Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201229
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti Q. Y.R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, G., zastúpenej
JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Zámocká 26, Bratislava, pobočka Čučmianska dlhá
č. 45, Rožňava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-RV-KO2-2015/V 1524-Ge zo dňa
20.08.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2015/V 1524-Ge zo dňa 20.08.2015.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2015/V 1524-Ge zo dňa 20.08.2015 rozhodol podľa § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov o podaní návrhu na vklad záložného práva urobenom písomne a podanom
Okresnému úradu Rožňava, katastrálnemu odboru v papierovej podobe osobne dňa 31.07.2015,

ktorého prílohou sú jedno vyhotovenie úradne osvedčenej kópie inej listiny zo dňa 26.06.2013 označenej
ako „DOHODA O SPLNOMOCNENÍ“, jedno vyhotovenie oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad
do katastra nehnuteľností č. XXXXXXX vyhotovené dňa 01.06.2015 o 13:03 a dve vyhotovenia
zmluvy označenej ako zmluva o zriadení záložného práva č. 194/2015-RAČ, spísanej v Bratislave dňa
30.05.2015 medzi účastníkmi práv k nehnuteľným veciam označenými takto: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava a Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX,
G., zastúpenou splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139,

Povraznícka 18, P.O.BX 261, 811 05 Bratislava, tak že návrh na vklad zamietol.

Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že navrhovateľ podal návrh na vklad záložného práva
k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí odporcu. Konštatoval, že
dňa 17.04.2013 v Bratislave prijal splnomocnenec ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci
plnomocentsvo udelené splnomocniteľkou Q. Y.. Jeho vyhotovenie vo forme predtlače má za následok
nemožnosť ovplyvňovania a ovplyvnenia týchto častí predmetnej listiny zo strany splnomocniteľa

a má vplyv aj na účinnú obhajobu práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa zo strany
splnomocnenca. Konštatoval, že zo znenia ustanovenia bodu 3 piatej vety plnomocenstva vyplýva
pochybnosť, či splnomocnenec konal pri uzatváraní záložnej zmluvy plne v záujme účinnej obhajoby
práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že osoba splnomocnenca je v kontaktes osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. Uviedol, že v tomto prípade ide o rozpor zástupcu
(splnomocnenca) so záujmom zastúpeného (splnomocniteľa) v zmysle znenia ustanovenia § 22
ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Predmetné

plnomocenstvo posúdil aj v zmysle znenia ustanovení § 23 a § 37 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov a dospel k právnemu názoru, že právny úkon, ktorým bolo udelené plnomocenstvo
je absolútne neplatným právnym úkonom. Dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo
udelené plnomocenstvo je absentovanie jednej z podstatných náležitostí právneho úkonu vymedzených
v zmysle znenia ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a to slobody

vôleprejavenejvsúvislostisurobenímprávnehoúkonu.Ďalejkonštatoval,žezdohodyoplnomocenstve
nevyplýva, žeby splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a
účinnú obhajobu jeho práv a právom chránených záujmov. Zo znenia jednotlivých ustanovení dohody o
plnomocenstve, najmä zo znenia ustanovenia bodu 3 piatej vety dohody o plnomocenstve vyplýva, že
povinnosťou splnomocnenca je poskytnutie právnej pomoci a účinnej obhajoby a právom chránených
záujmov úverového a záložného veriteľa.

Rozpor záujmov medzi splnomocniteľom Q. Y. ako záložcom a splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci vyplýva z toho, že samotná záložná zmluva bola uzatvorená a za záložcu
jeho zástupcom podpísaná až 30.05.2015, to znamená 26 mesiacov po uzavretí zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 17.04.2013 a predmetnej dohody o plnomocenstve zo dňa 17.04.2013. Uviedol,

že je zrejmé, že k uzatvoreniu záložnej zmluvy došlo až po tom, čo si záložca ako dlžník z úverovej
zmluvy neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, z čoho vyplýva, že ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, uzatvoril za záložcu záložnú zmluvu účelovo na obhajobu práv záložného veriteľa ako
formu zabezpečenia vymáhania pohľadávky samotného záložného veriteľa. Odporca vykonaným
dokazovaním formou lustrácie ďalej zistil, že pod identifikačným číslom organizácie 421 801 139 nie

je vo verejne prístupných evidenciách občianskych združení evidované občianske združenie ProHelp,
ale občianske združenie DSS Nestor o.z.. Konštatoval, že sa mu formou lustrácie nepodarilo dokázať
právnu subjektivitu občianskeho združenia ProHelp a ani právnu subjektivitu a právne nástupníctvo
občianskeho združenia DSS Nestor o.z. Aj z tohto dôvodu považoval právne úkony urobené občianskym
združením DSS Nestor o.z. za absolútne neplatné.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že výška istiny poskytnutej úverovému
dlžníkovi v sume 350 eur dohodnutá v zmluve o úvere v porovnaní s hodnotou predmetu zmluvy
o zriadení záložného práva predstavuje naplnenie znakov skutkovej podstaty absolútnej neplatnosti
právneho úkonu, a to z dôvodu, že právny úkon, uzavretím ktorého bolo aj zriadené záložné právo, je

zjavne nevýhodný pre úverového dlžníka a záložcu. Poukázal na to, že celková výška zabezpečovanej
pohľadávky spolu s príslušenstvom a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva sú zjavne v
nevyváženom pomere a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je neporovnateľné väčšia
ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s jej zákonným príslušenstvom.

Z vyššie uvedených dôvodov odporca návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na
základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 194/2015-RAČ zo dňa 30.06.2015 v celom rozsahu
zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť

preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a vyslovil názor, že Dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o

zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp
- združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vo vlastníctve

alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou
v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí zásada spoľahlivéhozistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav

veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované,
ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie Správy
katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju
zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu
veci.

Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné

z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite

zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade
zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a

o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo
je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne
nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do
tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Mal za to, že Dohoda o splnomocnení

ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre
platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza
z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma
sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno
skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické

násilie sa v praxi nevyskytuje.

K rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi uviedol, že takéto odôvodnenie je predovšetkým
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nemožno pripustiť, že rozhodnutie je v tejto časti
odôvodnené v súlade s požiadavkami uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho orgánu. Nevedno, či správny

orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania.
Ak správny orgán vidí rozpor s dobrými mravmi v poplatku alebo v úroku z omeškania, v rozhodnutí
chýbajú dôvody, pre čo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný. Ak sa námietka správneho orgánu
mala dotýkať poplatku, uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj bola táto odplata postihnutá neplatnosťou, v prvom rade môže

ísť o neplatnosť čiastočnú, a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť celkovú, nemá to vplyv na celkovú
platnosť zmluvy o úvere. Ďalej poukázal na to, že správny orgán neuviedol, prečo uprednostnil aplikáciu
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými
mravmi pred ustanovením § 265 Obchodného zákonníka o nepriznaní práva pre jeho výkon s pravidlami
poctivého obchodného styku. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka,

tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má
prednosť pred aplikáciu Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že z rozhodnutia nemožno vyvodiť, že
by správny orgán situáciu takto komplexne posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav.
Považoval za logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmitonebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi
v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Ďalej uviedol, že hodnotenie úroku

z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň z omeškania bolo aj predmetom viacerých konaní pred
Najvyšším súdom SR, pričom v každom z týchto konaní Najvyšší súd SR posúdil takéto zmluvné
dojednanie ako platné. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa
21.12.2004, rozsudok NS SR sp. zn. 2Obdo/26/2004 zo dňa 22.09.2005, rozsudok NS SR sp. zn.
2Obdo/28/2004 zo dňa 22.09.2005. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta (analogický úrok z omeškania) vo

výške 0,25 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná a dojednanie o zmluvnej pokute nie
je preto neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. júna 2004,
sp. zn. 33Odo/588/2003). Bol taktiež toho názoru, že zmluvná pokuta vo výške 0,25 % z istiny za každý
deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný, a to včasným
plnením povinnosti.

V závere konštatoval, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového
stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle
hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Na záver navrhovateľ
uviedol, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom

a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 29.01.2016 navrhovateľ a odporca neboli prítomní, pričom boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 08.01.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa
25.01.2016, navrhovateľ ospravedlnil súdu svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd v súlade s § 250g

ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa
a odporcu.

Právna zástupkyňa zúčastnenej osoby na pojednávaní súdu poukázala na zákon o ochrane spotrebiteľa
a tvrdila, že pri poskytnutí úveru zúčastnenej osobe boli dohodnuté neprijateľné zmluvné podmienky,

v dôsledku čoho by nárok POHOTOVOSTI, s.r.o. vyplývajúci zo zmluvy o úvere nemal byť priznaný.
Ďalej uviedla, že zúčastnenej osobe bol poskytnutý úver v sume 350 eur, pričom zúčastnená osoba
vyplatila zamestnankyni POHOTOVOSTI, s.r.o. 670 eur, avšak POHOTOVOSŤ, s.r.o. aj naďalej voči
zúčastnenej osobe vymáha údajnú pohľadávku, a to v súčasnej dobe formou zrážok zo mzdy, ktorá
bola uzavretá ako zabezpečovací prevod práva. V súčasnej dobe POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykazuje voči

zúčastnenej osobe pohľadávku vo výške 1 215 eur. Ďalej poukázala na to, že pokiaľ ide o napadnuté
rozhodnutie odporcu s dôvodmi, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvedené, súhlasí a doplnila, že sa v danom
prípade jedná aj o neprijateľné zmluvné podmienky a z týchto dôvodov navrhuje napadnuté
rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Právna zástupkyňa zúčastnenej osoby zdôraznila,
že zúčastnená osoba odovzdala zamestnankyni POHOTOVOSTI, s.r.o. sumu 670 eur, ktorá však tieto

finančné prostriedky POHOTOVOSTI, s.r.o. neodviedla a v súčasnej dobe je voči tejto zamestnankyni
vedené trestné stíhanie.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníčkou Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 17.04.2013. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníčke úver v sume 350 eur a tá

sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Dohodou o splnomocnení zo dňa 17.04.2013 dlžníčka splnomocnila ProHelp - združenie

občianskoprávnejpomocisosídlomPovrazníckač.18,Bratislava,nauzatvorenieZáložnejzmluvypodľa
§ 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovhozáväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníčkou Q. Y. ako splnomocniteľom
a L. T., predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.

Dňa30.05.215bolauzavretáZmluvaozriadenízáložnéhoprávač.194/2015-RAČmedzinavrhovateľom
a dlžníčkou, zastúpenou DSS Nestor o.z., (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci), predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa k už uvedeným
nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok
záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX

zo dňa 17.04.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3

katastrálneho zákona).

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)

je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi

dlžníčkou Q. Y. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé, načo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžníčka
úverovej zmluvy súhlasila len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,

t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci),
mohlo v mene dlžníčky uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie
DSS Nestor o.z. uzavrie v mene dlžníčky záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo

spoluvlastníctve dlžníčky, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate ani
splnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými
konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi dlžníčkou a jej zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre rozpor

záujmov dlžníčky a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníčky mal hájiť
záujem dlžníčky v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za ňu záložnú zmluvu a
dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech záložného
veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do vopred predtlačeného
formulára, dlžníčka teda nemala možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na vopred stanoveného

splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba splnomocnenca, aby v
mene dlžníčky uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jej záujmy. Takéto dojednanie spôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie
preto občianske združenie DSS Nestor o.z., nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s
nehnuteľnosťou dlžníčky.

Súd ďalej dodáva, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva odporuje aj dobrým mravom v
zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a preto ju nemožno považovať za platne uzavretú.
Súd má za to, že výška zabezpečovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom uvedená v Zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.04.2013 a hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného

práva sú v nevyváženom pomere, nakoľko hodnota predmetu zmluvy o zriadení záložného práva je
neporovnateľné vyššia ako je celková výška zabezpečovanej pohľadávky s príslušenstvom. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd uvádza, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva nerešpektuje požiadavku vyváženosti

vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva,
ako na to správne poukázal správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp -
združenieobčianskoprávnejpomoci),ideodobrovoľnézdruženiefyzickýchaprávnickýchosôbzaložené

na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a
podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a

zúčastnená osoba si právo na náhradu trov konania neuplatnili.

Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený

podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.