Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/254/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202009
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014202009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov

senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: V.. Bc.
C. I., R. XX, H., zastúpený: JUDr. Veronika Keszeliová, advokátka, Lopúchova 9, Bratislava, adresa
pre doručovanie: K. Mikszátha 6, Rimavská Sobota, proti žalovanému: Paneurópska vysoká škola,
Tomášikova 20, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora Paneurópskej vysokej školy
č. PO-XXX/XXXX zo dňa 01.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO-XXX/XXXX zo dňa 01.10.2014 z r
u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 432,30 eur na účet právnej
zástupkyne žalobcu
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PO-XXX/XXXX zo dňa 01.10.204, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti
zo dňa 18.09.2014 o vrátenie školného za akademický rok 2010/2011, ktorú zdôvodnil tým, že školné
za štúdium 2. ročníka bakalárskeho študijného programu pri nútenom opätovnom zápise do 2.ročníka

zaplatil duplicitne.

Žalobca v žalobe uviedol, že o vrátenie školného za uvedený akademický rok požiadal v zmysle
smernice rektora č. 3/2012 v znení neskorších zmien. Namietal, že rozhodnutie rektora, ktorým bola
žiadosť o vrátenie školného zamietnutá, nie je riadne odôvodnené, pričom v jeho poučení sa uvádza,
že ide o rozhodnutie konečné, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok. Podľa názoru
žalobcu pri rozhodovaní o jeho žiadosti nebol náležite zistený skutkový stav. Mal za to, že zo štatútu

ani iného vnútorného predpisu žalovaného nevyplynul žiadny dôvod pre nevyhovenie žiadosti. Tvrdil,
že žalovaný sa mal v rozhodnutí vysporiadať so skutočnosťou, či boli splnené dôvody na zamietnutie
žiadosti a toto náležite odôvodniť. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nepreskúmateľné, keďže je
bez akéhokoľvek odôvodnenia, v ktorom by bol vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie
rozhodnutia, s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Bez ohľadu
na skutočnosť, či sa na konanie a rozhodovanie o vrátenie školného podľa § 92 ods. 18 zákona č.
131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o vysokých

školách) vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), v zmysle
vnútorných predpisov bolo povinnosťou rektora vysokej školy presne a úplne zistiť skutkový stav veci,
pre tento účel získať potrebné podklady rozhodnutia a získané dôkazy vyhodnotiť.Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol konanie zastaviť, tvrdiac, že sa nejedná o
preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní. Mal za to, že pokiaľ boli

práva žalobcu žalovaným porušené, mohol sa žalobca domáhať ochrany inými právnymi prostriedkami
v režime súkromného práva, nie správnou žalobou. Poukázal na to, že okrem vecí uvedených v §
108 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona o vysokých školách sa na konania podľa tohto zákona nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok) a keďže samotný zákon o vysokých školách
neobsahuje žiadne procesné správno-právne normy, nemôže sa jednať v rámci rozhodovania o vrátení

školného na súkromnej vysokej škole o rozhodovanie v správnom konaní. List rektora zo dňa 01.10.2014
teda podľa žalovaného nie je rozhodnutím správneho orgánu a preto sú neopodstatnené aj výhrady, o
ktoré žalobca opiera svoju žalobu (napr. absencia odôvodnenia a pod.). Podľa žalovaného ide v danom
prípade o právny vzťah súkromno-právnej povahy, keď žiadateľ (fyzická osoba), ktorá uhradila poplatok
za poskytnuté služby - vzdelávanie, žiada vrátenie školného resp. jeho časti (z dôvodov na jeho strane)
a právnická osoba príslušnej žiadosti nevyhovuje (ako poskytovateľ služby, nie ako správny orgán).

Žalovaný tiež podotkol, že subjektívna nemožnosť žalobcu študovať v rozhodnom období je okolnosťou
mimo poskytovateľa služby (vysokej školy) a nie je dokonca právom ani povinnosťou žalovaného
skúmať, prečo žalobca v danom čase neštudoval. Preto nevyužitie práva študovať z dôvodov na strane
žalobcu nezakladá podľa názoru žalovaného vysokej škole povinnosť vrátiť školné alebo jeho časť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nedisponuje žiadnym administratívnym spisom, ktorý by mohol
súdu predložiť, keďže žalovaný v predmetnej veci nekonal ako správny orgán. Z listín pripojených
žalobcom k podanej žalobe súd zistil, že žiadosťou zo dňa 18.09.2014 žalobca požiadal žalovaného o
vrátenie školného za štúdium 2. ročníka bakalárskeho štúdia, nakoľko pri nútenom opätovnom zápise do

2. ročníka bolo školné uhradené duplicitne. O žiadosti rozhodol rektor Paneurópskej vysokej školy dňa
01.10.2014 pod č. PO-335/2014 tak, že žiadosti žalobcu po zvážení všetkých relevantných skutočností
nevyhovel. V rozhodnutí zároveň žalobcu poučil, že ide o rozhodnutie konečné a nie je možné voči nemu
požiadať o opravný prostriedok.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna

činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a

ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy (2.hlava V. časti O.s.p.) sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch
1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.Podľa § 248 O.s.p., súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia

konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického
stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo
podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým

osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené, aby mohlo byť
rozhodnutie správneho orgánu (vrátane subjektu v postavení správneho orgánu) preskúmané súdom
na základe žaloby. Musí ísť o také rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Ďalšou podmienkou je, že
ide o rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko
v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu
súdu podľa 2. hlavy V. časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.), alebo rozhodnutie
právoplatné v dôsledku toho, že proti nemu právny predpis nepripúšťa opravný prostriedok. Poslednou
podmienkou prípustnosti súdneho prieskumu to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie je

vylúčené zákonom (§ 248 O.s.p.).

Správne súdnictvo v SR vychádza z princípu generálnej klauzuly (čl. 46 ods. 2
Ústavy SR ) s negatívnou enumeráciou

(§ 248 O.s.p. ). Preto každý, kto
tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,
aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa nálezov Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. III. ÚS 183/2003, I. ÚS 354/08) a uznesení Najvyššieho
súdu SR (napr. sp. zn. 8 Sžf/29/2010, Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom aj
rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú predpísané formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo
ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax

ustálila,žerozhodnutímsprávnehoorgánujekaždérozhodnutie,ktorýmsazakladajú,menia,rušiaalebo
ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý
predmet súdneho prieskumu sa považujú ajlisty s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom
verejnej správy.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov a stanovisko žalovaného pripadlo súdu posúdiť
predovšetkým otázku, či napadnuté rozhodnutie rektora Paneurópskej vysokej školy o žiadosti žalobcu
o vrátenie školného je rozhodnutím, ktoré podlieha súdnemu preskúmaniu na základe žaloby podľa 2.
hlavy V. časti O.s.p..

Krajský súd je toho názoru, že žalovaný ako súkromná vysoká škola, ktorá bola na základe udeleného
štátneho súhlasu začlenená do siete vysokých škôl v Slovenskej republike, nadobudol postavenie
subjektu, ktorému bolo zákonom o vysokých školách zverené oprávnenie rozhodovať o právach a
povinnostiachštudentovvoblastiverejnejsprávy,vrátanerozhodovaniaoškolnomazáležitostiachsním
súvisiacich (§ 92 ods. 18 zákona o vysokých školách). Otázky spojené s platením školného a poplatkoch

spojených so štúdiom na Paneurópskej vysokej škole sú upravené smernicou rektora č. 3/2012, pričom
podľa čl. 5 tejto smernice je rektor vysokej školy oprávnený rozhodovať aj o žiadostiach študentov
o vrátenie školného, ktorého sa v prejednávanej veci žalobca domáhal. Rozhodnutie žalovaného o
nevyhovení žiadosti žalobcu o vrátenie školného, ktoré bolo podľa jeho tvrdenia zaplatené duplicitne,sa dotýka žalobcovej majetkovej sféry a preto jeho práva a povinnosti môžu byť týmto rozhodnutím
priamo dotknuté. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím konečným, pretože proti nemu nie je prípustný
žiadnyopravnýprostriedok.Keďženejdeorozhodnutie,ktorébybolozákonomzosúdnehopreskúmania

vylúčené a žalobca v žalobe tvrdí, že ním bol ukrátený na svojich právach, musí byť podrobené súdnemu
prieskumu na základe žaloby podľa 2. hlavy V. časti O.s.p.

Krajský súd si je vedomý toho, že zákon o vysokých školách s výnimkou taxatívne vymedzených
prípadovvylučujeaplikáciuSprávnehoporiadkunakonaniapodľazákonaovysokýchškoláchapretonie

je možné dovolávať sa uplatnenia procesných štandardov stanovených Správnym poriadkom. Napriek
tomu je však súd tej mienky, že postup a rozhodovanie žalovaného pri rozhodovaní o právach a
povinnostiach fyzických osôb (študentov) musí rešpektovať pravidlá a princípy vyplývajúce z práva
Európskej únie, okrem iného z čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý zakotvuje právo
na dobrú správu vecí verejných, ako aj odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007)
7 členských štátov z 20.06.2007 o dobrej správe, ktoré vychádza z dodržiavania zásad zákonnosti,

rovnoprávnosti, nestrannosti, proporcionality, právnej istoty, časovej primeranosti, participácie, úcty k
súkromiu a transparentnosti. Princíp právnej istoty je zároveň jednou z nedeliteľných súčastí právneho
štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a je tiež jedným z kľúčových
prvkov pre riadne uplatnenie práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).

Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite
odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné (viď rozhodnutie NS SR vo veci vedenej pod
sp. zn. 8Sžo/12/2009). Keďže napadnuté rozhodnutie neobsahuje prakticky žiadne skutkové ani
právne dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o vrátenie školného, nebolo možné toto
rozhodnutie vecne preskúmať. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie

žalovaného zrušil pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodom. Súd tiež podotýka,
že vecné odôvodnenie nevrátenia školného obsiahnuté v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu
žaloby nemohol súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vziať do úvahy, nakoľko pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal
žalobcovi právo na náhradu trov vynaložených na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia,

písomné podanie žaloby na súd - 2x 134 eur, účasť na pojednávaní - 139,83 eur, režijný paušál ku
každému z priznaných úkonov právnej pomoci - 2x 8,04 eur a 1x 8,39, čo spolu predstavuje sumu 432,30
eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149
ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.