Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Gašpírová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Csp/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218886
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216218886.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v sporovej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a
spol., s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, Dr. Vl.Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému:
P. K., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Č. XX, P., o zaplatenie 200,18 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 200,18 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 200,18 Eur od 18.6.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, dourčenou súdu dňa 1.12.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 200,18 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 200,18 Eur od 18.6.2015 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2.Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu č. D., v zmysle ktorej mu vypožičal SIM
kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo
priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalovaný neuhradil cenu poskytnutých služieb vo

výške 19,05 Eur. Napriek pokusu o pokonávku zo dňa 3.6.2015, žalovaný istinu neuhradil ani čiastočne.
Voči žalovanému si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 181,13 Eur . Škoda vznikla
žalobcovi za odpredané telekomunikačné zariadenie Y. R. I. X.X XG ako rozdiel medzi predajnou cenou
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Žalovaný spôsobil škodu žalobcovi tým, že získal
telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby
a za tieto platiť po dobu viazanosti. Následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný v dodatku v čl. 1 bode

1.3. vyhlásil, že si je vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu, ktorej výška sa
rovnározdielumedzitrhovoucenouaposkytnutouzľavoulenztohodôvodu,žesazaviazalužívaťslužby
podobuviazanosti,pričomnedodržanietohtozáväzkubyspôsobilo,žežalobcovivzniklaškoda.Žalobca
uviedol, že pri výpočte škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k
zmluvám do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Akciová cena zariadenia
bola 1,-Eur, predajná cena 190,-Eur, zľava činila 189,-Eur, pričom výška uplatnenej škody je 181,13 Eur.

3.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa
12.4.20177. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol v zmysle § 178 ods. 2Civilného sporového poriadku na pojednávanie riadne a včas predvolaný ( súdnu zásielku si riadne
prevzal), svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd jmu
doručoval predvolanie spolu procesnými poučeniami v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového

poriadku na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, toto si žalovaný neprevzal,
preto písomnosť súd považoval za doručenú dňom vrátenia zásielky v zmysle § 111 ods. 3 Civilného
sporového poriadku.

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou o poskytovaní verejných

služiebč.D.zodňa19.12.2014,Dodatkomkzmluveoposkytovaníverejnýchslužiebzodňa19.12.2014,
pokusom o pokonávku zo dňa 3.6.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 0,28,-Eur splatnou
11.3.2015,faktúrouč.XXXXXXXXXXnasumu18,77Eursplatnou8.2.2015,Všeobecnýmipodmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s.. účinných 1.1.2014, a zistil nasledovný skutkový stav:

6.Dňa 19.12.2014 došlo medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako účastníkom k uzavretiu
zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. D., predmetom ktorej bolo poskytnutie elektronickej
komunikačnej služby- účastnícky program Mobilný internet Klasik , žalovanému bola odovzdaná
SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXXX, ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX
XXX . Žalovanému bolo v zmysle Dodatku z zmluve o pripojení zo dňa 19.12.2014 odpredané

telekomunikačné zariadenie Y. R. I. X.X XG a to za zľavnenú kúpnu cenu 1,-Eur. V zmysle čl. 2 bodu
2.1. Dodatku sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške. V článku 2. Bodu
2.3. sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a po celú
dobu bude poskytované služby využívať v súlade s jeho záväzkami.

7.Podľa čl. 2 bodu 2.5. Dodatku účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu
predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou( trhovou) cenou a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny,
len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto

záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2., 2.3. a 2.4.) vzhľadom na výšku zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu, ak aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku by spôsobilo,
že podniku vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. V
nádväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je podniku povinný
uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu a v prípade porušenia nižšie v tomto bode

uvedených povinností nasledovne a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3.
dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a
riadne iný svoj záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je
povinnýplatiťpodniku(atoajvprípade,aksanejednáopeňažnýzáväzokvočipodniku,všakúčastníkje
povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku) alebo b)ak účastník počas doby viazanosti

uvedenej v čl. 2 bode 2.3. Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa
zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom
SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím
doby viazanosti ( bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), je účastník

povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 189 ,-Eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti ( ďalej len druhá časť doby viazanosti)
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých

mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti ( pokiaľ tento
nastal počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty , ako je táto uvedené v predchádzajúcej vete, a v menovateli
číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich
dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta ( resp. v prípade, že sa výška

zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie
pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti)
predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou ( spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez
zľavy a jeho spotrebiteľskej ceny s DPH( uvedenou v čl. 1 bode 1.2. kolónke označenej číslom 9) akúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi ( uvedenou
v čl. 1 bod 1.2. v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,

pritom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku ( napr. odstúpením
od zmluvy alebo porušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa
bodu 2.3. písmena c. tohto článku).

8.Z kontextu zmluvy a Dodatku, ako aj z článku 6 bodu 6.2. písm. b) Všeobecných podmienok v znení

účinnom odo dňa 1.1.2014 ( ďalej len "VP") bol žalovaný povinný platiť žalobcovi cenu za poskytnuté
služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia faktúry súlade
s ustanovením článku 11 bod 11.8. týchto VP.

9.Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie čl. 4 bodu 4.1. VP v zmysle ktorého zmluva sa uzatvára
na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy,

c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko a d) smrťou alebo zánikom
účastníka. Podľa čl. 4 bodu 4.4 VP spoločnosť Orange je oprávnená odstúpiť od zmluvy ak a) účastník
nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti. Podľa čl. 4 bod 4.5 VP
odstúpením sa zmluva zrušuje dňom nasledujúcim po dni, v ktorom odstupujúca zmluvná strana doručí
druhej zmluvnej strane písomné oznámenie o odstúpení.

10.Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť ( vyplývajúcu zo zmluvy č. D. a jej Dodatku) voči žalovanému
splnil a zabezpečil mu prístup k verejnej telefónnej sieti a možnosť užívať služby, v zmysle obsahu
zmlúv a dodatkov. Za poskytnuté služby vystavil žalovanému jednotlivé faktúry ( vyššie špecifikované).
Je zrejmé, že žalovaný sumu, vyúčtovanú vyššie vymedzenými faktúrami neuhradil a to ani po zaslaní

pokusu o pokonávku. Suma 19,05 Eur za poskytnuté služby zostala neuhradená. V tejto súvislosti súd
dodáva, že žalovaný zostal v konaní nečinný a skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom nerozporoval.

11.Pokusom o pokonávku zo dňa 3.6.2015 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej pohľadávky,
ktorá vznikla neuhradením ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 19,05

Eur, pričom ho zároveň upozornil na povinnosť uhradiť aj zmluvnú pokutu/ náhradu škody vo výške
181,13 Eur. Istinu žiadal uhradiť najneskôr do 17.6.2015. V závere ju upozornil, že ak má záujem na
znovupripojení, môže navštíviť ktorékoľvek predajné miesto spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

12.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmlúv, (ďalej len " citovaný zákon") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní

verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) a b) ) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu a právo na

náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 517 ods. 1, veta práva Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania dňa 29.11.2013, výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

13.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu
o poskytovaní verejných služieb ( v znení jej dodatku), predmetom ktorej bolo poskytovanie v nej

špecifikovaných elektronických služieb. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému plnil, keď
mu poskytol služby v rozsahu vymedzenom v zmluvách a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami.
Za poskytnutie týchto služieb vznikla na strane žalobcu povinnosť za ne zaplatiť. Nakoľko k uhradeniu
časti žalovanej sumy 19,05 Eur ( ktorej výška zodpovedá cenám za poskytnuté služby, vyúčtovaným
jednotlivými faktúrami) nedošlo, súd považoval nárok, uplatnený žalobou za dôvodný. V tejto súvislosti

súd dodáva, že zmluva o poskytovaní verejných služieb predstavuje dvojstranný záväzkový vzťah, z
ktorého vznikli na strane oboch zmluvných strán nielen práva ale i povinnosti. Povinnosťou žalovaného
bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby a kúpnu cenu poskytnutých elektronických zariadení,
nakoľko si túto nesplnil, súd žalobe v tejto časti vyhovel v plnom rozsahu.

14.Súd priznal žalobcovi aj zvyšok uplatnenej istiny vo výške 181,13 Eur, hoci nie z titulu náhrady škody,
ale z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty. Žalobca si túto časť istiny uplatnil vo výške, ktorá mala tvoriť
škodu spôsobenú žalobcovi konaním žalovaného, teda tým, že nezotrval vo svojom zmluvnom záväzku
počas dohodnutej doby viazanosti a riadne a včas neuhrádzal svoje splatné záväzky za poskytnuté
služby.Sumuvzniknutejškodyžalobcavyčíslilakorozdielmedzireálnou(trhovou)cenouelektronického

zariadenia a akciovou cenou, za ktorý bolo toto zariadenie poskytnuté a odpredané žalovanému,
pričom zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré od uzavretia dodatkov k zmluvám do porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaného uplynuli.
15.Súd v tejto súvislosti poukazuje na teoretickoprávne východiská vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorej predpokladom je jednak porušenie právnej povinnosti zo strany povinného subjektu, vznik

škody a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou. Ďalším
predpokladom v zmysle koncepcie všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu ( § 420 OZ) je
zavinenie na strane subjektu, ktorý svoju povinnosť porušil. V prípade nesplnenia ktoréhokoľvek z vyššie
vymedzených predpokladov, nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a súd taktouplatnený nárok nemôže považovať za dôvodný a návrhu vyhovieť. Súd v tomto prípade poukazuje na
skutočnosť,ževkonanížalobcanepreukázalexistenciunímtvrdenéhoporušeniapovinnostižalovaného
a to toho, že táto nezotrval počas celej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. V rámci svojho návrhu

žalobca neuvádza, kedy z jeho strany došlo k odstúpeniu od zmluvy alebo jej vypovedaniu, ani
nepredložil listinné dôkazy túto skutočnosť osvedčujúcu. V zmysle vyššie citovaných VP dochádza k
odstúpeniu od zmluvy písomne a to deň nasledujúci po doručení písomného odstúpenia. Taktiež žalobca
neosvedčil, že by došlo k ukončeniu trvania zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného ( a túto skutočnosť
rovnako v žalobe netvrdil).

16.Súd ale preskúmal obsah samotnej zmluvy ako aj jej dodatku ( zmluva aj dodatok boli podpísané
žalovaným) a to najmä článku 2 bodu 2.5. bodu a) dodatku v zmysle ktorého ak účastník poruší
počas doby viazanosti povinnosť uhradiť cenu za služby riadne a včas, je povinný uhradiť zmluvnú
pokutu vo výške 189,-Eur, pričom v tomto ustanovení zároveň pri stanovení výšky zmluvnej pokuty
prihliadol poskytovateľ na zostávajúcu dobu viazanosti účastníka, pričom výška zmluvnej pokuty sa mala

znižovať práve v závislosti od uplynutia doby viazanosti ( resp. od času zostávajúceho do uplynutia doby
viazanosti). Túto zmluvnú pokutu si sporové strany v podstate dohodli práve v súvislosti s poskytnutím
elektronického zariadenia za značne zľavnenú ( v týchto prípadoch skutočne symbolickú) cenu v
porovnaní s cenou trhovou. Táto zmluvná pokuta teda mala kompenzovať aj prípadnú škodu, spôsobenú
žalovaným tým, že hoci mu bolo poskytnuté elektronické zariadenie v pomerne vysokej hodnote, on

si svoje povinnosti platiť za poskytované služby neplnil. Zmluva predstavuje právny úkon, zakladajúci
dvojstrannýzáväzkovoprávnyvzťah,vzmyslektorého žalobcaposkytolžalovanémumobilnézariadenie
za zľavnenú cenu za určitých podmienok. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty, v prípade porušenia povinnosti žalovaným platiť za služby riadne a
včas, pričom táto zmluvná pokuta v sebe reflektuje aj skutočnosť poskytnutia zľavneného zariadenia.

Zmluva ako konsenzus, resp. výsledok prejavov vôle dvoch zmluvných strán, postavený na princípe
zmluvnej voľnosti, predstavuje v prípade oboch zmluvných strán, rámec, ktorý určuje ich vzájomné
práva a povinnosti. Ak raz obsahom zmluvy bolo dojednanie zaplatenia zmluvnej pokuty pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti, pričom táto bola dohodnutá písomne ( priamo v dodatku podpísanom
oboma zmluvnými stranami a obsah dojednania reflektoval skutočnosť, že k porušeniu povinnosti môže

dôjsť v rôznom časovom úseku od začiatku plynutia doby viazanosti až do jej skončenia), len skutočnosť,
že zmluvná pokuta bola dojednaná v spotrebiteľskej zmluve, nie je dôvodom na konštatovanie
neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania. Tieto časti dodatku k zmluve boli okrem toho zvýraznené
hrubým písmom a orámované, teda dostatočne zreteľné a nebolo možné toto zmluvné dojednanie
prehliadnuť. Ak teda žalovaný, hneď od začiatku trvania zmluvy, si neplnil svoje zmluvné povinnosti,

pričom pritom užíval nové elektronické zariadenie, ktoré zostalo v jeho vlastníctve a ktorého kúpna
cena tvorila značne zľavnenú ( symbolickú) sumy, súd považuje zmluvnú pokutu uplatnené žalobcom
v konaní za primerané. Na ich zaplatenie sa zaviazal žalovaný priamo v zmluvnom dojednaní, ktoré
svojim obsahom nespĺňa obsah neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

17.Súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške a v rozsahu, v akom boli uplatnené v návrhu
na začatie konania. Žalovaný sa dostala s plnením svojho dlhu ( v časti zaplatenia ceny za poskytované
služby)doomeškaniaatopodľanázorusúduuždňomnasledujúcimpodátumochsplatnostijednotlivých
vystavených faktúr. Nakoľko si ale žalobca uplatnil úrok z omeškania až od dátumu 18.6.2015, teda

od dátumu uplynutia lehoty na zaplatenie ceny služieb ako aj zmluvnej pokuty ( v pokuse o pokonávku
zo dňa3.6.2015 ), súd nemohol priznať viac, ako bolo žalobou uplatnené. Zároveň súd uvádza, že
výška uplatneného úroku z omeškania je v vypočítaná v súlade so znením vyššie citovaných zákonných
ustanovení.

18.Súd dodáva, že žalovaný zostal v konaní nečinný, k žalobe sa nevyjadril a rovnako sa nezúčastnil
súdnehopojednávania,kdedošlokprejednaniuvecisamej,hocibolanatotoriadnepredvolaný.Jenutné
zdôrazniť, že v civilnom sporovom konaní nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sporová strana,
ktorá v prípade že je v konaní nečinná, sama sebe znemožňuje predkladanie argumentov a tvrdení na
svoju obranu. Súd v takomto prípade vychádzal preto zo skutkových tvrdení žalobcu a považoval ich

za nesporné.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku.Nakoľkožalobcamalvoveciplnýúspech,vznikolmunároknanáhradutrovkonaniavoči žalovanému a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.