Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/93/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410010358
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6410010358.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 17.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. U., nar. X.XX.XXXX v U. K., trvale bytom C. Q. č. XXX, okres U., dôchodca,

je vinný, že

dňa 22.1.2009 v čase asi o 23,15 hod., viedol autobus značky Mercedes Benz, ev. č. NR XXX CF,
po ceste III/0659 v obci Veľká Lehota, tým spôsobom, že na rovnom úseku cesty za miestnou poštou

nedodržal bezpečný bočný odstup od chodkyne K. C., nar. XX.X.XXXX, ktorá kráčala po pravej krajnici
vozovky z jeho pohľadu a pravou prednou časťou autobusu ju zachytil, následkom čoho táto spadla
na zem a utrpela zranenia otras mozgu I. stupňa, pomliaždeniny brucha ťažkého stupňa, zlomeninu
obidvoch ramien lonovej kosti vľavo, zlomeninu sedacej kosti vľavo, zranenie močového mechúra,
podkožný a podkosticový krvný výron v ľavej spánkovo záhlavnej oblasti, ktoré si vyžiadali dobu
práceneschopnosti od 22.1.2009 do 1.1.2010,

teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

tým spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona č. 300/05 Z. z,,

Za to sa odsudzuje

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní
4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jedného ) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 23.11.2010 sp. zn. 2T 93/2010 bol obžalovaný K.

U. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, a bol odsúdený
podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorému mu bol podľa §
49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.Prvostupňový súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že

Obžalovaný K. U., vodič autobusu Veolia Transport a.s. R., na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por., uviedol: „som nevinný“. V prípravnom konaní na svoju obranu
uviedol, že kritického dňa vykonával linkový spoj od U. K. do C. Q.. Uvedenou trasou jazdí od roku 1981,
takže ju veľmi dobre pozná. Autobus značky Mercedes Benz, ktorý uvedeného dňa šoféroval, mu bol
pridelený 6 rok, jeho vlastnosti veľmi dobre poznal. V čase nehody bol autobus v riadnom technickom

stave, bol po technickej kontrole, ktorá bola vykonaná asi 2 týždne predtým. Hoci spoj vykonával v
neskorých večerných hodinách, ako vodič bol zdravotne v poriadku, nemal žiadne problémy, nebral lieky,
nepociťoval únavu. Samotnú jazdu vykonal bez problémov až do obce Veľká Lehota, kde na poslednej
zastávke vystúpila posledná cestujúca, poškodená, ktorú osobne pozná. Bolo okolo 23,15 hod., v tom
čase pršalo, vozovka bola mokrá. Pri autobusovej zastávke sa nachádza aj pouličné osvetlenie, ktoré
bolo funkčné. Po vystúpení poškodenej, si prešiel fyzicky interiér autobusu, či tam niečo nezostalo, zaistil

zadné dvere, vrátil sa na miesto vodiča a presúval sa autobusom na stanovisko pred svoj dom, kde
parkuje. Autobus rozbehol na rýchlosť 30-35 km/hod., pričom si všimol poškodenú, ako od zastávky
kráča po vozovke z jeho pohľadu po pravej strane, tým istým smerom, ako sám jazdil. Táto mala vystretý
dáždnik, išla po pravom okraji vozovky. Poškodenú takto registroval asi 80 metrov pod zastávkou. Táto
sa nachádzala v mieste, kde na ňu svietilo pouličné osvetlenie. keď sa k nej približoval, autobusom išiel

viac k stretu, aj z toho dôvodu, že bolo zlé počasie. V obci sa mohli vyskytnúť aj náhodní chodci. Keď
bol pri poškodenej na vzdialenosť asi 2 metre, táto zrazu urobila nečakaný pohyb smerom do vozovky.
Poškodená v blízkosti tohto miesta, zvykla prechádzať na druhú stranu, kde má chodník smerom k
domu. Keď jej náhly pohyb spozoroval, skočil na brzdu. Nič iné vzhľadom na krátku vzdialenosť nestihol.
Pozoroval poškodenú, pričom si všimol, že ako urobila krok do vozovky doľava, akoby zaregistrovala

blížiaci sa autobus, stihla sa natočil opäť smerom doprava, akoby sa chcela vrátiť, v tom momente však
došlo k zrážke pravou prednou časťou autobusu s poškodenou. počul tupé buchnutie a náraz hlavy o
sklo. Hneď zastavil, vystúpil. Všimol si poškodenú ležať na vozovke asi meter za predným kolesom,
teda asi 3 metre za prednou časťou autobusu, pričom polovica jej tela sa nachádzala na asfalte a od
pása hore bola na trávnatom povrchu mimo vozovky. Chodidlá mala približne 30 cm od bočnej hrany

autobusu. Poškodenej povedal „Marka čo ti je, prečo si si nedávala pozor“. Poškodená nereagovala.
Zistil, že dýcha, bola však v bezvedomí. Tvár mala natočenú smerom k autobusovej zastávke. Utekal
k blízkemu telefónnemu automatu, chcel privolať pomoc. Tento však bol na kartu, ktorú nemal, preto
sa vrátil k poškodenej, ktorá už bola pri vedomí, hýbala sa, bola otrasená, nevedela, čo sa jej stalo.
Pomohol jej postaviť sa. Sťažovala sa na bolesť hlavy. Povedal jej, že došlo k zrážke, pomohol jej

nastúpiť do autobusu. Poškodená nechcela, aby privolal lekársku pomoc. S autobusom prešiel nižšie
okolo 40 metrov, kde sa nachádza pri ceste chodník k domu poškodenej, tam zastavil. Pešo ju odprevadil
domov.Cestousazačalasťažovaťnabolestipanvy,naľavústranuchrbta.Keďprišliknejdomov,zobudil
manžela poškodenej, povedal mu, čo sa stalo. Sám trval na tom, aby privolali lekársku pomoc. Následne
sa vec oznámila polícii. Bol prítomný dokumentovania dopravnej nehody. Bol podrobený pritom dychovej

skúške na alkohol, s negatívnym výsledkom. Podľa neho, poškodená pred samotnou nehodou, svojou
nepozornosťou zapríčinila zrážku tým, že náhle vošla do jazdnej dráhy autobusu. Sám jej pohyb celý
čas pred nehodou sledoval, vnímal, ako sa pohybuje. Podľa neho sa jej autobusom dostatočne vyhýbal
okolo jedného metra. Keby poškodená neurobila pohyb do vozovky, k zrážke by nedošlo. Celá vec
ho mrzí. Následne sa informoval na zdravotný stav poškodenej. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že

na konečnej vystúpili 4 cestujúci. Sám následne prezrel autobus, zavrel dvere. Autobusom sa pohol
smerom domov, kde ho máva na noc odparkovaný. Poškodená medzitým prešla asi 100 metrov, cesta
bola osvetlená. Pršalo, mala dáždnik, išla po pravej strane. Sám jazdil autobusom stredom vozovky,
pozrel sa na poškodenú, keď bol od nej vzdialený na 15-20 metrov. Keď sa mali minúť, počul tupý náraz,
buchnutie. Následne udrela hlava poškodenej o sklo, pričom počul ostrejší náraz. Zabrzdil, otvoril dvere.

Poškodená ležala meter za kolesom, bokom od cesty, nohy mala na ceste, telo na tráve. Pýtal sa, čo sa
stalo, neodpovedala. Tvárou bola otočená smerom hore. Ležala na ľavom boku, trochu na chrbte. Mal
vybitý mobil, bežal k pošte, kým sa vrátil, poškodená sa prebrala. Keď sa jej pýtal, čo sa stalo, nevedela
uviesť, uvádzala však, že ju bolí hlava, vstávala, pomohol jej. Navrhoval, že zavolá záchranku, pretože
poškodená bola otrasená, táto uvádzala, že chce ísť domov, išiel preto spolu s ňou. Cestou ju začala

bolieť noha, chytil ju okolo pása, pomohol jej sa dostať domov. Následne sa volala záchranka, polícia.
Vedel, že má prasknutú panvu, bola práceneschopná. Na otázky uviedol, že na konečnej vystúpili 4
cestujúci, pričom poškodená išla jediná smerom dole. Poškodená išla asi jeden meter od pravého okraja
vozovky, mal od nej bočný odstup minimálne 70 cm. Keď sa na poškodenú pozrel pred nehodou, kráčalapred ním. Autobus narazil do ľavej strany chodkyne, na autobuse sú oblé rohy, jej telo muselo následne
rotovať, keď otvoril dvere, ležala tvárou k nemu. Poškodená musela urobiť pohyb doľava, inak to všetko
nemá logiku. Pred stretom s poškodenou sa nedíval priamo na ňu, videl ju však vo svojom zornom

poli. Táto musela vojsť do jeho jazdnej dráhy, pretože jazdil vo vzdialenosti asi meter od nej. V tých
miestach sa vozovka otáča vpravo. Zdôraznil, že poškodená musela odbočiť vľavo, pretože inak sa
nehoda nemohla stať. Sám išiel pomaly.

Poškodená K. C., v prípravnom konaní uviedla, že kritického dňa 22. 1. 2009 bola v práci v U. K., na

poobedňajšej smene. Po ukončení smeny po 22,00 hod. cestovala linkovým spojom domov do obce
Veľká Lehota. Jazda autobusom prebiehala bez problémov, vodiča osobne poznala. Vodič s autobusom
zastavil na konečnej v čase okolo 23,15 hod. Sama v tom čase nemala žiadne zdravotné problémy,
nebrala žiadne lieky, necítila únavu, vnímala situáciu okolo seba. V autobuse nespala. Keď vystúpila,
vonku bola tma, sychravo, pršalo. V ľavej ruke mala vystretý dáždnik, mala oblečené modré rifle a hnedú
zimnú bundu. Jej oblečenie nemalo žiadne reflexné prvky. Cez pravé plece, smerom k ľavému boku mala

prevesenú kabelku, pravú ruku mala voľnú. Po vystúpení z autobusu kráčala po pravej strane vozovky
domov, pričom mala pred sebou miernu pravotočivú zákrutu. Popri vozovke je pouličné osvetlenie, ktoré
bolo funkčné. Počas chôdze po kraji vozovky, ešte po asfaltovej časti, sa obzerala za seba, pričom ju
zaujímalo, kde sa nachádza autobus, kedy bude okolo nej prechádzať, pretože vedela, že obžalovaný
autobus parkuje niekde pri svojom dome. Musel sa preto od zastávky premiestniť tým istým smerom, ako

kráčala. Keď sa obzrela cez ľavé rameno, pričom nezmenila smer chôdze, zbadala za sebou autobus vo
vzdialenosti 20-30 metrov. Všimla si, že obžalovaný má vo vnútri autobusu zasvietené a pravou rukou
ako keby niečo upratoval v skrinke na peniaze. Vodič sedel vzpriamený, kam sa díval, vzhľadom na
uvedenú situáciu, nevedela sa vyjadriť. Po pravej strane vozovky kráčala z toho dôvodu, že na ľavej
strane sa nachádza murovaná stavba pre plynové fľaše a keď sa pohybuje týmto smerom v nočných

hodinách, tak má trochu obavu, preto až neskôr prechádza na opačnú stranu, kde má od cesty chodník
rovno k domu. Zdôraznila, že keď si všimla, že autobus sa pomaly približuje, jednoznačne vyhodnotila
situáciu tak, že nemá zmysel prechádzať na druhú stranu vozovky. V tom čase bola vzdialená od
chodníka smerom domov 50-60 metrov. Usúdila, že počká kým autobus okolo nej prejde s tým, že sa
otočila späť do smeru akým kráčala a pokračovala ďalej v normálnej chôdzi. Z jej pohľadu zasahovala

od kraja do vozovky len šírkou svojho tela, čo mohlo byť 50-60 cm. Dáždnik svojím obvodom mohol
zasahovať meter do vozovky. Ďalšie okolnosti, ktoré nasledovali si nepamätala. Pamätala si až, že sa
s obžalovaným nachádzala pred svojím domom, pričom obžalovaný hľadal niekoho koho by u nej doma
zavolal. Bola privolaná sanitka. Následne bola odvezená a hospitalizovaná jeden mesiac v nemocnici.
Potom zostala v domácom liečení, ktoré bolo dlhodobé. Bola jej spôsobená ťažká ujma na zdraví.

Vzhľadom na tieto okolnosti prišla o zamestnanie. Podľa nej, obžalovanému nevytvorila náhlu prekážku.
Potvrdila, že jednoznačne kráčala po pravej krajnici vozovky, jej chôdza bola priama, nekývala sa, v
žiadnom prípade neváhala, či prejsť na druhú stranu vozovky. Bola pevne rozhodnutá kráčať krajom
vozovky, pokiaľ autobus okolo nej neprejde. Nestala sa žiadna výnimočná situácia, ktorá by zmenila toto
jej rozhodnutie. V smere jej chôdze nebola žiadna náhla prekážka. Na vozovke nebol žiaden výmoľ, nič

ju nevystrašilo. Zdôraznila, že nemala dôvod náhle prechádzať na druhú stranu vozovky. Na hlavnom
pojednávaní uviedla, že išla domov z popoludňajšej smeny, nebola unavená. Z autobusu na konečnej
vystúpilo 5 osôb, smerom dole išla sama. Išla po pravej strane, vedela, keď jazdil obžalovaný na tejto
linke, tak išiel autobusom smerom dole. V tom čase pršalo, vystrela si dáždnik, išla po pravej strane po
pravom okraji vozovky. Keď prešla 20-30 metrov, videla, že obžalovaný s autobusom nejde, zaujímalo ju,

kde sa nachádza, obzrela sa, autobus už išiel smerom dole, svietilo sa v ňom vpredu, obžalovaný niečo
robil, videla mu ruku bokom, videla mu do tváre. V tom čase bol od nej autobus vzdialený asi 30 metrov.
Vtedy stála na krajnici, následne spravila v smere svojej chôdze jeden až dva kroky, do cesty zasahovala
iba šírkou svojho pleca. Na viac si nepamätala. Ďalej si spomínala až keď bola s obžalovaným pri svojom
dome, tento ju držal cez plece, kázal zdvihnúť nohu. Na otázky uviedla, že keď sa otočila po autobuse,

tak len kontrolovala, kde sa nachádza. Na druhú stranu vozovky zvykla prejsť asi o 100 metrov ďalej.
Otáčala sa celým telom, do vozovky však nevkročila, v tom čase stála. Následne sa obhliadla dopredu,
pohla sa ďalej. Nevedela presne uviesť, akú vzdialenosť po otočení sa, prešla kým nedošlo k nárazu. V
kritickom čase bol sneh, vozovka však bola čistá. Bola hospitalizovaná jeden mesiac, práceneschopná
bola do konca decembra 2009. Obžalovaný sa osobne počas jej práceneschopnosti, nezaujímal o jej

zdravotný stav. Pri výsluchu znalca z odboru zdravotníctva MUDr. D. potvrdila, že utrpela aj zranenie
močového mechúra, je čiastočná invalidná dôchodkyňa.Zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že obžalovaný viedol autobus po ceste III. triedy číslo 0659,
pričom sa jedná o rovný úsek cesty za miestnou poštou v obci Veľká Lehota v smere do obce Malá
Lehota. K dopravnej nehode došlo tak, že v smere jazdy autobusu, po pravom kraji vozovky išla

chodkyňa poškodená. Keď bol vodič na jej úrovni prednou časťou autobusu, tak chodkyňa náhle zmenila
smer svojej chôdze do smeru vozovky a narazila do pravého predného autobusu. Obžalovaný sa
podrobil testu na alkohol dychovou skúškou s negatívnym výsledkom. Obžalovaný bol prítomný pri
ohliadke miesta dopravnej nehody.

Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody vyplýva, že sa jedná o rovný úsek cesty bez
vodorovného značenia, kde šírka spevnenej časti cesty je 6,2 metra.

Z odborného vyjadrenia znalca z odboru dopravy cestnej, technický stav motorových vozidiel, nehody
v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel vyplýva, že výhľadové pomery pred dopravnou
nehodou z technického hľadiska možno hodnotiť napriek tomu, že sa jednalo o nočnú dobu, pre vodiča aj

prechodkyňuakodobré,pretoževmiestezrážkysvietilopouličnéosvetlenie.Rýchlosťpohybuchodkyne
bola stanovená z grafu pohybu chodcov pre pomalú chôdzu v rozpätí 0,6 m/s - 1,1 m/s. V čase zrážky s
autobusom sa chodkyňa pohybovala pri pravom okraji vozovky. Vodič autobusu z technického hľadiska
dopravnej nehode mohol zabrániť dodržiavaním bezpečného bočného odstupu v čase prechádzania
okolo chodkyne kráčajúcej pri pravom okraji vozovky v smere jeho jazdy. Chodkyňa z technického

hľadiska dopravnej nehode nemohla zabrániť. Pri simulovaní dopravnej nehody, chodkyňa kráčala pri
pravom okraji vozovky rýchlosťou 0,8 m/s resp. 3 km/hod. Autobus jazdil tiež pri pravom okraji vozovky
rýchlosťou 45 km/hod. Keď prechádzal popri chodkyni, tak pravou prednou stranou zachytil chodkyňu,
ktorá následne spadla na kraj vozovky, čiastočne na nespevnenú krajnicu. nesprávna technika jazdy
vodiča autobusu spočívala v tom, že pri prechádzaní okolo chodkyne, kráčajúcej pri pravom okraji

vozovky, nedodržal bezpečný bočný odstup a pravou prednou stranou autobusu narazil do zadnej časti
tela chodkyne. Spôsob chôdze chodkyne po vozovke bol z technického hľadiska nesprávny, pretože sa
pohybovala pri pravom okraji vozovky. V závere uviedol, že správnou technikou a spôsobom jazdy mohol
vodič dopravnej nehode zabrániť. Chodkyňa sa mala pohybovať po ľavej strane cesty, čo najbližšie k
jej ľavému okraju. Autobus sa v čase zrážky pohyboval rýchlosťou 45 km/hod. Na hlavnom pojednávaní

znalec Ing. O. U. uviedol, že pri spracovaní odborného vyjadrenia vyhádzal z materiálov, ktoré mu boli
poskytnuté ODI, tiež z ohliadky miesta dopravnej nehody, ktorú vykonal aj za účasti obžalovaného a
poškodenej. Dospel k záveru, že tesne pred dopravnou nehodou sa pohybovala chodkyňa po pravej
strane vozovky, pri pravom okraji. Podľa jej vyjadrenia 30 cm od pravého okraja vozovky. Jej rýchlosť
stanovil na 8 m/s, čo sú 3 km/h, je to bežná chôdza chodca vo veku chodkyne. V čase zrážky sa

chodkyňa nachádza priečne 30 cm od pravého okraja vozovky. Miesto zrážky bolo ustálené podľa
výpovedí chodkyne a vodiča. Postavenie chodkyne v čase zrážky stanovil podľa odborného vyjadrenia
znalca z odboru zdravotníctva, ktorý zadokumentoval na základe poranenia, v akom postavení bola
chodkyňa v čase zrážky. Táto bola otočená k autobusu chrbtom, k nárazu došlo do jej zadnej časti
tela, pričom autobus sa pohyboval rýchlosťou 40 km/hod. Po zrážke chodkyňa padla na pravú stanu do

trávnatého porastu. Autobus zastal tesne za miestom zrážky. Pri vyhodnotení techniky pohybu chodkyne
a technike vedenia motorového vozidla došiel k záveru, že chôdza chodkyne bola nesprávna z dôvodu,
že sa pohybovala pri pravom okraji vozovky a spôsob jazdy vodiča autobusu bol nesprávny preto, že
v čase, keď prechádzal popri chodkyni nedodržal dostatočný bezpečný odstup, tzv. bezpečný bočný
odstup sa uvádza v technickej literatúre ako 1,1 násobku okamžitej rýchlosti v km, za daných okolností,

čo bolo v konkrétnom prípade 1 - 1,1 metra od chodkyne. Ak táto išla 30 cm od pravého okraja, tak
vzdialenosť 1,4 metra je bezpečný bočný odstup, teda 1,5 - 1,6 metra od okraja vozovky bol bezpečný
bočný odstup. Na otázky na hlavnom pojednávaní uviedol, že bočný odstup sa vzhľadom na veľkosť
vozidla nemení. Vypočíta sa 60 cm + 1,1 násobok okamžitej rýchlosti v km. Chodkyňa nevytvorila
náhlu prekážku v jazde autobusu. Náhla prekážka chodca spočíva v tom, keď vkročí do jazdnej dráhy

vozidla na vzdialenosť kratšiu, ako dokáže toto zastaviť. Obžalovaný reagoval až na buchnutie. Pri
určení nárazu zozadu do chodkyne, vychádzal zo záverov spracovaného znaleckého posudku znalca z
odboru zdravotníctva. V konkrétnom prípade išlo o čiastočné prekrytie, náraz smeroval do ľavej strany
chodkyne. Rýchlosť autobusu sa vypočítala, keď bolo známe miesto zastavenia autobusu a miesto
zrážky, spätným prepočtom až na rýchlosť v čase reakcie vodiča. Miesto stretu od pravého okraja cesty

bolo na stred tela chodkyne, čo činilo 30 cm od pravého okraja vozovky, teda ľavá strana zasahovala
0,5-0,75 metra do vozovky.Z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie vyplýva, že na
fotodokumentácii zhotovenej po dopravnej nehode, nie sú na autobuse a jeho prednom nárazníku
viditeľné žiadne stopy po náraze. Na dodatočne zhotovených fotografiách, s časovým odstupom 10

mesiacov od dopravnej nehody, je zreteľne viditeľné na hornom pravom rohu predného nárazníka, v
mieste kde je prerušený červený pás, tmelenie šedej farby. Toto mieste na nárazníku korešponduje
svojou vzdialenosťou, výškou od vozovky, s poranenou oblasťou ľavej lonovej kosti poškodenej. Toto
tmelenie predného horného pravého rohu označuje miesto, kde pri narazení na prekážku, dôjde k
poškodeniu nárazníka. Toto poškodenie však nemuselo súvisieť, vzhľadom na možný časový odstup, s

reálnou dopravnou nehodou. U pacientky bola zistená diagnóza 22. 1. 2009 otras mozgu, podozrenie
na zlomeninu sedacej a lonovej kosti. Pre posúdenie mechanizmu vzniku poranení poškodenej bola
dominujúcim zranením zlomenina obidvoch ramien ľavej lonovej kosti, z čoho sa dá jednoznačne
ustáliť, že do tejto oblasti priamo smerovalo vonkajšie mechanické násilie, predný nárazník autobusu,
ktorého intenzita bola značná, pričom náraz do oblasti ľavej lonovej kosti a jej zlomenie spotrebovalo
energiu prevažnej časti pôsobiaceho vonkajšieho mechanického násilia. Pôsobiaci predmet bol plochý,

hladkého povrchu, mal však okrajovú hranu. Ďalším poranením bolo pomliaždenie brušnej steny,
spôsobené rovnako vonkajším mechanickým násilím menšej intenzity, nakoľko sa časť pôsobiacej
energie spotrebovala na zlomeninu lonovej kosti. Brušná stena je mäkká a poddajná, ktorá kládla
pôsobiacemu násiliu len malý odpor. Pôsobiaci predmet bol plochý hladkého povrchu bez hrán. Otras
mozgu s podkožným a podkosticovým krvným výronom v spánkovo záhlavovej oblasti vznikol pádom

poškodenej dozadu a nárazom na vozovku. Pád dozadu bol priamym následkom nárazu vozidla do
chodkyne. Pri dopravnej nehode utrpela poškodená zranenia otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie
brucha ťažšieho stupňa, zlomeninu obidvoch ramien lonovej kosti vľavo, zlomeninu sedacej kosti vľavo,
podkožný a podokosticový krvný výron v ľavej spánkovo záhlavovej oblasti. Zranenie zlomenina oboch
ramien lonovej kosti vľavo a sedacej kosti vľavo boli spôsobené nárazom pravého okraja predného

nárazníka autobusu, ostatné zranenia vznikli v dôsledku pádu poškodenej ľavou časťou záhlavia na
vozovku. Zranenia obmedzili poškodenú v obvyklom spôsobe života. Po dobu jedného mesiaca bola
pripútaná na lôžko, nemohla sa postaviť, sedieť a chodiť. Priemerná doba liečby zranení aké utrpela
poškodená je 7-9 mesiacov bez ohľadu na druh a charakter pracovnej činnosti. Dĺžka trvania pracovnej
neschopnosti závisí od druhu a charakteru vykonávanej pracovnej činnosti. Ak je práca vykonávaná

postojačky, posediačky, resp. ak vyžaduje viac chôdze je priemerná doba práceneschopnosti 8-10
mesiacov. V zápisnici o výsluchu znalca znalec MUDr. V. D. uviedol, že doba práceneschopnosti
poškodenej do 1. 1. 2010 je z medicínskeho hľadiska odôvodnená. V odbornom vyjadrení uviedol, že
poškodená bola v momente nárazu autobusu pootočená mierne doľava smerom k osi jazdnej dráhy
autobusu. Podľa jeho subjektívneho názoru, poškodená v momente, keď počula približovať sa zozadu

autobus, otočila sa smerom doľava, pravdepodobne preto, že chcela vidieť v akej vzdialenosti je od
autobusu, čo z pohľadu vodiča pôsobilo dojmom, akoby chcela prechádzať cez cestu. Poškodená
v dobe fyzického kontaktu s autobusom, nebola otočená k nemu ani chrbtom ani prednou časťou
tela. Táto musela byť pootočená smerom k osi jazdy prichádzajúceho autobusu v určitom presnejšie
nestotožnenom uhle 120-150 stupňov, kde os smeru jazdy autobusu a smeru chôdze poškodenej je 0

stupňov, pričom pravú dolnú končatinu mala v tomto momente vpredu, vykračovala s ňou dopredu, z
čoho vyplýva, že ľavá končatina bola vzadu a oblasť lonovej kosti tak bola vystavená priamemu nárazu
blatníka, bez toho, že by bolo došlo k akémukoľvek zraneniu mäkkých častí ľavého stehna. Ak by
poškodená bola v jazdnej dráhe prichádzajúceho autobusu otočená ľavým bokom k prichádzajúcemu
autobusu,taknárazbybolmuselsmerovaťdojejľavéhoboku,buďdodolnejkončatinyaleboľavejdolnej

končatiny, resp. hrudníka. Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. V. D. uviedol, že zranenia poškodenej
boli spôsobené vonkajším mechanickým násilím nárazom autobusu, ich intenzita bola značná. Náraz
smeroval do ľavej lonovej kosti, pôsobiaci predmet bol plochý hladkého povrchu. V dôsledku tohto násilia
vznikla zlomenina oboch ramien ľavej lonovej kosti, pomliaždenie brušnej steny, pádom poškodenej
na vozovku vznikol otras mozgu s podkožným krvným výronom v spánkovo záhlavovej oblasti. Sú to

zranenia, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nárazom. Na otázky na hlavnom pojednávaní
uviedol, že sám nebol prizvaný na miesto dopravnej nehody, neboli mu predložené RTG snímky,
nevidel konkrétny autobus. K zraneniu poškodenej došlo tak, že táto bola postavená voči autobusu,
výška nárazníka autobusu zodpovedá výške zranenia poškodenej. Došlo k zraneniu ľavej strany tela
poškodenej takým spôsobom, že autobus išiel za poškodenou, v momente príchodu autobusu sa

poškodená pravdepodobne obrátila pootočila. Po náraze do ľavej strany poškodenej, táto spadla na
vozovku. O páde poškodenej dozadu svedčí krvný podkožný výron v ľavej spánkovo záhlavovej oblasti,
je to objektívne stanovené. Uhol nárazu nie je možné detailne spresniť. K zlomenine lonovej kosti je
potrebné pomerne veľké násilie, táto nevznikla pri páde. Rýchlosť autobusu nevie posúdiť. Zranenia,ktoré utrpela poškodená sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Tieto neboli spôsobené iným
spôsobom. Liečba a práceneschopnosť poškodenej sú primerané. Keby mal k dispozícii RTG snímky,
tieto by nekorigovali jeho závery. Pripustil vyjadrenie poškodenej, že zranenie močového mechúra

zanechalo trvalé následky.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., súd uzavrel, že vina obžalovaného bola
jednoznačne a bezpochyby preukázaná. Hoci obžalovaný sa necítil byť vinným, tvrdil, že jazdil
primerane, dopravnej nehode nemohol zabrániť z dôvodu, že chodkyňa mu náhle vbehla do jazdnej

dráhy. Poškodená v prípravnom konaní uviedla, že keď sa otočila dozadu, videla prichádzajúci
autobus, pričom obžalovaný mal rozsvietené svetlo vpredu, videla akoby počítal peniaze. Na hlavnom
pojednávaní uvádzala, že ruku mal bokom. Tvrdila, že nezmenila smer chôdze. Znalec z odboru cestnej
dopravy Ing. Ziman uviedol okrem iného, že spôsob jazdy obžalovaného bol z technického hľadiska
nesprávny, tento nedodržal dostatočný odstup od poškodenej, ktorý bol minimálne 1,4 metra. Znalec z
odboru zdravotníctva MUDr. D. potvrdil, že náraz do tela poškodenej smeroval z ľavej strany. Podľa jeho

názoru, uhol nárazu nebolo možné bližšie špecifikovať.

Podľa názoru súdu obžalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke. V kritickú
dobu pršalo, resp. mrholilo, poškodená mala vystretý dáždnik. Obžalovaný ju registroval, po ktorej
strane vozovky ide, vzhľadom na ročnú dobu, musel predpokladať, že môže dôjsť k pošmyknutiu sa

poškodenej. Hoci sám tvrdil, že sledoval situáciu pred sebou, je vysoko pravdepodobné, že ju nesledoval
dostatočne, pretože poškodená tvrdila, že mal zapnuté svetlo vpredu v autobuse, videla, akoby počítal
peniaze. Podľa názoru súdu je preto vysoko pravdepodobné, že obžalovaný počas jazdy robil uzávierku
pokladne. Keďže cestu a miestne pomery vzhľadom na dlhoročnú prax poznal, predpokladal, že k
ničomu nedôjde. Okrem tvrdenia obžalovaného neexistuje žiadny relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že

by mu poškodená vkročila do jazdnej dráhy. Je však pravdou, že táto išla po nesprávnej strane vozovky.

Obžalovaný ako vodič porušil § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 315/96 Zb. zákonov o
premávke na pozemných komunikáciách v znení zmien a doplnkov.

Poškodená ako chodec porušila § 52 ods. 1 Zákona č. 315/96 Zb. zákonov o premávke na pozemných
komunikáciách v znení zmien a doplnkov.

Súd konanie obžalovaného, ktorým inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším
spôsobom konania, právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a)

Tr. zák.

Podľa § 138 písm. h) Tr. zák., závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia, alebo funkcie,
alebo uloženej mu podľa zákona.

Konanie obžalovaného, ako vodiča, ktorý porušil § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. c) Zákona č. 315/96
Zb. zákonov o premávke na pozemných komunikáciách v znení zmien a doplnkov, je nutné kvalifikovať,
vzhľadom na vzniknutý následok ťažkú ujmu na zdraví poškodenej, ako porušenie dôležitej povinnosti,
pričom vzniknutý následok je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.

Poškodená ako chodec, ktorý porušil § 52 ods. 1 Zákona č. 315/96 Zb. zákonov o premávke na
pozemnýchkomunikáciáchvznenízmienadoplnkov,máčiastočnúmieruzavinenianavznikudopravnej
nehody.

Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zák., ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna
porucha zdravia, alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Obžalovaný K. U. je vyučený. Obecný úrad Veľká Lehota v správe o povesti uviedol, že v mieste bydliska
požíva dobrú povesť, doposiaľ nebol prejednávaný v komisii verejného poriadku. Obvodným úradom
ŽiarnadHronom,odboromvšeobecnejvnútornejsprávypracoviskoŽarnovicapriestupkovopostihovaný

nebol. Zamestnávateľom je kladne hodnotený, pridelenú prácu plní zodpovedne a svedomito. Doposiaľ
bol raz súdne trestaný podmienečným trestom odňatia slobody, pričom sa osvedčil podľa § 60 ods. 3
Tr. zák. č. 140/61 Zb. v znení zmien a doplnkov, s účinkom zahladenia odsúdenia. V evidenčnej karte
vodiča má 3 záznamy, posledný z roku 2004.Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zák., pričom
ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., ustálil, že tento viedol pred spáchaním trestného

činu riadny život, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., nezistil, keďže podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.,
prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby
o 1/3, pričom je toho názoru, že obžalovanému postačuje uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní jedného roka, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1
písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák., podmienečne odložil na skúšobnú dobu v strede dolnej polovice zákonom

stanovenej trestnej sadzby v trvaní dvoch rokov. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle
§ 61 ods. 1, 2 Tr. zák., súd neukladal vzhľadom na čiastočnú mieru zavinenia poškodenej, vzhľadom
na tú skutočnosť, že by tým bolo ohrozené pracovné zaradenie obžalovaného.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9.3.2011 sp.zn. 3To 47/2011 bol podľa § 321 ods. 1
písm. b), c) Tr. poriadku zrušený napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a podľa § 322

ods. 1 Tr. poriadku vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Druhostupňový súd svoje uznesenie odôvodnil tým, že odvolanie obžalovaného je v plnej
miere dôvodné. Po zhodnotení dôkaznej situácie z prípravného konania, hlavného pojednávania
druhostupňový súd konštatoval úplne odôvodnené výčitky obžalovaného voči orgánom činným v

trestnom konaní, ako aj vo vzťahu k okresnému súdu a napadnutému rozsudku. Na hlavnom
pojednávaní neboli vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. poriadku, pretože dôkazná
situácia je natoľko rozporná vo vzťahu k obhajobe obžalovaného a tvrdeniam poškodenej, vrátane
znaleckých posudkov navzájom a vo vzťahu k obhajobe obžalovaného a tvrdeniam poškodenej, že
nedáva dostatočný podklad na akékoľvek rozhodnutie. Je zrejmé, že súd prvého stupňa dostatočne

nerešpektoval práva obžalovaného navrhnúť dôkazy smerujúce na potvrdenie alebo preverenie jeho
obhajoby, keď napriek závažným rozporom a nejasnej dôkaznej situácii bolo vypracované len odborné
vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctva a znalca z odboru cestnej dopravy. Nepostupoval tak napriek
pretrvávajúcim skôr stupňujúcim sa rozporom aj medzi jednotlivými znaleckými posudkami, pritom do
rozporu sa dostáva zásadným spôsobom opretým dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, hoci už

tu boli zjavné a pochybné dôkazy prvotných úkonov z miesta činu, ako aj dodatočne zabezpečené
dôkazy vo forme fotodokumentácie, vrátane rozporov medzi týmito dôkazmi navzájom, ako aj dôkazmi
vo vzťahu k tvrdeniam hlavne obžalovaného ale aj poškodenej. Z prípravného konania vyplýva taká
závažná dôkazná situácia v zmysle rozporov a procesných pochybení, že súd prvého stupňa pri postupe
podľa § 241 Tr. poriadku nemal jednoznačne prijať obžalobu a mal podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr.

poriadku postupovať odmietnutím obžaloby a vrátením veci prokurátorovi., pre závažné procesné chyby
a porušenie práva na obhajobu obžalovaného. Pokiaľ tak nepostupoval bol súd prvého stupňa povinný
sám rešpektovať takéto práva obžalovaného, napriek tomu sa dopustil v konaní v rámci dokazovania
na hlavnom pojednávaní sám obdobných pochybení a následne potom za úplne zmätočnej dôkaznej
situácie rozhodol pri odignorovaní ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom vzal v úvahu podstate len

tie dôkazy, ktoré vyznievali v neprospech obžalovaného, hoci ani tieto neboli zabezpečené zákonným
spôsobom, opomenul obhajobu a procesné práva obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že nevyužil súd prvého stupňa procesnú možnosť postupu podľa § 241 ods. 1
písm. f) Tr. poriadku bude preto jeho povinnosťou zodpovedne a zákonným spôsobom opätovne

vykonať hlavné pojednávanie v podstate v celom rozsahu, pretože bude musieť odstrániť rozpory vo
výpovediach obžalovaného, poškodenej, svedkov, tieto konfrontovať. Až po odstránení nepoužiteľných
ďalších dôkazov s týmito dôkazmi, predovšetkým ide o nevyhnutnosť výsluchu príslušníkov polície, ktorí
zabezpečovali prvotné dôkazy, ako aj dodatočné dôkazy vo forme listín, fotodokumentácie, zápisnice
ohliadky miesta činu. Musia jednoznačne rozptýliť pochybnosti obžalovaného, ako aj druhostupňového

súdu, podľa akých postupov a kritérií bolo ustálené miesto stretu poškodenej s dopravným prostriedkom
riadeným obžalovaným, a prečo a akým spôsobom boli vykonané len odborné vyjadrenia pri nejasnej
dôkaznej situácii, v tomto smere už v počiatkoch dokazovania v prípravnom konaní, resp. už v
predprípravnomkonaní,svysvetlenímkrátkostistanovenéhočasunavypracovanieodbornýchvyjadrení
a tiež odignorovanie názoru znalca z odboru zdravotníctva na potrebu rozsiahlejšieho posudku v

zmysle znaleckého posudku, bez ktorého nemohli jednoznačne mať príslušníci polície dostatočný, čo
i len predpoklad o miere zavinenia toho, ktorého účastníka dopravnej nehody v danom čase a na
danom mieste. Bude potrebné preveriť obhajobu obžalovaného o údajnom vzdaní sa jeho práva na
účasti pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania, jeho upovedomení o tomto úkone, prípadneo jeho návrhoch na možné doplnenie dokazovania v podstate tak, ako tento úkon mal prebehnúť v
zmysle procesno-právnych ustanovení Trestného poriadku, ale zjavne podľa zápisničných záznamov z
výsluchu obžalovaného, ako aj samotnej zápisnice o oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania nebol

zabezpečený.

Vzhľadom na rozsah a závažnosť procesno-právnych pochybení ale aj hmotnoprávnych pochybení v
zmysle napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, pri nevyužití zákonnej možnosti § 241
ods. 1 písm. f) Tr. poriadku súdom prvého stupňa, nie je možné toto rozhodnutie a konanie, ktoré mu

predchádzalo označiť inak, ako zmätočné a tým aj nezákonné, pričom bude povinnosťou súdu prvého
stupňa vykonať opätovne všetky dôkazy, odstrániť pochybnosti a možné procesné pochybenia, v tomto
štádiu dokazovania, po vykonaní rekonštrukcie na mieste samom za účasti obžalovaného, poškodenej,
ako aj príslušníkov polície, ktorí zdokumentovávali samotnú dopravnú nehodu, túto vykonať podľa
jednotlivých verzií za účasti znalcov z odboru zdravotníctva, ako aj z odboru premávky v cestnej doprave
a za rešpektovania ich pohľadu a názoru zabezpečiť písomné vypracovanie znaleckých posudkov po

pribratí znalca do konania v zmysle § 142 ods. 1 Tr. poriadku, pretože zjavne sú splnené podmienky
na zabezpečenie nielen odborných vyjadrení, ale znaleckých posudkov, ich vzájomnej konfrontácie, ako
aj konfrontácie s ostatnými dôkazmi, vrátane rešpektovania obhajoby obžalovaného a jeho návrhov na
doplnenie dokazovania. Až po vykonaní dokazovania v naznačenom smere, bude môcť súd prvého
stupňa zákonne rozhodnúť o ďalšom postupe vo veci, ako v otázke rozsahu dokazovania, tak aj v

spôsobe nasledujúceho rozhodnutia.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie dňa 16.5.2011 výsluchom obžalovaného K.
U., výsluchom poškodenej K. C., dňa 8.6.2011 výsluchom svedka npor. S. A., dňa 21.1.2014 výsluchom
znalca X.. O. P., dňa XX.X.XXXX výsluchom znalca K.. D. G., výsluchom znalca Ing. O. P., dňa 9.2.2016
výsluchom znalca S. Q., výsluchom znalca Ing. O. P., dňa 17.1.2017, výsluchom znalca S. Q., prečítaním

podľa § 269 Tr. poriadku listinných dôkazov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný K. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že popiera, že by nedodržal dostatočný odstup od
poškodenej. Poškodenú videl po celý čas. Táto v podstate bola pod svetlom pouličného osvetlenia.
Poškodená išla po pravej strane vozovky, pod dáždnikom. Sám jazdil autobusom rýchlosťou okolo 30
km/hod. Obchádzal poškodenú vo vzdialenosti minimálnej 1 metra až 1,5 metra od poškodenej. Sám
keď prechádzal popri poškodenejnič nenasvedčovalo tomu, že by zmenila smer, keď bol od nej vzdialený

asi 1 meter, bez toho, aby sa poškodená obzrela, zmenila smer chôdze. Sám, keď zaregistroval pohyb
poškodenej, tak skočil na brzdu. Po prejdení zhruba 3 metrov zostal stáť.

Na otázky prokurátora uviedol, že poškodená išla po kraji vozovky, vo vzdialenosti asi 30 cm od okraja z
dôvodu, že po okraji tiekla voda, pršalo vozovka je klopená. Ku kontaktu poškodenej s autobusom došlo

minimálne 1,5 metra od pravého okraja vozovky. Sám išiel autobusom stále rovno.

Na otázky obhajoby uviedol, že potom, ako došlo ku kontaktu zastavil, vystúpil z autobusu, poškodená
ležala na ceste. Prešiel vedľa nôh poškodenej, ktoré boli vzdialené asi 30 centimetrov od autobusu. Mal
vybitý mobil, utekal preto k telefónnej búdke vzdialenej asi 60 metrov, táto však bola na kartu, preto

sa vrátil späť, poškodená už bola prebratá. Poškodená uvádzala iba bolesť hlavy, pomohol jej vstať,
otvoril zadné dvere autobusu, vošli dovnútra, chcel volať záchranku, poškodená uvádzala, že je len
otrasená, do rána sa vyspí a bude jej dobre. Sám prešiel autobusom ešte asi 30 metrov v smere jazdy,
potom zastal, išiel spolu s poškodenou chodníkom ku nej domov, táto cestou uviedla, že ju začína bolieť
noha. Preto poškodenej pomohol dostať sa domov, zobudil jej manžela, tento zavolal záchranku, neskôr

volali políciu. S policajtmi išiel na miesto dopravnej nehody, našli sa tam okuliare, ukázal miesto kde
došlo k stretu. S poškodenou sa rozprával po prebratí sa o dopravnej nehode. Táto mu uvádzala, že
si nič nepamätá. Bližšie podrobnosti uviesť nevedela. Po prečítaní svojich skorších výpovedí a prehratízvukového záznamu o svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že nevie čo by mal
k tomu ešte povedať.

Na otázky súdu uviedol, že po vystúpení cestujúcich keď sa pohýnal preč zo zastávky, mal vnútorné
osvetlenie autobusu vypnuté. Sám pokladňu robieval až, keď autobus bol odparkovaný v garáži.
Dáždnik, ktorý mala poškodená skončil pohodený na boku. Poškodená sa kontaktovala s autobusom
napravo „ako je ten oblúk skla“. Je to tesne pred stĺpikom, predných dverí. Sám v čase kontaktu videl
hlavu poškodenej, z jej ľavej strany. Sám v tom momente skočil na brzdu. Zastal vo vzdialenosti asi 3

metrov.

Poškodená K. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v kritickom čase bola čulá, predtým v autobuse
sa rozprávala. Vonku mrholilo. Sama si vybrala dáždnik, kráčala smerom dole po vozovke. Čakala kým
prejde autobus. Autobus nešiel, tak sa otočila dozadu, kde sa nachádza. Nechcela prejsť na ľavú stranu,
popripošte,kdejepriestorniedobreosvetlený.Nadruhústranuvozovkyzvyklaprechádzaťažprilampe,

k jej odbočke domov bolo odtiaľ ešte asi 100 metrov. Pomaly kráčala, keď sa obzrela autobus už išiel,
videla jasne šoféra, ktorý si svietil nad hlavou, ruku mal bokom, otočila sa naspäť, usúdila, že je zbytočné
ísť na druhú stranu vozovky. Preto kráčala v smere svojej chôdze, pomaly ďalej. Zdôraznila, že rozhodne
išla po kraji, je tam mierna pravotočivá zákruta, viac si nepamätala. Pamätala si potom až doma, bolo
to pred domom, pričom sa prebrala sa slová „zdvihni nohu“, obžalovaný ju držal cez ruku. Znovu jej

vypadla pamäť, až potom doma na chodbe keď sedela, znova precitla, keď sa jej obžalovaný pýtal kde
je jej manžel. Obžalovaný vybehol za manželom, potom mala znovu výpad pamäte. Ďalej si pamätala
pobyt v nemocnici. Potvrdila, že mala otras mozgu, s veľkou hrčou vzadu na hlave, zlomeninu panvy
a otras celého chrbta. Má postihnuté zvierače močového mechúra a konečníka. Po odvoze záchranky
manžel zistil, že nemá okuliare, tieto sa našli na mieste samom za prítomnosti polície. Sama je odvtedy

čiastočná invalidná dôchodkyňa.

Na otázky obhajoby uviedla, že v čase kontaktu s autobusom mala tašku cez plece, držala si dáždnik,
náraz bol dozadu do hlavy, chrbta a zadku. Bližšie presne špecifikovať miesto nárazu, či to bolo do
celého chrbta, alebo do časti tela uviedla, že nevie. Hrču mala v zadnej časti tela, žiadnu modrinu

nemala, nebola doškriabaná. Bola mokrá, doma ju prezliekali, tak spadla do trávnatej časti. V čase keď
došlo k stretu s autobusom bola vo vozovke v miestach, ako začínala tráva, vedela, že išla po krajnici.
Išla po asfalte. Vie, že dáždnik bol rozbitý, kto ho priniesol nevedela uviesť. Po prečítaní výpovedí
z prípravného konania a prehratí zvukového záznamu z predchádzajúceho hlavného pojednávania
uviedla, že obžalovaný, ako šofér autobusu mal mať iný prístup, sám mohol zakričať na ďalšie osoby,

ktoré vystúpili z autobusu, aby prišli pomôcť. Sám, ako vodič profesionál by obžalovaný podľa nej mal
prvú pomoc poskytnúť iným spôsobom. Na otázky súdu potvrdila, že obžalovaný počas jazdy svietil v
autobuse. Má pohľad v očiach, ako keby obžalovaný s rukou manipuloval. Bolo to na vzdialenosť 50 až
60 metrov. Obžalovaný bol vtedy s autobusom pri moste. Na otázky obhajoby ďalej uviedla, že podľa
tvrdenia jej manžela, ju obžalovaný autobusom nepriviezol domov. Manžel volal záchranku a políciu.

Neskôr keď išiel s obžalovaným manžel, tak autobus bol pri chodníku, preto ju obžalovaný autobusom
domov nepriviezol.

Svedok npor. S. A. starší inšpektor výkonu služby oddelenia dopravných nehôd OR PZ ODI v Žiari nad
Hronom na hlavnom pojednávaní uviedol, že v kritickom čase mal nočnú výjazdovú službu. Informáciu o

nehodeazranenejchodkynidostalodoperačnéhodôstojníka.Išielnamiestodopravnejnehody.Pamätal
si autobus a vodiča autobusu, či bola tam ešte záchranka si nepamätal. Obžalovaný mu povedal, že bol
vodičom autobusu, povedal mu, ako došlo k nehode. Určite bola vyhotovená fotodokumentácia a náčrtok
miesta nehody. Meralo sa miesto nehody, určite vyťažovali obžalovaného k okolnostiam dopravnej
nehody. Po tomto sa vrátil na ODI, kde vyhotovil hlásenie, ktoré poslal na operačné stredisko.

Na otázky obhajoby uviedol, že keď prišiel na miesto dopranej nehody, bol tam už len vodič autobusu,
obžalovaný. Sám následne zdokumentoval dopravnú nehodu. Nepamätal si, či boli stopy na mieste,
podľa ktorých určili miesto dopravnej nehody. Vie, že v kritickom čase pršalo. Z vyjadrenia vodiča
určili, kde došlo k miestu zrážky. Obžalovaný tiež opísal spôsob chôdze chodkyne. Obžalovaný

opisoval, že išiel v obci pri pošte, chodkyňa išla tým istým smerom, ako autobus. Chodkyňa urobila
úkrok, ktorý nepredpokladal, následne došlo k zrážke. Potvrdil, že náčrtok z miesta dopravnej nehody
spracovával sám. Na náčrtku je nakreslený autobus v čase keď sám prišiel na miesto dopravnej nehody.
Obžalovanému povedal, že po dopravnej nehode zašiel ešte autobus na miesto, kde ho potom sámnašiel, kde autobus stál. Miesto stretu označil krížikom, čo bolo 1 meter od pravého okraja vozovky.
Miesto stretu riešil obžalovaný, bolo určené odhadom. Na mieste dopravnej nehody neboli žiadne
relevantné stopy, ktoré by sa dali jasne označiť. Na mieste dopravnej nehody bol neskôr ešte so

znalcom z oboru cestnej dopravy. Kedy to presne bolo si nepamätá. Pravdepodobne sa vyhotovovala
fotodokumentácia pre potreby so znalca, znalcom z odboru zdravotníctva na mieste dopravnej nehody
nebol.

Na otázky prokurátora uviedol, že fotodokumentáciu vyhotovoval na základe požiadavky znalca z

odboru zdravotníctva chirurgie, ktorý chcel vidieť výškový pomer poškodenej a autobusu. Išlo len o
posúdenie výškového pomeru poškodenej a predmetného autobusu. Predmetná fotodokumentácia bola
vyhotovená ešte predtým, ako bolo začaté trestné stíhanie. Sám požiadal o vypracovanie odborných
vyjadrení znalcov z odboru zdravotníctva a cestnej dopravy, pred začatím trestného stíhania. Bolo to
vtedy riešené, ako priestupok na úseku cestnej dopravy, ešte pred začatím trestného stíhania. Miesto
stretu1metervovozovkeurčil,akozačínaasfalt.Vzdialenosť1meterbolaustálenánazákladevyjadrení

vodiča obžalovaného. Potvrdil, že keď uviedol do zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, že
chodkyňa náhle zmenila smer chôdze, tak to bolo na základe vyjadrenia obžalovaného. Na otázky súdu
uviedol, že pozeral stopy po nehode na autobuse, predmetné stopy určite zafotil. Nepamätal si, či na
mieste samom boli nájdené nejaké predmety. Spomínal si, že s vodičom sa rozprával o pokladni, či už ju
mal urobenú alebo nie si nepamätal. Zdôraznil, že vyhotovenie znaleckých posudkov nebolo potrebné,

nakoľko vec bola v tom čase v priestupkovom konaní. Sám si nespomínal, na otázky poškodenej, či
na mieste samom boli nájdené okuliare, resp. dáždnik. Na otázky prokurátora uviedol, že dodatočná
ohliadka bezprostredne na druhý deň ráno na mieste samom sa nevykonala.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácie, odvetvie Súdne lekárstvo vyplýva, že

poškodená utrpela pri dopravnej nehode zlomeninu ramien ľavej lonovej kosti a ľavej sedacej kosti, otras
mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej spánkovo záhlavovej krajiny hlavy, pomliaždenie brušnej
steny. Tieto poranenia vnikli v priamej príčinnej a časovej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou.
Poranenia vznikli takým spôsobom, že poškodená sa pohybovala rovnobežne s idúcim autobusom
pričom v momente stretu došlo v polohe čiastočného prekrytia pravo-prednej časti autobusu a ľavo-

zadnej časti tela vzpriamene idúcej chodkyne. Na zadnú plochu pletenca ľavej dolnej končatiny pôsobilo
plošné vonkajšie mechanické násilie tupého charakteru so vznikom zlomeniny panvy. Uvedené násilie
teda vzhľadom na telo poškodenej pôsobilo zozadu dopredu a to na vzpriamené telo počas chôdze
s nadľahčenou ľavou dolnou končatinou. Následne došlo k rotácii tela, okolo zvislej osy smerom
doprava, popri pravom boku autobusu. Potom došlo k pádu na vozovku, prípadne krajnicu alebo

priľahlý terén. V prvej fáze úrazového deja došlo k zlomenine panvových kostí, mohlo dôjsť v tejto
fáze k stredne intenzívnemu nárazu ľavej zadobočnej časti hlavy do čelného skla, čo by znamenalo,
že hlava poškodenej bola v momente nárazu orientovaná predozadne s miernym natočením doľava.
Menej pravdepodobný vznik poradenia hlavy pripadá do úvahy, ako následok pádu v záverečnej fáze
úrazového deja. V tejto fáze vzniká pri prvotnom pomliaždenie priľahlých častí brušnej steny. Poškodená

sa pohybovala rovnobežne s idúcim autobusom, pričom v momente stretu došlo v polohe čiastočného
prekrytia. Jednoznačne možno vylúčiť smer pohybom chodkyne kolmý, príp. šikmý na vektor pohybu
autobusu. Poškodená sa pohybovala rovnobežne s idúcimi autobusom, pričom v momente stretu došlo v
polohe čiastočného prekrytia pravo-prednej časti autobusu s ľavo-zadnou časťou tela vzpriamene idúcej
chodkyne. Jednoznačne vylúčil smer pohybu chodkyne kolmý, príp. šikmý na vektor pohybu autobusu.

Čiastočné prekrytie v momente nárazu platí podľa verzie oboch strán obžalovaného a poškodenej.
Vzdialenosť pohybujúcej sa chodkyne od krajnice vozovky sa zo súdnolekárskej analýzy nedá stanoviť.
Jednoznačne však možno vylúčiť smer pohybu chodkyne kolmý, príp. šikmý na vektor pohybu autobusu,
teda, že by chodkyňa mala náhle zmeniť smer chôdze doľava. Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr.
D. G. zotrval na záveroch znaleckého posudku. Zdôraznil, že z hľadiska mechanizmu zranenia išlo o

náraz pravej prednej časti autobusu do ľavej zadnej časti tela poškodenej, pri čiastočnom prekrytí, a to
takým spôsobom, že ľavá noha bola v iniciálnej fáze výkroku. Následne došlo k rotácii tela poškodenej
smerom doprava.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru Doprava cestná - Technický stav motorových vozidiel, Nehody

v cestnej doprave, Odhad hodnoty vozidiel Ing. O. P. súd zistil, že po preštudovaní spisového materiálu
a osobnej účasti na rekonštrukcii dopravnej nehody a podrobnej analýze vzniku dopravnej nehody je
možné usúdiť, že vznik a priebeh dopravnej nehody je pravdepodobnejší podľa verzie obžalovaného. K
dopravnejnehodenemohloztechnickéhohľadiskadôjsťtak,akojeuvedenévplánkuzmiestadopravnejnehody. Ak by došlo ku kontaktu autobusu s chodkyňou pri pravom okraji vozovky, nárazom zozadu,
pričom reálne je polovičné prekrytie, bol by autobus prešiel pravým predným kolesom niektorú časť tela
chodkyne. Nohy chodkyne však po zrážke zasahovali do vozovky do vzdialenosti 0,94 metra. Tvrdenie

chodkyne, že kráčala po pravom okraji vozovky, zasahovala do nej len šírkou ľavého ramena 50 až 60
cm a zo smeru pohybu nevybočila vľavo, je neprijateľné. Na základe analýzy výsledkov rekonštrukcie
dopravnej nehody sa autobus tesne pred vznikom dopravnej nehody pohyboval vo vzdialenosti 1,9 až
2,1 metra od pravého okraja vozovky. Pri rekonštrukcii dopravnej nehody vodič udával aj vzdialenosť 2,3
metra.Prirekonštrukciidopravnejnehodysachodkyňavokamihuzrážkynachádzalaľavýmramenomvo

vzdialenosti 1,9 metra od pravého okraja vozovky, keď pred vybočením vľavo sa pohybovala v priamom
smere vo vzdialenosti 0,8 metra od okraja vozovky. Ak malo dôjsť ku kontaktu pravej prednej časti
autobusu s ľavou časťou tela chodkyne, musel sa autobus tesne pred zrážkou pohybovať tak, že jeho
pravá predná časť bola od pravého okraja vozovky vzdialená maximálne 1,8 až 1,9 metra. Podľa vodiča
autobusu boli nohy chodkyne od pravej strany karosérie autobusu vzdialené asi 30 cm. Pri rekonštrukcii
bolo zistené, že nohy chodkyne po zrážke zasahovali do vozovky 0,94 metra. Je preto nesporné,

že v čase zrážky bola pravá predná časť autobusu od pravého okraja vozovky podľa doterajšieho
šetrenia vzdialená minimálne 1,24 metra, maximálne 1,8 až 1,9 metra. Priemer týchto vzdialeností
predstavuje reálnu vzdialenosť prednej časti autobusu od pravého okraja vozovky, tesne pred vznikom
dopravnej nehody, čo činí 1,5 až 1,6 metra. Dolné končatiny postihnutej chodkyne boli potom po zrážke
od pravej strany karosérie autobusu vzdialené 0,61 metra. Tachografový kotúč autobusu je nejasný,

nie je možné s určitosťou stanoviť rýchlosť autobusu, ani čas dopravnej nehody. Podľa výsledkov
analýzy, bola reálna rýchlosť pohybu autobusu tesne pred vznikom dopravnej nehody 30 až 38 km/
hod. Obžalovaný, ako vodič sa tesne pred dopravnou nehodou pohyboval s autobusom smerom od
zastávky autobusu k svojmu rodinnému domu. Od výjazdu zo zastávky videl pred sebou chodkyňu, ktorá
sa pohybovala po pravom okraji vozovky, rovnakým smerom. Vodič jazdil podľa výsledkov rekonštrukcie

pred obchádzaním chodkyne viac stredom vozovky. Vzhľadom na svoju rýchlosť, ktorú uviedol 38 km/
hod. Vv vzdialenosti 8,44 metra až 10,13 metra pred autobusom, začala chodkyňa prechádzať šikmo
cez vozovku vľavo. Vodič reagoval na situáciu zo vzdialenosti 3 metre pred kontaktom s chodkyňou. Z
priebehu dopravnej nehody je zrejmé, že vodič ešte pred kontaktom s chodkyňou reagoval na jej pohyb.
Chodkyňa, preto musela urobiť pohyb, ktorý donútil vodiča reagovať a následne brzdiť. Teda chodkyňa

vybočila zo smeru svojej jazdy vľavo. Z konečnej polohy tela chodkyne, zo vzdialenosti a uhla odhodenia
jejtelapozrážke,jemožnéjednoznačnepovedať,žekzrážkeautobususchodkyňounedošlonapravom
okraji vozovky, ale reálne vo vzdialenosti 1,5 až 1,6 metra od jej okraja. To, že vodič autobusu pred
zrážkou s chodkyňou reagoval na jej pohyb ale nestačil brzdiť dokazuje, že chodkyňa vybočila zo smeru
svojej chôdze, na takú vzdialenosť pred autobusom, na ktorej už vodič nemohol zrážke z technického

hľadiska zabrániť. Spôsob a technika jazdy vodiča autobusu boli preto správne. Chodkyňa sa tesne
pred dopravnou nehodou pohybovala po nesprávnej pravej strane vozovky. Chodkyňa dopredu vedela,
ktorým smerom sa bude pohybovať autobus, napriek tomu, že zastavením a pohľadom dozadu zistila
polohu autobusu o niekoľko sekúnd vybočila zo smeru svojej chôdze vľavo, čím sa dostala do jazdnej
dráhyautobusu.Vposlednomokamihuinštinktívnepocítilanebezpečenstvoachcelasavrátiťkpravému

okraju vozovky. Pri jej otáčaní späť došlo k jej kontaktu s pravou prednou časťou autobusu. Na základe
analýzy dopravnej nehody z pôvodnej dokumentácie a výsledkov rekonštrukcie možno ustáliť, že k
zrážke autobusu s chodkyňou došlo vo vzdialenosti 1,5 až 1,6 metra od pravého okraja vozovky. Spôsob
chôdzechodkyneboltesnepreddopravnounehodounesprávny.Tátoneuskutočnilapohybvovozovkez
technického hľadiska bez nebezpečenstva, čím vytvorila takú kolíznu situáciu, dôsledkom ktorej už vodič

autobusu nemohol zrážke zabrániť. Znalec vylúčil priebeh dopravnej nehody, miesto zrážky 1 meter od
pravého okraja vozovky, náraz autobusu do chodkyne a zastavenie autobusu tesne pri pravom okraji
vozovky, rýchlosť autobusu pred zrážkou 45 km/hod. Postavenie autobusu na šírkovom usporiadaní
vozovky tesne pred zrážkou určil na základe analýzy priebehu nehody, podľa vykonanej rekonštrukcie a
na popise polohy tela chodkyne po zrážke vodič udával vzdialenosť autobusu od pravého okraja vozovky

1,24 metra, pri rekonštrukcii to bola vzdialenosť 1,9 až 2,3 metra. Ustálené na 1,8 až 1,9 metra s tým,
že priemer činí 1,5 až 1,6 metra. Na základe analýzy priebehu dopravnej nehody bol bočný odstup
autobusu od chodkyne pred jej vybočením zo smeru chôdze 0,7 až 0,8 metra. Aj keď vodič nedodržal
bezpečný bočný odstup od chodkyne 1 meter, to nebolo pre vznik dopravnej nehody rozhodujúce.
Chodkyňa zasahovala pri chôdzi do vozovky 0,8 metra a jej spôsob používania komunikácie náhle

vybočenie zo smeru chôdze vľavo, bol tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu,
pri ktorej už druhý účastník nemohol dopravnej nehode zabrániť, ani správnou technikou jazdy. Na
hlavnom pojednávaní znalec Ing. Adam P. zdôraznil, že v danom úseku je šírka vozovky 6,2 metra, bez
krajnice a bez vodorovného značenia. Podľa záznamu o dopravnej nehode sa chodkyňa pohybovalavo vzdialenosti 0,3 až 0,6 metra od pravého okraja. To súhlasí aj s jej výpoveďou. V čase dopravnej
nehody pršalo, bola nočná doba. Na základe rekonštrukcie dopravnej nehody boli zaznamenané údaje,
že podľa vyjadrenia vodiča sa chodkyňa pohybovala vo vzdialenosti asi 0,8 metra od pravého okraja

vozovky. Chodkyňa sa vyjadrila, že sledovala autobus tým, že sa zastavila a obzrela, čím zisťovala v
akej je vzdialenosti. Toto uskutočnila vo vzdialenosti 42,6 metra pred autobusom. V čase, keď autobus
sa nachádzal zhruba 6,2 metra za chodkyňou táto vybočila zo smeru svojej chôdze vľavo, autobus sa v
tom čase nachádzal vo vzdialenosti asi 2 metre od pravého okraja vozovky. V okamihu zrážky autobusu
s chodkyňou bola nameraná vzdialenosť prednej časti autobusu od pravého okraja vozovky 2,1 až 2,3

metra.Autobuspozrážkezastaviltakýmspôsobom,žejehoprednáčasťbolaodpravéhookrajavozovky
vzdialená 2,1 metra. Chodkyňa zostala ležať po zrážke v polohe spodnou časťou tela na vozovke a
vrchnú časť tela mala na trávnatom poraste mimo vozovky. Spodná časť tela poškodenej zasahovala
do vozovky 0,94 metra. Telo bolo od prednej časti autobusu vzdialené 3,3 metra. K zrážke mohlo dôjsť
takým spôsobom, že sa autobus pohyboval 1,8 až 1,9 metra od pravého okraja vozovky. Reálne sa
mohol pohybovať vo vzdialenosti 1,5 až 1,6 metra od pravého okraja vozovky. Ak sa porovná výpoveď

chodkyne, že vzdialenosť chôdze bola 0,5 až 0,6 metra od pravého okraja vozovky, tak bočný odstup
autobusu od chodkyne bol 1 až 1,5 metra (znalec dňa 9.2.2016 oznámil, že končí znaleckú činnosť, na
ďalšie hlavné pojednávanie sa nedostaví).

Zo znaleckého posudku Znalex s.r.o. Zvolen, Znaleckej organizácie v odbore okrem iného aj doprava

cestná a strojárstvo vyplýva, že z vykonaných simulácií priebehu dopravnej nehody bolo zistené, že
priebeh dopravnej nehody podľa výpovede vodiča autobusu z technického experimentu je technicky
neprijateľný, pretože z miesta zrážky určeného na technickom experimente nemôže telo chodkyne
dopadnúť polovicou tela mimo vozovky ani pri nárazovej rýchlosti 28 km/hod. Technicky je prijateľné,
že chodkyňa urobila úkrok vľavo a vošla do koridoru pohybu autobusu, alebo sa pohybovala priamo

v koridore pohybu autobusu, ale v čase zrážky autobusu a chodkyne sa autobus nachádzal približne
1,3 metra od pravého okraja vozovky. Ak chodkyňa po zrážke dopadla polkou tela mimo cesty,
potom je priebeh dopravnej nehody podľa chodkyne technicky neprijateľný, pretože z koridoru pohybu
chodkyne určeného na technickom experimente by po zrážke dopadlo telo chodkyne mimo vozovku.
Z vykonaných simulačných analýz vzájomného pohybu autobusu a chodkyne od zrážky vyplýva, že v

najpravdepodobnejšom mieste zrážky sa autobus nachádzal 1,3 metra od pravého okraja cesty a v
čase zrážky končila reakčná doba vodiča autobusu. Na mieste dopravnej nehody neboli viditeľné stopy
vymedzujúce pohyb autobusu pri dopravnej nehode, ani stopy, ktorých by bolo možné jednoznačne
stanoviť miesto zrážky autobusu s chodkyňou. Z vykonaných simulačných analýz vzájomného pohybu
autobusu a chodkyne od zrážky vyplýva, že v najpravdepodobnejšom mieste zrážky sa autobus

nachádzal 1,3 metre od pravého okraja cesty a v čase zrážky končila reakčná doba vodiča autobusu.
Na originálnom tachografickom kotúči je viditeľný záznam rýchlosti autobusu v čase dopravnej zrážky.
Autobus skončil linku pred 23.10 hod. V čase 23.10 hod. sa autobus rozbehol na rýchlosť cca. 28 km/
hod. a zastavil. Približne v čase 23.25 hod. sa autobus rozbehol na rýchlosť menej ako 20 km/hod. a
zastavil. Na autobuse neboli viditeľné stopy jednoznačne identifikovateľné, ako poškodenie po zrážke

s chodkyňou. Je možné predpokladať, že vzhľadom na zhodný, alebo veľmi podobný smer pohybu
autobusu a chodkyne v čase zrážky by pri plnom prekrytí došlo po zrážke k odhodeniu tela chodkyne
v smere pohybu autobusu. Vzhľadom na výpoveď obžalovaného o zhodení tela chodkyne k pravému
okraju cesty a dopadnutiu tela z časti mimo cesty je možné predpokladať, že v čase zrážky nedošlo
k úplnému prekrytiu tela chodkyne a autobusu. Simulačne pomocou modelu viactelesového systému

tela chodkyne bola hľadaná taká vzájomná poloha tela chodkyne a autobusu v čase zrážky, aby telo
chodkyne bolo odhodené z časti mimo cestu a autobus zastavil cca. 3 metre za úrovňou tela chodkyne.
Z vykonaných simulačných analýz vyplýva, že pre dosiahnutie konečnej polohy tela chodkyne na úrovni
prednej nápravy je potrebné čo najmenšie prekrytie trupu chodkyne a autobusu. Pri malom prekrytí
trupu a prednej časti autobusu je pri zrážke udeľovaná telu chodkyne najmenšia dopredná rýchlosť.

Predpokladaná kontaktná plocha autobusu je pravý predný roh autobusu. Z vykonaných simulačných
analýzvzájomnéhopohybuautobusuachodkyneodzrážkyvyplýva,ževnajpravdepodobnejšommieste
zrážky sa autobus nachádzal 1,3 metra od pravého okraja cesty a v čase zrážky končila reakčná doba
vodiča. Či chodkyňa vošla do koridoru alebo sa autobus pohyboval v koridore pohybu chodkyne nie
je možné jednoznačne stanoviť. Podľa tachografického záznamu sa autobus pred nehodou pohyboval

rýchlosťou 28 km/hod. Technicky je prijateľné, že chodkyňa urobila úkrok vľavo a vošla do koridoru
pohybu autobusu, alebo sa pohybovala priamo v koridore pohybu autobusu, ale v čase zrážky autobusu
a chodkyne sa autobus nachádzal cca 1,3 metra od pravého okraja cesty. Na mieste dopravnej nehody
neboli viditeľné stopy vymedzujúce pohyb autobusu pri dopravnej nehode a ani stopy, z ktorých bybolo možné jednoznačne stanoviť miesto zrážky autobusu s chodkyňou. Z vykonaných simulačných
analýzvzájomnéhopohybuautobusuachodkyneodzrážkyvyplýva,ževnajpravdepodobnejšommieste
zrážky sa autobus nachádzal 1,3 metra od pravého okraja cesty a v čase zrážky končila reakčná

doba vodiča. Na technickom experimente ukázal vodič autobusu bočné premiestnenie chodkyne cca 1
meter za čas cca 1,8 sekundy. Ak chodkyňa vošla do koridoru pohybu autobusu, potom vodič mohol
zabrániť dopravnej nehode zastavením za chodkyňou iba ak jej premiestňovanie do boku trvalo viac
ako 2,3 sekundy. Chodkyňa mohla vodičovi autobusu vytvoriť prekážku náhlu premiestnením vľavo.
Prekážka z technického hľadiska náhla je taká prekážka, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než

na ktorej môže vodič z povolenej, resp. primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je inak obmedzený. Pri
rýchlosti autobusu 28 km/hod. je doporučený bočný odstup 91 cm. Pri pohybe autobusu 1,3 metra od
pravého okraja cesty a pri predpokladom koridore pohybu chodkyne širokom 0,5 metra by pre dodržanie
bezpečného odstupu autobusu od chodkyne musela sa chodkyňa pohybovať 11 cm. pravou stranou za
okrajom cesty. Ak sa chodkyňa pohybovala pravou časťou tela na pravom okraji vozovky, potom vodič
autobusu sa pohyboval s bočným odstupom od chodkyne menším ako je doporučený bezpečný odstup.

V čase zrážky sa chodkyňa pohybovala v smere jazdy autobusu, pravou časťou tela 1 meter od pravého
okraja cesty. Pohyb po nesprávnej strane cesty jej znemožňoval sledovať pohyb prichádzajúceho
autobusu. Nie je možné jednoznačne stanoviť pohyb chodkyne do miesta zrážky a nie je možné
jednoznačnestanoviťspôsobpremiestneniaautobusudomiestazrážky,pretoniejemožnéjednoznačne
stanoviť, či mohla chodkyňa sledovaním pohybu autobusu napr. státím na úrovni miesta zrážky zabrániť

dopravnej nehode. Z polohy autobusu z miesta zrážky je možné predpoklad, že chodkyňa by zabránila
dopravnej nehode pohybom pravou časťou tela po pravom okraji vozovky. Autobus a chodkyňa by sa
minulivovzdialenostimenšej,akojedoporučenýbezpečnýodstup.Alekuzrážkebynedošlo.Boliurčené
alternatívy, technických príčin dopravnej nehody bolo nedodržanie bezpečného odstupu autobusu od
chodkyne, o ktorej mal vodič vedomosť a súčasne bočné premiestnenie chodkyne do miesta zrážky.

Čas premiestnenia chodkyne do miesta zrážky nie je možné objektívne stanoviť, preto chodkyňa svojim
bočným pohybom mohla vytvoriť vodičovi prekážku náhlu, alebo nebezpečenstvo, alebo ho svojim
pohybom obmedzila. Technickou príčinou dopravnej nehody bolo, že vodič bez bočného odstupu od
chodkyne neskoro reagoval na chodkyňu na vozovke, ktorá sa bočne nepremiestnila.

Na hlavnom pojednávaní znalec Július Q. zdôraznil, že zo simulačných analýz vyplýva, že ak by vodič
autobusu reagoval na príchod chodkyne do stredu vozovky, trvajúc 1,84 sekundy, ako to ukázala na
technickom experimente, potom by k zrážke s chodkyňou došlo v rýchlosti autobusu cca 10 km/hod.
A pri takejto nárazovej rýchlosti by chodkyňa aj pri malom prekrytí dopadla pred autobus. Autobus by
zastavil skôr, ako by telo chodkyne dopadlo na komunikáciu. Nárazová rýchlosť bola stanovená na 28

km/hod. Vodič autobusu pravdepodobne reagoval pred zrážkou s chodkyňou na dopravnú situáciu, ale
k zrážke došlo ešte pred samotným brzdením. Simulačne bolo stanovené najpravdepodobnejšie miesto
zrážky s chodkyňou, v ktorej sa autobus nachádzal 1,3 metra od pravého okraja vozovky a chodkyňa
sa nachádzala 1 meter od pravého okraja vozovky. Oproti polohe, ktorú ukázal vodič je to 0,7 metra
bližšie k pravému okraju. Je technicky prijateľné, že vodič autobusu brzdil maximálnym spomalením.

Podľa výpovede chodkyne táto sa pohybovala po pravom okraji vozovky, ak by došlo v takejto polohe
ku zrážke s autobusom, potom by chodkyňa opustila takmer celým telom od členkov vyššie vozovku.
Na základe opisu konečnej polohy tela chodkyne voči okraju vozovky a voči konečnej polohe autobusu,
bolo stanovené simulačnou analýzou, že miesto zrážky označené vodičom autobusu na technickom
experimente, je technicky neprijateľné a takisto poloha chodkyne v čase zrážky určená chodkyňou na

technickom experimente, je technicky neprijateľná. Je veľmi obťažne určiť ako sa reálne premiestňovala
chodkyňa priečne k stredu vozovky. Mohla sa premiestniť ako uvádzal vodič, ale mohla ísť v mieste
zrážky súbežne s osou vozovky. Obžalovaný mohol jednoznačne zabrániť dopravnej nehode. Z rýchlosti
28 km/hod. zastaví autobus na dráhe 13 metrov za čas 2,3 sekundy, teda mohol dopravnej nehode
zabrániť, ak by pohyb chodkyne do boku trval viac ako 2,3 sekundy, alebo by mohol spozorovať pohyb

chodkyne v boku, vo vzdialenosti väčšej ako 13 metrov. Nie je však možné vylúčiť pohyb chodkyne
súbežne s osou vozovky v priečnej polohe, čiže vtedy mohol zabrániť dopravnej nehode obžalovaný
skoršoureakciouazastavenímvzávislostiodkonkrétnehopohybu,ktorýsanedaljednoznačnestanoviť.
Chodkyňa sa pohybovala po nesprávnej strane vozovky, takisto nie je možné jednoznačne stanoviť,
akýmspôsobomsaautobuspremiestnildomiestezrážky.Niejepretomožnéjednoznačnestanoviť,čiby

mohla chodkyňa napr. stojaca sledovaním pohybu autobusu zabrániť zrážke. Ak by autobus išiel stále na
úrovni miesta zrážky, mohla by chodkyňa reagovať na pohyb autobusu opustením vozovky. Zdôraznil, že
nedá sa jednoznačne stanoviť spôsob premiestnenia autobusu do miesta zrážky a jednoznačne stanoviť
pohyb chodkyne do miesta zrážky, nie je možné jednoznačne stanoviť, či chodkyňa mohla zabrániťdopravnej nehode. Ak by sa pohybovala pravou časťou tela po pravom okraji vozovky, potom by sa
pravdepodobne minuli, ale vo vzdialenosti menšej, ako je doporučený bezpečný odstup. Pri rýchlosti
autobusu 28 km/hod., je doporučený bočný odstup 91 cm. Boli stanovené 2 možné technické príčiny

dopravnej nehody nedodržanie bezpečného odstupu autobusu od chodkyne na vozovke, o ktorej mal
vodičautobusuvedomosťasúčasnébočnépremiesteniechodkynedomiestazrážky.Časpremiestnenia
nie je možné objektívne stanoviť, preto nie je možné ani stanoviť či chodkyňa vytvorila vodičovi prekážku
náhlu, nebezpečenstvo, alebo ho iba svojim pohybom obmedzila, teda donútila k zmene smeru a
rýchlosti. Druhou technickou príčinou nehody bolo, že vodič bez bočného odstupu od chodkyne neskoro

reagoval na chodkyňu vo vozovke, ktorá sa bočne nepremiestnila. Posudkom sa podarilo objektívne
stanoviť rýchlosť autobusu v čase dopravnej nehody, podarilo sa stanoviť miesto zrážky autobusu s
chodkyňou. Nie je možné však objektívne stanoviť vzájomný pohyb chodkyne a autobusu pre zrážkou,
teda ako sa premiestňoval autobus priečne voči osy vozovke, ako sa premiesťovala chodkyňa priečne
voči osy vozovky, pred zrážkou.

Z doplnenia znaleckého posudku Znalex s.r.o. Zvolen v najpravdepodobnejšom priebehu dopravnej
nehody, v ktorom mieste zrážky sa autobus nachádzal 1,3 metra od pravého okraja cesty a v čase
zrážky končila reakčná doba vodiča autobusu. V čas zrážky bolo prekrytie v pôdoryse cca 0,3 metra.
Na technickom experimente bolo zistené, že autobus sa môže premiestniť priečnym zrýchlením 5,6
m/s za sucha pri predpokladanom koeficiente trenia 0,8 metra. V čase dopravnej nehody bol povrch

vozovky mokrý, s predpokladaným koeficientom trenia 0,6 metra. Pre analýzu možnosti zabránenia
dopravnej nehode boli hodnoty zistené na technickom experimente redukované v pomere 0,6/0,8,
teda max. priečne premiestnenie autobusu bolo predpokladané 4,2 m/s. Na technickom experimente
zameranom na stanovenie pohybu chodkyne vodič autobusu ukázal premiestnenie chodkyne ku stredu
vozovky o 1 meter od pravého okraja cesty za priemerný čas 1,84 sekundy. Ak sa chodkyňa pohybovala

do miesta zrážky 1,84 sekundy a v čase zrážky končila reakčná doba vodiča 0,8 sekundy, potom na
začiatku reakcie vodiča autobusu v najpravdepodobnejšom priebehu dopravnej nehody sa chodkyňa
premiestňovala ku stredu vozovky 1,04 sekundy. Možnosti zabránenia dopravnej nehode vodičom
autobusu bočným premiestnením boli analyzované z polohy autobusu 1,84 sekundy pred zrážkou
pohybujúcim sa rýchlosťou 28 km/hod. 1,3 metra od pravého okraja vozovky. Ak by sa vodič autobusu

rozhodolvykonaťpriečnepremiestnenievľavo,maximálnymspomalením,potombyautobuszastavilcca
2,3 metra od chodkyne a k zrážke by nedošlo. Autobus by zastavil cca 2,2 sekundy po začiatku reakcie
jeho vodiča. Ak by sa vodič autobusu rozhodol vykonať priečne premiestnenie vľavo s polovičným
spomalením2,9m/s,potombyautobusprekonalmiestozrážkycca4metrepozdĺžnea0,5metrapriečne
a k zrážke by nedošlo. Autobus by zastavil cca 3,6 sekundy po začiatku reakcie jeho vodiča. Ak by

sa vodič autobusu rozhodol vykonať prične premiestnenie vľavo bez spomalenia, potom by autobus
minul miesto zrážky vo vzdialenosti cca 0,4 metra bočne od miesta zrážky a k zrážke by nedošlo.
Vodič autobusu mohol dopravnej nehode zabrániť reakciou skoršou o 1,04 sekundy. Ak sa chodkyňa
pohybovala rovnobežne s osobu vozovky až do miesta zrážky pravou časťou tela 1 meter od pravého
okraja cesty, potom by vodič autobusu zabránil dopravnej nehode, ak by sa nepohyboval v koridore

pohybu chodkyne. Plynulé premiestnenie vľavo bez brzdenia z koridoru pohybu chodkyne s dodržaním
doporučeného bezpečného odstupu mohol vodič vykonať najneskôr z polohy 23,4 metra od úrovne
miesta zrážky, teda z polohy autobusu cca 3 sekundy pred zrážkou. Vodič autobusu mohol dopravnej
nehode zabrániť reakciou skoršou o 2,2 sekundy.

Na hlavnom pojednávaní znalec S. Q. zdôraznil, že pri analýze možnosti zabrániť dopravnej nehode
vodičom autobusu pri pohybe chodkyne prichádzali do úvahy tri možné modely. Prvý, že vodič
urobí maximálny uhybný manéver vľavo a súčasne maximálne spomaľuje. Výsledkom simulovaného
pohybu je, že vodič by reagoval bočným premiestnením a maximálnym brzdením, potom by zastavil
za chodkyňou cca 2,3 metra. Vodič pri takomto manévri bol nútený k náhlej zmene smeru a rýchlosti,

ale ku samotnému kontaktu s chodkyňou by nedošlo. Autobus by zastavil pred koridorom jej bočného
pohybu. Ak sa vodič rozhodne pre maximálne premiestnenie do boku s polovičným spomalením, a ak
by vodič reagoval na začiatku premiestnenia chodkyne do boku, potom by minul miesto stretu cca pol
metra priečne, zastavil by s autobusom 4 metre za miestom stretu. Ak by sa chodkyňa pohybovala
v tomto prípade, ako pri dopravnej nehode, rovnobežne s osou vozovky, aj keby urobila bočný úkrok

potom by ku kontaktu nedošlo. Minuli by sa vo vzdialenosti menšej ako je bezpečná, ako je doporučený
bezpečný odstup. Vodič by bol donútený k náhlej zmene smeru, musel by z technického hľadiska
vykonaťnebezpečnýmanéver.Tretiamožnosťbolataká,ževodičsarozhodnepreprudképremiestnenie
vľavo, ale bez brzdenia, čiže pri rýchlosti 28 km/hod., ak by vodič reagoval hneď na začiatku bočnéhopremiestnenia by autobus minul len predpokladané miesto stretu priečne vo vzdialenosti 0,4 metra,
teda vo vzdialenosti menšenej ako je doporučený bočný odstup, k stretu by však nedošlo. Vodič by bol
donútený k náhlej zmene smeru, úkony by vykonal bez zmeny rýchlosti. Pri úhybovom manévri vľavo

mohol vodič autobusu vo všetkých 3 verziách zabrániť kontaktu s chodkyňou. Tieto manévre by boli
z technického hľadiska nebezpečné. Minutia s chodkyňou by okrem maximálneho spomalenia boli vo
vzdialenostiach, ktoré sú menšie ako je doporučený bezpečný odstup. Z technického hľadiska by bol
aj vodič autobusu ohrozený a aj chodkyňa, ale k stretu by nedošlo. Nedošlo by k vytvoreniu prekážky.
Pri analýze možnosti zabránenia nehody, pri pohybe chodkyne, podľa jej verzie, teda, že sa pohybuje v

osy vozovky bola nameraná vzdialenosť, na ktorú najneskôr musí vodič reagovať na chodkyňu, aby ju
bezpečne minul, pričom by musel reagovať na vzdialenosť 24 metrov od chodkyne. Vodič uvádzal, že
pohyb chodkyne od zastávky sledoval, ak by sa pohybovala rovnobežne s osou vozovky, potom mohol
vodič tento manéver vykonať plynule bez vzniku nebezpečia.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku rešpektujúc právny názor druhostupňového

súdu, súd uzavrel, že vina obžalovaného bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná.

Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že poškodenú, ktorá išla pri pravom okraji vozovky obchádzal pri
rýchlosti okolo 30 km/hod. vo vzdialenosti nie menej ako 1 meter až 1,5 metra. Vo vzdialenosti asi 1
meter od poškodenej, táto bez obzretia sa náhle zmenila smer svojej chôdze, pričom ku kontaktu došlo

minimálne 1,5 metra od pravého okraja vozovky. Naproti tomu poškodená zdôraznila, že išla po pravom
okraji vozovky, po krajnici.

Svedoknpor.S.A.potvrdil,žemiestostretuautobususpoškodenouurčilobžalovaný,totobolooznačené
1 meter od pravého okraja vozovky. V zápisnici o rekonštrukcii dopravnej nehody vykonanej súdom

určil obžalovaný miesto stretu pravej prednej časti autobusu s poškodenou vo vzdialenosti 2,3 metra
od okraja vozovky.

Znalec z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvia súdneho lekárstva MUDr. D. G. uzavrel, že poranenia
poškodenej vznikli takým spôsobom, že táto sa pohybovala rovnobežne s idúcim autobusom, pričom v

momente stretu došlo v polohe čiastočného prekrytia pravou prednej časti autobusu a ľavo zadnej časti
tela vzpriamene idúcej chodkyne. Jednoznačne vylúčil kolmý resp. šikmý pohyb chodkyne na vektor
pohybu autobusu. Vzdialenosť pohybu chodkyne od krajnice sa zo súdno-znaleckého hľadiska nevedela
určiť.

Znalec z odboru doprava cestná, technický stav motorových vozidiel, nehody v cestnej dopravy odhad
hodnoty vozidiel Ing. O. P. zdôraznil, že spôsob pohybu chodkyne tesne pred dopravnou nehodou bol
nesprávny, táto neuskutočnila pohyb vo vozovke z technického hľadiska, bez nebezpečenstva, čím
vytvorila takú kolíznu situáciu v dôsledku, ktorej už vodič autobusu v zrážke s chodkyňou nemohol
zabrániť.

Zo záverov znaleckého posudku Znalex s.r.o. Zvolen, Znaleckej organizácie aj v odbore doprava cestná
a strojárstvo a z výsluchu znalca S. Q. vyplývajú alternatívy, že technickou príčinou dopravnej nehody
bolo nedodržanie bezpečného odstupu autobusu od chodkyne, o ktorej mal vodič vedomosť a súčasne
bočné premiestnenie chodkyne do miesta zrážky. Čas premiestnenia chodkyne do miesta zrážky nie je

možné objektívne stanoviť, resp. chodkyňa svojim bočným pohybom mohla vytvoriť vodičovi prekážku
náhlu alebo nebezpečenstvo alebo ho svojim pohybom obmedzila. Technickou príčinou dopravnej
nehody bolo, že vodič bez bočného odstupu od chodkyne neskoro reagoval na chodkyňu na vozovke,
ktorá sa bočne nepremiestnila.

Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním nebolo vyvrátené tvrdenie poškodenej, že sa pohybovala
pri pravom okraji vozovky.

Obžalovaný tvrdil, že chodkyňa náhle vybočila vľavo. Znalec z odboru súdneho lekárstva MUDr. D. G.
všakpotvrdil,kontaktpravejprednejčastiautobusuaľavejzadnejčastichodkyne.Verziuznalcazodboru

dopravy cestnej Ing. O. P. o premiestnení sa chodkyne vľavo, otáčaní sa späť nepotvrdil obžalovaný,
je v rozpore s tvrdením poškodenej.Závery znaleckých posudkom znalca z odboru dopravy cestnej Ing. O. P. a Znaleckej organizácie Znalex
s.r.o. a znalca S. Q. nie sú zhodné ohľadom rýchlosti pohybujúceho sa autobusu, miesta stretu a
technických príčin vzniku a priebehu dopravnej nehody. Obžalovaný na druhý deň po dopravnej nehode

určil miesto stretu pred dopravným policajtom svedkom npor. S. A. vo vzdialenosti 1 metra od pravého
okraja vozovky. Do zápisnice o rekonštrukcii dopravnej nehody dňa 31.5.2012 už uvádzal vzdialenosť
pravého okraja autobusu od miesta stretu vo vzdialenosti 2,3 metra od pravého okraja vozovky.

Súd preto vzhľadom k uvedenému musel pokladať obranu obžalovaného za účelovú tendenčnú so

snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, resp. zmierniť mieru svojho zavinenia. Pri vyhodnotení
znaleckých posudkov znalcov z odboru dopravy v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku, § 119 ods. 2 Tr.
poriadkusasúdpriklonilkzáveromznaleckéhoposudkuZnaleckejorganizácieZnalexs.r.o.akvýpovedi
znalca S. Q., ktorý sa javili, ako dôveryhodnejší, pripúšťal viac alternatív a jeho závery sú bližšie k
tvrdeniuobžalovanéhonadruhýdeňpodopravnejnehode,kdeurčovalmiestostretupravejprednejčasti
autobusu s poškodenou, ktoré je diametrálne odlišné, ako miesto stretu pri rekonštrukcii pri 3 rokoch

31.5.2012.

Je zrejmé preto, že obžalovaný nedodržal dostatočný odstup od poškodenej chodkyne, nevenoval sa
dostatočne situácii v cestnej premávke. Poškodená svojim pohybom po nesprávnej strane vozovky
nemohla dostatočne sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa názoru súdu obžalovaný, ktorý mal

chodkyňu v zornom poli nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla. Nebol podľa názoru súdu
jednoznačne preukázané, že by poškodená vytvorila obžalovanému prekážku náhlu. Nebolo vykonaným
dokazovaním jednoznačne preukázané, že by poškodená vošla kolmo alebo šikmo na os vozovky, tesne
pred stretom s autobusom. Za takejto dôkaznej situácie súd ustálil, že obžalovaný okrem nevenovania
dostatočnej pozornosti situácii v cestnej premávke nedodržal dostatočný bočný odstup od chodkyne ak

by nedošlo ku kontaktu autobusu s poškodenou.

Obžalovaný, ako vodič porušil § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm.c) Zákona číslo 315/96 Zb. zákonov
o premávke na pozemných komunikáciách v znení zmien a doplnkov. Poškodená, ako chodec porušila
§ 52 ods. 1 Zákona č. 315/96 Zb. zákonov o premávke na pozemných komunikáciách v znení zmien

a doplnkov. Súd konanie obžalovaného, ktorým inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
právne kvalifikoval, ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 123 ods.
3 písm. i) Tr. zákona ťažkú ujmu na zdraví sa na účely tohto konania rozumie len vážna porucha
zdravia, alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Súd vypustil právnu
kvalifikáciu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a) Tr. zákona teda, že obžalovaný inému

z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, pričom závažnejším
spôsobom konania sa podľa § 138 písm. b) Tr. zákona rozumie páchanie trestného činu porušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, povolenia alebo funkcie, alebo uložené
mu podľa zákona z dôvodu, že poškodená pohybom po nesprávnej strane vozovky porušila § 52 ods.
1 Zákona č. 315/96 Zb. zákonov o premávke na pozemných komunikáciách v znení zmien a doplnkov

tým má podľa názoru súdu čiastočnú mieru zavinenia na vzniku dopravnej nehody.

Obžalovaný K. U. je vyučený. Obecný úrad Veľká Q. v správe o povesti uvádzal, že v mieste
bydliska požíva dobrú povesť. Doposiaľ nebol prejednávaný v komisii verejného poriadku. Priestupkovo
postihovaný nebol. Bývalým zamestnávateľom Veolil Transport Nitra a.s. Nitra bol kladne hodnotný.

Pridelenú prácu plnil zodpovedne a svedomite. Doposiaľ bol 1 krát súdne trestaný, s podmienečným
trestom odňatia slobody, pričom sa osvedčil podľa § 60 ods. 3 Tr. zákona č. 140/61 Zb. v znení zmien a
doplnkov. V evidenčnej karte vodiča má 3 záznamy, posledný ešte z roku 2004.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Tr. zákona pričom

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona nezistil, preto podľa § 38
ods. 2 Tr. zákona pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný.

Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest odňatia
slobody na 6 mesiacov až 2 roky. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody (omylom bez plnenia

podmienok § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zákona pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby)
v trvaní 4 mesiacov s poukazom na dobu 9 rokov, ktorá uplynula od spáchania prečinu, výkon ktorého
podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.Súd vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku 22.1.2009 neuložil obžalovanému podľa §
61 ods. 1 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 1, 2 Tr. poriadku).
Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku)
- poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm.c) Tr. poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm.d) Tr. poriadku).
- osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Tr. poriadku).