Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210093
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1215210093.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci

navrhovateľa : P. X., Š. XX, XXX XX U., zast. JUDr. Ivan Klementis, advokát, Mudrochova 2, Bratislava,
proti odporcovi : Diligentia R.C., s.r.o., Ivánska cesta 12, 821 04 Bratislava, IČO: 46008616, zast. AK
RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie č.8A, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
takto dňa 15.07.2015

r o z h o d o l :

I.Súdurčuje,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomeruzodňa27.02.2015,doručenénavrhovateľovi
20.03.2015 je n e p l a t n é a pracovný pomer naďalej t r v á.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 291,72 EUR do rúk právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Klementisa, advokáta a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.04.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2015, sa navrhovateľ domáhal,
aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru predložené jej odporcom dňa 27.02.2015 je
neplatné a pracovný pomer trvá.

Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľ dňa 16.01.2013 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu

s pôvodným zamestnávateľom - TERNO Slovensko, spotrebné družstvo, Ivánska cesta 12, 821
04 Bratislava, IČO: 00500674, na základe, ktorej vznikol medzi navrhovateľom a pôvodným
zamestnávateľom pracovný pomer, a to ku dňu 16.01.2013 (ďalej len "Pracovná zmluva").

Odporca s účinnosťou od 01.07.2014 vstúpil do práv a povinností pôvodného zamestnávateľa z
Pracovnej zmluvy a to na základe predaja časti podniku pôvodného zamestnávateľa uzavretej dňa
01.07.2014 medzi odporcom ako kupujúcim a pôvodným zamestnávateľom ako predávajúcim. Dňa

14.07.2014 uzatvorili navrhovateľ a odporca dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve. Navrhovateľ je u odporcu
zamestnaný na pozícii Manažér procesu Marketing. Odporca počnúc decembrom 2014 doručoval
opakovane každý mesiac navrhovateľovi oznámenie o trvaní prekážok na strane zamestnávateľa pre
príslušné obdobie, ktorým navrhovateľovi oznamoval, že na strane odporcu pretrvávajú v príslušnom
období prekážky v práci na strane zamestnávateľa a navrhovateľ sa nemusí dostavovať na miesto

svojho dojednaného výkonu práce (na pracovisko) a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (až do

okamihu odstránenia trvania prekážok na strane zamestnávateľa).

Ako posledné bolo navrhovateľovi doručené oznámenie odporcu zo dňa 27.02.2015, ktorým bolo
navrhovateľovi oznámené, že na strane odporcu ako zamestnávateľa pretrvávajú prekážky v prácia navrhovateľ sa nemusí dostavovať na miesto svojho dojednaného výkonu práce (na pracovisko)
a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (až do okamihu odstránenia trvania prekážok na strane
zamestnávateľa).

Dňa 20.03.2015 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru
zo strany odporcu zo dňa 27.02.2015 (ďalej len "Okamžité skončenie pracovného pomeru"), a to z
dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Odporca odôvodnil túto výpoveď uvedením nasledovných dôvodov:
a) dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci,
b) výkon práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času,
c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených,
d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania,
e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov,

f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu),
g) konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre
zamestnávateľa.

Navrhovateľ s uvedenými dôvodmi výpovede nesúhlasí a má za to, že sú nekonkretizované a teda
považuje Okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že medzi odporcom a
navrhovateľom vznikol pracovnoprávny vzťah na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 16.01.2013, ktorá

bola modifikovaná Dodatkom č. 1 zo dňa 14.07.2014. Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na
pozícii manažér procesu marketing a táto pozícia zahŕňala súbor pracovných činností ako riadenie,
organizovanie, kontrolu a zodpovednosť za proces Marketing. Pracovný pomer bol dojednaný na
dobu neurčitú. Pracovný pomer bol ukončený odporcom okamžitým skončením pracovného pomeru
zo dňa 27.02.2015 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa a

to s poukazom na existenciu týchto prípadov závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany
navrhovateľa: dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci, výkon práce pre seba,
prípade pre iné osoby v rámci pracovného času, nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených,
dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania,
zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, úmyselné poškodzovanie

majetku zamestnávateľa (odporcu), konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec
úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a
informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
navrhovateľovi doručené dňa 20.03.2015. Listom zo dňa 27.02.2015 odporca oznámil navrhovateľovi
prekážky v práci na strane zamestnávateľa, na

základe čoho s účinnosťou odo dňa 28.02.2015 sa navrhovateľ nemusel dostavovať na miesto
dojednaného výkonu práce až do písomného oznámenia zmeny tohto stavu zamestnávateľom.

Odporca mal podozrenie, že navrhovateľ vykonáva popri pracovnom pomere u odporcu aj prácu
pre seba, pre iné subjekty ako len pre odporcu, a úmyselne poškodzuje záujmy a majetok odporcu
nesprávnym vedením marketingového oddelenia a nehospodárnym konaním pri realizácii jednotlivých
zákaziek. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ patril do manažmentu spoločnosti a mal na starosti úlohy
týkajúce sa marketingu, bol zodpovedný za hospodárne a riadne vedenie činností spadajúcich pod

marketingovú oblasť. Navrhovateľ riadil, organizoval, kontroloval a zodpovedal za proces marketing.
Do náplne práce navrhovateľa patrila kontrola hospodárneho zabezpečovania tlače, distribúcie, výroby
a grafiky etikiet, plagátov, letákov, regal stoperov a ďalších. Bolo zistené, že navrhovateľ opakovane
spôsoboval škody odporcovi na majetku, tým, že vynakladal nehospodárne finančné prostriedky na
zabezpečenie tlače, grafiky výroby propagačných materiálov, ktoré mohli byť získané za lepšie ceny.

Navrhovateľ uprednostňoval napríklad pri tlači zľavových etikiet jednu a tú istú firmu, hoci na trhu
podobných firiem bolo niekoľko a tieto služby vedeli zrealizovať za nižšie ceny. Len pri tlači etikiet
bola zistená škoda vo výške 38.537,50 EUR. Nehospodárne nakladanie s majetkom odporcu zo strany
navrhovateľa viedlo k rozsiahlym škodám. V tejto súvislosti má odporca dôvodné podozrenie z prijímaniadarov alebo iných výhod, vďaka ktorým boli zákazky na výrobu propagačných materiálov zadávané len
jednej spoločnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín - pracovná zmluva čl. X, dodatok č. X k pracovnej zmluve
zo dňa 16.01.2013, listiny zo dňa 12.12.2014, oznámenia zo dní 29.12.2014, 29.01.2015, 27.02.2015,
Oznámenieoskončenípracovnéhopomeruzodňa27.02.2015,reakcianavrhovateľazodňa24.03.2015
- oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, prednesmi právnych zástupcov účastníkov
konania, výsluchom účastníkov konania, a oboznámením sa s obsahom vyššie spomenutých listinných

dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ dňa 16.01.2013 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu s pôvodným zamestnávateľom
- TERNO Slovensko, spotrebné družstvo, Ivánska cesta 12, 821 04 Bratislava, IČO: 00500674, na
základe, ktorej vznikol medzi navrhovateľom a pôvodným zamestnávateľom pracovný pomer, a to ku
dňu 16.01.2013. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.

Odporca s účinnosťou od 01.07.2014 vstúpil do práv a povinností pôvodného zamestnávateľa z
Pracovnej zmluvy a to na základe predaja časti podniku pôvodného zamestnávateľa uzavretej dňa
01.07.2014 medzi odporcom ako kupujúcim a pôvodným zamestnávateľom ako predávajúcim. Dňa
14.07.2014 uzatvorili navrhovateľ a odporca dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve. Navrhovateľ je u odporcu

zamestnaný na pozícii Manažér procesu Marketing.

Z oznámenia o čerpaní plateného voľna zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľovi,
že od 01.12.2014 do 31.12.2014 nepožaduje jeho prítomnosť v práci.

Z oznámenia o čerpaní plateného voľna zo dňa 29.12.2014 vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľovi,
že od 01.01.2015 do 31.01.2015 nepožaduje jeho prítomnosť v práci.

Z ďalšieho oznámenia o čerpaní plateného voľna zo dňa 29.01.2015 vyplýva, že odporca oznámil
navrhovateľovi, že od 01.02.2015 do 28.02.2015 nepožaduje jeho prítomnosť v práci.

Z listu odporcu Oznámenie o pretrvávaní prekážok na strane zamestnávateľa zo dňa 27.02.2015

vyplýva, že odporca navrhovateľovi oznámil, že odo dňa 28.02.2015 sa nemusí dostavovať na miesto
svojho dojednaného výkonu práce (t.j. pracoviska), a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (t.j. do
okamihu odstránenia trvania prekážok na strane zamestnávateľa), ktorý mu oznámi odporca písomnou
formou na adresu trvalého pobytu navrhovateľa.

Z listu navrhovateľa Oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o trvaní na ďalšom
zamestnaní zo dňa 24.03.2015 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že vzhľadom na absenciu
skutkového vymedzenia konania navrhovateľa a preukázanie existencie takého konania, ktoré napĺňa
prípady porušenia pracovnej disciplíny uvedenej odporcom v Okamžitom skončení pracovného pomeru,
považuje navrhovateľ daný právny úkon za neurčitý a Okamžité skončenie pracovného pomeru za

neplatné.

Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že odporca s navrhovateľom
okamžite skončil pracovný pomer s poukazom na existenciu týchto prípadov závažného porušenia
pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa:

a) dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci,
b) výkon práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času,
c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených,
d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania,

e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov,
f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu),g) konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre
zamestnávateľa.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.06.2015 uviedol, že sa pridržiava návrhu na
začatie konania zo dňa 17.04.2015, pričom uviedol, že trvá aj na stanovisku zo dňa 17.06.2015,
ktoré súdu predložil ako reakciu na vyjadrenie odporcu zo dňa 27.05.2015. Navrhuje aby súd po
vykonanom dokazovaní tak, ako bolo navrhnuté návrhu vyhovel a určil, že skončenie pracovného

pomeru navrhovateľa na základe oznámenia odporcu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo
dňa27.02.2015,ktorébolonavrhovateľovidoručenédňa20.03.2015jeneplatné.Pracovnýpomermedzi
navrhovateľom a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.01.2013 v znení dodatku č. 1 zo
dňa 14.07.2014 naďalej trvá. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že zo strany odporcu nebola
dodržaná písomná forma, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru nie je podpísané v súlade
so zákonom a vnútornými predpismi odporcu. Absentuje napísanie

konanie štatutárneho orgánu tak, ako je zapísané v obchodnom registri, to znamená, že štatutárny
orgán k napísanému alebo vytlačenému názvu spoločnosti pripojí svoj podpis. Za odporcu podpisovali
konatelia Z.. J. F. G. H.. D. H., R... K samostatnému vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny uviedol,
že navrhovateľ si nie je vedomý žiadneho porušenia, ktoré je mu kladené za vinu.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.06.2015 vypovedal ako účastník konania, s tým, že sa plne
pridržiava návrhu na začatie konania zo dňa 17.04.2015.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 26.06.2015 pred súdom uviedol, že je toho názoru, že

k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo platne v zmysle ustanovenej judikatúry, platí, že
aj vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v dokumente zo dňa
27.02.2015 je dostatočné, pokiaľ je z okolností, za ktorých okamžitému skončeniu došlo, zrejmé, z
akých dôvodov došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX, tak isto na rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX a taktiež aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/
XXXX. Podľa právneho zástupcu odporcu je celkom zrejmé, že navrhovateľ v súčasnosti tvrdí, že
nevie za akých okolností došlo k skončeniu jej pracovného pomeru, avšak práve túto skutočnosť chce
odporca preukázať v konaní štúdiou a tak isto aj výpoveďami svedkov a to konkrétne p. R. J., R.. D.,
R.. J., R.. S. G. R.. U.. K samotnému obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru je právny

zástupca odporcu toho názoru, že s ohľadom na uvedenú judikatúru je takéto vymedzenie dostatočné
a že je teda potrebné skúmať skutkové okolnosti, ktoré k okamžitému skončeniu pracovného pomeru
viedli. K námietke navrhovateľa, že nebola dodržaná písomná forma okamžitého skončenia pracovného
pomeru sa právny zástupca odporcu nestotožňuje a to z dôvodu, že síce na druhej strane okamžitého
skončenia pracovného pomeru je uvedená skratka za zamestnávateľa, avšak pojem zamestnávateľ je

jasne definovaný na prvej strane okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 301/2011 Z. z. Zákonníka práce (účinného ku dňu skončenia pracovného
pomeru) /ďalej len "Zákonník práce"/ môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne

pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je
neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveďalebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní

odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,
platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 81 písm. Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;

nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v

záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu

bankového spojenia.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

S poukazom na cit. zák .ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru
že návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôvodný.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľom ako

zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bola v písomnej forme uzavretá platná pracovná
zmluva zo dňa 16.01.2013 s dohodnutým dňom nástupu navrhovateľa do práce dňa 16.01.2013.

Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že pracovný pomer navrhovateľa vznikol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 16.01.2013, pričom navrhovateľ bol prijatý na pracovnú pozíciu "Manažér procesu

Marketing". Spornou nebola ani skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
navrhovateľovi dané písomne zo dňa 27.02.2015, ktorú navrhovateľ riadne prevzal dňa 20.03.2015.

Navrhovateľ v konaní namietal najmä nepreukázanie konkrétnych skutočností, že v žiadnom ohľade
nešpecifikuje v akom období, ktorým konaním navrhovateľa a za akých okolností malo dôjsť k naplneniu

uvedených dôvodov zo strany navrhovateľa. Ďalej, že

odporca nekonkretizuje skutky, ktoré by mali zakladať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
ako aj to, že odporca nepreukázal existenciu akéhokoľvek konania navrhovateľa, ktorým by malo

dôjsť k naplneniu ktoréhokoľvek z uvedených prípadov porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany.
Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek skutkového vymedzenia konania navrhovateľa v Okamžitom
skončení pracovného pomeru má navrhovateľ za to, že tento právny úkon odporcu nespĺňa ani len
formálne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru požadované Zákonníkom práce.

Z obsahu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že
odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer s poukazom na existenciu týchto prípadov
závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa:a) dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci,
b) výkon práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času,
c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených,

d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania,
e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov,
f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu),
g) konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s
oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre

zamestnávateľa.

Súd k úplnosti uvádza, že k mimosúdnej dohode účastníkov nedošlo.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon

pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru
môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný

trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť daný. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov
vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za
ktorých bol právny úkon urobený (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie

pracovného pomeru dozvedel.

Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi riadne doručené, súd sa ďalej
zaoberal jeho dôvodnosťou, keďže navrhovateľ namietal, že ona sa nedopustila žiadneho porušenia
pracovnej disciplíny.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so
zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného

vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer
len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ
použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné
povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené

konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia
pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny.

Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy,

pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho
zamestnanca. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a
ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob
a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, pri ktorej k porušeniu došlo,
dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a

pod.

Pokiaľ ide o ďalšie kritériá, podľa ktorých sa posudzuje intenzita porušenia pracovnej disciplíny
(osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.), odporca v konaní

ničím nepreukázal, že by mu navrhovateľ svojím konaním spôsobil škodu, ani to, že by si navrhovateľ
riadne neplnil svoje pracovné povinnosti.Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu zaťažuje
zamestnávateľa, teda odporcu. Súd mal za to, že odporca v konaní nepreukázal, že by navrhovateľ
svojím konaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu.

Zákonník práce stanovuje pre skončenie pracovného pomeru formálne i materiálne náležitosti, ktoré
musia byť splnené súčasne. To znamená, že nepostačuje splnenie a dodržanie formálnych náležitostí
skončenia pracovného pomeru bez toho, aby boli splnené materiálne náležitosti, ale tiež súčasne
nepostačuje splnenie len materiálnych náležitostí, ak zároveň neboli dodržané formálne náležitosti,

ktorých splnenie Zákonník práce vyžaduje k tomu, aby skončenie pracovného pomeru bolo platné.

Po preskúmaní sporného Okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 27.02.2015
dospel súd k záveru, že toto nespĺňa materiálne náležitosti, pretože i keď je dodržaná písomná forma a
bolo doručené navrhovateľovi, nie sú v ňom dôvody skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo
vymedzené, resp. konkretizované, tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod

sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 Zákonníka práce).

Pod skutkovým dôvodom Okamžitého skončenia pracovného pomeru je z hľadiska prejednávanej veci
potrebné rozumieť opísanie konkrétneho konania navrhovateľa, ktoré je dôvodom tohto skončenia
pracovného pomeru. Takýto dôvod treba v písomnom vyhotovení Okamžitého skončenia pracovného

pomeru uviesť vždy tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné

dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer; ak

takýto dôvod nebol takto uvedený, skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Náležité uvedenie dôvodu pre Okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnej podobe vyžaduje
podrobnejšiu skutkovú konkretizáciu a nie iba citovanie ustanovení zákona. Sporné skončenie
pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 27.02.2015 neobsahuje žiadne skutkové dôvody výpovede,

len všeobecné tvrdenia: "dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci, výkon
práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času, nerešpektovanie príkazov a
pokynov nadriadených, dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s
výkonom zamestnania, zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, úmyselné
poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu), konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom

zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné
poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa.

Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že jednotlivé tvrdené porušenia pracovnej disciplíny chcel
odporca dodatočne v podaní doručenom na súd dňa 28.05.2015 špecifikovať..

Bez presnej špecifikácii a uvedenia konkrétnych dôvodov skončenia pracovného pomeru aj s ich
skutkovým opisom nie je možné v súdnom konaní preskúmať dôvodnosť Okamžitého skončenia
pracovného pomeru z materiálneho (obsahového) hľadiska, takéto skončenie pracovného pomeru je
neurčité, nepreskúmateľné a teda robí tento právny úkon neplatným.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Nakoľko už táto jedna skutočnosť, preukázaná vykonaným dokazovaním, robí právny úkon odporcu
spočívajúci v okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom neplatným, súd ďalšie

dokazovanie navrhnuté odporcom z dôvodu hospodárnosti konania zamietol.

Nazákladecitovanýchzákonnýchustanoveníauvedenýchskutočnostírozhodolsúdtak,akojeuvedené
vo výroku rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého súd zaviazal odporcu
ako neúspešného účastníka konania povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi
trovy právneho zastúpenia advokátom za štyri úkony právnej pomoci (1. Prevzatie a príprava právneho
zastúpenia, 2. Písomné podanie návrhu na súd, 3. písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľak stanovisku odporcu, 4. účasť na pojednávaní dňa 26.06.2015), podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č.
655/2004 Z.z. predstavuje jeden úkon právnej pomoci 64,54 EUR, 4 x režijný paušál po 8,39 EUR, teda
spolu 291,72 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolaní samápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).