Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200105
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200105.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobkyne Kataríny Ružičkovej, L.
Novomeského 1217/8, Senica, IČO: 478 765 31, zastúpenej spoločnosťou Martin Džačovský, s.r.o.,
Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4107 zo dňa 07.08.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OPS/
BEZ/2015/4107 zo dňa 07.08.2015, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil
rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R77/2015/SE zo dňa 03.06.2015 o uložení pokuty podľa § 19
ods. 2 písm. a) bod č. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce za využívanie závislej práce H. R. v
dňoch od 06.03.2015 do 09.03.2015 a O. M. v rovnakých dňoch bez splnenia prihlasovacej povinnosti
voči sociálnej poisťovni (§ 231 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z.), ktoré bolo posúdené ako nelegálne
zamestnávanie v zmysle § 3ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní.

2.
Namietala, že dňa 05.03.2015 dohody o vykonaní práce uzavreté s H. R. a O. M. odniesla do
schránky firmy, ktorá jej interne spravuje účtovníctvo, prihlasuje a odhlasuje zamestnancov na sociálnej
poisťovni. Mala za to, že týmto si splnila prihlasovaciu povinnosť, a keď u nej dňa 06.03.2015
kontrolaInšpektorátupráceTrnavazistila,žemenovanízamestnancineboliriadneprihlásenínasociálne

poistenie, kontaktovala pracovníčku účtovníckej firmy a zistila, že prihlásenie nebolo realizované pre
čerpanie dovolenky, po návrate z ktorej bolo prihlásenie dňa 09.03.2015 vykonané.

3.
Žalobkyňa žiadala, aby súd dôvod oneskoreného prihlásenia jej zamestnancov, o ktorom nevedela,
vzal do úvahy, ako aj skutočnosť, že ona právny úkon prihlásenia vykonala deň pred nástupom
zamestnancov do zamestnania a príslušné doklady vhodila do schránky firmy, ktorá jej spravuje

účtovníctvo. Poukazovala tiež na to, že do budúcna prijala opatrenie proti vzniku podobnej situácie
spočívajúcevtom,žeprihlásenieaodhláseniezamestnancovbudefirmarobiťzajejosobnejprítomnosti,
a že pri prihlasovaní zamestnancov vždy postupovala čestne.4.
Žalobkyňa obdobne argumentovala vo svojom doplňujúcom podaní zo dňa 29.09.2015, ktorým sa
domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v predmetnej veci.

5.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu zamietnuť.

6.

Uvádzal, že pokuta vo výške 5000 eur bola žalobkyni uložená na základe zistení Inšpektorátu práce
počas kontroly nelegálneho zamestnávania, ktoré sú dôkazovo podložené protokolom o výsledku
kontroly, ale aj dohodami o pracovnej činnosti menovaných zamestnancov zo dňa 05.03.2015 a
výpisom z registra Sociálnej poisťovne, neprihlásenie zamestnancov v registri poistencov v čase výkonu
inšpekcie práce potvrdila aj samotná žalobkyňa. Poukazoval na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za
správne delikty, v zmysle ktorého je zamestnávateľ zodpovedný už tým, že k porušeniu povinnosti došlo,

bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov, ako aj na to, či sa jedná o zavinené alebo
nezavinené konanie, či opomenutie. Povinnosťou správneho orgánu je pokutu uložiť, táto povinnosť mu
vyplýva zo zákona a možnosť odpustenia uloženej pokuty nemá, nemôže ju ani znížiť pod zákonom
stanovenú hranicu. V danom prípade prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobkyňa
porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom pri uložení pokuty na spodnej hranici sadzby

boli zohľadnené všetky okolnosti porušenia predpisov, prístup žalobkyne k výkonu kontroly, ako aj
preventívny a represívny charakter pokuty, bolo prihliadnuté na skutočnosť, že porušenie je závažného
charakteru a vzniklo v dôsledku neúčinného systému vedenia pracovnoprávnej agendy, aj na to, že ide
o ojedinelý, nie opakovaný nedostatok. V procese rozhodovania sa správne orgány riadili zásadami
správneho trestania a ich postup nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre

zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom.

7.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku žalovaného poukazovala na to, že jej odbornosť
spočíva v gastronómii, a preto si iné činnosti najmä administratívne, objednáva u externých odborných

osôb. Postup dohodnutý s externou účtovnou spoločnosťou dodržala, napriek čomu došlo k zlyhaniu
ľudského faktoru a k situácii opísanej v žalobe. Poukazovala na to, že zamestnáva 14 ľudí a
neprihlásenie dvoch by výraznejšie neovplyvnilo sumu odvodov a iných poplatkov, touto cestou sa
neuberá, zlyhala komunikácia, za ktorú zodpovedá, súd by však mal individuálne zohľadniť okolnosti,
aby prísnosť zákona bola primeraná. V tejto súvislosti poukazovala na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky III. ÚS 274/07-13 zo dňa 27.10.2007 a článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie zákonov musí byť v súlade s ústavou, v danom prípade
s jej článkom 1 ods. 1. Má za to, že ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia o uloženej sankcii zistí,
že pokuta uložená správnym orgánom podľa ustanovenia zákona, je vo vzťahu ku skutku žalobcu
zjavne neprimeraná a porušujúca princíp proporcionality, musí na túto skutočnosť ako orgán zaručujúci

nielen zákonné, ale aj spravodlivé posúdenie veci prihliadnuť. Nakoľko pre posúdenie výšky sankcie a
jej uloženie predpisy trestného práva umožňujú uloženie sankcie aj pod hranicu trestnej sadzby, niet
dôvodu, aby tak nemohol rozhodnúť správny súd rozhodujúci v plnej jurisdikcii aj vo vzťahu ku skutku,
ktorý nenaplnil znaky trestného činu, ale len znaky správneho deliktu. Uložená sankcia je pre žalobkyňu
vysoká, spôsobí jej závažnú konkurenčnú nevýhodu, pričom išlo o krátkodobý stav, ktorý nespôsobil

nenapraviteľné škody a všetky poplatky boli riadne uhradené. Žalobkyňa sa preto domáha, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil, eventuálne pokutu znížil na primeranú výšku (podľa jej podania zo dňa
14.03.2017 na sumu 1000 eur).

8.

Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti oboch účastníkov
konania - žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil pracovným zaťažením a súhlasil s prejednaním veci
bez jeho účasti, žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania súd neakceptoval, nakoľko uvádzaný a
nedokladovaný dôvod (ochorenie dvoch zamestnancov žalobkyne a s tým spojená potreba osobne variť
a rozviesť obedy, vozidlo právneho zástupcu v oprave) nepovažoval za dôležitý v zmysle § 115 SSP

pre odročenie pojednávania.

9.
Podľa § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.)Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 62 ods. 1 SSP
Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby
na správny súd.

Podľa § 183 SSP

Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 198 SSP
(1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného

rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu
rozhodnúť orgán verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z.
Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.

2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z.
Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických

osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

10.
Podľa obsahu administratívneho spisu Inšpektorát práce Trnava ako prvostupňový orgán rozhodnutím
č. R77/2015/SE zo dňa 03.06.2015 podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii

práce žalobkyni uložil pokutu vo výške 5000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z ustanovenia
§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní na základe zistenia, že v dňoch 06.03. až 09.03.2015 využívala závislú prácu H.Q. a O.E.
v Reštaurácii u Radnice v Skalici, pričom si nesplnila prihlasovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni
podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a dopustila sa tak nelegálneho zamestnávania.

Žalovaný ako odvolací správny orgán odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o uložení pokuty zamietol
a odvolaním napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava potvrdil.

11.
Okrem zistení inšpektorátu práce aj vyjadrenia samotnej žalobkyne potvrdzujú skutok, ktorý napĺňa

znaky správneho deliktu konštatovaného v rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov, a to aj
v prípade pravdivosti tvrdenia žalobkyne o tom, že doklady o pracovnom pomere zamestnancov za
účelomichprihláseniadoSociálnejpoisťovneprednástupomdovýkonuzamestnaniapredložilaexternej
účtovníckej firme. Z hľadiska zodpovednosti zamestnávateľa za splnenie povinnosti vyplývajúcej z
ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je vykonanie takéhoto úkonu - podania

voči ďalšiemu podnikateľskému subjektu, teda nie voči Sociálnej poisťovni, zjavne nerelevantné. Jeho
vykonanie môže pre zamestnávateľa v rámci rozhodovania o sankcii predstavovať „poľahčujúcu“
okolnosť, nič to však nemení na skutočnosti, že pokiaľ takto neprihlásení zamestnanci práce pre
zamestnávateľa vykonávali, zamestnávateľ sa dopúšťal nelegálneho zamestnávania odôvodňujúceho
uloženie pokuty za správny delikt podľa § 19 zák. č. 125/2006 Z.z..

12.
Zákon v ustanovení § 19 ods. 2 písm. a) stanovuje rozpätie výšky pokuty od 2000 eur do 200 000 eur,
v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne, ako v tomto prípade, od5000 eur, čím inšpektorátu práce umožňuje zohľadniť všetky okolnosti správneho deliktu a uplatniť pri
jej uložení princíp primeranosti a proporcionality. Výrazom posúdenia týchto okolností v danom prípade
je uloženie pokuty na najspodnejšej hranici zákonnej sadzby 5000 eur, ktoré rozhodujúci správny orgán

v dostatočnom rozsahu odôvodnil a ktoré je bez pochybnosti v prospech žalovanej. Výška najnižšej
sadzby pokuty je pritom rovnako ako jej najvyššia hranica odrazom dôležitosti spoločenského záujmu,
k ochrane ktorého ustanovenia zákona slúžia a za porušovanie ktorého je pokuta ukladaná.

13.

Zákon vo svojich ustanoveniach správnemu orgánu oprávnenému podľa článku 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, neumožňuje pokutu v prípade zistenia správneho deliktu neuložiť, ani uložiť ju vo výške pod
spodnou hranicou jej sadzby stanovenej zákonom, ako je tomu v prípade deliktov spadajúcich pod
ustanovenia trestného zákona obsahujúceho ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu.

14.
Plnú jurisdikciu správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia o sankcii za správny delikt pritom
obmedzuje ustanovenie § 198 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.), v zmysle ktorého správny súd môže
podľa odseku 1 rozhodnúť (zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie) len tak,
ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

15.
Nakoľko v danom prípade uloženie sankcie vo výške nižšej ako 5000 eur alebo upustenie od sankcie
správnemu orgánu podľa zákona neprislúcha, takýmto opatrením nedisponuje ani rozhodujúci súd,
ktorý v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov vo veci nezistil dôvod pre záver o nezákonnosti

preskúmavaného rozhodnutia a dôvodnosti jeho zrušenia, a ktorý preto žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP zamietol.

16.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému

žiadne trovy nevznikli.

17.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.