zhodnotil ako vierohodné
aj s ohľadom na skutočnosť, že v priebehu trestného konania nevyšiel najavo žiaden prípadný motív
alebo príčina, pre ktorú by obžalovaní Trzpit a Gazda mali útočiť na poškodeného. Z dokazovania

vyplynulo, že obžalovaný Trzpit a poškodený sa poznali iba z videnia, boli z jednej dediny, avšak
nestretávali sa a nikdy nemali medzi sebou žiadne konflikty. Aj svedkyňa Michaela Ondrejková, v tom
čase priateľka poškodeného uviedla, že poškodený sa k dôvodom tvrdeného útoku nevedel vyjadriť.

Povykonaníazhodnotenívšetkýchuvedenýchdôkazovpodľanázorusúdunebolispoľahlivo,nadrámec

akýchkoľvek pochybností preukázané všetky okolnosti žalovaného skutku, a teda nebola vylúčená
možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je to uvedené v bode 1) obžaloby.

Preto mal súd za to, že nebolo v nevyhnutnom rozsahu, bez odôvodnených pochybností preukázané,
že obžalovaní Radomil Trzpit Vladimír Gazda sa dopustili konania kladenému im za vinu, a preto

po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nastala situácia, ktorá nedávala spoľahlivý a jednoznačný
podklad na vyslovenie viny obžalovaných, preto súd vychádzajúc zo zásady „v pochybnostiach v
prospech obžalovaného“ musel obžalovaných Radomila Trzpita a Vladimíra Gazdu s poukazom na §
285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodiť spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad
Hronom, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

V súvislosti s oslobodením obžalovaných spod bodu 1) obžaloby bol súd s poukazom na § 288 ods. 3
Trestného poriadku povinný poškodeného Jozefa Miertuša s jeho nárokom na náhradu škody odkázať
na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad
Hronom k sp. zn 2 T 112/2014.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.